Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/145/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu: FERRMONT, a.s., so sídlom Trenčianska 1320/89, Púchov, IČO: 31 619 916, právne zast.: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101937693/2021 zo dňa 14. októbra 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101937693/2021 zo dňa 14.10.2021, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100721578/2021 zo dňa 29.04.2021, ktorým bol podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 20.000,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2014, znížením nadmerného odpočtu zo sumy 30.436,15 Eur na sumu 10.436,15 Eur. Pre nesplnenie zákonných podmienok a pre spochybnenie právnej povahy fakturovaného zdaniteľného plnenia daňové orgány neuznali žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou ESES Company, a.s. za zabezpečenie reklamnej služby v súvislosti s Business Golf Tour 2014.

2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že boli porušené jeho základné ústavné práva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Zároveň považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

3. Žalobca mal za to, že správny orgán v rámci správnej úvahy nemôže určovať podmienky nad rámec zákona alebo v rozpore so zákonom. Napadnutým rozhodnutím preto žalovaný porušil jednak ústavnú zásadu vyjadrenú v SR, podľa ktorej žalovaný môže konať len v medziach zákona, nehovoriac o hrubom zásahu do ústavného práva žalobcu konať čo nie je zákonom zakázané a nenútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Ak z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa žalobca

dopustil takého konania, ktoré by bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi resp. konal tak, že splnil všetky zákonné podmienky na vznik nároku na odpočet dane, je protiústavné, aby žalovaný takéto konanie žalobcu „sankcionoval“ nepriznaním nároku na odpočet dane.

4. Žalobca mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že okolnosti, na ktoré poukazuje, sú objektívnymi skutočnosťami preukazujúcimi, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastní na daňovom podvode. Napriek tomu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne také (nové) skutočnosti, ktoré by preukazovali, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o údajnom nezákonnom konaní tretích osôb, žalobcu v rozpore so základnými princípmi právneho štátu krivo obvinil, že je účastníkom údajného podvodného konania tretích subjektov.

5. Záver žalovaného o cenovo údajne nadhodnotenej reklame nemá žiadnu oporu v administratívnom spise a skutkovom stave veci zistenom v konaní. Poukázal na výpoveď svedka L. M., z ktorej vyplýva, že cena, ktorú J.K. Media s.r.o. fakturoval za svoje služby v súvislosti so zabezpečením predmetnej reklamy spoločnosti ESES Company, a.s. prestavuje len časť nákladov na reklamu.

6. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže žalovaný bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní dospel k nedôvodnému záveru o účasti žalobcu na údajnom podvodnom konaní tým, že žalobca vedel, resp. mohol vedieť o podvodnom konaní tretích subjektov, pričom napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani zmienku o skutočnostiach (o dôkaze ani nehovoriac), ktoré by mali svedčiť o záveroch, ku ktorým žalovaný dospel, a na základe ktorých žalobcovi nepriznal zákonné právo na odpočet dane. Žalobca mal za to, že rozhodnutie je nezákonné aj pre rozpor s , čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť.

