Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-158-2016.pdf
PDF · 177.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/158/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcov: v 1. rade/ N. B.B., Y. XX.XX.XXXX, E. S. XXX, XXX XX S., v 2. rade/ N. B., Y.N. XX.XX.XXXX, E. S. XXX, XXX XX S., právne zastúpených JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému N. N., Y. XX.XX.XXXX, E. J. XXX, XXX XX Z.Á., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou, JUDr. Slavomírou Huszthyovou, so sídlom Za amfiteátrom 10, 040 01 Košice o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor na LV č. XXX, parcely registra „C“, parc.č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2, stavba- rodinný dom. súp.č. XXX na parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2 a parc.č. XX. záhrady o výmere 512 m2, k.ú. S., Obec S., Okres Rožňava, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalobu odôvodnili tým, že nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2008, ktorej vklad bol povolený dňa 14.11.2008, č. konania V 2152/08 Správou katastra Rožňava. Predmetné nehnuteľnosti im odpredal syn N. B., Y. XX.XX.XXXX. Toho času je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný na L V č.XXX žalovaný, ktorý predmetné nehnuteľnosti mal nadobudnúť v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským. č.k. EX/366/2005, 9Er/ l76/2005. Žalobcovia poukazujú na to, že voči synovi žalobcov v postavení povinného sa viedlo exekučné konanie pred exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským. Súdny exekútor vykonal dražbu predmetných nehnuteľností dňa 24.10.2008 a žalovanému ako vydražiteľovi bol udelený príklep. OS Rožňava, sp.zn. 9Er/l 76/2005-173 dňa 12.01.2009 uznesením schválil udelený príklep žalovanému. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2009. Syn žalobcov v čase, keď prebiehalo exekučné konanie 9Er/l 76/2005 previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam citovanou kúpnou zmluvou zo dňa 09.10.2008 svojim rodičom, t.j. žalobcom v 1/ a 2/ rade. Syn žalobcov mal oprávnenie na dispozíciu s predmetnými nehnuteľnosťami, pretože exekútor po vydaní exekučného príkazu na predaj nehnuteľností, vydal exekučný príkaz na odblokovanie nehnuteľností dňa 12.05.2008 a v katastri bol o tom vykonaný zápis pod položkou 16/08, takže na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Gočovo nebolo žiadne obmedzenie na prevod nehnuteľností, ktoré by vyplývalo z exekučného konania, okrem všeobecného zákazu nakladať s majetkom podľa § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Správa katastra povolila vklad dňa 14.11.2008, č. konania V 2152/08 a do katastra táto zmena vlastníctva bola zapísaná pod položkou 43/08 na LV č. XXX. Uznesením OS Rožňava 9Er/l 76/2005 - 173 zo dňa 12.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.01.2009 bol schválený príklep udelený žalovanému na
dražbe konanej 24.10.2008. Je teda nepochybné to, že žalovaný schválením príklepu súdom nadobudol vlastnícke právo spätne ku dňu 24.10.2008 a počas doby od udelenia príklepu do doby jeho schválenia súdom nadobudli vlastnícke právo žalobcovia 1/.2/ vkladom vlastníckeho práva dňa 14.11.2008. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia nadobudli svoje vlastnícke právo zákonným spôsobom a do dnešného dňa ich vlastnícke právo nebolo akýmkoľvek spôsobom napadnuté a zrušené. Keďže žalobcovia nadobudli vlastnícke právo dňa 14.11.2008 po tom, ako vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol udelením príklepu dňa 24.10.2008 žalovaný, vzniklo duplicitné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. K zápisu vlastníckeho práva žalovaného bolo potrebné schváliť príklep súdom, k čomu došlo uznesením OS Rožňava 9Er/l 76/2005 - 173 zo dňa 12.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.01.2009 s tým, že až po tomto schválení sa so spätnou účinnosťou žalovaný stal vlastníkom nehnuteľností. Zápis jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností sa vykonal záznamom v zmysle § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Podľa § 36a katastrálneho zákona, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva (bolo zapísané na N. B. A. N. B., t.j. žalobcov l/,2/) a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny alebo tomu kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali návrh na súde na určenie práva k nehnuteľnosti. K dohode do dnešného dňa nedošlo a návrh na určenie práva k nehnuteľnosti zo strany žalovaného nebol podaný. V zmysle vyššie uvedeného svedčí vlastnícke právo v prospech žalobcov. Žalobcovia sa určenia svojho práva k sporným nehnuteľnostiam domáhajú podaním tejto žaloby. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva vzhľadom k tomu, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník zapísaný žalovaný a žalobcovia i napriek tomu, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli riadnou a platnou kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol Správou katastra povolený, nie sú zapísaní ako vlastníci v katastri a k dohode medzi účastníkmi doposiaľ nedošlo. Postavenie žalobcov je teda neisté a určením vlastníckeho práva sa ich postavenie stane istejším.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril dňa 08.11.2016 a uviedol, že žaloba podaná žalobcami je zjavne nedôvodná. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobcov, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. S. a ani že k nim vzniklo duplicitné vlastníctvo žalobcov a žalovaného. Katastrálnemu úradu nevznikla povinnosť postupovať v zmysle ust. § 36a zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase. Od roku 2001 bol vlastníkom predmetných nehnuteľností syn žalobcov N. B., Y. XX.X.XXXX (pôvodne spolu s jeho manželkou) na základe žiadosti a zápisom práv v katastri nehnuteľností záznamom pod č. Z 584/01 a neskôr aj na základe rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 8C 757/2000 a následným zápisom práv záznamom Z 45/08-4/08. Rozsudkom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 757/2000 bolo zrejme vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo syna žalobcov a jeho rozvedenej manželky Q. E. okrem iného tak, že výlučným vlastníkom nehnuteľností sa mal stať syn žalobcov s povinnosťou vyplatenia určitej sumy jeho rozvedenej manželke. Označený rozsudok sa stal neskôr zároveň exekučným titulom v exekučnej veci Ivety Benediktovej proti synovi žalobcov ako povinnému o vymoženie sumy 561.426,-Sk s príslušenstvom vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Petra Hodermarského pod sp.zn. Ex 366/2005 (vec vedená na Okresnom súde v Rožňave pod sp.zn. 9Er/l 76/2005). Exekučne vymáhanú pohľadávku Q. E. vymohol súdny exekútor od syna žalobcov práve predajom jeho nehnuteľností v k.u. S. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX. V exekučnej veci vedenej proti synovi žalobcov pod sp.zn. Ex 366/2005 vydal JUDr. Peter Hodermarský, súdny exekútor dňa 6.10.2005 upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva a predajom sporných nehnuteľností, ktorým okrem iného synovi žalobcov v zmysle ust. § 47 ods. 1 písm. b) EP zakázal, aby od doručenia upovedomenia nakladal so svojim majetkom podliehajúcim exekúcii. Upovedomenie bolo synovi žalobcov doručené dňa 18.10.2005. Počnúc týmto dňom až do dňa skončenia exekúcie nebol syn žalobcov oprávnený nakladať so svojim majetkom. Dňa 1.6.2006 vydal súdny exekútor exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva a predajom nehnuteľností. Exekučným príkazom zo dňa 12.5.2008 boli nehnuteľnosti na základe žiadosti syna žalobcov odblokované; dôvodom pre vydanie príkazu mal byť pokus syna žalobcov o uspokojenie exekučne vymáhanej pohľadávky zo stavebného úveru. O stavebný úver údajne požiadal Prvú stavebnú sporiteľňu a.s. Bratislava. Jednou z podmienok poskytnutia úveru malo byť zrušenie exekučného záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach. Stavebný úver synovi žalobcov napokon poskytnutý nebol napriek odblokovaniu nehnuteľností súdnym exekútorom a to z dôvodu nesplácania úveru, ktorý syn žalobcov čerpal v predchádzajúcom období v inom peňažnom ústave. Nakoľko exekučne vymáhaná pohľadávka nebola synom žalobcov uspokojená, pokračoval súdny exekútor v exekúcii
