Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/38/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. W., na.r XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 73,84 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 32C/38/2016-29 zo dňa 24.08.2016 v celom rozsahu z r u š u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1,04 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5 % počítaným zo sumy 1,- eur od 24.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 0,03 eur od 24.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27.05.2016 doručenou súdu dňa 17.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 73,84 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% počítaným zo sumy 21,80 eur od 24.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 7,- eur od 24.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,04 eur od 24.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 6,- eur od 24.08.2013 do zaplatenia, z titulu nezaplatených poskytnutých služieb a zmluvných pokút. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 32C/38/2016-29 zo dňa 24.08.2016, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Napriek rozsiahlemu šetreniu sa nepodarilo zistiť miesto súčasného pobytu žalovaného, preto mu súd doručoval žalobu a výzvu na vyjadrenie zverejnením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd ho v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil vo výroku I. tohto rozhodnutia.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Žalobou zo dňa 27.05.2016, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, Cenníkom poskytovaných služieb, faktúrami (č.l.10-17), Oznámením o postúpení pohľadávok, Zmluvou o postúpení pohľadávok, ako i s obsahom celého spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 a § 297 Civilného

sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.

4. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Telefonica Slovakia, s.r.o., dňa 10.10.2012 Zmluvu o pripojení na základe, ktorých poskytol žalovanému služby, ktoré mu vyúčtoval faktúrami. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný nezaplatil poplatky za poskytnuté služby vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23.05.2013 na sumu 21,80 eur, faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 23.06.2013 na sumu 7,- eur z toho upomienka 6,- eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23.07.2013 na sumu 39,04 eur z toho prerušenie služby 10,- eur, a odpojenie 29,- eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23.08.2013 na sumu 6,- eur ako upomienku.

5. Spoločnosť Telefonica Slovakia, s.r.o. dňa 22.09.2015 uzatvorila s žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky.

6. Súd konštatuje, že zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.

7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

13. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.

16. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

18. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5%.

21. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je podaná sčasti dôvodne. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený (s výnimkou skutočností uvedených v ods. 23). Žalovanému boli právnym predchodcom žalobcu poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, ale len čiastočne z nasledovných dôvodov. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie poplatku za prerušenie služby a 29,- eur za odpojenie 10,- eur a za upomienky 2x 6,- eur. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na prerušenie služby, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu prerušenie služby alebo odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal žalovaný určitý prospech a teda bol by za ňu povinný platiť. Tento inštitút je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia splatnosti záväzkov. Prerušenie služby je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného, preto súd v tejto časti návrh zamietol. Rovnako tak i poplatky 2x 6 € za upomienku, ktorého zaplatenia sa domáha v konaní má charakter zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne dojednaná. Právnemu predchodcovi s upomienkou nevznikli žiadne náklady, nakoľko je spravidla súčasťou vystavenej faktúry, preto súd žalobu v tejto časti rovnako zamietol. Súd je tiež toho názoru, že pri týchto zmluvných pokutách žalobca dokonca ani nepreukázal, že by tieto boli

dojednané, pričom z predloženej zmluvy a jej dodatku nevyplýva. Súd konštatuje, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, pričom v konaní ho čo do preukázania zmluvného dojednania zmluvnej pokuty vo výške 29,- eur 10,- eur a 6,- eur neuniesol. Súd však konštatuje, že ak by aj preukázal dojednanie týchto pokút, súd by na ne nahliadal cez vyššie uvedené závery tohto odseku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd všetky nároky na zaplatenie zmluvných pokút zamietol..

23. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne súčasne viď ods. 22, pričom faktúra splatná dňa 23.05.2013 vo výške 21,80 eur je premlčané z dôvodu, že návrh bol doručený súdu dňa 17.6.2016, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých splátok. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal len nárok na nezaplatené poskytnuté telekomunikačné služby z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 1,- eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 0,04 eur. Ďalej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, po splatnosti jednotlivých faktúr, t.j. vo výške 5,5% počítaným zo sumy 1,- eur od 24.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 0,04 eur od 24.07.2013 do zaplatenia,. Percentuálna výška úrokov bola určená v súlade s platnými predpismi v čase vzniku omeškania, t.j. vo výške 5,5 % (5 % + 0,5 %) ročne. Súd konštatuje, že podľa jeho názoru sa úroky priznávajú podľa predpisov platných v čase vzniku omeškania, pričom § 10c nariadenia vlády sa použije len na prípady, kedy omeškania vzniklo už pred 31.01.2013.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

27. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

28. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

29. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný, ktorý bol úspešnejší v konaní žalobcov úspech je 1,4 % (1,04/7384= 1,4 %), úspech žalovaného 98,6% - 1,4% = 97,2% čistý úspech. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,2%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko týmto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so

zásadami uvedenými v ČL.17 rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.