Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-304-2014.pdf
PDF · 118.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/314/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: R. Z.I., K.. XX.X.XXXX, I. O. P. Č.. XXX, P., za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", IČO: 42 343 828, Nám.Legionárov 5, 080 01 Prešov, zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátom so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6 v konaní o zaplatenie 447,84 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 83,95 € spolu s ročným úrokom z omeškania
- 9,25 % zo sumy 32,71 € od 18.5.2011 do zaplatenia
- 9,25% zo sumy 9,18 € od 18.6.2011 do zaplatenia
- 9,5% zo sumy 17,05 € od 18.7.2011 do zaplatenia
- 9,5% ročne zo sumy 25,01 € od 18.8.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba ohľadom zmluvnej pokuty zamieta.
Združenie „Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS“ má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania 64,86%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanom dňa 14.5.2014 domáhal zaplatenia sumy 477,84 € spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej z faktúr až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane žalovaného vstúpil len ohľadom zmluvnej pokuty dňa 11.7.2014, navrhol žalobu v rozsahu zmluvnej pokuty v úhrnnej sume 393,89 € zamietnuť. Jeho účasť v konaní zanikla dňa 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok.
4. Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách pod ref. č. XXXXXXXXXX na základe ktorej boli žalovanému poskytované služby. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať dané služby a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory a platiť za ne riadne poplatky, dohodnuté v zmluve podľa aktuálneho cenníka služieb podľa zvoleného programu.
5. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby:
- fa č. XXXXXXXXXX splatnou 17.6.2011 na sumu 9,18 €
- fa č. XXXXXXXXXX splatnou 17.7.2011 na sumu 17,05 €
- fa č. XXXXXXXXXX splatnou 17.8.2011 na sumu 25,01 €
- fa č. XXXXXXXXXX splatnou 17.5.2011 na sumu 32,71 € Celková suma činí 304,95 €. Zmluvnú pokutu v sume 393,89 € vyúčtoval žalovanému fa č. XXXXXXXXXX splatnou 17.9.2011 na sumu 393,89 €
6. Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa (č.l. 16) zo dňa 24.6.2013.
7. Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 11.4.2011, na základe ktorej poskytovateľ poskytoval žalovanému služby v programe Magio Sat klasik sa viazanosťou na 26 mesiacov. Súčasťou dodávky konkrétnych programov bolo aj daoanie Magio Boxu bez HDD za nájom 1,99 € mesačne.
7.1. Z odovzdávajúceho protokolu (čl. 13) vyplynulo, že fyzicky bolo zariadenie dodané a v byte žalovaného inštalované dňa 20.4.2011
8. Poskytované služby boli žalovanému vyúčtované :
- faktúrou č. XXXXXXXXXX (č.l. 4) za obdobie od 20.4.2011 do 31.5.2011 v sume 32,71 € vrátane DPH
- faktúrou č. XXXXXXXXXX (č.l. 5) vystavenou za obdobie od 1.6.2011 do 30.6.2011 v sume 9,18 €
- faktúrou č. XXXXXXXXXX (č.l. 6) vystavenej za obdobie od 1.7.2011 do 31.7.2011 v sume 17,05 €
- faktúrou č. XXXXXXXXXX (č.l. 7) vystavenej za obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2011 v sume 25,01€
8.1. Faktúrou č. XXXXXXXXXX (č.l. 8), splatnou 17.9.2011 bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 393,89 €, nazvaná pojmom „jednorazové poplatky“ a to: a) v sume 150 € Pokuta Magio Box 1 MODS4MI b) v sume 20 € pokuta za diaľkový ovládač c) v sume 19,95 € pokuta za kartu 1 MODS4MI d) v sume 29,95 € pokuta za ostatné príslušenstvo 1 MODS4MI e) v sume 165,97 € pokuta za nevrátenie/poškodenie HAG f) v sume 199 € pokuta za Magio Sat celkom: 393,89 €
9. Vedľajší účastník, pôsobiaci na strane žalovaného do 30.6.2016, a ktorý vstúpil do konania iba ohľadom zmluvnej pokuty, vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 11.9.2014 (súd uvádza stručne) poukázal na to, že všetky sumy titulom zmluvnej pokuty je možné podriadiť pod neprijateľné zmluvné podmienky, že uvedené sumy ako aj samotné „dojednanie“ o zmluvnej pokute sú uvádzané minimalizovaným, ťažko čitateľným písmom , že tieto „dojednania“ i samotné sumy sú pevnou súčasťou formulára zmluvy, na ktorých obsahu nie je možné (je teda vylúčené) niečo meniť. Z vystavenej faktúry nie je možné ani zistiť, na základe čoho sú zmluvné pokuty ukladané. Čo sa týka zmluvných pokút, uložených napr. za diaľkový ovládač, kartu a ostatné príslušenstvo, i 150 € za Magio box, žalovaný nebol vyzvaný na ich odovzdanie (vrátenie) a pokiaľ ich žalovaný užíval aj naďalej, bolo to v dobrej viere, keďže nevedel, že ich má iba v nájme. Konanie dodávateľa považoval za nekalú praktiku a keďže žiadna zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spotrebiteľa nezaväzuje.
