Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/101/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36 497 649, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Československej armády 792/103, 067 61 Stakčín, IČO: 36 514 918, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Barňákom, so sídlom Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1.476,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Cb/45/2013-104 zo dňa 21.11.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 21Cb/45/2013-123 zo dňa 3.8.2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom č. k. 21Cb/45/2013-104 zo dňa 21.11.2014, v spojení s opravným uznesením č. k. 21Cb/45/2013-123 zo dňa 3.8.2015, súd prvého stupňa (ďalej len „súd prvej inštancie) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a zaplatiť mu trovy súdneho konania v celkovej výške 776,03 eur, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Druhým a tretím výrokom rozsudku žalobcovi a žalovanému vrátil krátený súdny poplatok, každému vo výške 81,87 eur.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. a § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že zmluva o preprave veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá po 1.2.2013, priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorého, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca a zaviazal žalovaného na úhradu trov konania spolu vo výške 776,03 eur, ktoré pozostávajú z krátenej časti zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 6,63 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 760,40 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 570,96 eur za 8 úkonov právnej služby á 71,37 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 23.02.2012, podanie návrhu na súd 16.5.2013, čiastočné späťvzatie zo dňa 16.7.2013, písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 18.7.2013, čiastočné späťvzatie zo dňa 16.9.2013, účasť na pojednávaní dňa 15.10.2013, písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 25.11.2013, účasť na pojednávaní konanom dňa 21.11.2014), zo sumy 62,71 eur (8 x režijný paušál á 8,04 eur za úkony v roku 2014), zo sumy 126,73 eur (20% DPH zo sumy 633,67 eur). O vrátení krátených súdnych

poplatkov rozhodol podľa § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 88,50 eur a žalovaný za podaný odpor v rovnakej výške, a keďže konanie bolo zastavené, súd zaplatené súdne poplatky vrátil krátené o 6,63 eur.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol ho zmeniť a priznať náhradu trov konania v sume 285,05 eur žalovanému. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 286,02 eur. Ako dôvod uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené, uvádzajú sa v ňom chybné stanoviská, ktoré viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnemu procesnému postupu. Tvrdí, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť podania žaloby na zaplatenie sumy 1.476,- eur s príslušenstvom. Aj napriek tomu, že žalovaný trval na svojich vyjadreniach o včasnom a riadnom zaplatení faktúr na základe existujúcej dohody o postupnom splácaní záväzkov žalovaným, súd sa priklonil k tvrdeniam žalovaného a bez ďalšieho posúdil jeho žalobu ako odôvodnenú. Nakoľko žalobca nepredniesol žalobu, v merite veci sa ani nemohlo začať pojednávanie, čím žalobca znemožnil vykonanie dôkazov. Súd teda vyvodil záver o dôvodnosti podania žaloby len na základe nepreukázaných tvrdení žalobcu. Hoci paušálna náhrada nákladov podľa § 369c Obchodného zákonníka netvorí súčasť náhrady trov konania, súd o nej rozhodol v jednom výroku s náhradou trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podania žaloby, je tento nárok neoprávnený. Predpokladom rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania pri zastavení konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. je splnenie oboch podmienok uvedených v tomto ustanovení. Nestačí len, aby bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaného, ale musí byť zároveň podaná dôvodne. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.8.2010 sp. zn. 5Sžo/173/2010 a na rozsudok sp. zn. 3MObdo 5/2007 zo dňa 28.2.2008. Nakoľko žalobca zavinil, že konanie muselo byť zastavené na základe späťvzatia žaloby a žalovaný tomu nemohol žiadnym procesným spôsobom zabrániť, súd by mal rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a žalovanému priznať náhradu trov súdneho konania. Zároveň poukázal aj na neúčelnosť priznaných trov, ktoré spočívali v opakovaných podaniach čiastočných späťvzatí návrhu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca realizoval okrem iného 2 úkony, ktorými čiastočne bral žalobný návrh späť a to podaniami zo dňa 16.7.2013 a 16.9.2013. Obe tieto úkony boli súdom prvého stupňa posúdené ako úkony, ktoré viedli k zastaveniu celého konania. Účelnosť trov právneho zastúpenia vo vzťahu k späťvzatiu podanej žaloby treba vyhodnotiť tak, že v zásade ide o jeden procesný úkon realizovaný advokátom, ktorý viedol k zastaveniu konania v celom rozsahu. Okrem iného zástupca žalobcu sa zúčastnil aj pojednávania dňa 15.10.2013, pričom podľa žalovaného išlo o nemeritórne pojednávanie, na ktorom zástupca žalobcu potvrdil to, že realizovanými podaniami bol žalobný návrh vzatý späť v celom rozsahu. Napriek tomu súd za tento úkon priznal žalobcovi tarifnú odmenu v celom rozsahu, aj keď podľa vyhlášky možno priznať za takýto úkon právnej služby tarifnú odmenu iba v rozsahu 1.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Zastáva názor, že žalobca spoľahlivo súdu preukázal, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko v čase jej podania existoval splatný peňažný dlh žalovaného voči žalobcovi, čo preukázal žalobca súdu listinami, teda spoľahlivo uniesol svoje dôkazné bremeno. Žalobca súdu bezvýhradne preukázal (tabuľka pohľadávok a ich úhrad sa nachádza v súdnom spise), že mal voči žalovanému aj iné peňažné pohľadávky, niektoré splatné skôr a naopak niektoré splatné neskôr, než žalované. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania uviedol, že súd správne rozhodol, ak pre posúdenie nároku na náhradu trov konania aplikoval § 146 ods. 2 druhú vetu O.s.p. Predpokladom aplikácie ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem iného) dôvodne podaný návrh na začatie konania. Podanie žalobného návrhu bolo vykonané žalobcom bezosporu dôvodne, nakoľko mal voči žalovanému v rozhodujúcom čase peňažné pohľadávky, ktoré boli splatné a ktoré mu neboli žalovaným v dohodnutej lehote na zaplatenie zaplatené. Zastáva teda jednoznačne názor, že procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalovaný, ktorý svojim konaním porušil svoju zmluvnú povinnosť, čo malo za následok dôvodnosť konania žalobcu. Na základe obsahu spisu súd nemohol vyhodnotiť žalobný návrh inak ako dôvodný a zastavenie konania nastalo pre správanie sa žalovaného, o čom súd dôvodne a vecne správne rozhodol. Navrhol, aby súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 95,71 eur.

