Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/55/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35807598, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd z r u š u j e predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/434/2015 zo dňa 07.01.2015.

odôvodnenie:

1. Dňa 14.03.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2015, (ďalej aj ako „úverová zmluva“, resp. „zmluva“) a Dohody o plnení v splátkach zo dňa 27.05.2015 (ďalej aj ako „dohoda o plnení v splátkach“). Okrem toho sa domáha zrušenia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2015, (ďalej aj ako „dohoda o zrážkach zo mzdy“), uloženia povinnosti žalovanému nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni, nariadenia žalovanému vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni, uloženia zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednaní vzťahujúcich sa k zrážkam zo mzdy.

2. Túto žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že Okresný súd Trenčín jej uznesením o nariadení predbežného opatrenia sp.zn. 11C/434/2015 z 07.01.2016 uložil v lehote 60 dní od doručenia uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej. So žalovaným uzavrela zmluvu o úvere, ktorej zrejme aj samostatnou súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť jej na majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže inak zabrániť napriek tomu, že žiadny sudca postihnutie jej majetku neschválil. Žalovaný sa so žiadosťou o realizáciu zrážok obrátil priamo na jej zamestnávateľa a požadoval, aby z jej mzdy vykonával zrážky. Žalobkyňa mala záujem získať od žalovaného úver, musela sa podrobiť vopred určenej a formulovanej zmluvnej podmienke upravenej vo formulárovej zmluve o úvere bez toho, aby s ňou žalovaný tuto podmienku individuálne dohodol. Dohoda o zrážkach zo mzdy a jej vykonávanie bez súdnej kontroly je neprijateľná podmienka. Žalovaný vo svojej zmluve používa len neprimerané podmienky, ktoré sú pre dlžníka neprijateľné a zakladajú hrubý nepomer v právach účastníkov zmluvy, keď zmluva ukladá povinnosti len dlžníkovi. Neuvádza aktuálnu výšku toho, čo má na základe identifikovanej zmluvy o úvere a konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy plniť veriteľovi lebo to nevie. O vykonávaní zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom sa dozvedela až pri výplate. Na