10. Žalobca sa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka vyjadril dňa 17.9.2014 tak, že odcitoval časť uznesenia NS SR 3Cdo 188/2012 z 5.3.2013 kde sa uvádza, že z ust. § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, .... že súd musí mať vždy jasno, či účastník, ktorého vedľajší účastník hodlá podporovať, s jeho podporou súhlasí resp. či nevyjadril nesúhlas.... Napokon uzavrel, že pre vstup vedľajšieho účastníka do konania neboli a nie sú splnené zákonné podmienky, nakoľko predmetom konania nie je ochrana práv spotrebiteľa, že na všetky skutočnosti vzišlé v konaní najavo súd musí prihliadať ex offo a teda činnosť vedľajšieho účastníka nie je pre neho žiadnou pridanou hodnotou a tiež, že pripustením vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR a zákona o ochrane osobných údajov a telekomunikačného tajomstva.
10.1. V samostatnom podaní zo dňa 17.9.2014 (č.l. 45) poukázal na to, že v danom prípade zmluvná pokuta zabezpečuje benefity, ktoré žalobca žalovanému poskytol, a nie dlh žalovaného, že žalovaný nebol sankcionovaný za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale za to, že v dôsledku neuhrádzania faktúr muselo byť jeho koncové zariadenie odpojené z prevádzky, čím porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvnú pokutu považoval za vyváženú vzhľadom na jej uhradzovaciu a sankčnú funkciu za situácie, že žalovanému bola poskytnutá zľava v sume 198,06 €, pričom za stratu, alebo nevrátenie Magio boxu s prísl. bola zmluvná pokuta spolu v sume 219,90 €.
10.2. Žalobca mal aj za to, že zmluvná pokuta plní aj funkciu preventívnu, keď núti dlžníka, aby riadne a včas plnil zmluvné povinnosti a musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby plnila svoj účel.
11. Po tom, ako súd uznesením zo dňa 3.3.2015 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania, Krajský súd Košice uznesením 3Co/608/2015 zo dňa 9.6.2016 uznesenie zmenil a vstup Združenia „POS“ do konania na strane žalovaného pripustil.
12. Po zmene procesných predpisov účinných od 1.7.2016 však inštitút vedľajšieho účastníka zanikol a preto v zmysle novej právnej úpravy (osobitného subjektu ) vyzval dňa 3.8.2016 združenie, aby v prípade, že bude žalovaného zastupovať podľa § 291 CSP, súd žiada predložiť písomnú, žalovaným podpísanú plnú moc. V prípade, že podá návrh na pribratie konania, musí obsahovať súhlas strany, ktorej záujmy hodláte hájiť.