5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred

týmto dátumom. V prípade žalovaného ide o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 213 ods. 1,3,4,5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1,3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

7. V predmetnej veci tak, ako to vyplýva z obsahu predloženého spisu odvolaciemu súdu, žalobca proti žalovanému uplatnil podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.5.2013 nárok na zaplatenie ceny prepravy vo výške 1.476,- eur, úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 786,- eur od 16.3.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 240,- eur od 18.3.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 450,- eur od 10.4.2013 do zaplatenia, ďalej požadoval zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu trov konania. Následne postupnými čiastočnými späťvzatiami žaloby vzal žalobca, z dôvodu zaplatenia požadovaných súm žalovaným, svoju žalobu v časti zaplatenia istiny 1.476,- eur s príslušenstvom späť a prvoinštančný súd uznesením č.k. 21Cb/45/2013-53 zo dňa 15.10.2013 v tejto časti konanie zastavil.

8. O ostávajúcom nároku žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a o trovách konania rozhodol prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu v sume 40,- eur a náhradu trov konania v sume 776,03 eur.

9. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu 40,- eur. Výška tohto nároku vyplýva z § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., kde výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznávaná podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Keď bola podaná žaloba 16.5.2013 a v čase podania žaloby nebol celý dlh zaplatený, žalobcovi vzniklo právo na požadovanie paušálnej náhrady 40,- eur tak, ako o tom rozhodol okresný súd.

10. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, v prejednávanej veci vzal žalobca svoj návrh späť v časti istiny vo výške 1.476,- eur s príslušenstvom pre správanie žalovaného, ktorý zaplatil žalobcovi pohľadávku po začatí konania.

11. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

12. Citované ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania.

13. Pri zastavení sporového konania v dôsledku späťvzatia návrhu je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

14. V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, ktorý zobral žalobu späť v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý po podaní žaloby uhradil pohľadávku žalobcu. Ide teda o prípad v zmysle druhej vety ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. (t. j. späťvzatie v dôsledku správania sa žalovaného) a z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalovaný, preto je povinný nahradiť žalobcovi účelne vynaložené trovy konania.

15. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2013 patrí žalobcovi tarifná odmena iba v rozsahu 1. Podľa § 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.10.2013, na tomto pojednávaní došlo k prejednaniu veci samej, preto za tento úkon právnej služby patrí žalobcovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že účelnosť trov právneho zastúpenia vo vzťahu k čiastočným späťvzatiam žaloby zo dňa 16.7.2013 a dňa 16.9.2013 treba vyhodnotiť tak, že v zásade ide o jeden procesný úkon, ktorý viedol k zastaveniu konania v celom rozsahu, nakoľko tieto čiastočné späťvzatia žaloby boli realizované v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného - čiastočné úhrady žalovanej pohľadávky, pričom žalobca nemohol vedieť, či zo strany žalovaného dôjde k úhrade celej žalovanej pohľadávky, preto žalobcovi patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za obe čiastočné späťvzatia žaloby.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

17. Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 voči žalovanému vznikol nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

18. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .