Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci žalobcu U. F., nar. XX.C. XXXX, bývajúcom v W. č. XXX, právne zastúpený JUDr.Tatianou Jánošikovou, advokátkou, so sídlom Košice, Rooseveltova č. 6, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnej veci, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 01.decembra 2016 č. XXXXX-X/XXXX-BA takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 01.decembra 2016 č. XXXXX-X/XXXX-BA.

Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočke O. dňa 26.06.2015 žiadal o priznanie náhrady za bolesť podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Spolu so žiadosťou predložil aj lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka O. listom zo dňa 09.07.2015 požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočku F., odbor lekárskych posudkových činností o kontrolu 4 lekárskych posudkov, lebo posudkový lekár s bodovým hodnotením posudzujúceho lekára sa nestotožnil a v konečnom dôsledku v predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX MED-PRO-ORTO, s.r.o., znalecká organizácia posudok vypracoval P..

2. Na základe uvedeného postupu vo veci ako prvostupňový správny orgán rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka O. rozhodnutím zo dňa 07.07.2016 č. XXXXX-XX/XXXX-O. tak, že podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci nároku na náhradu za bolesť žalobcovi priznala nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 12.09.1975 v sume 280,-- eur určenej podľa vyhlášky Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.

3. Výrok rozhodnutia odôvodnila tak, že citovala ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne § 99 ods. 1, 2, ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., § 153 ods. 4 písm. c/, § 153 ods. 5. Poukázala na podklady, z ktorých vychádzala pri vydaní rozhodnutia a konštatovala, že posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola bolesť žalobcu ako poškodeného hodnotená položkami č. 243c8 - 200 bodov, zvýšená o 50 % o 100 bodov, č. 87 - 30 bodov, č. 160 c - 15 bodov, spolu 345 bodov. Konštatovala, že postupujúc podľa § 153 ods. 4 písm. c/

Zákona o sociálnom poistení dňa 09.07.2015 odstúpila bodové hodnotenie na kontrolu posudkovému lekárovi, pretože bolo vypracované podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a nie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom prvostupňový správny orgán vyzval vystavovateľa posudku P.. N., F.., na opravu tohto posudku. Opravený predmetný posudok o bolestnom v súlade s prílohou vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom bodové hodnotenie bolo vypracované na položky č. 243 - 260 bodov, č. 87 - 30 bodov, č. 160 a - 15 bodov, zvýšené na dvojnásobok, t.j. o 305 bodov, spolu 610 bodov. Pretože v opravenom posudku boli sporné otázky, dňa 04.04.2016 požiadal odbor lekárskej posudkovej činnosti o vypracovanie znaleckého posudku P.. W. D., znalca pre odbor zdravotníctva a farmáciu, odvetvie chirurgia, traumatológia a ortopédia a podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.05.2016 súdny znalec hodnotil bolesti poškodeného za prvú hospitalizáciu na lôžkovom oddelení Kliniky plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura na Rastislavovej 43 v O. v dňoch 07.07.2013 až 15.07.2013 takto: zranenie položka č./počet bodov body

Operácia 08.júla 2013 (vloženie dvoch 239/35 x 2 70 x 2 expanderov - pod pupkom a v pertrochan- terickej až iliakálnej oblasti vľavo/analo- gické plnenie podľa § 3 ods. 1 ako rozsiah- lejšia incízia

- ods. 6 /zásady pre hodnotenie od- zvýšenie na dvojná- škodnenia za bolesť - hodnotenie poškode- sobok - ods. 6 Zása- nia na zdraví vykonané podľa ods. 2 a 4 sa dy pre hodnotenie zvýši až o polovicu, ak a/ došlo k infekcii odškodnenia za bo- rany, b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo lesť - ods. 7 - súbeh bolestivejší spôsob liečby, ods. 7 pri súbehu dôvodov - infekcia, dôvodov pre zvýšenie uvedených v ods. 6 bolestivejší spôsob možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac liečby na dvojnásobok základnej sadzby

súčet bodov 140 bodov

4. Sociálna poisťovňa, pobočka O. poukázala na vyjadrenie znalca, podľa ktorého bodové vyjadrenie odškodnenia za bolesť podľa vyhlášky č. 32/1959 Zb. u poškodeného U. F. následkom liečby pracovného úrazu, ktorý poškodený utrpel dňa 12.09.1975 stanovil na 140 bodov.

5. Správny orgán prvého stupňa argumentoval, že vyhláška č. 32/1965 Zb. v § 3 ods.1 upravuje, že ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách pripojených k tejto vyhláške, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolesti najskôr porovnávať, operačné výkony tak, ako sú uvedené v zdravotnej dokumentácii poškodeného nemožno z hľadiska utrpenej bolesti porovnávať s popáleninami III. stupňa, operačné výkony možno analogicky hodnotiť podľa položky č. 239 ako rozsiahlejšia incízia, preto položky č. 243 hodnotené v posudku o bolestnom, ktoré vystavila P.. N., Klinika plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura na Rastislavovej ul. č. 43 v O. pokladal za neodôvodnené a stanovené nesprávne.

6. Následne žalobca bol predvolaný posudkovým lekárom na ústne pojednávanie na deň 21.06.2016 s tým, aby bol oboznámený so závermi znaleckého dokazovania ohľadne náhrady za bolesť v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12.09.1975.

7. Sociálna poisťovňa pobočka poukázala na § 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú a organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Citovala § 173 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje, že účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas celého konania a podľa ods. 3 tohto ustanovenia všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.

8. Sociálna poisťovňa, pobočka O. zdôraznila, že znalecké dokazovanie bolo vykonané objektívne s odbornou starostlivosťou, čo dokazuje samotný znalecký posudok a výsledky odborných záverov sú podrobne popísané v znaleckom posudku. Pri vyhodnocovaní dôkazov jednotlivo a vzájomnej súvislosti podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení prvostupňový správny orgán dospel k názoru, že závery znaleckého posudku sú zrozumiteľné, jednoznačné, bez akýchkoľvek pochybností o jeho správnosti a objektívnosti a maximálne presvedčivé, podložené odbornými nálezmi súdneho znalca. Dôvodila tým, že zákon č. 437/2004 Z.z. v § 11 ods. 1 upravuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo poškodené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Doterajším predpisom vo veci je vyhláška č. 32/1965 Zb.. Odškodnenie za bolesť sa podľa § 2 ods. 1 vyhlášky poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb uvedených v prílohe k vyhláške. Bolesti sa odškodňujú jednorázovo na základe počtu bodov, ktorými boli tieto bolesti ohodnotené v lekárskom posudku vystavenom ošetrujúcim lekárom poškodeného. Podľa §7 vyhlášky je hodnota jedného bodu 60,-- Sk a odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,-- Sk. Pevne stanovené sumy v slovenských korunách platné k 31.12.2008 po ich prepočte k 01.01.2009 na eurá konverzným kurzom predstavujú sumu 60,- Sk, 2,-- eur, pričom v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.05.2016 podľa ustanovení časti III. prílohy vyhlášky boli bolesti ohodnotené na 140 bodov, z ktorých bola náhrada za bolesť v sume 280,-- eur určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 2,-- eur za jeden bod.

9. Na základe odvolania žalobcu rozhodla vo veci žalovaná rozhodnutím zo dňa 01.12.2016 č. XXXXX- X/XXXX-BA tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky O.. Poukázala na zistený skutkový stav, prvostupňové rozhodnutie, obsah odvolania, v ktorom žalobca argumentuje názorom Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn.: 3Sžf/32/2007 zo dňa 24.04.2008. Prezentuje názor, že za bolesť nie je primerané povahe poškodenia na jeho zdraví a priebehu liečby, ktorá je navyše dlhodobá a veľmi bolestivá. Výška bolestného ohodnotenia a hodnota bodov mala byť stanovená podľa súčasných právnych predpisov, teda zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z..

10. Poukázala na to, že žalobca, teda poškodený utrpel dňa 12.09.1975 pracovný úraz ako učeň u zamestnávateľa, v tom čase pod názvom Q. N., národný podnik O., v dôsledku zasiahnutia elektrickým prúdom s následnou popáleninou 65 % tela a od tej doby absolvuje jeden až dvakrát do roka opakované operácie pre kontraktúry s obmedzením pohyblivosti trupu. Dňa 08.07.2013 podstúpil opakovane operačný zásah v oblasti trupu. Následne v priebehu roku 2013, 2014, 2015 bol hospitalizovaný na Klinike plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura O., kde absolvoval operačné výkony.

11. Žalovaná uviedla, že žalobca so žiadosťou o priznanie náhrady za bolesť predložil aj lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenie vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z. P.. P. N., F.., plastický chirurg, UNLP O., teda posudzujúcou lekárkou a potvrdený P.. H. X., P., primárom UNLP O., v ktorom bola bolesť poškodeného stanovená vo výške 345 bodov.

12. Žalovaná uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. v § 153 ods. 4 písm. c/ upravuje, že lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť v sporných prípadoch. Takáto kontrolou pobočkou bola realizovaná, pričom posudkový lekár vyzval posudzujúcu lekárku o opravu lekárskeho posudku a to preto, že lekársky posudok bol vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a nie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá bola aktuálna v čase vzniku pracovného úrazu zo dňa 12.09.1975. Konanie bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 29.09.2005 z dôvodu, že v lehote ustanovenej zákonom nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Lekársky posudok bol opravený posudzujúcou lekárkou, kde hodnotenie bolesti bolo navýšenie na 610 bodov. Žalovaná poukázala na žiadosť sociálnej poisťovne pobočky o vypracovanie znaleckého posudku za účelom hodnotenia predmetného konania z dôvodu, že posúdenie si vyžaduje špeciálne vedomosti a skúsenosti z odboru traumatológia, ortopédia. Znalec v posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.05.2016 P.. W. D., znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia, traumatológia, ortopédia stanovil bolesť vo výške 140 bodov a posudkový lekár pobočky sa stotožnil s týmto záverom s tým, že výsledok kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia odôvodnil tak, že bodové hodnotenie znalca s celkovým počtom bodov 140 je správne. Operačné výkony nemožno z hľadiska utrpenej bolesti porovnávať s popáleninami III. stupňa, položka 243, ale operačné výkony možno analogicky hodnotiť podľa položky 239 ako rozsiahlejšia incízia. Proti vykonanej kontrole poškodený nevzniesol námietky, čo potvrdil svojim podpisom. Po podaní odvolania bola dňa 24.08.2016 vykonaná opätovná kontrola bodového hodnotenia a posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom stanovisku.

13. Žalovaná zdôraznila, že posudková lekárka ústredia sa v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu poškodeného zo dňa 12.09.1975 na účely náhrady za bolesť vykonanej dňa 13.10.2016 stotožnila so záverom a odôvodnením posudkového lekára pobočky. Bolesť ohodnotila vo výške 140 bodov.

14. Výrok rozhodnutia žalovaná právne odôvodnila tak, že citovala vyhlášku č. 32/1965 Zb. a to § 2 ods. 1, podľa ktorého odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Poškodenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa § 3 ods. 1 citovanej vyhlášky, ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách pripojených v tejto vyhláške, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolesti najskôr porovnávať. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať.

15. Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Podľa § 196 ods. 6 zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa § 196 ods. 7 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

16. K námietke ohľadom zníženia bodového hodnotenia a podhodnoteného a neadekvátneho ohodnotenia bolesti žalovaná uviedla, že v kontrole bodového hodnotenia zo dňa 21.júna 2016 vykonanej posudkovým lekárom pobočky, na základe ktorej vydala pobočka napadnuté rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016, bol dôsledne zohľadnený znalecky posudok vypracovaný znalcom. Po podaní odvolania bola za účelom zabezpečenia nezávislej kontroly bodového hodnotenia bolesti poškodeného vyhotovená kontrola bodového hodnotenia posudkovou lekárkou ústredia, ako inštančne nadriadeného orgánu, dňa 13. októbra 2016, pričom posudková lekárka ústredia potvrdila závery posudkového lekára pobočky ako aj stanovený počet bodov z kontroly bodového hodnotenia zo dňa 21. júna 2016. Posudková lekárka ústredia vo vykonanej kontrole poukázala na § 3 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a ďalej uviedla, že operačné výkony tak, ako sú uvedené v zdravotnej dokumentácii poškodeného nemožno z hľadiska utrpenej bolesti porovnávať s popáleninami III. stupňa. Operačný výkon možno analogicky hodnotiť podľa položky č. 239 ako rozsiahlejšia incízia, preto položku č. 243 hodnotenú v opravenom lekárskom posudku pokladá posudková lekárka ústredia za neodôvodnenú a stanovenú nesprávne.

17. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, ústredie, nevidí dôvod na spochybnenie medicínskych záverov posudkových lekárov sociálneho postenia, ktorých postup a závery sa opierajú o znalecký posudok. Poškodený predmetnou námietkou nepriamo spochybňuje správnosť vypracovaného znaleckého posudku, čo mu neprináleží. V tejto súvislosti konštatovala, že závery posudkových lekárov sociálneho poistenia sa v zmysle § 196 zákona považujú za hodnoverný dôkaz v konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1So 109/03 konštatoval, že „posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Uvedené sa analogicky vzťahuje aj na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia“. Lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Dôsledná činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti vyplácania dávok úrazového poistenia. Vzhľadom na uvedené považuje námietku poškodeného ohľadom zníženia bodového hodnotenia za irelevantnú.

18. K argumentácii poškodeného, ktorou poukazuje na ustanovenia Správneho poriadku žalovaná uviedla, že podľa § 172 ods. 1 zákona sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na konanie poškodeného o nároku na náhradu za bolesť nie je možné aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní - , na ktorého ustanovenia poškodený vo svojom odvolaní poukazuje. Z tohto dôvodu, je preto predmetná argumentácia poškodeného jednoznačne vyvrátená, nakoľko je v rozpore s § 172 ods. 1 zákona.

19. K námietke ohľadom zvýšenie odškodnenia za bolesť v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. poukázala na to, že podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Z uvedeného ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. nesporne vyplýva, že zvýšiť odškodnenie za bolesť môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa jedine súd, tzn. nie Sociálna poisťovňa, ako to požaduje poškodený vo svojom odvolaní. Na základe tohto dôvodu je predmetná požiadavka poškodeného na zvýšenie odškodnenia za bolesť z právneho hľadiska neopodstatnená a nedôvodná.

20. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 32/2007 zo dňa 24. apríla 2008 uviedla, že tento rozsudok nijakým spôsobom nepotvrdzuje správnosť argumentácie poškodeného z odvolania, pričom citácia z tohto rozsudku, na ktorú poukazuje poškodený sa týka vo všeobecnosti výkladu právnych noriem v právnom štáte, a teda nijako nesúvisí so špecifikami jeho prípadu. Poškodený v odvolaní taktiež navrhuje eventuálne postupovať podľa zákona č. 437/2004 Z. z. K tomu poukázala na to, že pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. Zákaz pravej retroaktivity je teda významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95) a je v súlade s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Pri nepravej retroaktivite, ktorá sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci, zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo ku vzniku určitých právnych vzťahov. Nepravá retroaktivita je v legislatívnej a normotvornej praxi akceptovateľná aj napriek tomu, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.

21. V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j. pred 1. augustom 2004), a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. i. vyhláška č. 32/1965 Zb.. Toto prechodné ustanovenie je v zákone č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne, neumožňujúc dvojaky spôsob výkladu. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia, preto nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom odchýliť sa od ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z..

22. Žalovaná konštatovala, že existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. napríklad rozhodnutie sp. zn. 2 Cdo 97/2009 zo dňa 27. apríla 2010, rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 112/2010 zo dňa 26. mája 2010, rozhodnutie sp. zn. 9 So/143/2009 zo dňa 26. mája 2010 a rozhodnutie 4 Cdo 124/2009 zo dňa 27. septembra 2010. Z týchto rozhodnutí NS SR, ako aj z rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali, nevyplývajú žiadne pochybnosti o uplatňovaní § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v súvislosti s § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pokiaľ ide o sumu náhrady za bolesť a sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. V žiadnom z týchto rozhodnutí sa nepoukazuje na určovanie sumy náhrady za bolesť a sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnotách podľa zákona č. 437/2004 Z. z.. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nevyplýva a ani zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č. 437/2004 Z. z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb., okrem výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by to tak bolo, potom by sa logicky mal aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. aj na zásady hodnotenia bolesti a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby.

