Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/158/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: Biodiesel Technologies s.r.o., so sídlom Rybárska 758/18, Trenčín, IČO: 46 182 349, právne zastúpeného advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, so sídlom advokátskej kancelárie Horná 27, Banská Bystrica proti žalovanému: finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103045060/2016 zo dňa 2. mája 2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 21538181/2015 zo dňa 30. decembra 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103045060/2016 zo dňa 2. mája 2016 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 21538181/2015 zo dňa 30. decembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 21538181/2015 zo dňa 30. decembra 2015. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku znížený nadmerný rozpočet na DPH zo sumy 22 481 eur na suma 81 eur za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012. Napadnuté rozhodnutie žalovaného žalobca považuje za nezákonné a tvrdí, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, a preto žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného a súčasne aj I. stupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je už druhým rozhodnutím žalovaného v konaní, pričom predchádzajúcim rozhodnutím žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti, a to nielen pre nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočné odôvodnenie, ale najmä pre nedodržanie základných zásad správy daní v zmysle § 3 Daňového poriadku a nedodržanie hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. V následnom konaní správca dane v predĺženej lehote 180 dní vykonal iba jeden úkon (ústne pojednávanie v spoločnosti BDTech s.r.o. v Lučenci), na ktorom vypočul svedka W. B., o ktorom úkone neupovedomil žalobcu, čím porušil jeho práva podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku. Hoci sa vo veci nezmenil skutkový stav, žalovaný prekvapivo I. stupňové rozhodnutie s totožným výsledkom a postavené na rovnakých dôvodoch potvrdil, čím porušil princíp právnej istoty a základnú zásadu správy daní v zmysle § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Žalobca namietal, že správca dane nerešpektoval záväzne vyslovený právny názor žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí o nezákonnosti postupu správcu dane v daňovom konaní, keď správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku), nepostupoval zákonne pri hodnotení dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, napriek

tomu, že predtým konštatoval nezákonnosť daňovej kontroly, ktorú už nemožno dodatočne konvalidovať v následnom daňovom konaní, sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť postupu daňových orgánov a ich rozhodnutí z dôvodu, že správca dane mu neoznámil jeho pochybnosti, neumožnil mu vyjadriť sa k nim a vykonal dokazovanie a vyhľadávaciu činnosť bez toho, aby žalobca mal vedomosť o dokazovaní, jeho rozsahu, čím porušil ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Na oboznámenie žalobcu so zisteniami správcu dane v daňovej kontrole nebola žalobcovi daná žiadna lehota, oboznámenie sa uskutočnilo na pojednávaní dňa 24.01.2014, kedy žalobca s tvrdeniami správcu dane nesúhlasil, čo chcel v primeranej lehote preukázať aj dokladmi. Toto žalobcovi nebolo umožnené, pretože protokol z daňovej kontroly bol vydaný ešte v ten istý deň, teda 24.01.2014, z čoho vyplýva, že bol vopred pripravený. Žalobca poukázal na to, že so správcom dane v daňovej kontrole spolupracoval, zúčastňoval sa ústnych pojednávaní, správca dane mu nikdy neoznámil akékoľvek pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ním predložených dokladov, nevyzval ho na vyjadrenie sa k ním. Žalobca tiež namietal záver žalovaného o podvode žalobcu, ktorého sa mal dopustiť posunom vzniku daňovej povinnosti. Poukázal na vysvetlenia, ktoré uviedol v daňovom konaní, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené až odovzdávajúcim protokolom zo dňa 15.06.2012. Pri dodaní služby išlo o kontinuálny tvorivý proces dopracovania verzie CPU 3000 a CPU 6000, ktorého výsledky boli podrobené hĺbkovej previerke projektovej dokumentácie v Argentíne, až po uskutočnení ktorej boli zapracované všetky požadované zmeny. Po potvrdení kompletnosti a správnosti zo strany argentínskeho odberateľa dňa 01.06.2012 bolo možné kompletné dodanie služby