mzdovej učtárni si vyžiadala podklady pre koho sú vykonávané zrážky zo mzdy a na akom základe. Žalovaný ju s touto skutočnosťou nezoznámil ani so žiadnou výzvou na zaplatenie dlhu, okrem dňa 4.11.2015 a 4.1.2016. Neobjasnil jej z čoho sa jeho nároky následne skladajú, vrátane jej jednotlivých položiek. Na základe vykonávaných zrážok zo mzdy dochádza k jej závažnej ujme, najmä čo sa týka zabezpečovania jej základných ľudských potrieb a bývania, vrátane jej rodiny. Nejedná sa o prednostnú pohľadávku, na základe rozhodnutia súdu, nejedná sa o exekúciu. Nesmie byť zrazená z mesačnej mzdy aj základná suma. Podľa jej názoru, by mal byť potrebný súhlas jej zamestnávateľa s vykonávaním zrážok zo mzdy. Skúšala sa dohodnúť so žalovaným dňa 8.12.2015, bohužiaľ bez úspechu. Právo na mzdu patrí medzi základné práva. Taktiež ňou najatá spoločnosť Attila Financial s.r.o., Trenčín, ktorá rieši komplexne jej všetky dlhy, zaslala žalovanému návrhy na riešenie jej situácie spoločne s plnou mocou, doteraz bez akejkoľvek odpovede žalovaného. Žalovaný reagoval na jej návrhy s tým, že ak nebude plniť zmluvné podmienky bude postupovať cestou súdneho a následne exekučného konania s uplatnením zmluvných pokút na príslušnom súde. Chcela sa dohodnúť so žalovaným na nižších splátkach, to však neakceptoval. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalobkyni poskytnutá jednorazovo čiastka 1000 eur bezúčelovo. Nejednalo sa o taký úver, ktorý by čerpala postupne. Nie je si vedomá, že by nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy podpisovala. Zmluvu uzavrela nakontaktovaním sa na sprostredkovateľa žalovaného, ktorý ju dal na podpis viacero listov. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Dohode o plnení v splátkach už boli sumy vrátane ročných percentuálnych mier nákladov, predpokladaných ročných percentuálnych mier nákladov, ročnej úrokovej sadzby vopred predtlačené. Údaje v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Dohoda o plnení v splátkach, nekorešpondujú s údajmi v nich uvedených celkovo nárokovanými čiastkami splátok a počtom mesiacov splácania s celkovou požadovanou sumou splátkového kalendára, RPMN, odplatou za poskytnutie služby. Súd by mal teda zohľadniť aj § 43a ods. l a § 44 ods. 2 OZ, vzhľadom na to, že údaje uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere (ktorá predstavuje návrh na uzatvorenie zmluvy) a Dohoda o plnení v splátkach sa nezhoduje s údajmi (ktorá predstavuje prijatie /akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy) a súd by mal tak dospieť k názoru, že nedošlo k zavŕšeniu právneho úkonu - uzatvoreniu zmluvy. Teda zmluva o spotrebiteľskom úvere (právny úkon) sa nestali perfektné. Musí tu ísť o vzájomne a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne, a pokiaľ sú v zmluve a dohode iné údaje, či nie sú v nich vôbec obsiahnuté, je v zmysle § 44 ods. 2 odmietnutím návrhu a predstavuje nový návrh, pretože mení obsah navrhovanej zmluvy a pretože je zrejmé, že zmluva nebola prijatá bezvýhradne, čím nedošlo ku konsenzu zmluvných strán a tým ani k platnému a perfektnému uzatvorenie zmluvy. Navrhovateľka považuje zmluvu a Dohodu o plnení v splátkach vzhľadom na ich nejasnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 za neplatné právne úkony, nakoľko ani po realizácii výkladu podľa ustanovenia § 35 ods. 2 nebolo možné objasniť neurčitosť v prejave vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o úvere, ktorá smerovala na jednorazové poskytnutie úveru, ktorý žalobkyňa mala pravidelne splácať v mesačných splátkach, taktiež údaje týkajúce sa požadovanej a schválenej RPMN, úrokové sadzby úroku sú nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a to nielen pre bežného občana. Aj pre ňu nie je zrejmé, v akej výške bol, prípadne mal byť poskytnutý úver a jej RPMN, a preto v danom prípade v dôsledku neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu (prejavu vôle) ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva zo zákona, a na ktorú by mal súd prihliadať z úradnej povinnosti - ex offo. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, v zmysle § 37 ods. l a pri aplikácii ustanovenia na ochranu spotrebiteľov (predovšetkým § 54 ods. 2 a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.), by mal súd rozhodnúť a v rozsudku určiť, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 302301976 zo dňa 27.5.2015 a Dohoda o plnení v splátkach zo dňa 27.5.2015 sú neplatné. Úverová zmluva je vytlačená na vopred pripravenom formulári, je písaná drobným písmom vrátane OP, z toho dôvodu bola pre ňu málo čitateľná, nepochopila ju, nemohla ju akokoľvek ovplyvniť, jediné čo mohla, bolo pripojiť podpis na zmluvu a dohodu. Ďalšie podklady predložené na podpis, prezentované ako nutné podklady pre uzatvorenie úveru, bez ich akéhokoľvek vysvetlenia, mimo úverovej zmluvy, ani nevedela čo vlastne podpisuje, domnievala som sa, že ide o technické údaje k úveru. Nebol vytvorený ani časový priestor na prečítanie zmluvy a jej ďalších podkladov, bolo jej iba oznámené aká je výška úveru, aká je mesačná splátka a kde má zmluvu a jej ďalšie podklady podpísať. Nemohla akokoľvek obchodným podmienkam oponovať, a aj keď úver podpísala, ešte z toho nevyplýva, že s OP či úverovou zmluvou plne súhlasila a porozumela jej. Nežiada vykonávať meritórne preskúmanie úverovej zmluvy alebo OP, len sa domáha adekvátneho riešenia jej situácie. Tiež netvrdí a nepopiera platnosť zmluvy hlavnej tzv. zmluvy o úvere. OP možno podpísala v rámci podpísania žiadosti o poskytnutie rýchlej pôžičky, čo ale nesvedčí o jej súhlase a nepamätá sa na tento úkon, vrátane podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy, čo pokladá za neplatný právny úkon, úplne v rozpore s dobrými mravmi. Bez podpísania úverovej zmluvy a jej dodatkov či ďalších podkladov, ktoré jej neboli vysvetlené, by asi úver nedostala. Domáha sa zrušenia dohody a

