Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/245/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu W.. O. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ľ.E. XXXX/XX, XXX XX X., proti žalovanej W.. G. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX Y., zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Slobody 25, 066 01 Humenné, o náhradu ujmy vzniknutej predbežným opatrením, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2013 žiadal žalobca zaviazať žalovanú na náhradu ujmy vzniknutej predbežným opatrením podľa ustanovenia § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo výške 7.000,-- €. Dňa 13.12.2011 rozhodnutím Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XXX/XXXX bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil žalobcovi, aby dočasne nevstupoval do 2-izbového bytu s kuchyňou a príslušenstvom, na II. podlaží, nachádzajúceho sa vo X., na ulici Ľ.E. XX, súpisné XXXX, ktorého uznesenie si prevzal dňa 23.12.2011. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo rozhodnutie odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. XXCo XXX/ XXXX, ktorým krajský súd predbežným opatrením rozhodol, aby žalobca dočasne nevstupoval do vyššie uvedeného bytu, kde mal zároveň aj trvalé bydlisko. Dňa 10.2.2012 Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. XXCo XX/XXXX rozhodol o zrušení predbežného opatrenia, proti ktorému podal žalobca odvolanie.

1.1.S poukazom na ustanovenie § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sa žalobca domáhal sa priznania ujmy, ktorá mu vznikla nariadením predbežného opatrenia. Ujma pozostávala tak z majetkovej, ako aj nemajetkovej. Samotné rozhodnutie o nariadenom predbežnom opatrení prevzal dňa 23.12.2011, t.j. jeden deň pre vianočnými sviatkami, keď z práce prišiel do miesta trvalého bydliska a týmto mal pokazené celé sviatky. Žalovaná mu neumožnila byť s maloletými deťmi, čím mu vznikla majetková ujma vo forme nákladov na cestovanie z miesta výkonu práce T., okres C. do X. na návštevu maloletých detí, ako aj následné náklady na právne služby advokátom, nakoľko sa proti uzneseniu okresného súdu odvolal. Ďalšia ujma, ktorú si v konaní uplatňoval bola ujma nemajetková s tým, že žalovaná všade prezentuje ako dôkaz uvedené predbežné opatrenie.

1.2.Na výzvu súdu žalobca doplnil písomnú žalobu podaním doručeným súdu dňa 7.4.2014, kde vyčíslil tak majetkovú, ako aj nemajetkovú ujmu. Náhradu škody majetkovej ujmy vyčíslil na sumu 1.005,-- € s tým, že napriek tomu, že platil nájomné a energie v mieste trvalého bydliska cca 230,-- € mesačne tak nemohol užívať obydlie v mieste trvalého bydliska. Len na nájomnom a energiách za uvedené obdobie

mu vznikla škoda vo výške 460,-€. Ďalšie boli náklady na cestovanie, keďže precestoval 530 km autom, išlo o deň pred vianočnými sviatkami, pri spotrebe 6 litrov na 100 km a cene PHM 1,50 € za liter bez amortizácie auta a straty času vyčíslil škodu na sumu 48,-- €. Keďže sa žalovaná nezdržiavala v mieste trvalého bydliska s maloletými deťmi a odcestovala k rodičom do okresu Y. a ak chcel byť s deťmi musel cestovať následne zo X. do Y. 320 km. Teda z C. cestoval 530 km. Rozdiel predstavuje 210 km jedným smerom o čo sa mu zvýšili náklady na cestovanie. Pri priemernej spotrebe pohonných hmôt tak vyšla táto cesta na 75,-- €. Ďalšie náklady mu vznikli pri podávaní odvolania proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen, ktoré podávala advokátska kancelária, ktorá si vyúčtovala 80,-- €. Následne k tomu pripočítal úroky za dva roky od 20.2.2012 do 19.2.2014 v sume 122,-- € a strata času, kde si rátal 4x 8 hodín, teda 4x 55,-- €, spolu 220,-- €. Celkovo tak hmotnú škodu vyčíslil na sumu 1.005,-- €.