23. Sociálna poisťovňa pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje teda striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Považuje toto ustanovenie svojím obsahom za jednoznačné a nesporné. Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení bolesti, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z.. sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.

24. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona. Žiadna časť tohto prechodného ustanovenia však nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Aj keď vzhľadom na koncepciu odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie zdravia bola posudzovaná podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu tohto poškodenia, prípadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, pre Sociálnu poisťovňu je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Poškodený utrpel pracovný úraz za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorej výška odškodnenia za bolesť sa určuje sumou 60,-- SK za jeden bod. Sociálna poisťovňa, ústredie, záverom dodala, že sa nesnaží spochybniť celoživotné zdravotné ťažkosti poškodeného, ktoré sú následkom pracovného úrazu zo dňa 12. septembra 1975, avšak vzhľadom na účinnú právnu úpravu, na základe ktorej sa posudzuje jeho nárok na náhradu za bolesť, nie je možné priznať predmetnú úrazovú dávku vo vyššej sume ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia. Na základe vyššie uvedenej argumentácie vyhodnotila Sociálna poisťovňa, ústredie, odvolanie poškodeného za nedôvodné, nakoľko námietky v ňom uvádzané nie je možné z právneho hľadiska akceptovať.

25. Rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím napadol žalobca žalobou zo dňa 07.02.2017. Žiadal rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky O. zrušiť v plnom rozsahu a vrátiť vec Sociálnej poisťovni, pobočke O. na ďalšie konanie a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že popísal zistený skutkový stav s tým, že s rozhodnutím správnych orgánov žalobca nesúhlasí a nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalobca videl v tom, že rozhodnutia boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu, lebo správne orgány rozhodli o výške náhrady za bolesť podľa vyhlášky Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Uvedená vyhláška bola zrušená zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadením Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a to dňom 01.08.2004. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože právny nárok žalobcu na náhradu za bolesť posudzovali a priznali podľa nesprávneho právneho predpisu a to uvedenej vyhlášky, pričom správne mali aplikovať zákon č. 437/2004 Z.z..

26. Žalobca ďalej namieta, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože žalobca nedôveruje záverom znaleckého posudku vyhotoveného znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., pretože ide o znaleckú organizáciu, ktorú si zvolil sám žalovaný, a preto vyjadruje pochybnosť o tom, že znalecký posudok bol vypracovaný objektívne a nestranne. Žalobca namieta nesprávnosť znaleckého posudku aj z dôvodu, že bol vypracovaný podľa neúčinnej vyhlášky č. 32/1965 Zb. a trvá na tom, že mala mu byť priznaná náhrada v súlade s lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vypracovala lekárka P..P. N., F.., ktorý posudok bol zároveň potvrdený ďalším lekárom P..H. X., primárom UNLP O., ktorí určili počet bodov za bolesť na 345 bodov a po oprave posudku na 610 bodov.

27. Žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenie, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V administratívnom spise sa nachádza lekársky posudok o bolestnom a sťaženie spoločenského uplatnenia vypracovaný lekárkou P.. P. N., F.., ktorý posudok bol zároveň potvrdený ďalším lekárom P.. H. X., primárom UNLP, ktorý určil počet bodov za bolesť 610 bodov a preto priznanie bolestného v rozsahu 140 bodov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

28. Žalobca poukazuje na lekársku správu P.. P., psychiatra, z ktorej sú podrobne opísané následky úrazu, ktorú utrpel žalobca vinou zamestnávateľa, najmä výrazne zníženie kvality života, spoločenského, pracovného aj rodinného života žalobcu a výrazné obmedzenie v každodennom živote. Žalobca žiadal v konaní vykonať dôkazy a to:

- obsah administratívneho spisu žalovaného - navrhuje, aby súd vyzval žalovaného o jeho predloženie,

- obsah administratívneho spisu Sociálnej poisťovne, pobočky O. - navrhuje, aby súd vyzval Sociálnu poisťovňu, pobočku O. o jeho predloženie,

- rozhodnutie Centra právnej pomoci, kanc. O. sp. zn.. XXXX/XXXX-O. zo dňa 01.02.2017,

- rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-W. zo dňa 01.12.2016,

- rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka O. č. XXXXX-XX/XXXX-O. zo dňa 07.07.2016,

- lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12.06.2015 vypracovaný P.. P. N., F..,

- odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky O. č. XXXXX-XX/XXXX-O.,

- navrhuje vykonať znalecké dokazovanie súdom vybraným a ustanoveným znalcom za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci,

- lekárska správa - nález vystavená P.. P. P., psychiatrom dňa 10.08.2016.

29. Vzhľadom na uvedené námietky žalobca zdôraznil, že mala by mu byť priznaná náhrada za bolesť vo výške súčinu počtu bodov 610 a hodnoty body 16,10 eur (platný v roku 2013), teda 9.821,-- eur.

30. Žalovaná sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 04.07.2017. Navrhla žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Poukázala na to, že pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. Zákaz pravej retroaktivity je teda významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95) a je v súlade s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Pri nepravej retroaktivite, ktorá sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci, zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo ku vzniku určitých právnych vzťahov. Nepravá retroaktivita je v legislatívnej a normotvornej praxi akceptovateľná aj napriek tomu, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.