nevykonávanie zrážok zo mzdy súdnou cestou. Žalovaný ju mal najprv oboznámiť s výzvou o splatenie dlhu či využiť dohôd o znížení splátok či ich odkladu, vzhľadom k jej súčasnej situácii a nie ihneď využiť zrážky zo mzdy. Poskytnutý úver považuje za úžernícky. Neuvádza aktuálnu výšku toho, čo má na základe identifikovanej zmluvy o úvere a konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov plniť veriteľovi, lebo to nevie. Zistenie akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky je považované za úžeru, pre ktorú bude uzavretá úverová zmluva automaticky neplatná. Domnieva sa, že je od nej požadované úžerné protiplnenie, a má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd a žiadať, aby súd uzavretú zmluvu vyhlásil za neplatnú, a to práve z dôvodu úžery, ak sa preukáže, že veriteľ vypočítal nesprávne mieru nákladov na úver. Veriteľ voči nej uplatňuje v súbehu niekoľko sankcií, postupov, využíva všetko čo je mu dostupné, s jasným cieľom a tým je získanie neoprávneného prospechu na jej úkor, úplne v rozpore s dobrými mravmi, s možnosťou obchádzania zákona, vrátane možného rozhodcovského konania, s tendenciou konania zo zištnosti. S veriteľom žiadnu dohodu na realizáciu zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu vedome nepodpísala, podpísanie takejto dohody popiera. V žiadosti o realizácii dohody o zrážkach zo mzdy úplne chýba poučenie o možnosti podania odporu voči realizácii zrážok zo mzdy v prípade nesúhlasu s touto dohodou. Všetky zaisťovacie atribúty, vrátane sankčných pokút, sa jej javia úplne v rozpore s dobrými mravmi a ako neplatné právne úkony.

3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 21.10.2016. V ňom uviedol aj to (v rozpore s predmetom žaloby, pretože žalobkyňa sa nedomáha určenia bezúročnosti úveru), že je toho názoru, že žalobca na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. V zmysle § 137 písm. c) uvedeného ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Túto časť tohto vyjadrenia súd vzhľadom na irelevantnosť bližšie neuvádza. V texte tohto vyjadrenia žalovaný okrem uvádzanej nepresnosti na viacerých miestach napáda nesprávnosť rozsudku súdu (zrejme z nepozornosti pri písaní vyjadrenia). K veci žalovaný uviedol najmä to, že žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Na základe vyššie uvedeného nemožno hovoriť o nezrozumiteľnosti či nejasnosti zmluvných podmienok, nakoľko aj v samotnej zmluve pokiaľ ju žalobca čítal na znak čoho ju podpísal uviedol, že si túto zmluvu prečítal, že ju uzatvoril slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje svojim podpisom v zmluve. Pre upresnenie uviedol, že žalobkyňa riadne uhradila len tri splátky v dňoch 16.06.2015, 17.07.2015 a 17.08.2015. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná a uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 164,00 eur. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný, ako to je uvedené v spornej dohode. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Z vyššie uvedeného nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mala žalobkyňa možnosť Dohodu individuálne dohodnúť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku.

4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu a žalovaného. Pojednávania sa zúčastnila iba žalobkyňa. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil podaním zo dňa 12.09.2017.

5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na písomne podanej žalobe a na dôvodoch, ktoré sú v nej uvádzané. Žalobu jej pripravila spoločnosť Zastav dlhy, ktorá pôsobí v Českej republike v Brne. Predtým pôsobila ako spoločnosť Attila financial. Táto spoločnosť pripravuje pre žalobkyňu právne úkony, nakoľko im nerozumie. Spoločnosť má z tohto províziu 10 %. Žalobkyňa im posiela peniaze, ktoré ak sa táto spoločnosť s jej viacerými veriteľmi dohodne, vypláca ich z týchto peňazí. Navrhuje, aby súd vydal uznesenie, ktorým vyhovie žalobe a určil nejakú splátku, aby to mohla postupne splácať. Trvá na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to č. l. 5 žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, č. l. 6 návrh riešenia dlhov, č. l. 7 dohoda o plnení v splátkach, č. l. 8, 9 výpis o úhradách Vášho úveru, č. l. 10 žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, č. l. 11 upozornenie na neuhradenú splátku, č. l. 12 varovanie, predvolanie, z pripojeného spisu, sp. zn. 11C/434/2015 dohoda o zrážkach zo mzdy na č. l. 7, č. l. 8 zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 12 rozhodcovská zmluva, č. l. 16 uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, sp. zn. 11C/434/2015. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

