Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7Csp/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: DRY CLEANER LINE, s. r. o., so sídlom V Holešovičkách 1579/24, 180 00 Praha 8, Česká republika, IČ: 275 870 53, právne zast. JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: A. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XXXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie 7 233,30 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta v celom rozsahu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou došlou na súd dňa 05.08.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7 233,30 Kč, spolu s úrokom z omeškania zo sumy 7 715,30 Kč od 17.08.2011 do 16.12.2011 a zo sumy 7 233,30 Kč od 17.12.2011 do zaplatenia, pričom percentuálna sadzba úroku z omeškania je v každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie, závislá na výške repo sadzby ČNB platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka zvýšená o 7 percentuálnych bodov.

2. Nároky žalobca odôvodnil tým, že žalovaný dňa 18.04.2008 cestoval na linke č. 2 v Plzni v Českej republike bez toho, aby zaplatil cestovné, o čom bol spísaný zápis o vykonanej prepravnej kontrole č. 1064 a záznam o vykonanej prepravnej kontrole. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť cestovné spolu s prirážkou vo výške 1 012,- Kč. Pohľadávka bola zmluvou postúpená na JUDr. Pavla Nováka a následne na žalobcu. Dňa 08.12.2010 žalobca uzatvoril so žalovaným dohodu o novácii a vyrovnaní, v ktorej sa žalovaný žalobcovi zaviazal zaplatiť sumu 11 571,30 Kč, z toho cestovné spolu s prirážkou 1 012,- Kč, úrok z omeškania vo výške 245,30 Kč a náhradu škody spočívajúcu v nákladoch právneho zastúpenia (náklady spojené so súdnym vymáhaním a náklady za spísanie novačnej dohody) vo výške 8 154,- Kč. Zároveň žalovaný uznal dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky. V dohode sa žalovaný zaviazal zaplatiť dlh v pravidelných mesačných splátkach po 482,- Kč pod hrozbou straty výhody splátok, pričom prvá splátka bola splatná 20.02.2011 a posledná zostatková vo výške 485,30 Kč dňa 20.12.2012. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu z dohody splnil len čiastočne, a to dňa 16.01.2011, 17.02.2011, 16.03.2011, 16.04.2011, 16.05.2011, 16.06.2011, 16.07.2011, 16.08.2011 a 16.12.2011 úhradami po 482,- Kč.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil, predložil a navrhol vykonať tieto dôkazy: listinu označenú ako dohoda o novácii a urovnaní zo dňa 08.12.2010, záznam o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 18.04.2008, hlásenie o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 18.04.2008.

4. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu v zmysle § 116 Civilného sporového poriadku nevyjadril.

5. Keďže sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- Eur, súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to listinou označenou ako dohoda o novácii a urovnaní zo dňa 08.12.2010, záznamom o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 18.04.2008 a hlásením o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 18.04.2008.

7. Na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu a z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo záznamu a hlásenia o vykonanej prepravnej kontrole vyplýva, že dňa 18.04.2008 o 14.15 hod. na linke č. 2 v Plzni žalovaný cestoval bez cestovného lístka, pričom cestovné činilo 12,- Kč. Kontrolu vykonal revízor spoločnosti Plzeňské Městské dopravní podniky, a.s.

9. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovanému vznikla povinnosť okrem sumy 12,- Kč zaplatiť ako postih aj prirážku vo výške 1 000,- Kč. Ďalej z nesporných skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že táto pohľadávka bola postúpená postupne dvoma zmluvami na žalobcu.

10. Z listiny označenej ako dohoda o novácii a urovnaní zo dňa 08.12.2010, na ktorej sa nachádza len úradne overený podpis žalovaného vyplýva, že žalovaný uznal písomne dlh spočívajúci v neuhradenom cestovnom a prirážke vo výške 1 012,- Kč spolu s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania vo výške 245,30 Kč a náklady právneho zastúpenia vo výške 10 314,- Kč spočívajúce v nákladoch spojených so súdnym vymáhaním v konaní vedenom na Okresnom súde Plzeň - město pod sp. zn. 28EC322/2009 vo výške 8 154,- Kč a náklady za spísanie novačnej dohody vo výške 2 160,- Kč. Žalovaný ako dlžník uznal dlh spolu vo výške 11 571,30 Kč a zaviazal sa ho uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 482,- Kč dňa 20.01.2011, 20.02.2011, 20.03.2011, 20.04.2011, 20.05.2011, 20.06.2011, 20.07.2011, 20.08.2011, 20.09.2011, 20.10.2011, 20.11.2011, 20.12.2011, 20.01.2012, 20.02.2012, 20.03.2012, 20.04.2012, 20.05.2012, 20.06.2012, 20.07.2012, 20.08.2012, 20.09.2012, 20.10.2012, 20.11.2012 a poslednú zostatková splátku vo výške 485,30 Kč dňa 20.12.2012.

11. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu mal súd za preukázané, že žalovaný doposiaľ vykonal úhrady po 482,- Kč dňa 16.01.2011, 17.02.2011, 16.03.2011, 16.04.2011, 16.05.2011, 16.06.2011, 16.07.2011, 16.08.2011 a 16.12.2011, t.j. zaplatil spolu sumu 4 338,- Kč.

12. Na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu a vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

13. Keďže žalobca je právnická osoba so sídlom v Českej republike, medzi stranami sporu malo dôjsť k uzatvoreniu dohody o novácii a urovnaní, jedná sa o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý mal byť platne uzavretý v Českej republike, žalovaný je fyzickou osobou, ktorá mala naposledy bydlisko v Slovenskej republike a je štátnym občanom Slovenskej republiky, t.j. jedná sa o vec s cudzím prvkom, vysporiadal sa súd v prvom rade najprv s otázkou, hmotné právo ktorého štátu je potrebné aplikovať na posúdenie týchto právnych úkonov.

14. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „Rím I“) toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.

15. Podľa článku 10 ods. 1 Rím I existencia a platnosť zmluvy alebo akéhokoľvek jej ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorým by sa podľa tohto nariadenia spravovala zmluva alebo jej ustanovenie v prípade ich platnosti.

16. Podľa článku 4 ods. 3 Rím I, ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.

17. Nakoľko Česká republika a Slovenská republika sú členskými štátmi Európskej únie a sú viazané Rímom I, ktorý sa uplatňuje od 17.12.2009 a k uzatvoreniu dohôd došlo v roku 2010 v Českej republike, súd pri posudzovaní otázky hmotného práva vychádzal z kolíznych noriem Rímu I, konkrétne jeho článku 4, v zmysle ktorého vzhľadom na vyššie uvedené rozhodujúce skutočnosti je potrebné aplikovať na túto právnu vec hmotné právo Českej republiky, pretože dohody majú úzku väzbu na tento členský štát (miesto uzavretia dohôd, predmetom dohôd bolo nahradenie pôvodného mimozmluvného záväzku z prepravy na území Českej republiky a ďalších záväzkov). Pri určení rozsahu použitia tohto hmotného práva súd vychádzal z článku 10 ods. 1 Rímu I.

18. Podľa § 40 ods. 3 veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný na území Českej republiky do 31.12.2013 (ďalej len „OZ“) písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

19. Na listine označenej ako dohoda o novácii a urovnaní sa nachádza len úradne overený podpis žalovaného ako dlžníka, chýba tam však podpis žalobcu ako veriteľa. Preto má súd za to, že v zmysle § 40 ods. 3 nedošlo k platnému uzavretiu dohody o novácii a dohody o urovnaní, a teda naďalej existujú pôvodné záväzky, ktoré mali tieto dohody nahradiť, samozrejme za predpokladu, že existovali aj predtým.

20. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, jedná sa o jednostranný právny úkon dlžníka, t.j. mimozmluvný záväzok, pri ktorom sa vyžaduje len podpis dlžníka, teda uznanie dlhu nie je z dôvodu absencie podpisu veriteľa neplatné. Nakoľko sa však jedná o mimozmluvný záväzok, súd z dôvodu, že sa jedná o vec s cudzím prvkom z dôvodov uvedených vyššie opätovne skúmal, hmotné právo ktorého štátu sa aplikuje na posúdenie uznania dlhu.

21. Uznanie dlhu sa týka mimozmluvného záväzku zaplatiť cestovné a prirážku k nemu vyplývajúceho z cestovania žalovaného bez platného cestovného lístka. K uzatvoreniu prepravnej zmluvy v zmysle nižšie uvedeného totiž nedošlo.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení (ďalej len „ZMPS“), ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

23. Podľa § 11 ZMPS právny poriadok určený podľa § 9 alebo 10 platí aj o zmenách, zabezpečení a následkoch porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z povahy vecí nevyplýva niečo iné.

