Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-109-2016.pdf
PDF · 92.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6C/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Brezne, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobkyne C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., M. XXX, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, v konaní o určenie neplatnosti ustanovení zmlúv o úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 512,69 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Strany n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa vo veci domáhala toho, aby súd určil, že ustanovenia čl. 4, 5, 6 a 13 Všeobecných podmienok dvoch úverových zmlúv uzavretých so žalovaným dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX sú neplatné a zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť jej preplatky z týchto úverových zmlúv vo výške 102,41 Eur a 410,28 Eur ako bezdôvodné obohatenie. Pri spresnení žaloby konkretizovala svoj žalobný petit v časti určenia neplatnosti čl. 4, 5, 6 a 13 všeobecných zmluvných podmienok úverových zmlúv tak, že žiadala, aby súd vyslovil neprijateľnosť a z toho dôvodu neplatnosť týchto označených zmluvných dojednaní. V čl. 4 je uvedené, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou viac ako 7 dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- Eur za každý jeden prípad omeškania. Dlžník má možnosť uhradiť 4 po sebe idúce splátky, príp. len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30,- Eur, do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú vystavenú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4,- Eur ako paušálnu úhradu nákladov.
2. Článok 5 všeobecných zmluvných dojednaní je podľa žalobkyne neprijateľným a neplatným, keďže sa v ňom uvádza, že dlžník s veriteľom uzatvára súčasne dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Zároveň obsahuje zabezpečenie návratnosti pohľadávky aj iným spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy. Žalobkyňa ďalej citovala znenie čl. 6 všeobecných obchodných podmienok, ktoré stanovuje zmluvnú pokutu, určenú na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka, ten je povinný uhradiť s pokutou aj ostatné náklady, ktoré vzniknú v spojení s uplatnením jeho práv. V čl. 13 všeobecných obchodných podmienok obidvoch úverových zmlúv je dohoda o vystavení zmeniek na zabezpečenie predmetných záväzkov dlžníka.
3. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorých jej bol poskytnutý úver 350,- Eur v prvom prípade a 1 100,- Eur v druhom prípade. Podľa názoru žalobkyne sa vo všeobecných obchodných podmienkach týchto úverových zmlúv nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú z toho dôvodu v zmysle Občianskeho zákonníka neplatné. Prvou z nich je ustanovenie, v zmysle ktorého sa právne vzťahy účastníkov zmluvy budú spravovať Obchodným zákonníkom, čo bolo spojené aj s tým, že v obidvoch úverových zmluvách bol vyznačený účel úveru tak, akoby žalobkyňa tieto finančné prostriedky potrebovala na výkon svojho povolania. Žalobkyňa však pri podpise zmluvy neudávala žiadny účel, na ktorý mieni použiť finančné prostriedky a na výkon povolania ich použiť nemohla, keďže v tom čase bola starobná dôchodkyňa. Ďalšou neprijateľnou podmienkou bolo ustanovenie o zrážkach zo mzdy ako zabezpečení úverov, čo nebolo s ňou ako spotrebiteľom osobitne a individuálne dojednané, dohoda bola vopred formulovaná s tým, že ju bolo možné len spolu s poskytnutím úveru prijať alebo odmietnuť a zároveň nie je možné zabezpečiť takouto dohodou budúcu pohľadávku, ale len zročnú.
4. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou bolo dojednanie rozhodcovskej doložky v tzv. rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovské zmluvy, ktoré boli súčasťou úverových zmlúv, neboli s ňou ako spotrebiteľom osobitne individuálne vyjednané, mali predtlačenú formu a nemala možnosť pri podpise zmlúv sa s nimi individuálne oboznámiť. Pri podpisovaní úverových zmlúv nebola oboznámená s významom rozhodcovskej doložky a s podstatou fungovania rozhodcovského súdu, nemala teda možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu oddelene len ohľadom rozhodcovského konania. Okrem toho táto doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť na výber medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, keďže o tom rozhoduje žalujúca strana, čo ak bude veriteľ z úverovej zmluvy, ona ako spotrebiteľ bude ukrátená na svojich právach ako slabšia zmluvná strana. Napokon boli neprijateľnými aj dojednania o vyplnení zmeniek, ktoré takisto neboli individuálne dojednané, nie je v nich uvedená výška zmenkového úroku, pričom reálne je uplatňovaný zmenkový úrok 0,25 % denne a tento ročne predstavuje 91,25 %. V čl. 4 Všeobecných podmienok poskytnutých úverov okrem iného žalovaný zakotvil rôzne skryté poplatky a v čl. 6 Všeobecných podmienok zase zmluvnú pokutu. Priamo v úverových zmluvách potom bol stavený poplatok za poskytnutie úveru, ktorého výška je hraničiaca s úžerou a podľa názoru žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi a zákonom.
