Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Cob-19-2022.pdf
PDF · 69.25 KB
Case nature
Subarea
3Cob/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: IDEAL CENTER, s. r. o., IČO: 44 463 596, so sídlom Priemyselná 4760, 059 51 Poprad - Matejovce, právne zastúpeného JUDr. Helenou Penxovou, advokátkou, IČO: 00 620 068, so sídlom A. Mickiewicza 1536/5, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Lear Corporation Seating Slovakia, s. r. o., IČO: 36 663 662, so sídlom Solivarská 1/ A, 080 01 Prešov, právne zastúpenému ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., IČO: 36 857 513, so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 90.192,- eur s príslušenstvom, o späťvzatí odvolania žalovaným proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/60/2020-116 z 5. januára 2022 takto
rozhodol:
Zastavuje odvolacie konanie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie mal za to, že súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi, ale mal ich priznať jemu, nakoľko to bol žalobca, kto sa pričinil o to, že daný spor viedol pred všeobecným súdom Slovenskej republiky, nezohľadňujúc dohodu zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor. Súd z nepochopiteľných dôvodov a zároveň z dôvodov, ktoré žiadnym (ani len minimálnym) spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo vo svojom rozhodnutí označil za „vinníka“ procesného zastavenia konania jeho, ktorý sa len procesne bránil zákonnými nástrojmi vyplývajúcimi z platného právneho poriadku (t. j. poukazom na existenciu rozhodcovskej doložky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu) a prečo tým „vinníkom“ nie je naopak žalobca (ktorý ignoroval existenciu rozhodcovskej doložky a žalobu podal nepríslušnému všeobecnému súdu), aj keď argumenty žalobcu spochybňujúce platnosť rozhodcovskej doložky konajúci súd neprijal. O to viac očakával, že túto skutočnosť súd zohľadní pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to spôsobom, že za „vinníka“ zastavenia konania označí žalobcu a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť mu vzniknuté trovy konania. Súd však prekvapivo o náhrade trov konania rozhodol inak. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vo výsledku mu prizná plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania, alebo ak dospeje k nutnosti takéhoto
postupu, aby zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom týmto odvolaním a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu žalovaného sa podaním z 19. januára 2022 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi, ktoré v odvolaní označuje žalovaný a považuje ich za účelové. Žalovaný konal vedome a účelovo, keď vo vzťahu k nemu neboli vytvorené rovnaké procesné podmienky a rovnaké procesné postavenie oboch zmluvných strán, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti strán a tiež zásady poctivého obchodného styku. Poukazuje tiež na neprehľadnosť zmluvných dokumentov a účelové umiestnenie rozhodcovskej doložky mimo rámcovú dohodu, a to v dokumente Všeobecné nákupné podmienky, ktorý nebol podpísaný zmluvnými stranami. Takéto konanie je možné vnímať ako špekuláciu a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
4. Žalovaný podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove 3. mája 2022 vzal odvolanie z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody späť a požiadal, aby odvolací súd odvolacie konanie zastavil. Zároveň oznámil súdu, že náhradu trov odvolacieho konania si neuplatňuje a žiada, aby konajúci súd rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že došlo k účinnému späťvzatiu odvolania a odvolacie konanie je potrebné zastaviť.
6. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 7. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že odvolateľ má dispozičné právo k odvolaniu.
8. Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovaným zákonným ustanovením odvolací súd odvolacie konanie zastavil.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, ustanovením § 257 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP a sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný späťvzatím odvolania z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a na strane žalobcu existoval dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v uzatvorení mimosúdnej dohody.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).