Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7Pc/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľky Z. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A. XXX, proti osobe výživou povinnej (manželovi navrhovateľky) M. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A. XXX, o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného zamieta.

Manželovi navrhovateľky náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka v návrhu zo dňa 22.03.2017 žiadala, aby jej manžel prispieval na výživné v sume 10,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom už nebývajú v spoločnej domácnosti, manžel požíva alkoholické nápoje a z toho dôvodu je agresívny. Na súd si podala aj návrh na zverenie detí do jej starostlivosti. Poberá dávku v hmotnej núdzi.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril.

3. Účastníci konania sa pojednávania vo veci dňa 19.09.2017 nezúčastnili, neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Doručenie predvolania na pojednávanie mal súd vykázané u všetkých účastníkov riadne a včas. Nakoľko súd nevzhliadol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

4. Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci oboznámením sa obsahom spisu, a to návrhom navrhovateľky, sobášnym listom a správami štátnych orgánov o pomeroch účastníkov konania.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil a mal za preukázané, že účastníci konania sú manželia. Z ich manželstva pochádza spolu 5 maloletých detí. Navrhovateľka a jej manžel spolu s maloletými deťmi sú spoločne posudzovaní na účely priznania dávky v hmotnej núdzi. Okrem toho poberajú prídavky na deti. Navrhovateľka ani jej manžel nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, či inú vec značnej hodnoty.

6. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine v platnom znení (ďalej len „ZR“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8. Podľa § 71 ods. 1 ZR manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

9. Podľa § 71 ods. 2 ZR vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

10. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k nasledovným záverom:

14. Pri rozhodovaní o určení manželského výživného súd vychádzal z toho, že navrhovateľka v súčasnej dobe nežije so svojím manželom v spoločnej domácnosti a tento nijako na jej výživu neprispieva. Nakoľko obaja účastníci konania poberajú štátne sociálne dávky a u manžela navrhovateľky súd nezistil žiadny iný príjem, porovnávajúc ich pomery súd dospel k záveru, že tieto sú zásade rovnaké a návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne, pretože nie je v súčasných schopnostiach a možnostiach jej manžela platiť manželské výživné. Vzhľadom na to súd nevyhovel návrhu navrhovateľky ani čiastočne a jej návrh v celom rozsahu zamietol.

15. Keďže návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, navrhovateľka nebola úspešná v konaní ani len čiastočne, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však jej manželovi žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení od poplatku sú oslobodení navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšení, ako aj v konaní o uplatnení práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.

17. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá cit. zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

18. Pre úplnosť súd uvádza, že keďže navrhovateľka je zo zákona oslobodená od súdneho poplatku z návrhu na určenie výživného v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, avšak jej manžel mal plný úspech vo veci, nakoľko súd nevyhovel návrhu navrhovateľky, súd ho v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona nezaviazal na zaplatenie tohto súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, alebo i) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.