7.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

7.2 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7.3 Podľa § 470 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha :

- určenia neplatnosti úverovej zmluvy,

- určenia neplatnosti dohody o plnení v splátkach,

- zrušenia dohody o zrážkach zo mzdy,

- uloženia povinnosti spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o. nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni,

- uloženia povinnosti žalovanému vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni (výška nebola špecifikovaná),

- uloženia zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy.

9. Súd sa zaoberal dôvodnosťou každého z požadovaných žalobných návrhov osobitne.

10. V prvom rade je potrebné uviesť, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/434/2015 zo dňa 07.01.2015 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 27.05.2015, vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru č. 302301976 zo dňa 27.05.2015, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Takisto súd uložil obchodnej spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o., so sídlom 916 25 Potvorice 331, IČO: 31 445 977 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 27.05.2015, vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru č. 302301976 zo dňa 27.05.2015. Zároveň bolo žalobkyni (ako navrhovateľke) uložené, aby v lehote 60 dní od doručenia tohto predbežného opatrenia podala návrh na začatie konania vo veci samej. Podľa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka (žalobkyňa) mienila podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

11.1 K požadovanému určeniu neplatnosti úverovej zmluvy a neplatnosti a dohody o plnení v splátkach súd uvádza nasledovné:

11.2 V tejto časti je žaloba nedôvodná vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

11.3 Žaloba žalobkyne bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktorý stratil svoju platnosť a účinnosť dňom 01.07.2016, kedy nadobudol platnosť a účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Tieto dva procesné predpisy, ktoré súd aplikoval v priebehu konania upravujú procesne prípustné žaloby rôzne. Ako je uvedené vyššie, žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti dvoch právnych úkonov, teda určenia právnej skutočnosti. Podľa OSP je možné domáhať sa určenia aj neplatnosti právneho úkonu, ak je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Podľa sa je možné domáhať neplatnosti právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti) ak právo na požadované určenie vyplýva z osobitného predpisu. Je zrejmé, že právo domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy a dohody o plnení v splátkach nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Teda podľa explicitného znenia sa nemožno domáhať jej neplatnosti. však v ustanovení § 470 ods.2 ustanovuje, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd vzhľadom na toto ustanovenie uzatvára, že ak bola podaná žaloba v čase účinnosti OSP, ktorý procesne pripúšťal takýto druh žaloby, priznáva podanej žalobe tento účinok. Teda, že je možné rozhodovať na základe podanej žaloby aj o neplatnosti právneho úkonu, ak je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

11.4 Ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, pre rozhodnutie súdu o tom, že nejaký právny úkon je neplatný, je potrebné, aby bol daný právny záujem na takomto určení, pričom tento záujem musí byť naliehavý. Podľa ustálenej judikatúry je tento naliehavý právny záujem daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k inej právnej otázke.