- t.j. dňa 15.06.2012, v ktorý deň vznikla aj daňová povinnosť. Žalobca v priebehu konania vysvetlil existenciu dvoch zmlúv a dvojitých faktúr pri obchode, pričom podstatou je, že došlo k reálnemu dodaniu služby. Žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí jednoznačne uviedol, že žalobca splnil prvú podmienku pri uplatnení práva na odpočítanie dane spojenú so zásadou neutrality a vysvetlil nezrovnalosti medzi obstaraním služby a jej následným dodaním pre odberateľa. Žalobca tiež podľa vysloveného názoru žalovaného, splnil svoje dôkazné bremeno a preukázal použitie prijatých deklarovaných služieb na svoje dodania služieb, čím splnil aj druhú zákonnú podmienku na odpočítanie dane. Napriek tomuto právnemu názoru žalovaného a nezmenenému skutkovému stavu, správca dane v druhom rozhodnutí obvinil žalobcu z podvodu, ktorý ale nebol preukázaný. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca mal jeden zdaniteľný obchod, počas registrácie, čo je znakom podvodu, žalobca s týmto nesúhlasil, uviedol, z akých dôvodov sa tak stalo. Tiež prepojenie firiem BDTech s.r.o., Biodiesel Technologies Holding GmbH, Rakúsko a Biodiesel Technologies s.r.o., žalobca vysvetlil. Žalobca v žalobe poprel akýkoľvek úmysel alebo vedomosť o podvodnom konaní, ktoré by malo viesť k získaniu neoprávnenej daňovej výhody. Povinnosť dokázať podvodné konanie a vedomosť o ňom je dôkazným bremenom správcu dane, čo vplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom žalobca poukázal príkladmo na rozsudky ESD. Správca dane nepredložil žiadne objektívne dôkazy o podvodnom konaní a vedomosti žalobcu o ňom.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke žalobcu, týkajúcej sa predĺženia lehoty na rozhodnutie správcu dane o 180 dní uviedol, že nejde o nezákonný postup. Správca v tomto období uskutočnil ústne pojednávanie v spoločnosti BDTech s.r.o. v Lučenci, zaslal výzvu na súčinnosť banke UniCredit Bank Slovakia, a.s., vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a oboznámil ho so skutočnosťami zistenými správcom dane. Pána B. správca dane nevypočúval ako svedka, ale v rámci ústneho pojednávania bolo ním podané vysvetlenie k obchodnej spolupráci so žalobcom, pričom pán B. sa vyjadroval ako splnomocnený zástupca spoločnosti BDTech s.r.o.. Menovaný ako svedok bol vypočutý už dňa 30.09.2014, k obchodnej spolupráci so žalobcom sa vyjadroval i dňa 14.05.2013. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že druhé rozhodnutie správcu dane je postavené na rovnakých dôvodoch ako predchádzajúce rozhodnutie. Správca dane doplnil dokazovanie, postupoval podľa § 3 ods. 3 a 6 Daňového poriadku, prihliadol k dokladom predložených žalobcom k žiadosti o registráciu DPH, poukázal na dvojaké zmluvy a faktúry a ustálil záver, ktorý zodpovedá zásadám logického myslenia. Správca dane dostatočne preukázal, že vznik daňovej povinnosti u dodávateľa musel nastať predtým, ako sa žalobca stal platiteľom. K nezákonnosti postupu správcu dane pri daňovej kontrole v spojitosti s vypracovaním protokolu v deň, kedy sa uskutočnilo ústne pojednávanie žalovaný uviedol, že protokol spolu so zisteniami a výzvou na vyjadrenie sa k nim bol zaslaný žalobcovi a správca dane vo vyrubovacom konaní prihliadol aj na listinné dôkazy predložené žalobcom a na jeho vyjadrenia k protokolu. Svedok W.. B. bol vypočutý ako svedok dňa 30.09.2014, za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu. K dvojitým zmluvám a faktúram žalovaný uviedol, že žalobca presvedčivo nevysvetlil zaslanie výkresovej dokumentácie elektronicky do Argentíny a fakturáciu skôr, ako došlo k dodaniu služby na základe predloženej zmluvy zo dňa 01.06.2012. Žalovaný poukázal na

