Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-36-2017.pdf
PDF · 96.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. G., J.. XX.XX.XXXX, bytom u starej matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: O. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XX, XXX XX N. a otca: V. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/XX, XXX XX N., Y.. Č.. Ú. X., o návrhu na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky H. G., J.. XX.XX.XXXX, G. W. XXX, XXX XX W., za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. V. G., J.. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky H. G., J.. X.X.XXXX, G. W. Č.. XXX s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Matka je povinná platiť výživné na mal. V. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Otec je povinný platiť výživné na mal. V. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Stará matka mal. V. ako navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29.06.2017 domáhala, aby jej súd zveril do náhradnej osobnej starostlivosti jej vnuka, keďže matka dieťaťa sa o neho nezaujíma a nekontaktuje ho a otec dieťaťa je od 12/2016 vo výkone väzby v X..
2. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4. Navrhovateľka bola na pojednávaní prítomná a na podanom návrhu trvala. Pojednávania sa zúčastnil aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa a okresný prokurátor. Matka maloletého nebola na pojednávaní
prítomná, svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené oznámením v zmysle § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Otec maloletého nebol na pojednávaní prítomný, neúčasť neospravedlnil a nežiadal odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené.
5. Súd v zmysle § 31 CMP konal v neprítomnosti matky a otca maloletého, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom starej matky, písomným vyjadrením otca maloletého, lustráciami v Sociálnej poisťovni, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, potvrdením o príjme a zdravotnom stave navrhovateľky, odpisom z registra trestov navrhovateľky, rodným listom dieťaťa, správou o zdravotnom stave maloletého, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
7. Mal. V. je dieťa narodené matke O. G.. Z obsahu rodného listu dieťaťa súd zistil, že biologickým otcom dieťaťa Z. V. G..
8. Stará matka v návrhu uviedla, že matka priviedla maloletého do jej domácnosti asi pred tromi týždňami, kedy matka asi 2 až 3 týždne bola bez domova a potulovala sa s dieťaťom. Snažila sa matku prehovoriť, aby zostala bývať u nej, avšak nechcela, len priviedla S.. V.. Od tej doby sa matka o maloletého nezaujíma a nekontaktuje ho. Ďalej uviedla, že má záujem zabezpečovať starostlivosť o mal. V.. Býva v dvojizbovom byte a poberá predčasný dôchodok vo výške 279 eur. Byt je kompletne zariadený s dostatočným lôžkovým a úložným priestorom.
9. Otec maloletého doručil súdu dňa 08.08.2017 vyjadrenie k návrhu starej matky, v ktorom uviedol, že súhlasí s návrhom na zverenie S.. V. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zároveň uviedol aj to, že súhlas s tým, aby mu bola súdom určená povinnosť platiť výživné na S.. V. vo výške 30 % zo sumy životného minima, nakoľko je momentálne vo výkone väzby a nie je v jeho silách zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. dieťa.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica doručenej súdu dňa 08.08.2017 mal súd preukázané, že mal. V. pochádza z partnerského vzťahu O. G.Ž., J.. XX.XX.XXXX a V. G., J.. XX.XX.XXXX. Podľa tvrdenia starej matky sa matka spolu s mal. V. zdržiavala po zadržaní otca v domácnosti navrhovateľky, avšak matka si našla asi v marci 2017 nového partnera a odsťahovala sa aj s maloletým. Matka neskôr prišla o bývanie, nakoľko nový partner bol vzatý do väzby a tak zostala s maloletým bývať na ulici. Stará matka ponúkla v tom čase matke bývanie, čo odmietla a maloletého nechala v domácnosti navrhovateľky a s maloletým sa nekontaktuje a nezaujíma sa o neho. Podľa starej matky sa matka potuluje v S. N. a v okolitých dedinách, avšak kontakt na matku nemá. Maloletý bol po príchode do domácnosti navrhovateľky špinavý, hladný a zanedbaný a od času kedy sa stará matka o maloletého stará, tak ten je spokojný. Od narodenia bola ošetrujúcou lekárkou S. S.. H. G. a S.. V. mal absolvované všetky povinné prehliadky a očkovania. Následne bola matka viackrát vyzývaná, aby sa dostavila na prevenciu, avšak nedostavila sa až v 12/2016, aby prehlásila kartu dieťaťa k S.. M. Q.. Od 07/2017 je ošetrujúcim lekárom maloletého S.. S. X., u ktorého absolvoval povinnú prehliadku a očkovania zanedbané matkou. Stará matka býva v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, je riadne zariadený, jej zdravotný stav je dobrý a dokáže riadne a zodpovedne zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica v správe uviedol, že navrhuje, aby bol mal. V. zverený do osobnej starostlivosti starej matky.