11.5 Právny vzťah medzi sporovými stranami, založený úverovou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Išlo totiž o zmluvu, ktorú uzavrela žalobkyňa ako spotrebiteľka so žalovaným ako dodávateľom, pretože pri ich uzatváraní žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Predmetná úverová zmluva je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi vo forme úveru poskytnutého veriteľom. Zároveň nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľským úverom je podľa § 2 ods.1 tohto zákona dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11.6 Žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neodôvodnila ničím. Súd konštatuje, že na určení neplatnosti oboch právnych úkonov nie je daný naliehavý právny záujem. Rozhodnutie súdu by priamo neovplyvnilo právne postavenie sporových strán. Naliehavý právny záujem by bol daný v prípade určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pretože bolo preukázané, že zo mzdy žalobkyni vykonáva jej zamestnávateľ v prospech žalovaného zrážky. Avšak žalobkyňa sa takéhoto určenia nedomáhala. Domáhala sa zrušenia dohody o zrážkach zo mzdy. Súd však nemá oprávnenie zrušovať právne úkony, napr. dohody. Pre civilné sporové konanie platí zásada zodpovednosti sporovej strany za výsledok sporu. Pritom žalobkyňa ako navrhovateľka predbežného opatrenia sama v návrhu na jeho nariadenie uviedla, že sa chce domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V žalobe tak však neurobila. Podanie žaloby, tak ako bola podaná, jej súd, ktorý nariadil predmetné predbežné opatrenia, neuložil. Žalobkyňa tak nepodala riadnu žalobu vo veci samej, ale podala inú žalobu. Túto okolnosť žalobkyňa vôbec nereflektovala a v podstate podala žalobu v rozpore s vlastným návrhom a v rozpore s nariadeným predbežným opatrením. Túto nesprávnosť žaloby nemôže nestranný súd naprávať z vlastnej iniciatívy, aby mohol žalobe žalobkyne vyhovieť.

11.7 V súvislosti s neexistenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej zmluvy a dohody o plnení v splátkach súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/463/2013 zo dňa 08.03.2016, s ktorého názorom sa stotožňuje, a v ktorom krajský súd vyslovil, že nezanedbateľným argumentom proti pripusteniu záveru, že už samotné postavenie spotrebiteľa osvedčuje jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, je aj to, že pripustením správnosti uvedeného výkladu by mohlo dôjsť k plytvaniu zdrojov v rozhodovacej činnosti súdneho systému v dôsledku zavalenia súdov žalobami spotrebiteľov, keďže by bolo prípustné, aby každý spotrebiteľ (ktorých sú nepochybne státisíce), bez akéhokoľvek iného právneho dôvodu po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy, by podal na súde návrh na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bez spoplatnenia takéhoto návrhu podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z.) len preto, aby vedel, koľko má zaplatiť nad rámec požičaných peňazí, hoci by rozhodnutie o takomto určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy v prípade jeho nerešpektovania žalovaným nemohlo byť priamo vykonateľné niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 63 Exekučného poriadku. K rovnakému právnemu záveru dospel Krajský súd v Trenčíne aj v rozsudku sp.zn. 17Co/339/2015 z 28.09.2016, podľa ktorého žalobca (spotrebiteľ, pozn. súdu) nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných zmlúv, pretože žalobca môže dosiahnuť takéto určenie neplatnosti v inom súdnom konaní, v ktorom môže uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka. Podaná žaloba nie je procesne vhodným nástrojom ochrany žalobcovho práva, nakoľko by sa ňou nedosiahlo odstránenie spornosti práva a neodstránila by sa teda ani neistota vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, naopak je značný predpoklad, že po tomto konaní by nasledovalo iné (ďalšie) súdne konanie. Rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobca v žalobe domáha, nijakým spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Neexistuje právo žalobcu, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia o určení neplatnosti predmetných zmlúv. Odvolací súd sa v uvedenom rozhodnutí stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonal takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčený, že mu je povinný zaplatiť. Pre prípad toho, že by žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobca a uplatnil by si svoje práva na zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobcovi na súde, žalobcovi nič nebráni v tom, aby sa svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy a dodatku k zmluve domáhal v takomto súdnom konaní. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho úkonu je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci návrhu žalobcu nejde (žalovaný doposiaľ neuplatnil voči žalobcovi nárok zo zmluvy na súde), a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Na tomto závere nič nemení ani to, že v prípade žalobcu ide vo vzťahu k žalovanému o spotrebiteľa podľa predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom spotrebiteľom a iným žalobcom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k absurdnému záveru o tom, že súdy by museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov

bez ohľadu na to, či by si dodávatelia vôbec chceli uplatňovať svoje práva, resp. či by dojednanie takýchto podmienok bolo významné pre povinnosti zmluvných strán.

11.8 Vzhľadom na vyššie uvedené nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy a dohody o plnení v splátkach. Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 1.000 eur a žalobkyňa z tejto sumy vrátila žalovanému iba časť. Žalobkyňa má, resp. mala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, avšak takúto žalobu nepodala a takéhoto určenia sa nedomáha.

