Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9P-139-2016.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/139/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti X.: Y., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, F., nar. XX.XX.XXXX, Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matka - G. X., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX, L., otec - Y. X., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, L. o návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
Súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.07.2016 žiadala navrhovateľka - matka , aby súd zveril maloleté deti X. do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazal úhradou výživného na každé dieťa vo výške 120,- eur mesačne. Zároveň žiadala upraviť aj styk detí s otcom a to od soboty 10.00 hod do nedele 17.00 hod každý párny víkend v roku.
2. Návrh zdôvodnila tým, že je zamestnaná s príjmom 390,- eur mesačne a poberá rodinné prídavky na 3 deti vo výške 70,- eur mesačne. Poberá aj polovičný invalidný dôchodok vo výške 94,50 eur a rodičovský príspevok 220,- eur. Otec je titulom výživného platí spolu 60,- eur mesačne. Otec je dlhodobo nezamestnaný. Navrhovateľka ďalej uviedla, že trpí cukrovkou, má obštrukčnú chorobu pľúc, má problémy so štítnou žľazou a s ľadvinou. Náklady na lieky má cca. 70,- eur mesačne. Do práce cestuje autobusom , náklady na cestovné má 4,40 eur denne. Maloletý Y., P. a F. navštevujú Základnú školu L.. Maloletá Q. nenavštevuje materskú školu, má ju na starosti najstaršia dcéra. Od septembra 2016 bude navštevovať materskú školu v L.. Q. a F. navštevujú alergologickú ambulanciu, kde dopláca 50,- eur mesačne. Náklady na bývanie má za elektrinu 40,- eur mesačne, na stravu a ošatenie 1.000,- eur mesačne. Finančne jej pomáha sestra a plnoletá dcéra Q.. Otec je neustále nadáva, hreší ju a uráža ju. Berie jej maloletú Q.. Naposledy ju odniesol v piatok v noci 15.07.2016 a priviezol ju až 18.07.2016 a to iba na základe telefonátu od OO PZ Gajary, kde podávala oznámenie o priestupku na otca detí. V mesiacoch máj a jún 2016 jej takto zobral aj P. s tým, že tento potom nechodil do školy a nemala o ňom žiadne informácie.
3. Otec sa vyjadril na pojednávaní. Uviedol, že maloletý P. už pred rozvodom bol viac v jeho starostlivosti. S matkou maloletých sú susedia. V podstate deti sú raz u neho, raz u matky. Aj predtým starostlivosť o ne prebiehala tak, že keď prišli ku nemu dal im najesť, aj im kupoval oblečenie. Q. a P. sú viac času u neho a tak tomu bolo aj v čase, keď podala navrhovateľka návrh na ÚPP do rozvodu. Chodí na brigády, nie je zamestnaný na trvalý pracovný pomer a keď je matka v robote tak deti sú u neho. F., tá sa v podstate
stará sama o seba, i keď je zverená do starostlivosti matke. Y., ten je už otcom, má teraz 4 mesačné bábätko. Býva v dome navrhovateľky a stará sa o celú domácnosť. Takto funguje starostlivosť aj toho času. Čo sa týka určeného výživného na čas po rozvode, toto sa snaží platiť. Niekedy mu to nevychádza načas zaplatiť k 15., nakoľko deti sú často u neho. Musí im dať najesť, má s nimi výdavky. Deti vedia prebehnúť z môjho domu do domu matky. Ide o jeden dom, ktorý je upravený na dve samostatné bytové jednotky. Q., tá nechodí do MŠ, ani v čase podania návrhu nechodila. Keď je matka v robote, tak je Q. u neho. Zabezpečuje jej stravu, aj ju kúpem a kupuje oblečenie. Viktória tiež vie prebehnúť z jednej domácnosti do druhej. Patrícia, tá je u matky. Tá keď príde k nemu, tak jej matka potom za to nadáva, preto Patrícia tak často k nemu nechodí. Ďalej uviedol, že matka odišla niekedy v októbri minulého roka z L.. Oproti nim býva jeho brat. Navrhovateľka stále robila krik na ulici, tak jej jeho brat povedal, keď mieni sa takto správať, nech sa odsťahuje. Navrhovateľka v P. bývala asi mesiac - dva, potom sa po Vianociach vrátila do L.. Deti s matkou v P. nebývali. Všetky deti boli u neho.
4. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré vyplývajú z úradných záznamov, ktoré predložili a vzhľadom k tomu, že otec predložil šeky o tom, že platil aj výživné za dané obdobie, majú zato, že je namieste návrh zamietnuť. Toho času platí rodičovská dohoda, ktorá bola schválená v konaní o rozvod, ktorá je už právoplatná januárom 2017, takže nie je potrebné upravovať rodičovské práva a povinnosti, nakoľko tieto sú už upravené.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a to: potvrdenia o oznámení priestupku zo dňa 17.07.2016 a 16.07.2016, odpoveď obce Gajary zo dňa 02.11.2016, úradné záznamy spísané ÚPSVaR Ma dňa 10.10.2016 a 07.10.2016, poštové poukážky zo dňa 03.08.2016, 02.09.2016, 20.10.2016, 16.11.2016, 18.11.2016, 13.12.2016, 16.01.2017 a 23.01.2017.