5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že žalobkyňa mylne považuje obidva uzavreté úvery za spotrebiteľské, keď v týchto zmluvách je uvedený účel použitia finančných prostriedkov na výkon povolania, nie na svoju súkromnú potrebu. Okrem toho obidve zmluvy boli uzatvorené podľa ust. Obchodného zákonníka. K zmluve z XX.XX.XXXX je pripojený aj dodatok, v ktorom je vypísaný účel použitia finančných prostriedkov, a to na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania. Vyhlásenie v tomto zmysle potvrdila žalobkyňa svojim podpisom na oboch zmluvách, k čomu pristúpila z vlastnej vôle, žalovaný jej vyhlásenie akceptoval a pri poskytovaní úveru z tohto údaju vychádzal. Administratívny poplatok, ktorý bol pri úveroch požadovaný, svojou výškou neodporoval zákonu a ani jeho dojednanie samotné nebolo v rozpore s právnymi predpismi. Výšku poplatku ako odplaty za poskytnutie úveru nebolo možné porovnávať s údajmi o úrokových sadzbách bánk, keďže tieto poskytujú úvery za iných podmienok a bankové úroky sú obvykle vždy nižšie než úrokové sadzby nebankových subjektov, ktoré vstupujú do väčšieho rizika na trhu finančných služieb. Úvery teda neboli poskytnuté v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, či s dobrými mravmi.
6. Žalovaný zároveň odmietol, že by na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, pre jeho vznik neboli splnené žiadne zákonné podmienky. Ohľadne dohody o vyplnení zmenky, žalovaný uviedol, že takáto taktiež nie je v rozpore s právnymi predpismi, pričom v prípade zmenky ide o cenný papier, nie o spotrebiteľskú zmluvu, preto nemožno skúmať neprijateľnosť takýchto dojednaní, keďže vzťahy zo zmenky nemôžu byť spotrebiteľské. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi úverových zmlúv, bola nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, keďže umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Od žalobkyne teda nevyžadovala, aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalovaný zároveň vzniesol námietku prekážky veci rozsúdenej, keďže rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 365,28 Eur spolu s príslušenstvom žalovanému z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX a zároveň bolo rozhodnuté pred rozhodcovským súdom aj o druhej úverovej zmluve dňa XX.XX.XXXX, pričom v prvom prípade išlo o rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. Z a v druhom prípade dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. Z
7. Žalovaný napokon k jednotlivým sankciám obsiahnutým vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru uviedol, že žalobkyňa sa mohla s nimi bez problémov oboznámiť, boli uvedené vo vytlačenej podobe, úverové zmluvy však podpísala bez akýchkoľvek výhrad a bola si dostatočne vedomá sankcií v prípade neplatenia splátok v dohodnutých termínoch. Zmluvná pokuta je fakultatívnym inštitútom, ktorý nemusí byť obsiahnutý priamo v úverovej zmluve a je len na dohode veriteľa a dlžníka akým spôsobom si ju dojednajú. V tomto prípade bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach, preto žalovaný nevidí najmenší dôvod, aby ju mal vrátiť žalobcovi.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
9. Dňa XX.XX.XXXX podpísali žalobkyňa a žalovaný Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni sumu 350,- Eur a táto sa ju zaviazala zaplatiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- Eur, celkovo teda mala zaplatiť 672,- Eur, v dvanástich mesačných splátkach po 56,- Eur. Začatie splácania bolo stanovené na 12.12.2011. Spolu s úverovou zmluvou bola vystavená aj zmenka na sumu 703,07 Eur, pričom na zaplatenie tejto zmenkovej sumy sa zaviazala žalobkyňa žalovanému, spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 31.03.2013 s tým, že splatnosť bola stanovená "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zároveň bola medzi účastníkmi spísaná a podpísaná aj rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej splatnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podaná žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu, t.j. zákona č. 99/1963 Zb.
10. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá druhá zmluva o úvere medzi rovnakými účastníkmi, v tomto prípade mala č. XXXXXXXXX a na jej základe mala byť žalobkyni poskytnutá suma 1 100,- Eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 964,- Eur, celkovo teda mala zaplatiť 2 064,- Eur v dvanástich mesačných splátkach po 172,- Eur, počnúc dňom 14.01.2012. Aj v prípade tejto úverovej zmluvy bola spísaná a podpísaná rovnakými účastníkmi zároveň aj rozhodcovská zmluva v rovnakom znení ako je citované vyššie. V obidvoch úverových zmluvách bolo ako účel poskytnutia finančných prostriedkov vyznačené povolanie, nevyznačenými zostali ostatné možnosti: zamestnanie, podnikanie, iný účel. Z oznámenia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, adresovaného žalobkyni, vyplynulo, že zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX predstavuje k uvedenému dňu (XX.XX.XXXX) jej dlžná suma výšku 2 321,78 Eur. Doposiaľ boli uhradené splátky spolu vo výške 452,41 Eur. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX predstavuje dlžná suma výšku 5 994,05 Eur, pričom doposiaľ boli k tomuto dňu uhradené splátky v celkovej výške 1 510,28 Eur.