1.3.Ďalší nárok uplatňovaný v tomto konaní predstavoval nemajetkovú ujmu s tým, že nariadeným predbežným opatrením súd vážne zasiahol do jeho ľudských práv a slobôd a to zásahom do práva na nedotknuteľnosť obydlia garantovanou článkom 12 listiny základných práv a slobôd. Zdôraznil, že Slovenská republika sa zaviazala tieto plniť a rešpektovať. Nariadeným predbežným opatrením súd poškodil jeho dobré meno a umožnil žalovanej diskreditovať jeho osobu v spoločenskom, profesnom, súkromnom živote a všade prezentovať nariadené predbežné opatrenie ako dôkaz. Uvedeným predbežným opatrením došlo aj k izolácii žalobcu od jeho dvoch maloletých detí. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C XXX/XXXX-XXX zo dňa 5.12.2011, kde citoval časť rozhodnutia a rovnako rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 6.9.2011, z ktorého časť rovnako citoval. V období od decembra 2011 do 20.2.2012 mu žalovaná neumožňovala byť s maloletými deťmi a to aj s poukazom na rozhodnutia súdov, ktoré citoval, ktoré vychádzali z neoverených informácií od žalovanej. Nariadeným predbežným opatrením mu vznikla nevyčísliteľná, nehmotná škoda najmä čo sa týka vzťahov medzi ním a jeho dvomi maloletými deťmi a navyše predbežné opatrenie vážne poškodilo a aj stále poškodzuje jeho dobré meno, umožňuje žalovanej diskreditáciu jeho osoby v spoločenskom, profesnom, súkromnom živote a zasiahlo do jeho ľudských práv a slobôd a to zásahom do práva na nedotknuteľnosť obydlia. Hoci ide o nevyčísliteľné škody tak žiadal iba pre „poučenie“ všetkých zainteresovaných zaplatenie nehmotnej škody v symbolickej výške 5.995,-- €. Spolu žiadal priznať 7.000,-- € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 22.12.2013.

1.4.Po nariadení pojednávania sa žalobca na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil neúčasť písomným podaním dňa 25.8.2017, žiadal súd, aby konal bez jeho osobnej účasti na pojednávaní, vykonával dokazovanie a aby bez prítomnosti žalobcu rozhodol. Súčasťou písomného vyjadrenia bolo aj stanovisko k námietke žalovanej ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že k zrušeniu predbežného opatrenia nedošlo výhradne len z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, ale aj z dôvodu, že žalovaná (v tom konaní žalobkyňa) ničím neosvedčila potrebnosť predbežného opatrenia. Zdôraznil, že súd nenariadil predbežné opatrenie bez návrhu na základe vlastnej činnosti, ale na základe návrhu žalovanej.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 26.1.2015. V prvom rade vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti tunajšiemu súdu. Ďalej mala za to, že žaloba je nesprávna z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a ujmou, ktorú sa snaží preukázať žalobca podanou žalobou. Žalobca odvodzuje svoj nárok z predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Zvolen následne zrušeným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom nárok na náhradu uplatňuje voči žalovanej ako osobe, ktorá podala návrh na nariadenie tohto predbežného opatrenia. Poukazovala na obsah zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorý zrušil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, pretože o predbežnom opatrení nerozhodoval príslušný zákonný sudca. Žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť. O námietke miestnej nepríslušnosti rozhodol tunajší súd uznesením zo dňa 20.4.2015, rozhodnutím, ktoré bolo odvolacím súdom zo dňa 29.4.2016 potvrdené. Žalovaná sa na pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná nedostavila, ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, súhlasila s prejednaním veci bez jej osobnej účasti a bez osobnej účasti právneho zástupcu, prípadne rozhodnutím vo veci. Zdôraznila, že so žalobou a dôvodmi uvádzanými v žalobe nesúhlasí a žiadala, aby súd nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol. Navyše zdôraznila, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobou uplatnený nárok nebol podložený dôkazmi a podľa žalovanej vychádza len zo snahy žalobcu ublížiť žalovanej. Rovnako zotrvala na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s tým, že ak sa cíti žalobca poškodený

súdnym rozhodnutím má možnosť domáhať sa náhrady škody od štátu za nesprávne úradné, resp. súdne rozhodnutie postupom podľa zákona 514/2003 Z.z..

3. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC XXX/XXXX spolu s odvolaním a rozhodnutím odvolacieho súdu. Žiadal pripojiť a oboznámiť sa s uvedeným spisom. Po pripojení a oboznámení sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC XXX/XXXX bolo zistené, že dňa 13.6.2011 podala W.. G. D. na tunajší súd proti W.. O. D. návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 76 ods. 1, písm. g/ O.s.p.. Pôvodne rozhodol Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 15.6.2011, ktorým návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Z dôvodu podania odvolania vo veci rozhodoval odvolací súd, ktorý v konaní pod sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 6.7.2011 uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 15.6.2011 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zmenil tak, že uložil odporcovi W.. O. D., aby dočasne v lehote do 6.10.2011 nevstupoval do 2-izbového bytu s kuchyňou a príslušenstvom č. bytu XX, na II. podlaží, nachádzajúceho sa vo X., ul. Ľ.E. XX, súpisné č. XXXX. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne uložil navrhovateľke podať návrh na začatie konania na súde vo veci samej a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.7.2011. Opätovne dňa 30.11.2011 doručila navrhovateľka súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom rozhodoval Okresný súd Zvolen, ktorý nariadil predbežné opatrenie a uložil odporcovi W.. O. D., aby dočasne nevstupoval do 2-izbového bytu s kuchyňou a príslušenstvom, č. bytu XX, na II. podlaží, nachádzajúceho sa vo X., na ulici Ľ.E. XX, súpisné č. XXXX a to do času právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 9C XXX/XXXX. Uznesenie je zo dňa 13.12.2011 a W.. O. D. prevzal uznesenie dňa 23.12.2011. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote W.. O. D. odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 10.2.2012 uznesenie okresného súdu zrušil, konanie o návrhu W.. G. D. na nariadenie predbežného opatrenia podaný dňa 30.11.2011 a zapísaný do senátu 12C Okresného súdu Zvolen zastavil a vec postúpil na rozhodnutie zákonnému sudcovi senátu 9C Okresného súdu Zvolen. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.2.2012.

4. Súd si pripojil a oboznámil sa aj so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C XXX/XXXX, z ktorého bolo zistené, že dňa 22.9.2011 podala Ing. G. D. na tunajšom súde proti W.. O. D. návrh na vylúčenie druhého manžela z užívania bytu podľa ustanovenia § 705a Občianskeho zákonníka. Následne vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. XXC XXX/XXXX rozhodoval tunajší súd v konaní o vylúčenie druhého manžela z užívania bytu aj o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, kde uznesením zo dňa 1.3.2012 návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.3.2012. Pred začatím pojednávania podaním doručeným súdu dňa 25.6.2012 zobrala navrhovateľka návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Okresný súd Zvolen rozhodol vo veci dňa 23.7.2012, konanie zastavil, rozhodol o trovách konania, ako aj o vrátení kráteného súdneho poplatku. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňom 22.8.2012.

5. Žalobca podával žalobu za účinnosti ustanovení občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ustanovenie § 77 ods. 3 O.s.p. znelo: „ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný uhradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie“.

6. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v ustanovení § 470 ods. 1 upravuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2, veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. V ustanovení § 340 ods. 1 a ods. 2 sa uvádza: „ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Ods. 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2, písm. e/; všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté“.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, písm. e/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

9. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti, ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnenie očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II ÚS 10/99, tiež II ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV ÚS 92/09; I ÚS 54/02, nález z 13.11.2002 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002-druhý polrok strana 750).

10. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vžy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.3.2012 sp. zn. I ÚS 1826/11).

11. Tak ako bolo vyššie konštatované žalobca podával žalobu v čase účinnosti a platnosti občianskeho súdneho poriadku, ktorý v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. umožňoval tomu, ktorému bola spôsobená predbežným opatrením ujma domáhať sa uspokojenia náhrady ujmy, ktorá mu vznikla. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie vstúpil do platnosti a účinnosti nový procesný predpis a to civilný sporový poriadok, ktorý obdobne upravuje možnosť strán sporu domáhať sa náhrady ujmy v prípade ak neodkladným opatrením takáto ujma vznikla. V ustanovení § 340 je obdobne ako bolo v ustanovení § 77 ods. 3 umožnené domáhať sa náhrady škody a inej ujmy u toho komu neodkladným opatrením takáto ujma alebo škoda vznikla. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy však je vylúčený ten, u koho bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 2, písm. e/ CSP, teda ktorému bolo uložené nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Aj napriek tomu, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol v platnosti a účinnosti nový procesný predpis, súd v snahe zachovať princíp právnej istoty posudzoval nárok žalobcu v zmysle ustanovení občianskeho súdneho poriadku, teda v zmysle ustanovení, podľa ktorých žalobca žalobu podával a nárok posudzoval v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy (ktorá bola platná a účinná v čase podávania žaloby).