predajom predmetných nehnuteľností. Dražobnú vyhlášku s termínom dražby určenej na deň 24.10.2008 doručil exekútor synovi žalobcov dňa 23.9.2008. Najneskôr doručením dražobnej vyhlášky sa syn žalobcov dozvedel, že sa pokračuje v exekúcii. Napriek tomu po doručení dražobnej vyhlášky uzavrel dňa 9.10.2008 kúpnu zmluvu, ktorou previedol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcov. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol správou katastra povolený až dňa 14.11.2008 po odstránení nedostatkov kúpnej zmluvy dodatkom č. 1 zo dňa 11.11.2008. Na dražbe predmetných nehnuteľností uskutočnenej dňa 24.10.2008 (t.j. v období po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcami a ich synom avšak pred dňom povolenia vkladu vlastníckych práv z tejto zmluvy v katastri nehnuteľností) bol udelený príklep žalovanému. Proti udelenému príklepu neboli vznesené žiadne námietky. Následne uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.1.2009, sp.zn. 9Er/l 76/2005-173, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 28.1.2009, bol príklep schválený. Dňom 24.10.2008 sa tak stal vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný. Jeho vlastnícke právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súdu o schválení príklepu. K nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia súdu o schválení príklepu došlo v čase po povolení vkladu práv z kúpnej zmluvy na žalobcov. Exekučné konanie proti synovi žalobcov vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Petra Hodermarského pod sp.zn.: Ex 366/2005 bolo skončené najneskôr dňa 2.5.2013. Počas exekučného konania, v ktorom žalovaný nadobudol vlastníctvo nehnuteľností na dražbe a následným príklepom súdu, nebola podaná excindančná (vylučovacia) žaloba. Z dôvodu, že syn žalobcov aj po zániku jeho vlastníckych práv naďalej užíval predmetné nehnuteľnosti, bola mu rozsudkom Okresného súdu v Rožňave zo dňa 22.10.2009, sp.zn. 4C/65/2009 uložená povinnosť vypratať tieto nehnuteľnosti, zákaz do nich vstupovať, povinnosť vydať kľúče od rodinného domu žalovanému, ako i povinnosť nahradiť trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2010 a stal sa vykonateľným dňa 13.8.2010. K vyprataniu nehnuteľností došlo až dňa 4.6.2015 v rámci exekučného konania vedeného proti synovi žalobcov ako povinnému na Exekútorskom úrade JUDr. Mgr. Andreja Dembického, súdneho exekútora so sídlom v Košiciach, Werferova 1 pod sp.zn. EX 204/2015 (konanie vedené na Okresnom súde v Rožňave pod sp.zn. 12Er/764/2010. Otázku určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam ako predbežnú otázku zodpovedal už tunajší súd v konaní o vypratanie nehnuteľností na návrh žalovaného proti Milanovi Rybárovi (synovi žalobcov) vedenom pod sp.zn. 4C/65/2009. V rozsudku zo dňa 22.10.2009 sp.zn. 4C/65/2009-63, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2010, na str. 6 dospel k záveru, že žalobca (v tomto konaní žalovaný, pozn. žalovaného) - vydražiteľ predmetnej nehnuteľnosti sa stal jej vlastníkom dňa 24.10.2008, keď bol udelený príklep na dražbe a OS Rožňava tento príklep schválil uznesením zo dňa 12.1.2009. Teda po dni 24.10.2008 sa už nemohol nikto účinne stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, teda nemohli sa nimi stať rodičia žalovaného (v tomto konaní žalobcovia, pozn. žalovaného) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008, ktorou im odpredal predmetné nehnuteľnosti.“ S týmito závermi sa v celom rozsahu stotožnil aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 10.6.2010, sp.zn. 1 Co/34/2010-86. Rovnako aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/13/2011 o zaplatenie 16.425. -Eur na návrh žalovaného proti N. B. (synovi žalobcov) súd v právoplatnom medzitýmnom rozsudku zo dňa 13.4.2011 sp.zn. 10C/13/2011-85 na str. 8 konštatuje, že „Žalobcovi jednoznačne svedči vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na L V č. XXX k. ú.. S.W., ktoré užíva žalovaný (syn žalobcov, pozn. žalovaného) bez právneho dôvodu. Podľa ust. § 150 ods. 2 EP sa stáva vydražiteľ vlastníkom nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu. Vlastníkom predmetných nehnuteľností sa tak stal žalovaný dňom 24.10.2008. Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností. V danom prípade by žalobcovia nadobudli vlastníctvo nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy až dňom 14.11.2008. Pokiaľ došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcov na základe kúpnej zmluvy dňom 14.11.2008, žalobcovia už nemohli nadobudnúť od ich syna vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, keďže syn žalobcov k tomuto dňu už nebol ich vlastníkom. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že pokiaľ by aj syn žalobcov prevádzal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby odvolávajúc sa na exekučný príkaz na odblokovanie týchto nehnuteľností, postupoval by na základe nesprávneho poučenia súdneho exekútora. Na prevod vlastníctva všetkých vecí syna žalobcov podliehajúcich exekúcii vrátane sporných nehnuteľností platil zákaz vydaný súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 6.10.2005. Tento zákaz platí do skončenia exekučného konania a nemôže mať naň vplyv ani exekučný príkaz na odblokovanie nehnuteľností zo dňa 12.5.2008. Právne úkony povinného porušujúce zákaz nakladať s majetkom podľa ust. § 47 ods. 1 písm. b) EP a zákaz previesť na iného nehnuteľnosť alebo ju zaťažiť podľa § 135 ods. 1 EP sú neplatné v zmysle ust.§ 39 OZ. Ďalej poukázal, že doposiaľ nebolo zistené žiadne pochybenie súdneho exekútora v exekučnom konaní. Pokiaľ by aj bola v akomkoľvek súdnom konaní zistená nesprávnosť postupu súdneho exekútora, nemalo by to vplyv na vlastníctvo žalovaného k vydraženým
nehnuteľnostiam. Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené (ust. § 61 EP). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.5.2005, sp.zn. l Obdo V 2/2004 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2008 pod č. 64, ktorý v obdobnej veci vyslovil, že vydražiteľ, ktorému bol v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol vlastníctvo k vydraženým veciam. Takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami exekučného konania. Správnosť postupu v exekučnom konaní môže byť na podnet účastníkov s účinkami pre exekučné konanie skúmaná len v rámci tohto konania, v rozsahu a prostriedkami stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie. Vydraženie nehnuteľností s následným schválením príklepu súdom je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom je vlastníctvo predchodcu (povinného) nerozhodné; tento spôsob nadobudnutia sa tradične označuje ako privilegovaný. Ak by žalovaný nadobudol nehnuteľnosti od nevlastníka, žalobcovia by sa nemohli s úspechom domáhať svojho vlastníckeho práva (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp.zn. íl. ÚS 289/2008). V prípade, že v exekúcii bola predaná nehnuteľnosť, ku ktorej mala tretia osoba právo nepripúšťajúce exekúciu a táto tretia osoba sa nebránila vylučovacou žalobou (napr. nevedela o tom. že predmetná nehnuteľnosť je predmetom exekúcie), proti nadobúdateľovi nehnuteľnosti (vydražiteľovi) sa pôvodný vlastník nemôže brániť žalobou o určenie vlastníckeho práva resp. žalobou o vypratanie nehnuteľnosti, (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.3.2015 sp.zn. 7 Cdo 401/2014). Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu medzi žalobcami ako kupujúcimi a ich synom ako predávajúcim, túto považuje za neplatnú pre absenciu náležitostí vôle, obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi. V zmluve dojednaná kúpna cena (300.000,-Sk., t.j. 9.958.18 Eur) bola neprimeraná (oproti cene nehnuteľností, za ktorú ich nadobudol žalovaný na dražbe, vo výške 1.200.000,-Sk, t.j. 39.832,70 Eur a ktorá vyplýva zo znaleckých posudkov) a mala zrejme poškodzovať veriteľa. Nebol daný dôvod na postup podľa ust. § 36a katastrálneho zákona. Katastrálny úrad postupoval správne, pokiaľ vykonal zápis záznamom na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.1.2009, sp.zn. 9Er/l 76/2005-173 o schválení príklepu daného žalovanému. Výrok právoplatného uznesenia bol v zmysle ust. § 159 ods.2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/13/2011 o zaplatenie 16.425.- Eur na návrh žalovaného proti N. B. (synovi žalobcov) súd znaleckým dokazovaním zisťoval hodnotu nájmu sporných nehnuteľností v období rokov 2008 až 2012, ktorá bola odvodená od ich všeobecnej hodnoty (vyše 50.000,-Eur). Takto zistená všeobecná hodnota nehnuteľností sa za výrazne nezmenila oproti súčasnosti. Cena nehnuteľností vo výške cca 50.000,-Eur by mala byť rozhodujúca pre určenie výšky súdnych poplatkov ako i tarifnej hodnoty pre určenie odmeny advokáta v rámci trov právneho zastúpenia v tomto konaní. Tejto skutočnosti by si mali byť žalobcovia vedomí pri ich ďalšom postupe v konaní. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.
3. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia podaním zo dňa 05.12.2016, v ktorom uviedli, že súdy v citovaných konaniach nerozhodovali o všetkých námietkach, ktoré sa týkajú určenia vlastníckeho práva v tomto konaní, ktoré žalobcovia uplatňujú, a ktoré súd musí posúdiť ako predbežnú otázku. Predovšetkým KS v Košiciach, ako aj súd pri vydaní medzitýmneho rozsudku, neposudzovali nezákonnosť postupu súdneho exekútora a nesprávnosť postupu katastra. K tomu súdy nezaujali stanovisko a zaoberali sa len námietkami, ktoré vyplývali v konaniach. V teraz posudzovanom konaní žalobcovia uplatňujú aj iné dôvody, ktoré neboli predmetom posudzovania v citovaných rozhodnutiach. Citované rozhodnutia v predchádzajúcich konaniach vychádzali z právneho názoru, že tým, že povinný (syn žalobcov) nerešpektoval všeobecný zákaz exekútora na nakladanie s majetkom, jednalo sa o absolútne neplatnú kúpnopredajnú zmluvu. Žalobcovia uvádzajú, že exekútor so súhlasom oprávneného (žalovaného) vydal dňa 20.05.2008 exekučný príkaz na odblokovanie nehnuteľností, teda nehnuteľností, ktoré boli predmetom exekúcie. Podľa názoru žalobcov to bola vzájomná dohoda účastníkov exekučného konania a exekútora. Nič nebránilo, aby povinný (syn žalobcov) zákonným spôsobom previedol svoje vlastnícke právo na rodičov. Podľa žalobcov nesprávne sú názory žalovaného a súdu, že všeobecný zákaz nakladať s majetkom podľa § 47 ods. l, písm. b/ Ex. por., ktorý uložil exekútor v upovedomení o začatí exekúcie, má za následok neplatnosť právneho úkonu povinného teda syna žalobcov, čo sa týka kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 09.10.2008, ktorou syn žalobcov ako povinný previedol vlastnícke právo sporných nehnuteľností na N. B. a jeho manželku N. B.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Rožňava dňa 14.11.2008 pod položkou výkazu zmien 43/08. Žalobcovia poukazujú na to, že je potrebné sa dôsledne vysporiadať s otázkou posúdenia právneho úkonu povinného v exekúcii, t.j. N. B. syna žalobcov, ktorá má zásadný význam aj pre posúdenie a rozhodnutie o nároku žalobcov v konaní. Žalobcovia v tejto súvislosti poukazujú na rozsudok NS SR z 25.11.2008, sp.zn. 4Cdo 107/2007, publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR
5/2009, rozhodnutie č.47, zo záveru ktorého vyplýva, že skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie (§47 ods. l písm. b/ Ex. por.) nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorý tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a 42b OZ a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. Vzhľadom aj na tento právny názor NS SR je stanovisko súdov v predchádzajúcich konaniach pri posudzovaní platnosti kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzavrel povinný dňa 09.10.2008, nesprávne. Žalobcom nie je známe, že by žalovaný bol podal žalobu v zmysle stanoviska NS SR a to žalobu o určenie, že kúpna zmluva je voči nemu právne neúčinná. Naopak z dokazovania v predchádzajúcich konaniach vyplýva, že súdny exekútor ako aj žalovaný- oprávnený v exekúcii dali súhlas na odblokovanie sporných nehnuteľností, ktoré boli zaťažené exekučným záložným právom. V zmysle katastrálneho zákona v prípade, že je na liste vlastníctva zapísaná poznámka upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva bez zákazu nakladania s nehnuteľnosťou (v posudzovanom prípade zákaz nakladania s nehnuteľnosťou bol odblokovaný exekútorom) správa katastra povolí vklad, ak sú splnené ďalšie podmienky pre povolenie vkladu podľa § 31 katastrálneho zákona. Keďže správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi synom žalobcov ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi, tak správa katastra postupovala správne, zákonne a vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli kupujúci N. B.Á. a N. B., teda žalobcovia. Ich vlastnícke právo nebolo žiadnym zákonným spôsobom napadnuté ani zrušené. Z uvedeného stanoviska nepochybne vyplýva, že v čase vykonania dražby exekútor aj oprávnený mali vedomosť, že nehnuteľnosť je dotknutá katastrálnym konaním, t.j. konaním o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich N. B.B. A. N. B.. I napriek tejto vedomosti, ani žalovaný ako oprávnený, ani exekútor nenamietali prevod vlastníckeho práva z povinného v exekúcii na nových vlastníkov. V čase vykonávania dražby exekútorom mali nepochybne tak oprávnený, ako aj exekútor vedomosť o tom, že sporné nehnuteľnosti sú zaťažené a dotknuté katastrálnym konaním a teda, že je zapísaná plomba o zmene práva k nehnuteľnosti. Je nepochybné, že došlo katastrálnym konaním k zmene vlastníckeho práva z povinného na nových vlastníkov, t.j. žalobcov a to povolením vkladu vlastníckeho práva dňa 14.11.2008, teda po udelení príklepu pre žalovaného dňa 24.10.2008, s vedomím o prebiehajúcom katastrálnom konaní tak oprávneného ako aj exekútora. Uznesením OS Rožňava 9Er/l76/2005 - 173 zo dňa 12.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.01.2009 bol schválený príklep udelený žalovanému na dražbe konanej 24.10.2008. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 1,2 Exekučného poriadku: (1) Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora. (2) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. Je teda nepochybné to, že žalovaný schválením príklepu súdom nadobudol vlastnícke právo spätne ku dňu 24.10.2008 a počas doby od udelenia príklepu do doby jeho schválenia súdom nadobudli vlastnícke právo N. B. a N. B., t.j. žalobcovia vkladom vlastníckeho práva dňa 14.11.2008. Vzhľadom na vyššie uvedené Mária Rybárová a Milan Rybár, t.j. žalobcovia nadobudli svoje vlastnícke právo zákonným spôsobom a do dnešného dňa ich vlastnícke právo nebolo akýmkoľvek spôsobom napadnuté a zrušené. Súdy doposiaľ v predchádzajúcich konaniach posudzovali otázku vlastníckeho práva žalovaného len ako predbežnú otázku a dospeli k záveru, že tým, že syn žalobcov ako povinný nerešpektoval všeobecný zákaz exekútora na nakladanie s majetkom, jednalo sa o absolútne neplatnú kúpnopredajnú zmluvu a z toho vyvodil záver, že N. B. a N. B. nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Tento záver súdov v predchádzajúcom konaní sa javí ako nesprávny a v rozpore s vyššie citovaným rozhodnutím a stanoviskom NS SR z 25.11.2008, sp.zn. 4Cdo 107/2007, publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 5/2009, rozhodnutie č.47. Keďže N. B. A. N. B. nadobudli vlastnícke právo dňa 14.11.2008 po tom, ako vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol udelením príklepu dňa 24.10.2008 žalovaný, vzniklo duplicitné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. K zápisu vlastníckeho práva žalovaného bolo potrebné schváliť príklep súdom, k čomu došlo uznesením OS Rožňava 9Er/l 76/2005 - 173 zo dňa 12.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.01.2009 s tým, že až po tomto schválení sa so spätnou účinnosťou žalovaný stal vlastníkom nehnuteľností. Zápis jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností sa vykonal záznamom v zmysle § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Podľa § 36a katastrálneho zákona, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva (bolo zapísané na Máriu Rybárovú a Milana Rybára) a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny alebo tomu kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali návrh na súde na určenie práva k nehnuteľnosti. K dohode do dnešného dňa nedošlo a návrh na určenie práva k nehnuteľnosti zo strany žalovaného nebol podaný. V zmysle vyššie uvedeného svedčí vlastnícke