11. Z odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR mal súd preukázané, že stará matka nie je ani len podmienečne odsúdená na výkon trestu odňatia slobody alebo na iný trest.
12. Zo správy všeobecného lekára S.. Č. S. súd preukázané, že zdravotný stav starej matky je dobrý a je spôsobilá vychovávať maloleté dieťa. Zo správy detskej lekárky S.. X. súd zistil, že zdravotný stav S.. V. je dobrý. Doteraz nebol vážnejšie chorý, netrpí žiadnymi chronickými ochoreniami a nie je sledovaný v špecializovanej ambulancii.
13. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec dieťaťa nie je evidovaný ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, avšak momentálne sa nachádza vo výkone väzby v ÚVV X.. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bola matka maloletého zamestnaná len krátkodobo a to od 11.07.2016
do 18.07.2016 a od 16.03.2017 do 03.04.2017. V súčasnosti nie je pobyt matky známy, zdržiava sa v meste N. a v okolitých obciach.
14. Matka mal. V. sa k návrhu nevyjadrila, ten jej bol doručený oznámením v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
15. Stará matka na pojednávaní uviedla, že návrh podala, nakoľko maloletý je na ňu naviazaný a keď aj matka s maloletým nebývali v jej domácnosti, tak často ich navštevovala a pomáhala im. Matka jej doniesla maloletého, aby sa o neho postarala, avšak už po neho neprišla. S.. V. mal horúčky bol v zlom stave a s matkou komunikovala len prostredníctvom SMS. Od kedy je maloletý u starej matky, tak matka sa na neho nebola pozrieť a ani sa telefonicky neinformovala.
16. Kolízny opatrovník i prokurátor po vykonanom dokazovaní súhlasili s návrhom. V rámci písomnej správy žiadal kolízny opatrovník určiť obom rodičom povinnosť platiť výživné na dieťa.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
19. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
20. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
21. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
22. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
23. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
24. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
27. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Súd vyvodil z vykonaného dokazovania ten právny záver, že návrh na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky bol podaný dôvodne. Vzhľadom na lekárske správy je súd presvedčený, že v súčasnosti vyžaduje záujem maloletého dieťaťa zveriť ho do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd vychádzal zo skutočnosti, že matka neprejavuje reálne žiadny záujem o dieťa, neprispieva ani ničím na jeho výživu a otec je momentálne vo výkone väzby. Nakoľko otec s návrhom starej matky súhlasil a rovnako súhlasil, aby stará matka zabezpečovala výchovu a starostlivosť o dieťa, súd vyhodnotil návrh za dôvodný. Súd poznamenáva, že matka sa k návrhu nevyjadrila, nakoľko ten jej bol doručený len oznámením, tak vzhľadom na to bral sú ohľad len na vyjadrenie otca.
33. Súd ďalej skúmal, či stará matka je tou osobou, ktorej by mohol maloleté dieťa zveriť prihliadajúc na to, že je po matke a otcovi najbližšou príbuznou dieťaťa a maloletého sa už dlhšiu dobu stará a ten ma k nej vytvorený vzťah. Stará matka je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné,
osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti - súd má za to - že zaručí, že táto bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa i naďalej. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel.
34. Na základe týchto všetkých skutočností súd rozhodol tak, že zveril mal. V. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Pri určení výživného rodičom vzal súd do úvahy fakt, že matka maloletého podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni v súčasnosti nepracuje a otec je toho času vo výkone väzby. Z tohto dôvodu súd určil rodičom maloletého výživné na dieťa v sume 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
35. Súd vo výroku určil rodičom výživné v percentuálnom vyjadrení, lebo k 01.07. každého roku sa samotná výška 30 % upravuje podľa zvýšenia sumy životného minima.
36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. V súlade s ustanovením § 52 CMP súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiadnemu z účastníkov trovy konania nevznikli a zo spisu žiadne nevyplývajú.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.