31. V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j. pred 01. augustom 2004), a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. i. vyhláška č. 32/1965 Zb.. Toto prechodné ustanovenie je v zákone č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne, neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky štátne- orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia, preto nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom odchýliť sa od ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z..

32. Sociálna poisťovňa pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje teda striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Sociálna poisťovňa považuje toto ustanovenie svojim obsahom za jednoznačné a nesporné. Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. C2/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení bolesti, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb..

33. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona. Žiadna časť tohto prechodného ustanovenia však nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Aj keď vzhľadom na koncepciu odškodňovania bolesti je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie zdravia bola posudzovaná podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu tohto poškodenia, pripadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, pre Sociálnu poisťovňu ale v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Tvrdenia žalobcu o povinnosti uplatňovať nový právny predpis nie sú vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu relevantné, nakoľko § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nepripúšťa jeho nepravú spätnú pôsobnosť. Žalobca utrpel predmetný pracovný úraz za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorej výška odškodnenia za bolesť sa určuje sumou 60,00 SKK za jeden bod. Sociálna poisťovňa nemôže nerešpektovať právny predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý tento predpis neumožňuje) s odôvodnením, že daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho predpisu, ak tento nový právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje. Keďže sa na bolesť v dôsledku poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. pred 1. augustom 2004, vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu, sociálna poisťovňa v zmysle vyššie uvedeného v takýchto prípadoch bez akýchkoľvek výnimiek aplikuje vyhlášku č. 32/1965 Zb..

34. Na základe uvedeného považuje námietku žalobcu, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne, boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu, za irelevantnú. K tejto problematike záverom uviedla, že tvrdenie žalobcu o povinnosti aplikovať na jeho prípad zákon č. 437/2004 Z. z. vyplýva z jeho subjektívneho výkladu tohto zákona, ktorý podáva v žalobe. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. jednoznačne zakazuje jeho použitie na právne skutočnosti vzniknuté do 31. júla 2004. Ak by však aj tento zákaz neobsahovalo, potom je potrebné nájsť riešenie „v zhode s princípmi právneho štátu, t. j. riešenie dôsledne vychádzajúce zo všeobecného zákazu retroaktivity (Hanuš, L., Důvěra v právo z pohledu neprípustnosti retroaktivní interpretace právních predpisu).

35. K námietke žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože nedôveruje záverom znaleckého posudku žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa práve za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu veci nariadila v zmysle §196 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení znalecké dokazovanie, preto predmetná námietka žalobcu sa javí ako nelogická. Naopak, tento postup vyplýva z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež spochybňovanie objektívnosti a nestrannosti znalca považujeme za nenáležité. V tejto súvislosti tiež poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/155/2014-54 zo dňa 5. mája 2016, v zmysle ktorého sociálna poisťovňa nie je povinná oznamovať účastníkovi konania ustanovenie súdneho znalca.

36. K námietke žalobcu, že priznanie náhrady za bolesť vo výške 140 bodov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu konštatovala, že túto námietku nie je možné akceptovať vzhľadom na vyššie uvedené. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa pri vykonaných kontrolách bodového hodnotenia bolesti stotožnili s vypracovaným znaleckým posudkom a v ňom obsiahnutom bodovom hodnotení bolesti vo výške 140 bodov.

37. Na základe uvedeného, žalovaná nevidí dôvod na spochybnenie medicínskych záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorých postup a závery sa opierajú o znalecký posudok. Z tohto dôvodu preto považuje aj túto námietku žalobcu za irelevantnú.

38. K tvrdeniu žalobcu, že má výrazné zníženie kvality spoločenského, pracovného aj rodinného života a výrazné obmedzenia v každodennom živote, žalovaná uviedla, že uvedené ťažkosti žalobcu súvisiace s pracovným úrazom zo dňa 12. septembra 1975 sa sociálna poisťovňa nesnaží spochybniť ani poprieť, avšak tieto trvalé následky sa zohľadňujú v súvislosti s posudzovaním nároku na dávku úrazového poistenia, ktorou je náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, a teda uvedené sa nezohľadňuje pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť. Žalovaná taktiež považuje za potrebné zdôrazniť, že skutkový stav prípadu je z medicínskeho hľadiska objektívne zistený a preukázaný, čoho dôkazom je vypracovaný znalecký posudok, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie zo dňa 07. júla 2016, v odvolacom konaní potvrdené napadnutým rozhodnutím zo dňa 01. decembra 2016. Z tohto dôvodu preto nesúhlasí s nariadením nového znaleckého dokazovania v rámci preskúmavacieho konania, ktoré navrhuje žalobca vo svojej žalobe. Z prezentovanej argumentácie žalovanej vyplýva, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie je možné z právneho hľadiska akceptovať za dôvodné.

39. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v písomnom podaní zo dňa 24.07.2017 s tým, že trvá na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, pretože znalecký posudok vypracovaný na objednávku žalovaného znalcom P.. W. D. je nepoužiteľný a to aj z dôvodu, že bol vypracovaný podľa neúčinnej vyhlášky č. 32/1965 Zb. Taktiež má pochybnosť o objektívnosti záverov znaleckého posudku vyhotoveného znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., pretože ide o znaleckú organizáciu, ktorú si zvolil sám žalovaný, preto má za to, že pre zachovanie nestrannosti je potrebné, aby bol vypracovaný znalecký posudok znalcom, ktorého zvolí a určí výlučne súd. Poukazuje na to, že počet bodov v počte 610 bol určený a potvrdený dvomi lekármi a to lekárkou P.. P. N., F.., a ďalším lekárom P.. H. X., primárom UNLP O.. Vzhľadom na uvedené, trval na tom, že správny počet bodov je 610, pokiaľ súdom určený znalec uvedený údaj nevyvráti, resp. neurčí inú bodovú hodnotu.

40. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci založenom na nesprávnom výklade a interpretácii zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Výklad a aplikácia tohto ustanovenia je medzi účastníkmi sporná. Žalovaný odôvodňuje aplikáciu vyhlášky č. 32/1965 Zb. poukazom na to, že žalobca utrpel úraz v r. 1975, teda za účinnosti vyhlášky č. 62/1965 Zb.. Tento právny záver žalovaného je absolútne nesprávny a zjavne účelový, pretože rozhodujúci nie je dátum, kedy k úrazu došlo, ale rozhodujúci a určujúci je časový moment, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu alebo zhoršeniu poškodenia zdravia žalobcu.

41. Žalobca argumentoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.: 3Cdo/295/2009 zo dňa 05.08.2010 v obdobnej skutkovej veci (t.j. úraz sa stal ešte za účinnosti vyhlášky 32/1965 Zb., ale ustálenie zdravotného stavu nastalo za účinnosti vyhlášky 437/2004 Z. z.) vyslovil nasledujúce právne posúdenie: „Dovolací súd posúdenie tejto otázky odvolacím súdom, keď za vznik nároku považoval deň pracovného úrazu žalobcu, nepovažuje za správne. Nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.

42. V danom prípade nemožno zdravotný stav žalobcu považovať za ustálený ku dňu vzniku pracovného úrazu, t.j. ku dňu 12.09.1975, keď v r. 2013 vznikla potreba ďalšieho operačného zákroku, ktorý žalobca podstúpil dňa 08.07.2013. Žalobcovi sa priznáva v napadnutom rozhodnutí žalovaného náhrada za bolesť, ktorú žalobca vytrpel v r. 2013 a nie v r. 1975. Potreba operačného zákroku je jednoznačným prejavom vyvíjajúceho sa a zhoršujúceho zdravotného stavu žalobcu, ktorý nebol ustálený za účinnosti vyhlášky 32/1965 Zb., preto je použitie tejto vyhlášky na daný skutkový stav vylúčené.

43. Poukázal na to, že ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. ustanovuje, že na bolesť i sťaženie spoločenského uplatnenia sa má posudzovať podľa doterajších predpisov, ale nie že sa má určovať aj výška náhrady za bolesť podľa doterajších predpisov. V tejto otázke bolo na základe uznesenia Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 1009 rozhodnuté o publikovaní rozhodnutia 4Sžo/23/2009 z 28. apríla 2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2010 (Rozhodnutie č. 47), z ktorého cituje: Zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky priznania a vyskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona, a to: poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady (§ 2), upravuje náhradu za bolesť (§3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9), zásady na k:dnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie §11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb, stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Publikovanie rozhodnutí Najvyššieho súdu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí Slovenskej republiky slúži práve na zjednocovanie výkladu právnych predpisov.

44. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch sa posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti. Vzhľadom na uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, musí byť výška náhrady za bolesť u žalobcu určená podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Žalobcovi mala byť priznaná náhrada za bolesť vo výške súčinu počtu bodov 610 a hodnoty 16,10 eur (platný v r. 2013) = 9.821,- eur.

45. Zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok v § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46. V § 5 ods. 1 až 12 Správneho súdneho poriadku sú upravené základné princípy konania, pričom podľa ods.1 tohto ustanovenia - konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. Podľa § 5 ods. 2 SSP - konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa ods. 3 - pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Podľa ods. 4 § 5 SSP - správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

47. Je nesporné, že v predmetnej veci ide o správnu žalobcu v sociálnej veci, pretože Správny súdny poriadok v § 199 ods. 1 písm. a/ upravuje, že sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

48. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP - rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

49. Podľa § 204 SSP - ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

50. Základnou námietkou žalobcu v predmetnej veci je, že posudkovým lekárom bolo znížené bodové hodnotenie bolesti u žalobcu za položku 243, 2x položka 160a a výška náhrad za bolesť bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb..

51. Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia... v znení účinnom k dňu vydania prvostupňového rozhodnutia v ustanovení § 11 ods. 1 upravuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

52. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že právny názor prvostupňového správneho orgánu a žalovanej o aplikácii vyhlášky č. 32/1965 Zb. aj vo vzťahu k výške náhrady za bolesť nie je dôvodné, pretože tak, ako to judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn.: 10Sžso/65/2014 zo dňa 16.júla 2015, jednoznačne vyplýva, že s prihliadnutím na uvedené ustanovenie zákona odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade treba žalobcovi poskytnúť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, že správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13.11.2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia 4Sžso/23/2009 zo dňa 28.04.2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta znie: „Pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z.z. (rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R47/2010)“. Najvyšší súd ďalej uviedol, že „odvolací senát v prejednávanej veci cíti viazanosť publikovaných rozhodnutí ako rozhodnutím, ktoré zjednocuje súdnu prax v zmysle § 21 ods. 1 písm. d/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch.“

53. Z uvedeného je teda nepochybné, že výška náhrady za bolesť musí byť stanovená podľa zákona č. 437/2004 Z.z..

54. Vyhláška č. 32/1965 Zb. Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia v § 2 ods. 1 upravuje, že odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

55. Podľa § 3 ods. 1, 2 uvedenej vyhlášky - ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách pripojených k tejto vyhláške, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolesti najskôr porovnávať. Ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať.

