Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-12-2017.pdf
PDF · 86.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Pc/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľky: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX proti odporcovi: X. S., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom W. XXX, Krušovce, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375 , o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 180 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne, s účinnosťou od 09.08.2017, ktoré je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, k rukám navrhovateľky.
II. Zročné výživné za čas od 09.08.2017 do 30.09.2017 v sume 69,68 eur, súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/408/2013-65 zo dňa 13.12.2013 v časti výšky výživného odporcu na navrhovateľku.
IV. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
V. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.08.2017, sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného voči odporcovi, ktorý je jej otcom, zo sumy 180 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu.
2. Podaný návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že od poslednej úpravy výživného prešli 4 roky a došlo u nej k podstatnej zmene pomerov, nakoľko v tom čase študovala prvý stupeň vysokoškolského štúdia, a v súčasnosti už študuje na druhom stupni uvedeného štúdia a výrazne je vzrástli náklady spojené so štúdiom, pričom odporca okrem určenej sumy výživného naviac ničím neprispieva.
3. Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, uviedol, že finančná situácia mu neumožňuje platiť požadované výživné a žiadal podaný návrh zamietnuť. Uviedol, že je potrebné prihliadnuť aj na vývoj kurzu nórskej koruny a eura, v dôsledku ktorého jeho príjem oproti predchádzajúcej úprave výživného poklesol.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/408/2013, výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s vyjadreniami právneho zástupcu odporcu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/408/2013-65 zo dňa 13.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.02.2014. Týmto rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 160 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013.
6. V čase predchádzajúcej úpravy výživného bola navrhovateľka študentkou 1. ročníka denného štúdia na SPU v Nitre, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, bývala v prenajatom dome v Nitre, kde za bývanie platila 80 eur, v súvislosti so štúdiom vynaložila náklady na skriptá cca 50 eur, za plaváreň platila 5 eur, poplatok za volejbal 5 eur, za cestu do Nitry a späť platila 10 - 12 eur týždenne, za stravu v škole 20 eur. Aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného bývala navrhovateľka u svojej matky, ktorá v tom čase dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 448,08 eura, za byt platili nájomné 240 eur mesačne, vrátane platieb za elektrinu, plyn a vodu. Matka navrhovateľky v tom čase ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. 7. Odporca v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval v Nórsku s priemerným mesačným zárobkom 2 280 eur, uzavrel nové manželstvo a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k malol. dcére B., nar. XX.XX.XXXX. Za bývanie platil 656 eur mesačne, platil poistenie za motorové vozidlo, používané na cestu do práce 250 eur mesačne. Splácal pôžičku na zakúpenie uvedeného vozidla po 317 eur mesačne, cestnú daň 35 eur mesačne, za telefón platil 36 eur, poplatok do odborov mesačne 49 eur a výdavky na stravu a oblečenie vo výške 488 eur, životnú poistku po 12 eur mesačne. Odporca ďalej platil poplatok za materskú školu dcéry 158 eur mesačne, žil v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá dosahovala mesačný zárobkom 1.500 eur a okrem spoločnej dcéry ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala.
8. V súčasnosti navrhovateľka, podľa predloženého potvrdenia, študuje druhý stupeň vysokoškolského štúdia dennou formou (inžiniersky stupeň) na SPU v Nitre - fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva. Naďalej býva v Nitre v prenajatom rodinnom dome spolu s ďalšími študentmi, kde podľa predloženej nájomnej zmluvy (č.l.12) platí nájomné vo výške 90 eur mesačne. Študuje posledný ročník štúdia, začína pracovať na diplomovej práci, s čím je spojený aj výkon diplomovej praxe v spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. so sídlom v Hlohovci, kde dochádza každý piatok, s čím sú spojené náklady na cestovné, stravu i zakúpenie vhodnej obuvi, za ktorú podľa predloženého dokladu zaplatila sumu 46 eur, keďže sa jedná o prácu vo vínnej pivnici. Za kartu ISIC zaplatila 12 eur (č.l. 11), za predĺženie členstva v knižnici pri SPU Nitra 4 eurá, za prefotenie 1,19 eur (č.l. 21). Navrhovateľka naďalej býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 440,24 eur a priateľom jej matky, ktorý dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 443,57 eur. Za dochádzanie do školy platí navrhovateľka 60 eur mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť vyčíslila na sumu 60 eur mesačne. Navrhovateľka zároveň uviedla, že jej matka spláca notebook, ktorý jej zakúpila a to po 30 eur mesačne, nakoľko starý sa jej pokazil. Za byt v ktorom bývajú splácajú jej matka s priateľom úver 130 eur mesačne, za bývanie platia 160 eur mesačne, internet 10 eur mesačne, matka jej platí sporenie 20 eur mesačne a dáva je vreckové 20 eur týždenne. Navrhovateľka vlastný príjem nemá, pričom odporca inou formou než platením určeného výživného, na ňu neprispieva.