právo v prospech N. B. A. N. B. a preto sa žalobcovia N. B. A. N. B. určenia svojho práva k sporným nehnuteľnostiam domáhajú v tomto konaní na príslušnom súde. Zároveň poukázali na správy od OÚ Rožňava, katastrálneho odboru, z ktorých vyplýva, že zápis rodinného domu súp. č. XXX na parcele C KN č. XXXX/XX bol vykonaný dňa 27.11.2009 pod položkou zmien 52/09. Príklep bol vydražiteľovi pridelený až dňa 24.10.2008 a preto nemohol byť príklep udelený na rodinný dom súpisné číslo XXX, keďže tento bol zapísaný do KN až dňa 27.11.2009. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 9Er/176/2005-173 zo dňa 12.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2009 vyplýva, že súd schváli príklep vydražiteľovi - žalovanému na dražbe konanej dňa 24.10.2008 na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. S. a to k parcele č. XX, záhrada o výmere 512m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 794 m2,k rozostavanému domu na parcele č. XXX/X. Žalovaný teda nadobudol vlastnícke právo k rozostavanému domu na parcele č. XXX/X a nie k rodinnému domu č. XXX.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.01.2017 uviedol, že žalobcovia sa mýlia, pokiaľ tvrdia, že súdy v predchádzajúcich konaniach (vedených na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/65/2009 a 10C/13/2011) vychádzali (iba) z právneho názoru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcami a ich synom ako dôsledku porušenia všeobecného zákazu exekútora na nakladanie s majetkom. Z obsahu odôvodnenia právoplatného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 22.10.2009 sp.zn. 4C/65/2009-63 v konaní o vypratanie predmetných nehnuteľností vedenom proti synovi žalobcov vyplýva, že súd vec právne posúdil s odkazom na ustanovenia § 126 ods. 1 OZ (ochrana vlastníka pred neoprávnenými zásahmi), ust. § 150 ods. 1 a 2 EP (nadobudnutie vlastníctva vydražiteľom v exekučnom konaní) a ust. § 61 EP (zákaz obnovenia stavu pred zahájením exekúcie v súlade s ochranou práv tretích osôb nadobudnutých v exekučnom konaní). S týmto právnym názorom sa stotožnil aj odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku zo dňa 10.6.2010 sp.zn. lCo/34/2010-86. Obdobne s poukazom na ust. § 150 ods. 1 a 2 EP rozhodoval tunajší súd právoplatným medzitýmnym rozsudkom zo dňa 13.4.2011 sp.zn. 10C/13/201 1-85 a odvolací súd potvrdzujúcim rozsudkom zo dňa 6.2.2012 sp.zn. 5Co/221/2011-109. Na tieto rozhodnutia by mal konajúci súd v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP prihliadnuť. Nie sú opodstatnené očakávania žalobcov, že by súd v tomto konaní dospel k iným právnym záverom o osobe vlastníka predmetných nehnuteľností a spôsobe ich nadobudnutia. Žalobcovia nikdy nenadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pretože syn žalobcov ako predávajúci už nebol v čase prevodu vlastníctva nehnuteľností na žalobcov (t.j. v deň rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu práv) vlastníkom nehnuteľností. Syn žalobcov nemohol preto v zmysle starorímskej zásady previesť na žalobcov viac práv ako sám mal. Z nepráva nemôže vzniknúť právo. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nepožíva ochranu. Pokiaľ aj katastrálny úrad pôvodne povolil vklad práv žalobcov k nehnuteľnostiam, je nutné tento vklad vnímať iba ako jednu z podmienok pre platný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vo všeobecnej rovine možno za vlastníka považovať osobu, ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus") a odpovedajúci právny titul („titulus"), napr. zmluva, dražba. Za situácie, kedy „titulus" svedčí inej osobe než modus, je potrebné určiť, koho možno považovať za vlastníka. Za vlastníka je teda v takom prípade považovaný ten, komu svedčí nadobúdací titul. Následný zápis záznamom vykonaný katastrálnym úradom na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.1.2009, sp.zn. 9Er/l76/2005-173 o schválení príklepu v prospech žalovaného bol preto správny a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný skôr, ako by ho nadobudli žalobcovia na základe vkladu práv z kúpnej zmluvy, a súčasne aj s poukazom na ust. § 61 EP nie je dôvod skúmať žalobcami navrhovanú otázku posúdenia právneho úkonu povinného v exekučnom konaní (zrejme kúpnej zmluvy medzi žalobcami a ich synom). Rozsudok NS SR z 25.11.2008 sp.zn. 4Cdo/107/2007, na ktorý poukazujú žalobcovia, je pre toto konanie nepoužiteľný z dôvodu, že sa synovi žalobcov nepodarilo ukrátiť uspokojenie pohľadávky jeho rozvedenej manželky ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže k dražbe došlo skôr ako k vkladu práv žalobcov z kúpnej zmluvy. Nebol preto dôvod odporovať právny úkon - kúpnu zmluvu medzi žalobcami a ich synom. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie odporovacej žaloby by bola v zmysle ust. § 42a ods. 1 OZ rozvedená manželka syna žalobcov (ako jeho veriteľka a oprávnená v exekučnom konaní) a nie žalovaný, ako sa žalobcovia nesprávne domnievajú. Nakoľko žalobcom nevzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žalovaného, je bezpredmetné posudzovať v tomto sporovom konaní vedenom proti žalovaného druh a právny dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli žalobcovia s ich synom. Posúdenie právneho vzťahu z uvedenej zmluvy a jeho následkov môže mať pre žalobcov význam iba vo vzťahu k ich synovi. Z tohto pohľadu žalovaný vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie. V čase konania dražby žalovaný nemal vedomosť o vkladovom konaní na základe kúpnej zmluvy medzi žalobcami a ich synom. Predpokladal, že túto vedomosť nemal ani súdny exekútor. Nie je mu zrejmé, z
čoho usudzujú žalobcovia opak. Bez ohľadu na túto skutočnosť plne sa stotožňuje s právnym názorom tunajšieho súdu vysloveným v rozsudku zo dňa 8.7.2016 sp.zn. 10C/13/2011 v 46. odseku odôvodnenia rozsudku: „Zápis plomby na liste vlastníctva neznamená obmedzenie v nakladaní s nehnuteľnosťou, ale jej účelom je informovať, že nehnuteľnosť je dotknutá katastrálnym konaním. Zároveň určuje poradie, v ktorom sa vykonávajú jednotlivé zápisy na základe návrhov na vklad resp. iných právnych skutočností. V čase vykonávania dražby exekútor nebol ničím obmedzovaný, aby nemohol vykonať dražbu sporných nehnuteľností, ktoré aj v deň vykonania dražby boli vo vlastníctve žalovaného (syna žalobcov v tomto konaní). Žalovaný (syn žalobcov v tomto konaní) sa preto nesprávne domnieval, že ak odpredá svoje nehnuteľnosti, vyhne sa povinnosti zaplatiť svoj dlh z exekučného titulu, na základe ktorého začalo exekučné konanie EX/366/2005 pred exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v 2/ rade a žalovaného, podľa § 180 Civilného sporového poriadku.