56. Podľa § 8 vyhlášky č. 32/1965 Zb. - o lekársky posudok môže požiadať poškodený, ten, kto za poškodenie zdravia zodpovedá (organizácia alebo občan), a ak ide o odškodnenie podľa pracovnoprávnych predpisov, aj závodný výbor základnej organizácie revolučného odborového hnutia, prípadne iný orgán vykonávajúci jeho pôsobnosť, taký posudok je bezplatný.

57. Podľa § 9 ods. 1 - posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Podľa ods. 2 - posudok podáva spravidla príslušný dielenský alebo obvodný lekár. Ak sa poškodený lieči v nemocnici alebo v inom lôžkovom zariadení ešte v čase, keď došla žiadosť o posudok, alebo ak sa liečil len v takom zariadení, je povinný podať posudok lekár nemocnice alebo iného lôžkového zariadenia. Ak sa na liečení poškodeného zúčastnilo viac zariadení, podáva posudok lekár zariadenia, v ktorom sa poškodený naposledy liečil.

58. Podľa § 11 ods. 1 - posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí podľa rozhodnutia lekára buď jedno vyhotovenie posudku alebo oznámenie o jeho vydaní a o výške bodového hodnotenia a to i v prípadoch, keď o posudok požiadal iný oprávnený (§ 8). Ďalší odpis sa pripojí k zdravotníckej dokumentácii. Podľa ods. 2 § 11 citovanej vyhlášky - z posudku musí byť okrem iného aj zrejmé, ako lekár dospel k záveru svojho hodnotenia.

59. Podľa § 12 uvedenej vyhlášky - ak niektorí z oprávnených (§ 8) má za to, že posudok je nesprávny, môže proti nemu podať opravný prostriedok podľa predpisov o rozhodovaní o výkone zdravotníckych služieb. Vedúci zdravotníckeho zariadenia si pri opravnom konaní vyžiada stanovisko príslušného odborne nadriadeného oddelenia zdravotníckeho zariadenia.

60. Podľa § 13 - vyžadovanie posudkov podľa predpisov o znalcoch nie je touto vyhláškou dotknuté.

61. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 99 upravuje, že poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

62. Zákon o sociálnom poistení v § 153 ods. 1 upravuje, že lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť

a) nemocenského poistenia,

b) dôchodkového poistenia,

c) úrazového poistenia.

63. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení - lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

64. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“)... .

65. Podľa § 153 ods. 8 - posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

66. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení - organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

67. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z.z. - dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

68. Podľa § 196 ods. 6 citovaného zákona - účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

69. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia - organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

70. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobca spolu so žiadosťou o priznanie náhrady za bolesť predložil lekársky posudok posudzujúcej lekárky P..P. N., F.., Klinika plastickej a rekonštrukčnej chirurgie UNLP O., v ktorom za ústavnú starostlivosť od 07.07.2013 do 15.07.2013 stanovila podľa položky z prílohy č. 1 časť I. a III., diagnóza vloženie expandérov na brucho a na stehno 720 cm2 a 950 cm2 (porovnateľné s 243c8 položkou), hodnotenie v bodoch 200, zvýšenie podľa §9 ods. 5 zo zákona o 100 bodov, spolu 300 bodov, zvýšenie kvôli bolestivému expandovaniu expandérov v priebehu 2 mesiacov po operácii, položka 87 komplikované krvácanie s veľkými hematómami na trupe a stehnách, 30 bodov, položka 160e hodnotené ako pomliaždené brucho, pomliaždené stehno 15 bodov, spolu 345 bodov.

71. Z listu Sociálnej poisťovne, pobočky O. zo dňa 20.08.2015 adresovanej P..P. N., F.., Klinika plastickej a rekonštrukčnej chirurgie UNLP O. so sídlom v O., H. č. XX, vyplýva, že posudzujúca lekárka bola požiadaná o opravu posudkov o bolestnom s argumentáciou, že uvedené posudky sú vystavené podľa zákona č. 437/2004 Z.z. v platnom znení. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. v platnom znení na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Keďže poškodený utrpel pracovný úraz 12.09.1975, na základe uvedeného predmetné posudky o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia mali byť vystavené podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb..

72. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa 22.06.2016 bol Sociálnej poisťovni, pobočke O. doručený znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný MED-PRO-ORTO, s.r.o., znalecká organizácia, S. ul. č. XX, O., znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia, odvetvie traumatológia, odvetvie ortopédia, P.. W. D., ktorý vo vzťahu k bolestnému za dobu hospitalizácie od 07.07.2013 do 15.07.2013 konštatoval, že u navrhovateľa išlo o operáciu uskutočnenú 08.07.2013 a to vloženie dvoch expandérov pod pupkom a v pertrochanterickej až iliakálnej oblasti vľavo, analogické plnenie podľa § 3 ods. 1 ako rozsiahlejšia incízia, pod položkou 239 35 bodov x 2, 70 bodov, zvýšenie na dvojnásobok podľa ods. 6 zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, podľa ods. 7 súbeh dôvodov - infekcia, bolestivejší spôsob liečby, v celkovom súčte bodov 140. Uvedené bodové hodnotenie znalec odôvodnil tým, že podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov z 01.04.1965 o odškodňovaní bolestí a sťaženie spoločenského uplatnenia „ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách pripojených k tejto vyhláške, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolesti najskôr porovnávať“, operačné výkony tak, ako sú uvedené v zdravotnej dokumentácii poškodeného nemožno z hľadiska utrpenej bolesti porovnávať s popáleninami III. stupňa, operačné výkony možno analogicky hodnotiť podľa položka 239 ako rozsiahlejšia incízia, preto položka č. 243 hodnotené v posudkoch o bolestnom, ktoré vystavila P.. P.. N., Klinika plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie UNLP O. pokladal za nedôvodné a stanovené nesprávne.