to, že žalobca sa stal platiteľom DPH od 10.04.2012 a posledné elektronické dodanie dokumentácie do Argentíny bolo žalobcom uskutočnené pred týmto dňom. Logicky teda táto dokumentácia musela byť do tohto obdobia dodaná aj dodávateľom žalobcu - BDTech s.r.o.. Žalobca podmienky na odpočítanie dane nesplnil, keďže k reálnemu dodaniu služby od spol. BDTech s.r.o. žalobcovi došlo v čase, keď žalobca nebol platiteľom DPH a rovnako žalobca predmetné služby dodal odberateľovi do Argentíny v čase, keď nebol platiteľom DPH. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k podvodnému konaniu uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa neuvádza, že by sa mal žalobca dopustiť podvodu, resp. podvodného konania. Žalovaný poukázal na zistené skutočnosti (jeden zdaniteľný obchod počas registrácie žalobcu, dvojité zmluvy z faktúry, umelé posunutie vzniku daňovej povinnosti na strane dodávateľa, namiesto úhrady za zdaniteľné obchody poskytnutie pôžičky, zaplatenie daňovej povinnosti za dodávateľa žalobcom po začatí daňovej kontroly, vzájomné prepojenie osôb dodávateľa a žalobcu), ktoré sa v celom kontexte javia ako účelové, s cieľom uplatniť si odpočet dane. Správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje základ dane a skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, toto presahuje rámec konania daňových orgánov.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na námietkach uvedených v žalobe, poukázal na porušenie ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku ako i ust. § 3 ods. 2, § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný nereagoval vo vyjadrení na nezákonnosť postupu správcu dane v daňovej kontrole, ktorú nemôže napraviť postupom v daňovom konaní, pretože protokol z daňovej kontroly, ktorý je hlavným podkladom v daňovom konaní je nezákonný a ako dôkaz nemohol byť použitý (nález ÚS SR č. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010). Žalovaný sa tiež nevyjadril k tomu, prečo bez zmeny skutkového a právneho stavu rozhodol opačne, ako vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí, v ktorom označil daňovú kontrolu za nezákonnú a tiež následné daňové konanie za nezákonné.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie (ďalej aj ,,správny súd“) preskúmal napadnuté rozhodnite a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je súd v prejednávanej veci viazaný (§ 134 ods. 1,2 SSP), nariadil pojednávanie a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom a s vyjadreniami účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba bolo podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech z takýchto dôvodov:

6. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že:

6.1 Správca dane dňa 21.02.2013 začal u žalobcu vykonávať daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012. Žalobca v priebehu daňovej kontroly so správcom dane spolupracoval, predkladal doklady preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH a na ústnych pojednávaniach podával vysvetlenia správcovi dane k predmetnému zdaniteľnému obchodu. Nadmerný odpočet žalobcovi vznikol z kúpy výkresovej dokumentácie pre výrobu technologických zariadení na výrobu bionafty od dodávateľskej spoločnosti BDTech s.r.o. Lučenec za účelom jej predania odberateľovi Wastetoenergy SA v Argentíne. Odpočítanie dane si žalobca uplatnil na základe dodávateľskej faktúry č. FV - 16/2012 zo dňa 15.06.2012 - vyhotovenie výkresovej dokumentácie na projekte CPU 3000 a CPU 6000, celková fakturovaná suma 134 400 eur, z toho DPH 22 400 eur od dodávateľa BDTech s.r.o. Lučenec, DIČ: 2020465876. K faktúre žalobca predložil i zmluvu zo dňa 01.06.2012, predmetom ktorej bolo vykonanie predmetnej výkresovej dokumentácie.

6.2 Dňa 24.01.2014 na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 9301401/5/306827/2014/Ond, ktorý doručil na vyjadrenie daňovému subjektu. Daňový subjekt sa k protokolu písomne vyjadril, predložil ďalšie dôkazy k uplatnenému nároku. Dňa 09.12.2014 správca dane prerokoval s daňovým subjektom pripomienky k protokolu a predložené dôkazy. Následne dňa 17.12.2014 vydal rozhodnutie č. 9301401/5/5450464/2014/Ond, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil rozdiel na DPH za 3. štvrťrok 2012 v sume 22 400 eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu, nebolo preukázané reálne dodanie fakturovanej služby, a preto nebolo priznané právo na odpočítanie dane.