6. Súd sa podrobne oboznámil aj s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8P 234/2015 o rozvode manželstva účastníkov a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
7. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 19.09.2017 a to bez prítomnosti navrhovateľky - matky. Na pojednávanie bola riadne predvolaná. Predvolanie má doručené v zmysle ust. § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku dňa 13.09.2017. Svoju neúčasť neospravedlnila včas. Súd v zmysle ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P 234/2015-60, právoplatný dňa 02.01.2017 bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloletí Y., F. a Q. zverení do osobnej starostlivosti matke. Otec sa zaviazal platiť na Y. výživné vo výške 30,- eur mesačne, na F. 100,- eur mesačne a Q. 100,- eur mesačne. Maloletý P. bol zverený do striedavej starostlivosti bez určenia výživného. Nakoľko rozhodnutím o rozvode bolo rozhodnuté aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, predmetom tohto konania sa stalo obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva , t.j. do 02.01.2017, preto súd sa zaoberal otázkou a v konaní zisťoval ktorý z rodičov mal maloleté deti v danom období v starostlivosti a ako sa podieľal na ich výžive. Z predložených úradných záznamov spísaných na ÚPSVaR MA na základe žiadosti matky vyplynulo, že matka sa v mesiaci október odsťahovala do P. a maloleté deti ostali bývať u otca. Ten uviedol, že boli u neho až do Vianoc. Ďalej vyplýva z predmetných záznamov, že matka uviedla, že sa jej nepáči, že keď je v robote deti sú u otca a stará sa o ne jeho priateľka. Z toho taktiež vyplýva, že deti neboli iba vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, ale osobnú starostlivosť deťom poskytoval v období od podania návrhu do právoplatnosti rozvodu aj otec. V správe od obce Gajary zo dňa 27.10.2016 sa uvádza, že obidvaja rodičia sa starajú o deti. Ďalej bolo zistené, že rodičia síce nežijú spolu v jednej domácnosti, ale ich nehnuteľnosti sú hneď vedľa seba a najmä maloletý P. a Q. aj samé prebehnú z jednej domácnosti do druhej a tak sa aj reálne deje. Deti sú teda denne aj u otca, ktorý im dá jesť, oblieka ich, poskytuje im bežnú dennú starostlivosť. Čo sa týka maloletého Y., bolo zistené, že tento už má založenú vlastnú rodinu, má 4 mesačné dieťa a bývajú všetci u matky, kde pomáhajú matke so starostlivosťou o domácnosť. Maloletá F. ako uviedol otec moc nechodí k nemu, nakoľko je ovplyvnená matkou. Ďalej bolo preukázané, že otec za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozvodu manželstva uhradil matke na výživnom celkom sumu 660,- eur ako vyplýva z predložených poštových poukazov.
9. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 24 ods. 5 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP) , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 26. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 27. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej CMP), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
28. Súd na základe vykonaného dokazovania a zistených skutočností dospel k záveru, že návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom podaný matkou na čas do rozvodu manželstva nie je dôvodný. Maloleté deti sa za posudzované obdobie, teda od podania návrhu 19.07.2016 do právoplatnosti rozvodu do 02.01.2017 nenachádzali len v osobnej starostlivosti matky, ale aj v osobnej starostlivosti otca. Otec navyše platil aj výživné k rukám matky a to celkom vo výške 690,- eur za dané obdobie. Túto sumu súd považuje za primeranú, keď v podstate o maloleté deti sa otec osobne staral a to minimálne za obdobie od októbra do decembra 2016 celodenne. Sama matka uviedla tieto skutočnosti pred ÚPSVaR Malacky ako vyplýva z úradných záznamov zo dňa 07.10.2016 a 10.10.2016. Je teda nesporné, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť a to najmä výkonom osobnej starostlivosti o deti a zabezpečovaním ich každodenných potrieb, navyše aj finančným plnením k rukám matky. Vzhľadom k tomu, že už bolo právoplatne rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode žiadaná úprava styku sa stala bezpredmetná, nie je dôvod upraviť styk spätne.
29. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh v celosti zamietol, keď bolo preukázané, že osobnú starostlivosť deťom za posudzované obdobie poskytoval aj otec maloletých a to minimálne v rozsahu ako matka, ak nie väčšom a platil matke aj výživné a to celkom v sume 690,- eur, ktorá je vzhľadom ku zisteným skutočnostiam o výkone osobnej starostlivosti zo strany otca postačujúca.
30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.