Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Cpr-1-2017.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu Slovenská pošta, a.s. IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica proti žalovanému Y. I., nar. 8. 5. XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX S. S. o zaplatenie 544,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 544,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. 5. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 15. 12. 2016 domáhal zaplatenia sumy 544,- Eur s prísl. na tom základe, že žalovaná pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17. 3. 1992. So žalovanou bola uzatvorená aj dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 23. 3. 1992. Pri inventarizácii vykonanej dňa 23. 6. 2015 bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 1 044,- Eur s tým, že táto škoda bola prerokovaná so žalovanou dňa 23. 6. 2015, pričom žalovaná s výškou škody súhlasila. Následne došlo k uzatvoreniu dohody o uznaní záväzku na náhradu škody a spôsobe náhrady škody zo dňa 23. 6. 2015, kde sa žalovaná zaviazala, že bude uhrádzať v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne, a to od 15. 7. 2015 vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci až do úplného zaplatenia. Žalovaná spočiatku pravidelne mesačne v období od 15. 7. 2015 do 18. 11. 2015 splácala v splátkach po 100,- Eur dlžnú sumu, avšak od 18. 11. 2015 prestala splátky splácať. K ukončeniu pracovnej zmluvy so žalovanou došlo dňa 23. 6. 2015 na základe písomnej žiadosti žalovanej. Žalovanú sumu už potom žalovaná neuhradila.
2. Žalovaná sa k predmetu veci nevyjadrila, nakoľko sa nedostavila na pojednávanie s tým, že mala doručenie vykázané náhradným spôsobom.
3. Súd z fotokópie pracovnej zmluvy zo dňa 23. 3. 1992 zistil, že túto uzatvoril ako zamestnávateľ právny predchodca žalobcu, organizácia SPT, š.p. Blava, PTS OkSP Banská Bystrica a ako zamestnanec žalovaná.
4. Súd z dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 23. 3. 1992 zistil, že túto uzatvoril ako zamestnávateľ SPT, š.p. Blava, PTS OkSP Banská Bystrica so žalovanou s tým, že sa jednalo o dohodu o hmotnej zodpovednosti pre výkon práce balíkový doručovateľ.
5. Súd zo zoznamu zistení a prerokovaní škody zo dňa 23. 6. 2015 zistil, že inventarizáciou bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 1 044,- Eur a to pri manipulácii s peňažnou hotovosťou s tým, že za škodu zodpovedá žalovaná a žalovaná s určenou výškou požadovanej náhrady škody súhlasila.
6. Súd z dohody o uznaní záväzku na náhradu škody a spôsobe náhrady škody zo dňa 23. 6. 2015 zistil, že medzi zamestnávateľom, t.j. žalobcom a zamestnancom, t.j. žalovanou v zmysle prerokovania náhrady škody zo dňa 23. 6. 2015 bola uzatvorená uvedená dohoda s tým, že žalovaná ako zamestnanec sa zaviazala uhradiť škodu vo výške 1 044,- Eur pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 100,- Eur mesačne a to počnúc dňom 15. 7. 2015 vždy najneskôr do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci až do úplného zaplatenia dlžnej čiastky.
7. Súd z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23. 6. 2015 súd zistil, že túto uzatvoril ako zamestnávateľ žalobca a ako zamestnanec žalovaná. Súd z výstupného listu pre zamestnancov zistil, že voči žalovanej majú pohľadávku vo výške 1 044,- Eur s tým, že je tam uzatvorená dohoda o uznaní záväzku + splátkový kalendár.
8. Súd z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 1. 6. 2016 zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 544,- Eur .
9. Podľa § 182 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
10. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná ako zamestnanec uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu pracovnú zmluvu dňa 17. 3. 1992 a následne dňa 23. 3. 1992 aj dohodu o hmotnej zodpovednosti pre výkon práce balíkový doručovateľ. Súd ďalej zo záznamov o zistení a prerokovaní škody zo dňa 23. 6. 2015 zistil, že žalobcovi bola spôsobená škoda vo výške 1 044, - Eur keďže bol zistený schodok na zverených hodnotách. Za škodu zodpovedala žalovaná, ktorá uviedla, že s určenou výškou požadovanej náhrady škody súhlasí. Ďalej bola uzatvorená dohoda o uznaní záväzku na náhradu škody a spôsobe náhrady škody zo dňa 23. 6. 2015, kde žalovaná uznala svoj záväzok nahradiť škodu vo výške 1 044, Eur a zaviazala sa ho zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 100, Eur a to počnúc dňom 15. 7. 2015, vždy najneskôr do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci až do zaplatenia celej dlžnej čiastky. Následne na to dňa 23. 6. 2015 bola uzatvorená aj dohoda o skončení pracovného pomeru žalovanej u žalobcu. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že žalovaná doposiaľ neuhradila vzniknutú škodu vo výške 544, Eur. nakoľko žalovaná nepreukázala, že by bola žalobcovi uhradila celý vzniknutý schodok na zverených hodnotách, teda sumu 1 044,- Eur, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu 544, Eur.
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 544,- Eur, nakoľko uvedenú sumu podľa dohody o uznaní záväzku na náhradu škody a spôsobe náhrady škody mala celú čiastku uhradiť do 15. 5. 2016. Nakoľko tak neurobila, od 16. 5. 2016 je už v omeškaní. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zo sumy 544,- Eur aj úroky z omeškania od 16. 5. 2016 do zaplatenia. Súd stanovil výšku úroku z omeškania na 5 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5 %.
15. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).