6.3 Žalobca v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 29.04.2015 rozhodnutím č.: 1100306/1/179724/2015/4779 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že správca dane porušil ust. § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 Daňového poriadku, nepostupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy, nedostatočne zistil skutkový stav. Záver správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie služby uvedenej na faktúre, nie je možné z hľadiska vykonaného dokazovania a vychádzajúc z administratívneho spisu považovať za súbežný s princípom legality. Žalovaný ďalej vyslovil názor, že daňový subjekt preukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočet v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (str. 8 a 9 uvedeného rozhodnutia žalovaného). Žalovaný ako opodstatnenú námietku vyhodnotil i porušenie ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku správcom dane a jeho rozhodnutie označil ako arbitrárne, vydané jednostranne na základe zistení správcu dane. Správcovi dane vytkol i nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena s poukazom na judikatúru ESD. Zároveň uviedol, že právnym názorom vysloveným v rozhodnutí je správca dane viazaný (§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.).

6.4 Po doručení zrušujúceho rozhodnutia správcovi dane, požiadal správca dane žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 180 dní z dôvodu vykonávania ďalšieho dokazovania, žalovaný mu lehotu predĺžil o 180 dní oznámením zo dňa 29.06.2015 o čom správca dane upovedomil žalobcu.

6.5 Dňa 19.08.2015 správca dane vykonal miestne zisťovanie v dodávateľskej spoločnosti BDTech s.r.o. v Lučenci, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č.: 1310938/2015, predmetom ktorej bolo podanie vysvetlenia k obchodnej spolupráci so žalobcom a preverenie faktúry č. FV-16/2012. Na pojednávaní bol vypočutý W. B., splnomocnený zástupca dodávateľskej spoločnosti, ktorý podrobne odpovedal na otázky týkajúce sa zdaniteľného obchodu a tiež k jeho predchádzajúcej svedeckej výpovedi. Žalobca o tomto úkone správcu dane nebol upovedomený, zástupca dodávateľskej spoločnosti nebol poučený ako svedok, i keď sa vyjadril k skutočnostiam týkajúcim sa zdaniteľného obchodu.

6.6 Správca dane dňa 27.10.2015 si vyžiadal od UniCredit Bank Slovakia, a.s., informácie o podnikateľskom účte daňového subjektu a dňa 02.11.2015 vyzval žalobcu na predloženie označených dôkazov vo výzve v lehote ôsmich dní od doručenia výzvy. Na výzvu správcu dane žalobca odpovedal podaním zo dňa 13.11.2015.

6.7 Správca dane dňa 08.12.2015 zaslal žalobcovi písomné podanie - oboznámenie so skutočnosťami zistenými v ďalšom konaní a vyzval ho na vyjadrenie k nim v lehote ôsmich dní. Žalobca sa písomne vyjadril k výzve s tým, že dostatočne preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia.

6.8 Dňa 30.12.2015 pod č. 21538181/2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým opätovne podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 22 400 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012. Rozhodnutie odôvodnil dokazovaním vykonaným v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, z ktorého vyplýva, že vyhotovenie faktúry medzi majetkovo a personálne prepojenými spoločnosťami viedlo k získaniu daňovej výhody - uplatneniu nadmerného odpočtu vo výške 22 400 eur. Daňový subjekt čakal na registráciu platiteľa dane a až následne dodávateľ vyhotovil faktúru č. FV - 16/2012 s termínom dodania služby 15.06.2012, a teda daňový subjekt vedel, že toto konanie bude viesť k zneužitiu systému DPH. Správca dane vyslovil názor, že daňový subjekt a jeho dodávateľ sa dopustili podvodného konania.