24. Nakoľko Česká republika a Slovenská republika sú členskými štátmi Európskej únie a sú viazané Rímom II až od 11.01.2009 a ku škode z mimozmluvnej zodpovednosti došlo už v roku 2008 v Českej republike, súd pri posudzovaní otázky hmotného práva vychádzal z kolíznych noriem ZMPS, konkrétne jeho § 10 ods. 1, v zmysle ktorého vzhľadom na vyššie uvedené rozhodujúce skutočnosti je potrebné aplikovať na túto právnu vec hmotné právo Českej republiky, pretože na jej území vznikol mimozmluvný záväzok z prepravy. Právny poriadok takto určený sa aplikuje aj na zmenu daného mimozmluvného záväzku spočívajúcu v uznaní dlhu.

25. Podľa § 18b ods. 1 písm. a) zákona č. 111/1994 Sb. o cestnej doprave v znení účinnom do 30.04.2014 (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci a zvieratá s nimi prepravované v cestnej doprave a integrovanej doprave, určí prepravný poriadok a tarifa. V prepravnom poriadku sa uvedie konkrétne vznik a ukončenie prepravnej zmluvy medzi dopravcom a cestujúcim a spôsob preukazovania jej vzniku.

26. Podľa § 18b ods. 2 zákona o cestnej doprave prepravný poriadok stanoví vyhláškou Ministerstvo dopravy.

27. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy a spojov Českej republiky č. 175/2000 Zb. o prepravnom poriadku pre verejnú dráhovú a cestnú osobnú dopravu (ďalej len „vyhláška č. 175/2000 Zb.“) uzatvorením prepravnej zmluvy o preprave osôb (ďalej len „prepravná zmluva“) vzniká medzi dopravcom a cestujúcim na základe prepravného poriadku, tarify a vyhlásených zmluvných prepravných podmienok záväzkový právny vzťah, ktorého obsahom je najmä záväzok dopravcu prepraviť cestujúceho zo stanice nástupnej do stanice cieľovej spojmi uvedenými v prepravnom poriadku riadne a včas a záväzok cestujúceho dodržiavať prepravný poriadok a zmluvné prepravné podmienky a zaplatiť cenu za prepravu (ďalej len „cestovné“) podľa tarify.

28. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 175/2000 Zb. prepravná zmluva je uzavretá, ak cestujúci využije svoje právo na prepravu z cestovného dokladu tým, že nastúpi do vozidla alebo vstúpi do označeného priestoru prístupného len s platným cestovným dokladom (ďalej len „nástup do vozidla“).

29. Podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č. 175/2000 Zb. prepravná zmluva je taktiež uzavretá, ak umožní dopravca cestujúcemu nástup do vozidla bez cestovného lístka a cestovné cestujúci zaplatí bezodkladne po nástupe do vozidla.

30. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 175/2000 Zb. cestujúci sa pre účely kontroly uzavretia prepravnej zmluvy po dobu jej plnenia preukazuje platným cestovným dokladom, ak nie je ďalej ustanovené inak.

31. Podľa § 18a ods. 2 písm. c) zákona o cestnej doprave cestujúci je povinný na výzvu poverenej osoby sa preukázať platným cestovným dokladom, ak sa nepreukáže platným cestovným dokladom, zaplatiť cestovné a prirážku, alebo sa preukázať osobným dokladom a oznámiť osobné údaje potrebné na vymáhanie zaplatenia cestovného a prirážky; osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie zaplatenia cestovného a prirážky sa rozumie meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresa pre doručovanie.

32. Podľa § 18a ods. 1 písm. c) zákona o cestnej doprave vodič a sprievodca vozidla verejnej linkovej dopravy a iná osoba poverená dopravcom verejnej linkovej dopravy a vybavená kontrolným odznakom a preukazom dopravcu (ďalej len „poverená osoba“) je oprávnená dávať cestujúcim pokyny a príkazy k zabezpečeniu ich bezpečnosti, bezpečnosti a plynulosti dopravy a bezpečnosti ostatných cestujúcich. Poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatiť prirážku alebo vyžadovať od cestujúceho, aby sa preukázal osobným dokladom a oznámil osobné údaje podľa odseku 2 písm. c).

33. Podľa § 18a ods. 3 zákona o cestnej doprave výšku prirážky určí dopravca v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie presiahnuť sumu 1 500 Kč.

34. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

35. Podľa § 559 ods. 1 splnením dlh zanikne.

36. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

37. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

38. Súd mal za preukázané, že na základe uznania dlhu zo dňa 08.12.2010 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dlh vzniknutý z mimozmluvného záväzku z cestovania bez cestovného lístka v Plzni, v Českej republike vo výške 1 012,- Kč, úroky z omeškania vo výške 245,30 Kč, náklady spojené so súdnym vymáhaním danej pohľadávky vo výške 8 154,- Kč v konaní vedenom na Okresnom súde Plzeň - město pod sp. zn. 28EC322/2009 a náklady za súpis novačnej dohody (uznania dlhu) vo výške 2 160,- Kč. Tieto pohľadávky vzhľadom na dátum vzniku pohľadávky vo výške 1 012,- Kč v roku 2008 neboli v čase uznania dlhu premlčané v trojročnej premlčacej dobe.

39. Keďže žalovaný uznal pohľadávku voči žalobcovi ako veriteľovi, súd považuje skutočnosť, že žalobca ako veriteľ mal voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku v čase uznania dlhu za preukázanú, žalovaný by musel v tomto konaní preukázať opak, čo sa nestalo. Preto súd nevykonával dokazovanie ohľadne skutočnosti, či došlo k postúpeniu uznanej pohľadávky na žalobcu. Napokon žalovaný ani nepoprel danú skutočnosť, súd preto vychádzal aj z nesporného skutkového tvrdenia žalobcu o postúpení pohľadávky. Žalovaný uznal dlh čo do dôvodu a výšky a uznanie obsahuje prísľub dlh zaplatiť v splátkach splatných v lehotách tam uvedených.

40. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky, na žalovanom je dôkazné bremeno, že dlh, ktorý uznal bol v inej (nižšej) výške v čase uznania dlhu, než ako je tam uvedené. Zároveň však platí, že súd pozná právo, teda sám si zisťuje na základe kolíznych noriem na vec sa vzťahujúce hmotné právo platné v ČR, ktoré tým pádom nemusí dokazovať strana sporu. Súd má za preukázané, že v zmysle vyššie uvedeného k platnému uzavretiu dohody o novácii síce nedošlo, avšak žalobca má nárok na trovy právneho zastúpenia s tým spojené vo výške 2 160,- Kč, pretože jeho právny zástupca spísal za žalovaného uznanie dlhu , ktoré je poňaté do listiny označenej ako dohoda o novácii a urovnaní, ktorú žalovaný následne podpísal. Opäť by bolo na žalovanom preukazovať, že tomu tak nebolo.

41. Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

42. Pokiaľ ide o žalobcom kvalifikovanú náhradu škody spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Plzeň - město pod sp. zn. 28EC322/2009 vo výške 8 154,- Kč, súd je toho názoru, že sa nejedná o náhradu škody, ale o príslušenstvo pohľadávky v sume 1 012,- Kč v zmysle § 121 ods. 3 OZ. Tak či onak, v listine označenej ako dohoda o novácii a urovnaní, ktorá obsahuje zároveň uznanie dlhu sa na jednom mieste - v článku I. ods. 1 uvádza, že dlžník uznáva aj tento dlh, na druhej strane sa však na inom mieste - v článku I. ods. 4 uvádza, že veriteľ žalobu, ktorou si uplatnil svoj nárok v danom súdnom konaní vezme späť, pričom žiadna zo strán nebude požadovať náhradu nákladov tohto konania, t.j. práve tých požadovaných nákladov spojených so súdnym vymáhaním pohľadávky. Keďže v daných častiach je uznanie dlhu nezrozumiteľné, pretože si tieto časti odporujú, súd uznanie dlhu v časti sumy 8 154,- Kč považuje za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 v spojení s § 41 OZ.

43. Žalovaný zaplatil postupne spolu sumu 4338,- Kč, pričom žalobca má v zmysle vyššie uvedeného nárok len na sumu 3 417,30 Kč. Žalobca ďalej požaduje od žalovaného úrok z omeškania od 17.08.2011, pričom do 16.08.2011 žalovaný uhradil sumu 3 856,- Kč, t.j. už v tom čase bola pohľadávka žalobcu v celom rozsahu uhradená. Súd preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

44. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 nasledovne:

47. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, plný úspech vo veci má žalovaný. Keďže mu však v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

48. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.