13. Dňa 26.9.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie Združenia v tom zmysle, že, súd uvádza stručne, v súvislosti s účinnosťou nového civilného procesného kódexu, zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), počnúc dňom 01.07.2016 došlo ku kontinuite procesného postavenia združenia na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach, začatých pred 01.7.2016, a to tak, že právna úprava obsiahnutá v § 93, týkajúca sa združení na ochranu spotrebiteľov, bola prebratá do § 95 CSP, preto od 01.07.2016 vystupujú spotrebiteľské združenia v prebiehajúcich konaniach, do ktorých vstúpili pred 01.07.2016, už pod novým procesným označením, osobitný subjekt. Pokiaľ boli splnené procesné predpoklady na účasť spotrebiteľských združení v súdnych konaniach pod procesným názvom vedľajší účastník, v súlade s OSP, potom rovnako, bez ďalšieho, ostávajú splnené podmienky na kontinuálnu účasť spotrebiteľských združení v súdnych konaniach pod novým označením, osobitný subjekt, v súlade s CSP s tým, že právne účinky úkonov spotrebiteľského združenia vykonané v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP, zostávajú zachované. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP: „Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. K tomu dodal, že neexistuje žiadna norma, ktorá by právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP rušila a žiadna norma nedáva ani súdu právomoc, tieto už vzniknuté právne účinky zrušiť. Nakoľko je procesné postavenie osobitného subjektu v danom konaní súdom spochybňovaná, žiadame Okresný súd Košice- okolie o vydanie rozhodnutia vo veci, v tomto prípade v procesnej forme uznesenia (podľa § 234 CSP). Trval na tom, aby boli súdom poskytnuté dôvody na podporu odlišného názoru súdu, lebo len súdne rozhodnutie dáva možnosti účinnej polemiky.
14. Z tohto podania však nevyplýva splnenie podmienok, za ktorých by ako osobitný subjekt mohlo byť účastné na strane žalovaného na jeho podporu. Inštitút vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 a nasl. OSP dňom 1.7.2016 zanikol. Súd dovtedajšiu účasť Združenia na strane žalovaného neignoroval a v zmysle nových procesných ustanovení napriek tomu, že to zákon súdu neprikazoval, ho vyzval na to, aby svoju účasť v konaní deklaroval podľa nových pravidiel, k čomu ale nedošlo. Súd preto dňom 1.7.2016 v konaní pokračoval iba so stranami sporu.
15. Podľa § 177 ods. (2) CSP: Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
16. Podľa § 219 ods. (3) CSP veta prvá: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
17. Keďže predmetom konanie je suma 477,84 €, súd rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.9.2017, o čom visel oznam na úradnej tabuli procesného súdu i na webovej stránke súdu od 4.9.2017 do 20.9.2017.
18. Súd na základe vykonaného dokazovania vec právne vyhodnotil takto:
19. Právny vzťah medzi pôvodným dodávateľom a žalovaným vznikol dňa 11.4.2011 t.j. za účinnosti zákona č. 610/2004 Z.z.. Podľa § 78 ods. 9) cit. zákona: Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
20. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
21. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).
22. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov, c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
23. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a predložených listinných dôkazov súd žalobu v rozsahu sumy 83,95 € titulom dlžoby na cene poskytnutých služieb uznal za dôvodnú a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v súdom určenej lehote.
24. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Keďže
záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, omeškanie sa bude posudzovať podľa predpisov, účinných ku dňu 31.1.2013.
25. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Žalobca sa domáhal zákonného úroku z omeškania v sadzbe platnej k prvému dňu omeškania s úhradou každej z faktúr s t.j. dňom, nasledujúcim po dni splatnosti každej faktúry osobitne, preto súd o počiatku plynutia úroku z omeškania i jeho výške rozhodol v zmysle žaloby.
27. Žalobca predložil tiež v rámci žaloby faktúru č. 8730988906 zo dňa 31.8.2011, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta v sume 393,89 €, nazvaná ako jednorazové či ostatné poplatky.