11. Súd v prvom rade konštatoval, že v danej veci nejestvuje prekážka rozsúdenej veci, ako namietol žalovaný vo svojom vyjadrení, keďže z predmetných úverových zmlúv síce skutočne boli uplatnené nároky žalovaným pred rozhodcovským súdom, rozhodcovský súd o nich rozhodol a žalobkyňu zaviazal na peňažné plnenie voči žalovanému, avšak v prípade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, č.k. SR01695/14 zo dňa 24.07.2014, zrušený rozhodnutiami Okresného súdu Brezno, č.k. 6C/177/2014-63 zo dňa 23.01.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/593/2015-86 zo dňa 15.11.2016. V prípade druhej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorým bol žalovaný v tomto konaní, na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., č.k. SR06854/13 z 24.06.2014, a to na základe neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemôže byť v takomto prípade základom právomoci rozhodcovského súdu, súd teda rozhodol v zmysle § 45 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že v obidvoch prípadoch boli rozhodnutia rozhodcovského súdu o predmetných úverových zmluvách nulitné, pri posudzovaní nárokov z úverových zmlúv teda súd na tieto rozhodnutia nemôže prihliadať.
12. Ďalej súd konštatoval nesúlad obidvoch úverových zmlúv zo zákonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obidve porušili obmedzenie, obsiahnuté v ust. § 53 ods. 6 (v znení účinnom v
čase uzatvorenia predmetných zmlúv), v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa v zmysle tohto ustanovenia zákona prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti.
13. Ako vyplýva z hore citovaných úverových zmlúv, v prvom prípade boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350,- Eur, namiesto úrokovej sadzby bol v zmluve stanovený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 322,- Eur, ktorý mal byť spolu s poskytnutou istinou splatený dvanástimi mesačnými splátkami, tj. navýšenie predstavovalo 92 % za rok. V druhom uvedenom prípade boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 100,- Eur, poplatok za poskytnutie úveru bol stanovený na 964,- Eur, úver mal byť splatený v priebehu dvanástich mesiacov, navýšenie teda predstavovalo 87 % za rok. Podľa údajov Ministerstva financií SR boli vo štvrtom štvrťroku 2011 zaznamenané údaje o poskytovaných spotrebiteľských úveroch, v kategórií takýchto úverov pre domácnosti vo výške do 1 500,- Eur bez zabezpečenia so zmluvnou splatnosťou od 6 - 12 mesiacov, zistená RPMN predstavovala 41,82 %. V posudzovaných dvoch zmluvách uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným bola RPMN uvedená vo výške 262,04 %, v prípade druhej citovanej úverovej zmluvy, v prvej citovanej zmluve nebola RPMN uvedená žiadna. Z týchto údajov, ako boli formulované v zmluve, je však zrejmé, že požadovaná odplata za poskytnutie finančných prostriedkov niekoľkonásobne prevýšila úrokové sadzby vtedy poskytovaných úverov, a to od akýchkoľvek subjektov, bez ohľadu na to, či išlo o banky alebo o nebankové subjekty. Neplatnosť takéhoto dojednania v obidvoch úverových zmluvách spôsobilo neplatnosť celej zmluvy, aj ostatných zmluvných dojednaní, či už na osobitnej listine alebo v rámci úverovej zmluvy, keďže pre neplatnosť tohto podstatného dojednania poskytovaného úveru sa zmluvné strany nemohli riadiť ani ostatnými dojednaniami o jeho splácaní, o podmienkach vzniku nároku na prípadné sankcie za riadne nesplácanie úveru a pod. Z takéhoto neplatného právneho úkonu, čo platí pre obe uzavreté úverové zmluvy, tak mohlo vzniknúť len bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne, ktorá bola povinná vrátiť sumy 350,- Eur a 1 100,- Eur. Ako však vyplýva z predloženého prehľadu splácania, v prvom prípade žalobkyňa zaplatila 452,41 Eur a v druhom prípade 1 510,28 Eur. V prvom prípade teda preplatila svoju povinnosť o 102,41 Eur a v druhom prípade o 410,28 Eur. V tomto prípade teda vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, keďže išlo o plnenie bez právneho dôvodu, v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
14. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 512,69 Eur je dôvodná, tejto vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
15. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol s tým, že z dôvodu hospodárnosti konania nebol dôvod skúmať platnosť či neplatnosť ostatných dojednaní úverových zmlúv, napr. z dôvodu ich neprijateľnosti, keďže dôvodom pre rozhodnutie o peňažnom plnení v prospech žalobkyne spočívalo na inom dôvode neplatnosti než pre neprijateľnosť zmluvných dojednaní. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zákaz neprijateľných zmluvných podmienok vzťahuje na tie dojednania, ktoré sa netýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito. Výška odplaty za poskytovaný úver je hlavným predmetom plnenia a cenou za poskytovanú službu zo strany úverovej spoločnosti, obmedzenia týkajúce sa výšky takejto ceny, či odplaty sú potom obsiahnuté v iných ustanoveniach zákona a riadia sa inými pravidlami, v tomto prípade zákazom rozporu s právnymi predpismi, ako je to uvedené vyššie. Súd potom neskúmal neprijateľnosť zmluvných dojednaní, odlišných od hlavného predmetu plnenia a v tejto časti žalobu zamietol ako nadbytočnú.
16. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, v dôsledku iba čiastočného úspechu na oboch stranách sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).