12.1 K požadovanému zrušeniu dohody o zrážkach zo mzdy súd uvádza nasledovné:

12.2 Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd nemá oprávnenie zrušovať právne úkony, napr. zmluvy či dohody, preto sa žalobkyňa nemôže úspešne domáhať požadovaného zrušenia Dohody o zrážkach zo mzdy. Súd opätovne poukazuje na to, že pre civilné sporové konanie platí zásada zodpovednosti sporovej strany za výsledok sporu. Pritom žalobkyňa ako navrhovateľka predbežného opatrenia sama v návrhu na jeho nariadenie uviedla, že sa chce domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V žalobe tak však neurobila. Podanie žaloby tak ako bola podaná, jej súd, ktorý nariadil predmetné predbežné opatrenie, neuložil. Túto nesprávnosť žaloby nemôže nestranný súd naprávať z vlastnej iniciatívy, aby mohol žalobe žalobkyne vyhovieť.

13.1 K požadovanému uloženiu povinnosti spoločnosti G. Y. spol. s r.o. nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni súd uvádza nasledovné:

13.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože obchodná spoločnosť Askoll Slovakia spol. s r.o. nebola sporovou stranou v tomto konaní (nebola označená ako žalovaný), preto súd nemohol rozhodovať o uložení povinnosti tejto obchodnej spoločnosti. Rozsudok vydaný v tomto konaní by pre tento subjekt práva nebol záväzný a nespĺňal by požiadavku vykonateľnosti rozsudku.

14.1 K požadovanému uloženiu povinnosti žalovaného vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni súd uvádza nasledovné:

14.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože žalobkyňa neuviedla sumu peňažných prostriedkov, ktorých vrátenia sa domáha a takisto v tejto časti žaloby neuniesla bremeno tvrdenia rozhodných skutkových okolností. Takisto je potrebné uviesť, že žalovaný žalobkyni nestrhával žiadne peňažné prostriedky, pretože nemá takéto oprávnenie a nikdy sa takéhoto konania ani nedopustil. Takisto nie je bez významu, že ako vyplýva zo skutkových okolností prípadu, žalobkyňa čerpala úver od žalovaného v sume 1.000 eur, pričom do vyjadrenia žalovaného v konaní dňa 21.102016 bolo z tohto úveru vrátených iba 776,37 eur (3 riadne zaplatené splátky a 2 zrážky zo mzdy žalobkyne). Teda žalovaný sa zrejme na úkor žalobkyni ani neobohatil.

15.1 K požadovanému uloženiu zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy súd uvádza nasledovné:

15.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože súd nemá podľa Civilného sporového poriadku oprávnenie ukladať zákaz dodávateľom používať v zmluvách nejaké zmluvné podmienky a žalobkyňa nemá právo domáhať sa vydanie takého rozsudku. Navyše žalobkyňou požadovaný zákaz je nevykonateľný, pre jeho neurčitosť.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

17.1 Podľa § 336 ods.1, ods.4 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

17.2 Podľa § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

17.3 Súd výrokom III tohto rozsudku podľa § 336 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušil predbežné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/434/2015 zo dňa 07.01.2015. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol.

18. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozsudku súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k celkovému zneniu (textu) žaloby. Z vyjadrenia žalovanej na pojednávaní vyplynulo, že žalobu nepísala ona, ale iná obchodná spoločnosť z Českej republiky, ktorej za jej činnosť pre žalobkyňu patrí určitá provízia. Z obsahu žaloby je zrejmé, že je formulovaná zmätočne, sú v nej používané nelogické slovné spojenia, je ako celok pomerne neprehľadná, na niektorých miestach vnútorne rozporná a ako vyplýva z tohto odôvodnenia aj procesne neprípustná, resp. zjavne nedôvodná. Súd nadobudol dojem, že je poznačená skutočnosťou, že jej text je používaný opakovane pre viaceré obdobné prípady. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobkyňa ako osoba vyvolávajúca súdne konanie (spor) podaním žaloby, zodpovedá aj za výsledok sporu. Preto, ak žalobkyňa sama nemá právnické vzdelanie, je minimálne vhodné, aby sa nechala zastúpiť odborne spôsobilými osobami.

19.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.