28. Podľa ustanovenia § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
29. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v citovaných ustanoveniach alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
30. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
31. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
32. V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 11.4.2011, na základe ktorej poskytovateľ poskytoval žalovanému služby. V zmysle vymedzenia dodaných služieb v kolonke „predmet zmluvy sa uvádza: Magio Sat klasik a následne uvedené parametre produktu. Pod ním je text: v prípade, že užívateľ vypovie zmluvu o poskytovaní služieb počas soby viazanosti alebo svojím konaním resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od zmluvy odstúpiť, je ST oprávnený vyúčtovať účastníkovi za porušenie doby viazanosti vo výške 199 €. Uvedená veta je integrálnou, nemeniteľnou súčasťou formulára zmluvy, na texte ktorej sa nedá nič meniť, vpisovať či upravovať.
33. Dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný zmluvu vypovedal a nebola preukázaná ani písomná dohoda o tých zmluvných pokutách, ktoré sa vo vyúčtovacej faktúre uvádzajú. Časť z nich je síce uvedená v Cenníku (č.l.53), ktorý však nemá status zmluvy ak sa vylúči úprava pokuty, v zmluve upravená pre prípad výpovede zmluvy účastníkom v čase pred technickým riadením služby, iná zmluvná pokuta, než je uvedená v bode 32, v zmluve upravená nie je.
34. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
35. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
36. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
37. Podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom: Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10) .
38. Ohľadom zmluvnej pokuty v sume 199 €, opísanej v bode 32. žalobca nepreukázal, že by uzavretá individuálne a rovnako tak nepreukázal, či bola splnená podmienka, že žalovaný v dobe viazanosti zmluvu vypovedal, popr. svojím konaním resp. opomenutím spôsobil dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od zmluvy odstúpiť.
39. Žalobca spolu s podaním zo dňa 17.9.2014 (č.l. 45) ako listinný dôkaz predložil aj Oznámenie o odstúpení od zmluvy (č.l. 55). Z uvedenej listiny súd zistil, že žalobca odstupuje od zmluvy o poskytovaní služieb Magio Sat klasik z dôvodu, že účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti (04/2011 a 05/2011. Datované je dňom 14.7.2011 avšak či reálne k odstúpeniu aj došlo a či bolo toto odstúpenie žalovanému aj doručené, žalobca dôkaz nepredložil. Iba vtedy by nastali účinky odstúpenia od zmluvy a keďže dôkaz predložený nebol, tomuto dôkazu súd neprikladal význam.
40. Za situácie, že ohľadom suma zmluvnej pokuty 199 € neboli produkované žiadne dôkazy a ostatné vyúčtované položky neboli dohodnuté v súlade so zákonom, súd žalobcovi sumu 393,89 € jednak z tohto dôvodu ale aj z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepriznal a žalobu v tomto rozsahu zamietol.
41. Podľa § 255 CSP: súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. S poukazom na vyššie uvedené bol rozsah úspechu žalobcu v tomto konaní v pomer 17,57% k pomeru neúspechu 82,43% čo značí prevažný neúspech žalobcu a v rozsahu 64,86% by patrila náhrada trov konania žalovanému. Tomu ale žiadne trovy nevznikli, preto súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
43. Ako súd uviedol vyššie, do konania na strane žalovaného vstúpil podľa predpisov účinných do 30.6.2016 vedľajší účastník zastúpený právny zástupcom. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či združenie „OZ právna pomoc spotrebiteľom“ (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). 44. Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. účinného do 30.6.2016 vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. 45. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. 46. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností." 47. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, má Združenie oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že žalobca pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť a to bez uvedenia konkrétneho dôvodu.
48. Inštitút vedľajšieho účastníka dňom 30.6.2016 zanikol. Do tohto dňa bol však vedľajší účastník na strane žalovaného aktívny a teda určité trovy, súvisiace s právnym zastúpením za túto dobu, mu vznikli. V prejednávanej veci žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 64,86% a tento osud zdieľal aj vedľajší účastník, účastný na strane žalovaného, preto mu za obdobie do 30.6.2016 priznal náhradu trov vo výške 64,86% s tým, že o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia osobitným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.