6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu. Mal za to, že všetky skutkové okolnosti uvádzané v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 5.12.2016 preukazujú, že žalobcom svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008, ktorej vklad bol povolený dňa 14.11.2008, č. k. V2152/08 správou katastra Rožňava, ktoré nehnuteľnosti im odpredal ako tretím osobám syn, ktorý bol t. č. vlastníkom nehnuteľností, aj keď boli odpredané v čase exekučného konania, pričom je možné konštatovať, že k prevodu vlastníckeho práva došlo so súhlasom exekútora a oprávneného. Syn dal žalobcom dom. t. č. sa dom staval a oni mali vysoké výdavky. Syna podporovali. Preto im ho dal, lebo do neho veľa investovali. Bolo to jeho prianie. Do domu chodili pravidelne, aj keď z výpovede vyplynulo, že v ňom nebývali. Nakoľko súdny exekútor umožnil prevod nehnuteľnosti a v tom čase bola nehnuteľnosť zaťažená len exekučným záložným právom. Nebol tu iný zákaz nakladania s nehnuteľnosťou. Predmetná kúpna zmluva nebola nijako zrušená. Preto poukázal na obranu zo strany žalovaného a poukázal na rozsudok NSSR 4Cdo/107/2007, pretože v danom konaní žalovaný namieta, že syn žalobcov nerešpektoval všeobecný zákaz exekútora na nakladanie s majetkom a z uvedených dôvod sa jedná o neplatný právny úkon - kúpnu zmluvu. Zo záverov citovaného rozhodnutia NSSR vyplýva skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného. Ale vznik práva povinného odporovať tomuto úkonu, pričom žalovaný tak do dnešného dňa neučinil a preto mal za to, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom správa katastra povolila vklad tohto vlastníckeho práva. Nenamietal schválený príklep súdom, ale mal zato, že žalovaný schváleným príklepom súdom nadobudol vlastnícke právo spätne ku dňu 24.10.2008 a počas doby od udelenia príklepy po dobu schválenia súdom nadobudli vlastnícke právo aj žalobcovia a to v kladom vlastníckeho práva ku dňu 14.11.2008, pričom mal za to, že sa jedná o duplicitné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Poukazoval na § 36 katastrálneho zákona z ktorého vyplýva, že ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na LV, ktoré bolo zapísané v prospech žalobcov a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina, ktorou bol príklep schválený súdom správa katastra nevykoná záznam a má vrátiť verejnú listinu tomu v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí za účelom uzavretia dohody alebo podania návrhu na súde, na určenie práva k nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené bola podaná táto žaloba na súd, kedy súd sa má vysporiadať s duplicitným vznikom vlastníckeho práva. Poukázal tiež na nesúlad z exekučného uznesenia, ktorým bol žalovanému udelený príklep. Mal za to, že žalovanému bol udelený príklep na parcele XXX/X - k rozostavanému rodinnému domu a nie k rodinnému domu sp. č. XXX, pričom jeho mandanti nadobudli kúpnopredajnou zmluvou vlastnícke právo k rodinnému sp. č. XXX. Zo správy OS Rožňava, odboru katastra, bodu 13 vyplýva, že bola podaná žiadosť o zápis rodinného domu zo sp. č. XXX a to v rámci kolaudačného rozhodnutia, pričom tento zápis do katastra bol vykonaný dňa 27.11.2009. Mal za to, že v tom čase žalovaný dom neužíval a tieto rozhodnutia, žiadosti boli poddávané jeho mandantmi. Sporné ostávajú aj ďalšie otázky a to čo sa týka odblokovania nehnuteľnosti exekútorom. Mal za to, že k odblokovaniu došlo z iného dôvodu a to na základe dohody exekútora a syna žalobcov, že tento odblokuje nehnuteľnosť za účelom získania peňažných prostriedkov. Preto mal za to, že k príklepu nemalo dôjsť, resp. k jeho schváleniu nemalo dôjsť. Kúpnopredajnou zmluvou došlo k prevodu nehnuteľnosti a mali o tom vedomosť exekútor aj žalovaný. V katastri mala byť zapísaná plomba a nemohla byť prevádzaná nehnuteľnosť. Mal za to, že prevod nehnuteľnosti v priebehu exekučného konania spôsobuje odporovateľnosť právnych úkonov ako vyplýva z § 42, b OZ.
7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na všetkých doterajších písomných vyjadreniach. Chcela poukázať na to, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam originárnym spôsobom v zmysle § 61 Exekučného poriadku. Navrátenie do predošlého stavu je vylúčené. Mala za to, že žalobcovia nikdy nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Nakoľko v čase vlastníckeho vkladu v prospech žalobcov, tak syn žalobcov nebol vlastníkom nehnuteľnostiam, a preto k tomuto prevodu ani nemohlo dôjsť. Mala za to, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodov absencie ich náležitosti ako vôľa, obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov mala za to, že je bezpredmetné skúmať náležitosti kúpnej zmluvy v tomto konaní. Čo sa týka § 36 písm. a) katastrálneho zákona právny zástupca žalobcov tento § prispôsobuje svojím potrebám, obchádzajúc zásady OZ a ústavné právo vlastniť majetok. Poukazovala na čl. 20 ústavy, ktorý pojednáva o tom, že majetok nadobudnutý v rozpore so zákonnom nepožíva ochranu. Čo sa týka žalobcami tvrdenej skutočnosti, že žalovaný mal odporovať kúpnu zmluvu, tak mala za to, že jej mandant v zmysle § 42 písm. a) a 42 písm. b) nemal dôvod mu odporovať, nakoľko pre dané obdobie by to nebolo ani verifikované, keďže nebol veriteľom ktorého by sa dotkol právny úkon, kúpna zmluva - syna žalobcov. Z ľudského hľadiska ju mrzelo, že boli žalobcovia zatiahnutí do tohto nákladného súdneho konania slúžiaceho špekulatívnym potrebám ich syna. Chcela objasniť tvrdenia právneho zástupcu, ktoré už boli opakovane vysvetlené aj v iných konaniach. V prvom rade predmetnú nehnuteľnosť postavili syn žalobcov a jeho bývala manželka, táto nehnuteľnosť bola predmetom ich BSM. Po tom, čo sa rozviedli, manželka syna žalobcov podala návrh na súd. Na tunajšom súde bolo vedené konanie sp. zn. 8C/757/2000 o vysporiadaní BSM manželov, pričom sa jednalo o rozostavanú stavbu, a v priebehu konania došlo k zápisu rodinného domu, na základe kolaudačného rozhodnutia, avšak chybou účastníkov konania toto nebolo premietnuté do tohto konania, ani do samotného rozsudku. Nakoľko sa rozhodlo, že výlučným vlastníkom sa stáva syn žalobcov, ktorý mal vyplatiť bývalú manželku v tejto podobe sa zaslal rozsudok katastru, ktorý v jeho intenciách opätovne predmetnú nehnuteľnosť viedol ako rozostavanú stavbu. Následne tento rozsudok sa stal exekučným titulom v exekučnom konaní, kde exekútor JUDr. Hodermarský vydal exekučný príkaz a následne pokračoval v exekúcii predajom tejto nehnuteľnosti, nakoľko vymáhaná pohľadávka nebola uhradená. Hoci je pravda, že exekučným príkazom zo dňa 12.09.2008 odblokoval predmetnú nehnuteľnosť na žiadosť syna žalobcov, ale nemožno tvrdiť, že nehnuteľnosť sa predala s jeho súhlasom, keďže predmetná nehnuteľnosť bola odblokovaná za účelom získania stavebného úveru z ktorého mal syn žalobcov vyplatiť bývalú manželku, ale úver nezískal a potom čo mu bola doručená dražobná vyhláška s termínom dražby túto nehnuteľnosť pomocou kúpnej zmluvy previedol na svojich rodičov. Avšak vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy nebol zapísaný. Kúpna zmluva obsahovala nedostatky a tie sa odstránili dodatkom zo dňa 11.11.2008, ktorý krátkou cestou predkladám súdu. Teda upravili predmet kúpnej zmluvy a to tak, že sa jedná o rozostavaný rodinný dom na parcele č. XXX/X, druh stavby XXX až na základe tohto dodatku bol povolený vklad do katastra dňa 14.11.2008. Medzi tým došlo k dražbe dňa 24.10.2008, kedy túto nehnuteľnosť vydražil žalovaný, ktorý sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti schváleným príklepom ku dňu konania dražby. Jeho vlastnícke právo bolo v katastri zavkladované dňa 23.2.2009. Následne zistil nesúlad medzi rozostavanou stavbou a rodinným domom s tým, že navštívil obecný úrad a dňa 09.11.2009 podal žiadosť o zápis rodinného domu zo sp. č. XXX na základe kolaudačného rozhodnutia. Ku týmto skutočnostiam sa opakovane vyjadrovali aj v exekučných konaniach, keď syn žalobcov ako obranu zakladal na skutočnosti, že sa nejdená o totožnú nehnuteľnosť, pričom v rozhodnutiach exekučného súdu je uvedené, že sa jedná o tú istú nehnuteľnosť. Uznesenie č.k. 12Er/764/2010-221 zo dňa 22.1.2014 zároveň predložila súdu, taktiež poukázala na konanie 10C/13/2011a na rozsudok zo dňa 8.7.2016, ktorý nie je ešte právoplatný ale v bode 34 sa súd vysporiadal so skutočnosťou, že sa jedná o tú istú nehnuteľnosť. Vyhlášku o dražbe exekútor vypracoval ku dňu 10.09.2008 a synovi žalobcov bola doručená dňa 23.09.2008. Teda nie je pravda, že by súdny exekútor mohol vedieť, že existuje nejaká zmluva. Naopak syn žalobcov v úmysle vyhnúť sa dražbe ku dňa 09.10.2008 previedol predmetnú nehnuteľnosť na rodičov, ktorí teda v zmysle uzavretej zmluvy mu nemali vyplatiť kúpnu cenu a teda nemohlo dôjsť k uspokojeniu exekučnej pohľadávky - rozvedenej manželky syna žalobcov. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu.
8.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX k.ú. S. vyplýva, že v časti A sú zapísané nehnuteľnosti, parcela č. XX
- záhrady o výmere 512 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2, parcela č.
XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2 a na parcele č. XXX/XX - rodinný dom súpisné číslo XXX. V časti B je vedený ako vlastník žalovaný v podiele 1/1 na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava 9Er/176/2005-173 o schválení príklepu - Z 399/09-9/09 a žiadosti - Z 2536/09-52/09. V časti C je zápis o vklade záložného práva V893/11.
10. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. B. - a žalobcami v 1/ a 2/ rade zo dňa 09.10.2008 vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť v k.ú. S.W. zapísaná na LV č. XXX, parcela č. 36 o výmere 512 m2 - záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 794 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na tejto parcele je aj rodinný dom, druh stavby XXX. Predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ako je to zapísané na LV č. XXX zo dňa 26.08.2008. Vklad zmluvy bol povolený dňa 14.11.2008.
11. Zo správy Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru z 24.06.2016 vyplýva, ž exekútor JUDr. Peter Hodermarský vydal exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva a predajom nehnuteľností v konaní EX/366/2005, ktoré bolo zapísané do katastra 13.06.2006, položka 10/06. Exekútor JUDr. Peter Hodermarský exekučným príkazom odblokoval nehnuteľnosti, čo bolo zapísané 20.05.2008 pod položkou 16/08. Dňa 14.11.2008 pod položkou 43/08 bola zapísaná kúpna zmluva V 2152/08 zo dňa 09.10.2008, kde bol predávajúcim N. B., Y. Z.A. XX.XX.XXXX a kupujúcim žalobcovia v 1/ a 2/ rade. Uznesenie Okresného súdu Rožňava 9Er/176/2005 o schválení príklepu žalobcovi bolo zapísané 23.02.2009 pod položkou 9/09. Pri zápise vkladu kúpnej zmluvy pod položkou 43/08 nebolo obmedzené právo nakladať s nehnuteľnosťou kvôli exekúcii z dôvodu výmazu exekučného príkazu odblokovaním nehnuteľností, zapísané v položke 16/08. Preto bol povolený vklad kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2008, kde bol predávajúcim žalovaný a kupujúcimi N. B. a N. B., čo bolo zapísané do katastra 14.11.2008, položka 43/08.
12. Z vyjadrenia súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského zo dňa 21.06.2017 vyplýva, že v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. súdu 9Er/176/2005 na základe žiadosti povinného a so súhlasom oprávnenej vydal príkaz na odblokovanie nehnuteľnosti z nasledujúcich dôvodov. Podkladom pre začatie exekučného konania bolo vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, nakoľko povinný nesplnil to, čo mu bolo uložené v právoplatnom rozhodnutí. Po začatí exekučného konania a rozhodnutí o procesných námietkach povinného pristúpil k predaju nehnuteľnosti - rodinného domu. Nakoľko ani pri opakovanej dražbe nehnuteľnosti sa nehnuteľnosť nepodarilo predať, povinný N. B. - syn žalobcov v predmetnom konaní požiadal o možnosť splatiť svoj dlh cestou úveru Prvej stavebnej sporiteľne. Preto spolu s povinným navštívil Prvú stavebnú sporiteľňu, kde s pracovníkom sporiteľne Ing. Slavomírom Iľovom prejednali možnosti poskytnutia úveru a spôsob jeho úhrady na predmetný dlh. Po predložení listín, potrebných k prehodnoteniu žiadosti o poskytnutie úveru im bolo oznámené, že výška úveru presahuje výšku vymáhaného nároku a postačí aj na úhradu úveru banky, ktorý povinný splácal. Podľa jeho oznámenia však ústredie požaduje zrušenie záložného práva, aby sa Prvá stavebná sporiteľňa dostala na liste vlastníctva ako záložný veriteľ pred exekučné konanie s tým, že do cca 6 týždňov budú vyplatené finančné prostriedky na účet. So súhlasom oprávnenej bolo vydané predmetné rozhodnutie o odblokovaní nehnuteľnosti a to aj z dôvodu, že na predmetnej nehnuteľnosti boli zriadené ďalšie dve záložné práva a to banky a Štátneho fondu rozvoja bývania. Po uplynutí uvedeného času kontaktoval pracovníka stavebnej sporiteľne s tým, že finančné prostriedky na účet nedošli. Oznámil mu, že nakoľko povinný N. B. neuhradil mesačnú splátku v čase rozhodovania o poskytnutí úveru banke, ktorej dovtedy pravidelne splácal úver, poskytnutie úveru mu bolo zamietnuté. Preto pristúpil k opätovnej dražbe predmetnej nehnuteľnosti, ktorú v dražbe kúpil N. N., žalovaný v predmetnom spore. K samotnej žalobe uvádza, že ide o opakovaný pokus povinného o zvrátenie dražby. K uvedenej žalobe musí uviesť, že žalobkyňa v 1/ rade, ešte v exekučnom konaní sa domáhala neplatnosti dražby, spolu so svojím manželom uvádzali, že predmetnú nehnuteľnosť počas exekučného konania kúpili od svojho syna - povinného v exekučnom konaní, predložili kúpnu zmluvu o kúpe nehnuteľností za cenu 300 000,- Sk, pričom znalcom bola nehnuteľnosť ocenená na 1 500 000,- Sk. Túto kúpnu zmluvu uzatvorili cca tri týždne po tom, čo povinnému bola doručená vyhláška o dražbe predmetnej nehnuteľností. V otázke vlastníctva sa vyjadril Okresný súd Rožňava pri rozhodovaní v exekučnom konaní, uvedenou otázkou sa zaoberal aj krajský súd v rámci odvolacieho konania, postupom exekútora pri predaji nehnuteľnosti sa zaoberala aj Slovenská komora exekútorov na základe sťažnosti povinného, aj MS SR na základe opakovanej sťažnosti, orgány činné v trestnom konaní na základe trestného oznámenia povinného, ako aj samotné súdy na základe podaných žalôb povinného. Samotný súd vo svojom uznesení sp. zn. 9Er/176/2005 zo dňa 12.01.2009, ktorým bol schválený príklep udelený na dražbe nehnuteľnosti, sa zaoberal aj otázkou predaja nehnuteľnosti a v uznesení konštatoval absolútnu neplatnosť právneho
úkonu - kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného uznesenia sa žalobcovia domáhajú niečoho o čom už raz bolo rozhodnuté, pričom vôbec neberie do úvahy, že po ukončení exekučného konania nie je možné podať návrh na obnovu exekučného konania - § 37 ods. 5 EP. Súdy prejednávali žalobu povinného N. B. na povolenie obnovy konania na určenie, že súdny exekútor postupoval nezákonným postupom. Tak okresný ako aj krajský súd žalobu zamietol. Rovnako MS SR zamietlo návrh povinného N. B. o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2013 Z. z.