6.9 Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie spolu s jeho doplnením z dôvodov, na ktoré poukazuje i v žalobných námietkach. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zhrnul priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom nevenoval žiadnu pozornosť dôvodom a záverom uvedeným v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (bod 6.3 tohto rozsudku). Žalovaný sa v rozhodnutí stotožnil s odôvodnenými pochybnosťami správcu dane, ktoré vyplývali z toho, že žalobca presvedčivo nevysvetlil skutočnosť dvoch zmlúv na rovnakú dodávku výkresovej dokumentácie od spoločnosti BDTech s.r.o. (zmluvy zo dňa 01.02.2012 a 01.06.2012) a tiež dvojakých faktúr. Kontrolovaný daňový subjekt uzatvoril dňa 10.12.2011 Zmluvu o predaji technickej dokumentácie so spoločnosťou Wastetoenergy S.A. Argentínska republika, ktorej predmetom bol predaj technickej dokumentácie na spracovanie bionafty CPU 3000 a CPU 6000 v cene 133 333 eur v štyroch splátkach - 15.01.2012, 30.01.2012, 15.03.2012 a 30.06.2012. Daňový subjekt presvedčivo nevysvetlil, ako mohla byť výkresová dokumentácia zaslaná do Argentíny elektronicky do konca februára 2012, ale

od dodávateľa BDTech s.r.o. mala byť dodaná až na základe druhej predloženej zmluvy (zmluvy zo dňa 01.06.2012). Posledné elektronické dodanie dokumentácie spoločnosti v Argentíne bolo uskutočnené predtým ako sa daňový subjekt stal platiteľom DPH (kontrolovaný daňový subjekt je platiteľom DPH od 10.04.2012). Žalobca okrem uvedenej transakcie počas svojej registrácie nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Žalovaný teda s poukazom na to, že ak daňový subjekt dodal dokumentáciu svojmu odberateľovi do Argentíny pred 10.04.2012 dospel k záveru, že táto dokumentácia mu musela byť už dodaná jeho dodávateľom a muselo sa to stať v čase, keď ešte nebol platiteľom dane, nemohol si uplatniť odpočítanie dane, pretože ich nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Uvedené skutočnosti sa v celom kontexte javia ako účelné, s cieľom uplatniť si odpočítanie dane. Námietky žalobcu v odvolaní žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné.

7. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

7.1 Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

7.2 Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

7.3 Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

7.4 Podľa § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20170101> a § 49 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/563/20170101>, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20170101>, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

7.5 Podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

8. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

8.1 Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

8.2 Podľa § 51 ods. 1 písm a) zákona č. 222/2004 Z.z o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20170101> môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20170101> má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/222/20170101>.

9. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že správne orgány sa dôsledne neriadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a námietky žalobcu v podanej žalobe sú dôvodné. 10. Námietka žalobcu o nezákonnom postupe správcu dane pri daňovej kontrole je dôvodná. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane dňa 24.01.2014 na ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu so zisteniami v daňovej kontrole a svojimi pochybnosťami a napriek tomu, že žalobca s nimi nesúhlasil a chcel predložiť ďalšie dôkazy na svoje tvrdenia, správca dane mu to neumožnil a ešte v ten istý deň vydal protokol z daňovej kontroly. Takýmto postupom správcu dane došlo k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku a tiež k porušeniu práva žalobcu na úzku súčinnosť v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku.

11. Námietka žalobcu o nerešpektovaní právneho názoru, vysloveného žalovaným v zrušujúcom rozhodnutí a tým k porušeniu ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku je tiež dôvodná. Správny súd konštatuje, že správca dane vo svojom v poradí druhom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s právnym názorom žalovaného a následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlil z akého dôvodu došlo k zmene jeho právneho názoru. Je potrebné dať žalobcovi za pravdu, že po vrátení veci správcovi dane nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, v protokole z daňovej kontroly nie sú žiadne pochybnosti o tom, že žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu bol platcom DPH, že došlo k umelému posunutiu vzniku daňovej povinnosti, že ide o personálne prepojenie firiem zúčastnených na zdaniteľnom obchode a tým k podvodnému konaniu žalobcu, či jeho dodávateľa. Z protokolu jednoznačne vyplýva, že žalobca nepreukázal reálne dodanie fakturovanej služby, čo v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného a správcu dane už spochybnené nie je. Žalobca preto dôvodne namieta porušenie princípu právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