73. Z obsahu spisu nie je možné zistiť, na základe akého rozhodnutia znalec vypracoval znalecký posudok a či tento znalecký posudok bol žalobcovi doručený, aby sa k posudku mohol pri kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť Sociálnej poisťovne, pobočky O. dňa 21.07.2016 vyjadriť. Z kontroly bodového hodnotenia z uvedeného dňa vyplýva, že posudkový lekár sa stotožnil so záverom znaleckého posudku a rovnako aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v O. z kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť dňa 13.10.2016.

74. Je nepochybné, že v konaní vypracovaný znalecký posudok je dôkazom ako hociktorý iný, a že ho treba aj v tomto zmysle ako jeden z dôkazných prostriedkov hodnotiť. Tak, ako súd citoval vyššie, zo spisu je zrejmé, že posudkový lekár požiadal posudzujúcu lekárku o opravu bodového hodnotenia, avšak iba z dôvodu, že toto bolo vypracované podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a nie z dôvodu, aby podrobne odôvodnila zaradenie jednotlivých úkonov pod príslušné položky. Znalec, ale aj posudkový lekár a následne posudková lekárka, sa zdôvodnením, z akého dôvodu nemožno plastické operácie, ktorým sa podrobil žalobca, porovnávať s popáleninami III. stupňa, nezaoberali. Je zrejmé, že incízia, resp. chirurgický zákrok nie je popáleninou, avšak ide o náhradu za bolesť, a teda v znaleckom posudku a následne pri kontrolách bodového hodnotenia bolo potrebné závery jednak znaleckého posudku, ale aj kontroly bodového hodnotenia, podrobne a presvedčivo odôvodniť.

75. Podľa názoru súdu povinnosťou posudkového lekára sociálnej poisťovne pobočky bolo posudzujúcu lekárku vyzvať, aby z odborného medicínskeho hľadiska laikovi zrozumiteľným spôsobom vysvetlila zaradenie do príslušných položiek tak, ako ňou bolo uskutočnené.

76. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci.

77. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že aj keď zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov explicitne v príslušných ustanoveniach neukladá správnemu orgánu, aby dal účastníkovi konania možnosť vyjadriť k osobe znalca, súd je toho názoru, že takéto právo by žalobca ako účastník konania mal mať a to aj v záujme efektívnosti a hospodárnosti konania.

78. Z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, žeby znalecký posudok bol žalobcovi doručený, ale o jeho obsahu bol informovaný až v konaní vedenom posudkovým lekárom. Účastník konania ako laik bez odborných medicínskych znalostí sa nemôže so znalosťou veci k posudku vyjadriť, pričom žalovaná argumentuje, že žalobca pri kontrole bodového hodnotenia za bolesť nenamietal.

79. Vzhľadom na uvedený postup a odôvodnenie rozhodnutia žalovanej súd zastáva názor, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Z uvedeného skutkového stavu je nepochybné, že žalovaná ale aj prvostupňový správny orgán sa otázkou dostatočného odôvodnenia stanovenia bodového hodnotenia a to aj v spojení so znaleckým posudkom vypracovaným v rámci administratívneho konania dostatočne a presvedčivo nevyrovnali, pretože tak, ako súd konštatuje vyššie, účastníkovi konania, teda žalobcovi malo byť dostatočným spôsobom vysvetlené, prečo popáleniny III. stupňa a plastické operácie, ktorým sa podrobil v období od 07.07.2013 do 13.07.2014 z hľadiska bolesti nemožno stotožňovať. Takáto argumentácia chýba nielen v posudkoch vypracovaných za účelom kontroly bodového hodnotenia, ale aj v znaleckom posudku. Podľa názoru súdu správne orgány mali požiadať znalca, ktorý vypracoval posudok, aby svoje závery odôvodnil.

80. Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej súd dospel k záveru, že žalovaná v preskúmavanej veci neaplikovala judikatúru Najvyššieho súdu SR a krajských súdov v rámci správneho súdnictva vo vzťahu k aplikácii vyhlášky č. 32/1965 Zb. a zákona č. 437/2004 Z.z. vo vzťahu k výške náhrady za bolesť. Teda rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, preto podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 191 ods. 3 rozhodnutie žalovanej zrušil.

81. Aj keď žalobca v návrhu žiadal zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, súd uvedený postup považoval za neefektívny a nehospodárny, pretože žalovaná v rámci odvolacieho konania môže dokazovanie doplniť tak, ako upravuje § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

82. V súvislosti s uvedeným názorom súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II.ÚS 14/2015 z 10.marca 2015, podľa ktorého „interpretácia zákona nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu.“

83. Uvedeným postupom správnych orgánov mal žalobca v administratívnom konaní postavenie „štatistu“ bez možnosti vyjadriť sa k osobe znalca a znaleckého posudku.

84. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov konania, o ktorej rozhodne súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.