13. Zo Zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností v konaní EX/366/2005 zo dňa 24.10.2008 vyplýva, že exekútor JUDr. Peter Hodermarský vykonal dražbu nehnuteľností označených nasledovne: Katastrálne územie S., LV č. 347, č.p. 36 - záhrady o výmere 512 m2, č.p. 740/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2, č.p. 740/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2, rod. dom č.s. XXX, ktorý je vo vlastníctve povinného B. N., Y.. XX.X.XXXX v podiele 1/1. Príklep bol udelený vydražiteľovi N. N., Y.. XX.X.XXXX - žalovanému, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 1.200.000,- Sk v súlade s ustanovením § 146 exekučného poriadku a proti udeleniu príklepu neboli vznesené námietky.
14. Z uznesenia Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er/176/2005-173 zo dňa 12.1.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.1.2009, vyplýva, že súd schválil príklep udelený vydražiteľovi N. N., Y.. XX.X.XXXX
- na dražbe konanej dňa 24.10.2008 na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k.ú. S., parcela č. 36
- záhrada o výmere 512 m2, parcela č. 740/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 794 m2, rozostavaný rodinný dom na parcele 740/8 v podiele 1/1 za najvyššie podanie 1.200.000,- Sk v exekučnom konaní 9Er/176/2005, EX 366/2005 Exekútorského úradu v Rožňave, súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na LV č. XXX k.ú. S. boli vedené parcely 740/8 o výmere 628 m2 a 740/11 o výmere 166 m2, ktoré boli uvedené aj v dražobnej vyhláške, avšak na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava 8C/757/2000 došlo k zlúčeniu týchto dvoch parciel a na LV boli zapísané pod spoločným číslom 740/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 794 m2. V dražobnej vyhláške vedená parcela č. 740/11 sa stala súčasťou parcely č. 740/8.
15. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/65/2009-63 zo dňa 22.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.8.2010, vyplýva, že súd vo veci žalobcu N. N. proti žalovaným N. B. a N. R. uložil povinnosť žalovaným vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. S.W., parcelu č. 36 - záhrady o výmere 512 m2, parcelu č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 794 m2 a rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla na parcele XXX/X do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovaným nevstupovať na vyššie popísané nehnuteľnosti a povinnosť vydať kľúče od rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla na parcele č. XXX/X. V odseku 14 sa uvádza:“ Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca - vydražiteľ predmetnej nehnuteľnosti sa stal jej vlastníkom dňa 24. 10. 2008, keď bol udelený príklep na dražbe a OS Rožňava tento príklep schválil uznesením zo dňa 12. 1. 2009. Teda po dni 24. 10. 2008 sa už nemohol nikto účinne stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, teda nemohli sa nimi stať ani rodičia žalovaného ad1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9. 10. 2008, ktorou im odpredal predmetné nehnuteľnosti. Súd nemohol akceptovať ani tvrdenie žalovaného ad1/, že po odblokovaní predmetných nehnuteľností už súdny exekútor nemohol s ňou voľne nakladať, pretože aj keď by na predmetné nehnuteľnosti nikdy nebolo zriadené exekučné záložné právo, môže súdny exekútor uskutočňovať predaj aj takejto nehnuteľnosti v exekučnom konaní, ak povinný dobrovoľne neuhradí vymáhanú pohľadávku oprávneného v exekučnom konaní.“
16. Z odôvodnenia medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/13/2011-85 zo dňa 13.04.2011 vyplýva, že tento sa vysporiadal s predbežnou otázkou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľností a v odôvodnení konštatoval, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 347 k.ú. Gočovo sa stal ku dňu 24.10.2008 žalovaný. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že N. B. kúpnou zmluvou zo dňa 9.10.2008 včítane dodatku z 11.11.2008 previedol vlastnícke právo na tretie osoby,- žalobcov nakoľko vklad vlastníckeho práva nebol povolený správou katastra ku dňu udelenia príklepu, teda k 24.10.2008 (ku dňu vykonania dražby bol vlastníkom nehnuteľností žalovaný). Rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cdo/158/2012 zo dňa 12.03.2013 a nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2012.
17. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016 vyplýva, že vyhovel žalobe žalobcu ( žalovaného) v plnom rozsahu a priznal mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom súd sa opakovane veľmi obšírne vysporiadal s predbežnou otázkou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľností ( totožných) a v odôvodnení konštatoval, že
vlastnícke právo svedčí žalobcovi ( žalovanému), ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie S.. Súd poukázal na ustanovenie § 7 a § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. a zdôraznil, že voči žalovanému N. B. v postavení povinného sa viedlo exekučné konanie 9Er/176/2005 pred exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským. Žalovanému bolo doručené dňa 18.10.2005 upovedomenie o začatí exekúcie a v súlade s § 47 ods. 1 písm. b) zákona 233/1995 Z.z. mu exekútor zakázal od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladať so svojim majetkom, ktorý podlieha exekúcii, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke. Zákaz nakladania s majetkom pre povinného je sankcionovateľný neplatnosťou právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Žalovaný N. B. v čase, keď prebiehalo exekučné konanie 9Er/176/2005 sa zbavil vlastníctva k nehnuteľnostiam tým, že dňa 09.10.2008 odpredal nehnuteľnosti svojim rodičom ( žalobcom). Je síce pravdou, že exekútor po vydaní exekučného príkazu na predaj nehnuteľností, vydal exekučný príkaz na odblokovanie nehnuteľností dňa 20.05.2008, takže na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie S. nebolo žiadne obmedzenie na prevod nehnuteľností, ktoré by vyplývalo z exekučného konania okrem všeobecného zákazu nakladať s majetkom podľa § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Na liste vlastníctva č. XXX bolo obmedzenie previesť nehnuteľnosť aj z titulu poskytnutia štátneho príspevku a prevod bol odblokovaný 26.09.2008. Žalovaný bol vlastníkom sporných nehnuteľností ku dňu 24.10.2008, keď sa vykonala dražba a bol udelený príklep v exekučnom konaní 9Er/176/2005. Schválením príklepu došlo ku dňu udelenia príklepu k nadobudnutiu vlastníctva vydražiteľom, teda žalobcom. V čase, keď žalovaný uzatváral kúpnopredajnú zmluvu dňa 09.10.2008, ešte bol vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom zmluvu uzatváral napriek tomu, že už bola nariadená dražba nehnuteľností vyhláškou zo dňa 10.09.2008, ktorú prevzal dňa 23.09.2008. V čase podpísania Dodatku k zmluve dňa 11.11.2008 na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie S. bol stále zapísaný ako vlastník žalovaný, pričom aj v deň konania dražby dňa 24.10.2008 svedčilo vlastnícke právo žalovanému ako povinnému v exekučnom konaní. Exekútor teda v deň udelenia príklepu vydražil majetok žalovaného ako povinného, nakoľko vlastnícke právo pre N. B. a N. B. bolo zapísané až dňa 14.11.2008 na základe položky výkazu zmien 43/08. Tým, že žalovaný nerešpektoval všeobecný zákaz exekútora na nakladanie s majetkom, jednalo sa o absolútne neplatnú kúpnopredajnú zmluvu. Proti tomuto rozhodnutiu podal N. B.Á., ako žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom použil argumentáciu totožnú s argumentáciou žalobcov v tomto konaní, s poukazom na rozsudok NS SR z 25.11.2008, sp.zn. 4Cdo 107/2007, publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 5/2009, rozhodnutie č.47., zo záveru ktorého vyplýva, že skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie (§47 ods. l písm. b/ Ex. por.) nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorý tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a 42b OZ a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný.
18. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 5Co/542/2016 zo dňa 03.10.2017 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016 a zdôraznil, že je nespochybniteľnou skutočnosťou, že žalobca ( žalovaný) sa stal vlastníkom nehnuteľností, za užívanie ktorých sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, už 24.10.2008, kedy mu bol udelený príklep a skutočnosť, že súd schválil príklep až 12.1.2009, nemá na deň vzniku jeho vlastníckeho práva nijaký vplyv.
19. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
20. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podanou žalobou, nakoľko navrhovaným určením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam môžu dosiahnuť zmenu formálne vykazovaného vlastníckeho stavu vo vzťahu k nehnuteľnostiam a odstrániť stav neistoty právneho postavenia žalobcov vo vzťahu k nehnuteľnostiam, o ktorých tvrdia, že sú ich vlastníctvom.
21. Podľa článku 20 ods. 1, zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
22. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1,2 Zákona č. 233/1995 Z.z., ďalej Exekučného poriadku: (1) Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora. (2) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.
23. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že otázkou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tejto žaloby sa súd ako predbežnou otázkou opakovane zaoberal v iných konaniach a zakaždým zhodne konštatoval, že vlastnícke právo svedčí žalovanému a to v právoplatnom uznesení tunajšieho súdu č.k. 9Er/176/2005-173 zo dňa 12.1.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.1.2009, v rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4C/65/2009-63 zo dňa 22.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.8.2010, v potvrdzujúcom rozsudku Krajského súdu Košice zo dňa 10.6.2010 sp.zn. lCo/34/2010-86, v medzitýmnom rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C/13/2011-85 zo dňa 13.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2012 ako aj v rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/542/2016 zo dňa 03.10.2017. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcov, že súd sa v týchto konaniach nezaoberal všetkými námietkami týkajúcimi sa určenia vlastníckeho práva, nakoľko odvolacie dôvody v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016, boli úplne totožné s argumentáciou uvádzanou v žalobe. Krajský súd po preskúmaní rozsudku, odvolania a namietaných skutočností napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a konštatoval, že je nespochybniteľnou skutočnosťou, že žalobca ( žalovaný) sa stal vlastníkom nehnuteľností, za užívanie ktorých sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, už 24.10.2008, kedy mu bol udelený príklep a skutočnosť, že súd schválil príklep až 12.1.2009, nemá na deň vzniku jeho vlastníckeho práva nijaký vplyv. Súd sa preto aj v tomto konaní stotožnil s predchádzajúcimi rozhodnutiami prvostupňového ako aj odvolacieho súdu a konštatoval, že je nepochybné že žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností dňa 24. 10. 2008, keď bol udelený príklep na dražbe a OS Rožňava tento príklep schválil uznesením zo dňa 12. 1. 2009. Teda po dni 24. 10. 2008 sa už nemohol nikto účinne stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, teda nemohli sa nimi stať ani žalobcovia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9. 10. 2008, ktorou im odpredal predmetné nehnuteľnosti. Preto bolo bezpredmetné zaoberať sa posudzovaním právneho úkonu povinného N. B., syna žalobcov v exekučnom konaní - uvádzanou kúpnou zmluvou a jej prípadnou platnosťou alebo neplatnosťou. Rovnako sa súd stotožňuje s postupom Okresného úradu, odboru katastrálneho, kedy má zato že nebol daný dôvod na postup podľa ust. § 36a katastrálneho zákona. Katastrálny úrad postupoval správne, pokiaľ vykonal zápis záznamom na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.1.2009, sp.zn. 9Er/l 76/2005-173 o schválení príklepu daného žalovanému. Čo sa týka námietky žalobcov, že žalovaný nevydražil v dražbe totožnú nehnuteľnosť, teda že sa nejednalo o rodinný dom súpisné číslo 159 ale o rozostavanú stavbu a že v katastri mala byť po uzavretí kúpnej zmluvy a začatí katastrálneho konania zapísaná plomba a nemohla byť prevádzaná nehnuteľnosť. Tieto skutočnosti obšírne vysvetlil a objasnil tunajší súd v rozsudku č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/542/2016 zo dňa 03.10.2017 a to v odsekoch č. 33,34 ( kedy konštatoval, že vždy sa jednalo tak pri dražbe nehnuteľností dňa 24.10.2008, ako aj pri schválení príklepu uznesením 9Er/176/2005 zo dňa 12.01.2009, ako aj pri vydaní rozsudku 4C/65/2009 zo dňa 22.10.2009 o vyprataní nehnuteľnosti, pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalovaným N. B. zo dňa 09.10.2008 včítane dodatku z 11.11.2008, ako aj pri vydaní tohto rozsudku o tú istú nehnuteľnosť, teda dokončený rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele XXX/XX a parcely R. XX - záhrady o výmere 512 m2, R. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2 a R. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2 (predtým parcela 740/8 mala výmeru 794 m2, čo predstavuje súčet výmery 628 m2 a 166 m2). Nehnuteľnosť takto existovala od 19.04.2001, keď v katastri bol vykonaný zápis na LV č. XXX k.ú. S. pod položkou výkazu zmien 28/01. Nebyť toho, že pri vyporiadaní BSM boli použité predchádzajúce údaje v označení nehnuteľnosti a nebyť toho, že kataster vykonal zmenu zápisu dňa 18.02.2008 pod položkou výkazu zmien 4/08, neboli by vznikli rozdielne zápisy a označenia tej istej nehnuteľnosti. Žalovaný N. B. teda v konaní nepreukázal, že by žalobca -N. N. bol vydražil inú nehnuteľnosť, ako rodinný dom súpisné číslo 159 včítane pozemkov číslo 740/8, 740/11) a 46 ( kedy konštatoval, že zápis plomby na liste vlastníctva neznamená obmedzenie v nakladaní s nehnuteľnosťou, ale jej účelom je informovať, že nehnuteľnosť je dotknutá katastrálnym konaním. Zároveň určuje poradie, v ktorom sa vykonávajú jednotlivé zápisy na základe návrhov na vklad, resp. iných právnych skutočností. V čase vykonania dražby exekútor nebol ničím obmedzovaný, aby nemohol vykonať dražbu sporných nehnuteľností, ktoré aj v deň vykonania dražby boli vo vlastníctve N. B.. Žalovaný - N. B. sa preto nesprávne domnieval, že ak odpredá svoje nehnuteľnosti, vyhne sa povinnosti zaplatiť svoj dlh z exekučného titulu, na základe ktorého začalo exekučné konanie EX/366/2005 pred
exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským). Na uvedené odseky odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016 súd aj v tomto konaní opätovne poukazuje a plne sa s nimi stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.
24.Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Náhrada trov konania bola žalovanému priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).