12. Dôvodná je i námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho postupu správcu dane a porušenie jeho práv v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku, keď dňa 19.08.2015 vykonal miestne zisťovanie u dodávateľskej firmy BDTech s.r.o. v Lučenci, na ktorom bol vypočutý zástupca tejto spoločnosti W.. B.. Miestne zisťovanie je vyhľadávacia činnosť správcu dane, v ktorej správca dane vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Správca dane pritom vychádza z účtovnej evidencie, z účtovných záznamov a informácií zachytených v písomnej podobe alebo na nosičoch dát. Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní je upravený v § 37 a § 38 Daňového poriadku. Pokiaľ sa týka výsluchu svedka, daňový subjekt má právo klásť svedkovi otázky, a teda byť prítomný pri jeho výsluchu v zmysle § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Výsluch svedka slúži správcovi dane na verifikáciu údajov a odstránenie rozporov zistených v priebehu vykonávania daňovej kontroly. Z obsahu zápisnice zo dňa 19.08.2015 je nepochybné, že W.. B. odpovedal na otázky správcu dane a nešlo len o vysvetlenie, ale o svedeckú výpoveď týkajúcu sa zdaniteľného obchodu, na základe ktorého si žalobca

uplatnil právo na odpočet DPH. I keď W.. B. už bol v predchádzajúcom konaní riadne vypočutý ako svedok, táto skutočnosť neznamená, že pri ďalšej jeho svedeckej výpovedi žalobca nemá právo byť prítomný a klásť mu otázky.

13. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd i námietku žalobcu, tykajúcu sa preukázania podvodného konania, prípadne vedomosti o podvodnom konaní žalobcu. Podľa názoru správneho súdu žalobca dostatočne, presvedčivo a logicky zdôvodnil všetky pochybnosti správcu dane týkajúce sa zdaniteľného obchodu. Tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že v napadnutom rozhodnutí sa neuvádza, že žalobca sa mal dopustiť podvodu, resp. podvodného konania nie je pravdivé, nakoľko prvostupňové rozhodnutie správcu dane, s ktorým sa žalovaný stotožnil, jednoznačne za dôvod neuznania odpočtu DPH uvádza podvodné konanie žalobcu a jeho dodávateľa. Správny súd konštatuje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným smernicou č. 2006/2012. Vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť priznanie na odpočet DPH, ak s ohľadom na objektívne skutočnosti sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok ESD Bonik, C - 285/11). Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach, napríklad i v rozhodnutí v spojených veciach C - 80/2011 a C - 142/2011 (Mahagében kft a Pétér Dávid) vyslovil názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať si DPH z dôvodu, že osoba, ktorá faktúru vystavila sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná zdaniteľná osoba, vedela alebo mala vedieť o takomto podvodnom konaní. Je teda na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Svoje závery je správca dane potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry ESD. V prejednávanej veci žalobca dôkladne popísal predmetný zdaniteľný obchod a správny súd konštatuje, že išlo skutočne o kontinuálny tvorivý proces, kde projektová dokumentácia bola zasielaná následnému odberateľovi žalobcu na hĺbkovú previerku, potom boli do nej zapracovávané požadované zmeny a pripomienky, preto komplexné dodanie služby mohlo nastať až po týchto krokoch. Tento postup potvrdil nielen žalobca, ale i jeho dodávateľ a tiež následný odberateľ, svedčí o tom aj Odovzdávajúci a preberací protokol zo dňa 15.06.2012. Žalovaný a správca dane sa s uvedenými skutočnosťami relevantným spôsobom nezaoberali.

14. S poukazom na dôvodnosť vyššie uvedených námietok žalobcu, správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) SSP, § 191 ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP zrušil rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. V zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu.

16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal voči žalovanému plnú náhradu trov. O výške náhrady bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2, 3 SSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP, § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.