12. Žalovaná v písomnom stanovisku k žalobe poukazovala na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s tým, že pokiaľ žalobcovi vznikla nariadením predbežného opatrenia škoda alebo ujma, má právo domáhať sa náhrady tejto voči štátu, nakoľko škoda alebo ujma mu vznikla v dôsledku rozhodnutia okresného súdu. Žalobca poprel nedostatok pasívnej legitimácie, trval na tom, že žaloba správne smeruje voči žalovanej. Mal za to, že pasívne legitimovanou je žalovaná. Rovnako aj súd bol toho názoru, že žalobca správne označil žalovanú ako pasívne vecne legitimovanú. Právna úprava zodpovednosti žalobcu za ujmu spôsobenú predbežným opatrením odráža skutočnosť, že súd nariaďuje predbežné opatrenie na základe žalobcom tvrdených a osvedčených skutočností, o ktorých sa spravidla nevykonáva dokazovanie a ku ktorým nemá žalovaný možnosť sa dopredu vyjadriť. Zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadením predbežného opatrenia tak logicky nesie ten, kto o nariadenie predbežného opatrenia požiadal a to bez zreteľa na to, či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je iba to, že k zániku alebo zrušenia predbežného opatrenia došlo z iného dôvodu ako preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo žalobcu bolo uspokojené. Z tohto dôvodu mal súd za to, že pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu ujmy podľa ustanovenia § 77 ods. 3 O.s.p., ale aj v zmysle ustanovenia § 340 je ten kto požadoval nariadiť vo veci predbežné opatrenie (v súčasnosti neodkladné opatrenie).

13. Ďalšou otázkou, ktorú súd potreboval riešiť okrem posúdenia, podľa ktorej právnej normy bude vec posudzovať a vyriešenia otázky vecnej pasívnej legitimácie žalovanej vzhľadom na námietku, skúmal, či je vo veci oprávnený konať a rozhodovať. Žalobu, ktorou sa domáhal žalobca náhrady ujmy posudzoval ako žalobu opodstatnenú, podanú na tunajšom súde, kde sa nariadilo predbežné opatrenie.

Aj zo samotného znenia zákona vyplýva, že na prejednanie a rozhodnutie vo veci o tejto žalobe bude príslušný súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Súd pri rozhodovaní postupoval podľa tretej časti občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ by žalobca smeroval svoj nárok k pôvodnému konaniu, v ktorom bolo vydané predbežné opatrenie, jednalo by sa o inštitút procesného práva. Nakoľko však vo veci nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej, správne potom smeroval žalobca svoj nárok samostatnou žalobou na priznanie náhrady ujmy, ktorá ako tvrdí mu predbežným opatrením vznikla. Pred skúmaním samotnej ujmy, ktorá v prípade žalobcu má povahu nielen majetkovú, ale aj nemajetkovú, súd skúmal, či je preukázaný základ nároku, teda zrušenie alebo zánik predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 77 ods. 3 O.s.p. a až po preukázaní opodstatnenosti žaloby by sa zaoberal výškou samotnej ujmy. Podľa ustanovenia § 77 ods. 3 OSP musí ísť o predbežné opatrenie, ktoré zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne ak a/ navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b/ návrhu vo veci samej sa nevyhovelo; c/ návrhu vo veci samej sa vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d/ uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. Súd konštatuje, že ani jeden zo zákonných dôvodov zániku predbežného opatrenia nenastal. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 O.s.p. a teda predbežné opatrenie nezaniklo v dôsledku zákonom predpokladaných skutočností. Dôvodom pre uplatnenie nároku na náhradu ujmy podľa § 77 ods. 3 okrem zániku predbežného opatrenia je aj dôvod zrušenia z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Podľa ustanovenia § 77 ods. 2 O.s.p. dôvod na zrušenie predbežného opatrenia je ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ani o daný dôvod v zmysle ustanovenia § 77 ods. 2 sa v konkrétnej veci nejedná. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zániku a ani k zrušeniu predbežného opatrenia zo zákonom vymedzených dôvodov tak ako to má na mysli ustanovenie § 77 ods. 1 a § 77 ods. 2 O.s.p. nie je možné konštatovať, že v danej veci bol nárok žalobcu opodstatnený a žaloba bola podaná dôvodne. V súdenej veci sa nejedná ani o jeden zo zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu ujmy, či už majetkovej alebo nemajetkovej tak, ako to upravovala vtedajšia právna úprava v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p., preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Z týchto dôvodov sa nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody, ktorými je existencia príčinnej súvislosti medzi vydaným predbežným opatrením a vzniknutou ujmou a ani skúmaním vzniku samotnej ujmy k čomu žalobca tak ako namietala a konštatovala žalovaná nedoložil žiaden relevantný listinný dôkaz. Nakoľko však nie je preukázaný nárok žalobcu na podanie takejto žaloby súd sa ďalšími skutočnosťami nezaoberal. Rovnako z týchto dôvodov zamietol súd aj návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, nakoľko by toto dokazovanie bolo nehospodárne.

14. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovení civilného sporového poriadku a o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 262 ods. 2 bude súd rozhodovať o výške týchto trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).