9. Odporca naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa v Nórsku. Podľa predloženého potvrdenia jeho mzda za 06/2017 predstavovala 4 239,03 NOK (442,89 eur), v 07/2017 to bolo 13 566,96 NOK (1 458,03 eur), v 08/2017 vo výške 25 839,20 NOK (2 790,52 eur). Podľa daňového priznania za rok 2016 dosiahol odporca úhrn príjmov 38 261,87 eur, úhrn povinného poistného bol v sume 10 230 eur a základ dane tak u neho predstavoval sumu 28 031,87 eur, čo predstavuje mesačne 2 335,99 eur. V spoločnej domácnosti žije s manželkou, ktorá je rovnako zamestnaná, podľa daňového priznania jej úhrn príjmov za rok 2016 predstavoval 29 296,59 eur, úhrn povinného poistného bol vo výške 7 939,19 eur a základ dane tak bol u jeho manželky 21 357,40 eur čo mesačne predstavuje 1 779,78 eur. Odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére Vanese, ktorá navštevuje MŠ, za ktorú platí odporca sumu 1500 NOK (160 eur), bývajú s dcérou a manželkou v prenájme, za ktorý podľa predloženej nájomnej zmluvy platí odporca 4 000 NOK mesačne za seba (426 eur) a 1 000 NOK za dcéru (106 eur). Ďalej odporca uviedol, že platí 2 100 NOK (223 eur) mesačne za stravu v práci, poistenie auta 500 NOK (53,24 eur) mesačne, cestnú daň 3 290 NOK ročne (29 eur mesačne), naftu na dochádzanie do práce 840 NOK mesačne (89 eur), škôlka pre dcéru 1 500 NOK (160 eur), za stravu a drogériu vynakladá cca. 6 000 NOK mesačne (638 eur), platí plaváreň 370 NOK (39 eur) mesačne. Odporca poukázal na to, že v súčasnosti predstavuje jeho čistý mesačný zárobok cca. 2 190 eur pričom pri predchádzajúcej úprave
výživného to bolo cca. 2 280 eur a jeho zárobok oproti predchádzajúcej úprave poklesol najmä kvôli zmene kurzu NOK voči euru.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
11. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaný návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Od predchádzajúcej úpravy výživného prešlo viac ako tri a pol roka. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od uvedeného času došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v súčasnosti končí štúdium na vysokej škole, s čím sú spojené zvýšené výdavky v súvislosti s prípravou diplomovej práce sa s tým súvisiacim výkonom diplomovej praxe. S uvedenými skutočnosťami súvisia náklady špecifické pre študovaný odbor (oblečenie, obuv, dochádzka resp. cestovné na výkon diplomovej praxe), ako aj zvýšené výdavky spojené s bývaním v Nitre. Na strane matky navrhovateľky oproti predchádzajúcej úpravy výživného mierne poklesol príjem, ktorý dosahuje v zamestnaní. U odporcu podľa jeho daňového priznania za rok 2016 mierne stúpol jeho príjem, naďalej žije v spoločnej domácnosti s manželkou, s ktorou sa podieľajú na nákladoch za domácnosť, bývanie i výdavkoch na ich maloletú dcéru. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že odporca inou formou než platením určeného výživného na navrhovateľku neprispieva.
12. Je potrebné uviesť, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z nich. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životná úroveň odporcu je vyššia ako životná úroveň matky navrhovateľky, a navrhovateľka má v zmysle Zákona o rodine právo, sa na tejto vyššej životnej úrovni odporcu podieľať.
13. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu, s poukazom na jeho príjem, celkové majetkové pomery a výdavky, platiť zvýšené výživné na navrhovateľku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd zvýšil výživné odporcu na navrhovateľku na sumu 220 eur mesačne s účinnosťou od 09.08.2017 t.j. od doručenia návrhu na súd, ktorú sumu súd považuje za primeranú odôvodneným potrebám navrhovateľky ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ako sú špecifikované vyššie. Vo zvyšku súd návrh na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.
14. Nakoľko súd zvýšil výživné odporcu od 09.08.2017, vznikol odporcovi za obdobie od 09.08.2017 do 30.09.2017 nedoplatok na zročnom výživnom v sume 69,68 eur, ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 180 eur mesačne a zvýšeným výživným 220 eur mesačne. Uvedený dlh súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, pod následkom straty výhody splátok a exekúcie, v prípade ich nedodržania.
15. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na sumu 400 eur mesačne; súd jej návrhu vyhovel v časti o zvýšenie výživného na sumu 180 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší odporca; ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu ani nepriznal, nakoľko v zmysle § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, musí byť uvedená spisová značka tohto konania, je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.