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Námietky žalobcu považoval žalovaný za nedôvodné s tým, že v rozhodnutí poukázal na závery Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom Rozsudku sp.zn. , bod 24. nijako nespochybňuje v konaní vyslovené závery, že žalobcov dodávateľ (ESES Company, a.s.) sa dopustil protiprávneho konania v súvislosti s uplatnením odpočítania dane na vstupe z faktúry od deklarovaného subdodávateľa AMBRATRADE Slovakia s.r.o. za reklamné služby, ktoré sa podľa zistení správcu dane neuskutočnili, ani predstieraný (podvodný) reťazec dodávateľov predchádzajúcich tejto spoločnosti. Je však toho názoru, že skutočnosti, z ktorých krajský súd (i daňové orgány) odvodzujú účasť sťažovateľa (vedomú či nevedomú) na tomto protiprávnom konaní dodávateľa, nie sú dostatočným podkladom na vyslovené závery. Zároveň kasačný súd v bodoch 27., 28. a 30. naznačil smer, ktorým by sa mohlo dokazovanie, resp. vyhodnotenie už získaných dôkazov uberať, keď v bodoch 27. a 28. vyššie uvedeného rozsudku uviedol, že indíciami, nasvedčujúcimi úmyslu platiteľa o nedovolené získanie daňového zvýhodnenia by mohli byť neobvyklosť správania sa platiteľa pri vstupe do obchodného vzťahu s dodávateľom a zmluvná úprava povinnosti platiteľa zaplatiť dodávateľovi celú odplatu za poskytnutie služby vopred, ako aj značné a ničím nevysvetlené nadhodnotenie ceny reklamných služieb a tým aj zvýšenie dane na vstupe uplatnenej na odpočítanie (pričom týmto smerom sa podľa kasačného súdu úvahy a dôkazná iniciatíva žalovaného, a už vôbec nie krajského súdu, neuberali). Správca dane v rámci vyrubovacieho konania získal od VÚB, a.s. výpisy z bankových účtov žalobcu, z ktorých vyplýva, že sporná faktúra č. 14020001 zo dňa 21.02.2014 (dátum splatnosti 10.03.2014) v hodnote 120 000,- eur bola žalobcom dodávateľovi ESES Company, a.s. uhradená dňa 13.03.2014. Zároveň správca dane dňa 17.02.2021 ako svedka vypočul bývalého predsedu predstavenstva spoločnosti ESES Company, a.s., U. V.. Žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil. Správca dane na stranách 16 až 20 prvostupňového rozhodnutia vyhodnotil predmetnú svedeckú výpoveď U. V., bývalého predsedu predstavenstva ESES Company, a.s. v súlade s Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 101354164/2020 zo dňa 25.08.2020, t.j. aj v zmysle záverov Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2020, pričom ju hodnotil aj vo vzájomných súvislostiach s predchádzajúcimi zisteniami správcu dane, získanými v daňovej kontrole, ako aj v predchádzajúcich vyrubovacích konaniach. Vyhodnotenie všetkých dôkazov a zistení vo vzájomných súvislostiach správcom dane, na základe ktorých nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane vo výške 20.000,00 eur z dodávateľskej faktúry č. 14020001 zo dňa 21.02.2014 od dodávateľa ESES Company, a.s. z dôvodu nepreukázania podmienok na ich uplatnenie uvedené v a v nadväznosti na a nadväznosti na a z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode, o ktorom mohol vedieť, žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí na stranách 15 až 19.

8. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že žalovaný potvrdil zákonnosť rozhodnutia správcu dane v rozpore s § 69 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, nakoľko protokol z daňovej kontroly mu bol doručený dňa 12.03.2015 a právo vyrubiť daň rozhodnutím správcu dane, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2021, uplynutím zákonnej päťročnej prekluzívnej lehoty zaniklo. Žalovaný k predmetnej námietke uviedol, že s poukazom na a Daňového poriadku a lehoty pre vyrubenie dane stanovené v Daňového poriadku neplynuli v čase od podania žaloby na súd až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia vo veci, t. j. v čase od 21.06.2018 do 07.08.2020, preto sa zákonná päťročná prekluzívna lehota predĺžila do 17.02.2023.

9. Námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení nie je podľa žalovaného dôvodná, nakoľko vo svojom rozhodnutí na stranách 19 až 21 poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017, v ktorom najvyšší súd v súvislosti s podvodným konaním poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v ktorom uviedol aj kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane, ktoré možno vyvodiť z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ C-439/04 a V-440/04 Axel Kittel a Recolta Recyyling. Poukázal na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí po vyhodnotení všetkých získaných dôkazov prijal záver, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu u dodávateľa ESES Company, a.s., dôsledkom ktorého došlo v posudzovanom zdaniteľnom obchode k daňovému úniku, pričom posudzovaný zdaniteľný obchod žalobcu bol s týmto podvodným konaním dodávateľa ESES Company, a.s. spojený. Ako vyplýva z rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ako aj z administratívneho spisu, reálne celú predmetnú reklamnú kampaň BGT 2014 ako takú (nie konkrétne len pre platiteľa, ktorý bol len jedným z reklamných partnerov podujatia), zabezpečovala spoločnosť JK Media s.r.o., ktorá ju postupne v mesiacoch január až september 2014 fakturovala spoločnosti ESES Company, a.s. (v januári 2014 fakturovala vytvorenie web stránky v sume 531,22 eur, DPH 88,54 eur, vo februári nefakturovala nič a v marci 2014 fakturovala zabezpečenie tlače billboardových plagátov a samolepiek pre podujatie BGT v sume 1.047,06 eur, DPH 174,51 eur). Spoločnosť ESES Company, a.s. predmetné reklamné služby (resp. odmenu za zabezpečenie predmetných služieb) už za február 2014 fakturovala len žalobcovi v zmysle faktúry č. 14020001 vo výške 120.000,- eur, DPH 20.000,- eur, na základe ktorej si žalobca uplatnil v zdaňovacom období február 2014 odpočítanie dane v sume 20.000,- eur. Hoci spoločnosť ESES Company, a.s. priznala v daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2014 DPH v sume 20.000,00 eur z dodávateľskej faktúry č. 14020001, zároveň si ju ponížila na vstupe uplatnením odpočítania dane nielen v sume 88,54 eur a 174,51 eur od spoločnosti JK Media s.r.o., ale aj v sume 19.500,- eur z faktúry č. 2014003 od spoločnosti AMBRATRADE Slovakia s.r.o., ktorá reálne žiadnu reklamnú činnosť pre platiteľa nevykonala, ale len vystavila faktúru pre spoločnosť ESES Company, a.s. (rovnako ako ani ďalšia subdodávateľská spoločnosť EMIRAS, s.r.o.). V danom prípade išlo o umelo vykonštruovaný reťazec spoločností EMIRAS, s.r.o. - AMBRATRADE Slovakia s.r.o. - ESES Company, a.s., ktoré v skutočnosti predmetnú reklamu nezabezpečovali, ale boli potrebné na poníženie daňovej povinnosti spoločnosti ESES Company, a.s., ktorá tak z priznanej DPH v sume 20.000,- eur si reálne uplatnila daň len v sume 236,95 eur, pričom 19.500,- eur si uplatnila neoprávnene, čiže daň v sume 20.000,- eur, ktorú si uplatnil platiteľ, nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Správca dane sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca mohol o podvodnom konaní dodávateľa ESES Company, a.s. vedieť a ako je v rozhodnutí žalovaného uvedené na stranách 11 - 12 a na stranách 15 - 18 (v rozhodnutí správcu dane na stranách 11 - 12 a na stranách 16 - 20), poukázal na objektívne skutočnosti, na základe ktorých (všetkých spolu vo vzájomných súvislostiach) bolo možné dospieť k záveru, že žalobca mohol vedieť, že predmetné plnenie zakladajúce právo na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu a že deklarovaním obstarania reklamných služieb bez ekonomickej reality od dodávateľa ESES Company, a.s. sa zapojil ako konečný článok do zisteného obchodného reťazca. Poukázal aj na ďalší objektívny dôkaz, ktorý indikuje, že sa jednalo o neštandardné obchodné transakcie s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu vo forme neoprávneného odpočítania dane, na ktorú by inak platiteľ nemal nárok, a to mechanizmus stanovenia ceny za reklamné služby. Okolnosťami neprimeraného spôsobu nadhodnotenia reálnej ceny mediálnej kampane podujatia BGT 2014 žalobcu ako jedného z reklamných partnerov podujatia, sa správca dane zaoberal vo svojom rozhodnutí na stranách 18 - 19, s ktorými sa žalovaný stotožňuje a sú uvedené v rozhodnutí žalovaného na stranách 16 - 17. Správca dane v ďalšom konaní získal od VÚB, a.s. výpisy z bankových účtov žalobcu, z ktorých vyplýva, že sporná faktúra č. 14020001 zo dňa 21.02.2014 (dátum splatnosti 10.03.2014) v hodnote 120.000,- eur bola žalobcom dodávateľovi ESES Company, a.s. uhradená dňa 13.03.2014 a opätovne vypočul bývalého predsedu predstavenstva spoločnosti ESES Company, a. s., U. V., pričom tieto zistenia a najmä svedeckú výpoveď vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach s predchádzajúcimi

zisteniami správcu dane, získanými v daňovej kontrole, v predchádzajúcich vyrubovacích konaniach a v zmysle záverov Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , najmä bodov 27. a 28., v ktorých kasačný súd naznačil smer, ktorým by sa mohlo dokazovanie, resp. vyhodnotenie už získaných dôkazov uberať.

10. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Správca dane vypočul konateľa spoločnosti JK Media s.r.o. L. M. ako svedka dňa 11.07.2017. Podľa vystavených faktúr v súvislosti so zabezpečením reklamnej kampane BGT pre spoločnosť ESES Company, a.s., ktoré správcovi dane predložil, spoločnosť JK Media, s.r.o. zabezpečovala okrem mediálnej kampane aj tlač billboardových plagátov a samolepiek pre podujatie BGT, tlač brožúr, bulletinov a rôznych reklamných materiálov, ako aj prenájom billboardov, bannerov a zabezpečenie materiálu, potrebného pri podujatiach BGT (faktúry tvoria prílohu predmetnej zápisnice). Okrem toho bolo preukázané, že spoločnosť AMBRATRADE Slovakia s.r.o. (a ani EMIRAS, s.r.o.) žiadne reklamné služby v súvislosti s BGT reálne nedodala. Okolnosťami neprimeraného spôsobu nadhodnotenia reálnej ceny mediálnej kampane podujatia BGT 2014 žalobcu ako jedného z reklamných partnerov podujatia, sa správca dane zaoberal vo svojom rozhodnutí na stranách 18 - 19, s ktorými sa žalovaný stotožňuje a sú uvedené v rozhodnutí žalovaného na stranách 16 - 17. Žalovaný považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že správca dane mal ohľadom primeranosti výšky trhovej ceny za reklamu požiadať o posúdenie znalca v príslušnom obore. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom však nie je povinný vykonať každý návrh na dokazovanie.

11. K dôveryhodnosti dodávateľa ESES Company, a.s., resp. k nedostatočnej obozretnosti žalobcu pri výbere spoločnosti ESES Company, a.s. ako dodávateľa reklamných služieb žalovaný poukázal na skutočnosť, že predseda predstavenstva žalobcu Ing. E. G. sa aktívne venuje golfu a je aktívnym účastníkom golfových podujatí BGT a aj v iných obdobiach bol žalobca partnerom týchto podujatí. Zjavne mu nezáležalo na dôveryhodnosti dodávateľa, nakoľko si ako dodávateľa reklamných služieb vyberal rôzne subjekty (v roku 2013 spoločnosť B.E. Agency s.r.o., v roku 2014 ESES Company, a. s., v roku 2016 REVITA, s.r.o.), pričom skutočným poskytovateľom reklamných služieb v súvislosti s mediálnou kampaňou podujatia BGT bola spoločnosť JK Media, s.r.o., a spoločnosti B.E. Agency s.r.o., ESES Company, a. s. a REVITA, s.r.o. neprimeraným spôsobom nadhodnotili reálnu cenu mediálnej kampane podujatí BGT len pre jedného reklamného partnera - žalobcu.

12. Žalovaný k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že z dokladov, ktoré konateľ spoločnosti JK Media s.r.o. L. M. predložil dňa 11.07.2017 vyplýva, že spoločnosť JK Media s.r.o. zabezpečila podstatnú časť činností, súvisiacich s celou reklamnou kampaňou BGT 2014. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na stranách 17 - 18 uviedol, že správca dane poukázal aj na rozpory vo výpovediach svedka U. V. (ESES Company, a.s.) a L. M. (JK Media s.r.o.), keď podľa U. V. hotový produkt, ktorý odovzdával pánovi M. na CD, mailom alebo na USB kľúči predstavovalo logo spoločnosti FERRMONT, a. s., pričom podľa L. M. spoločnosť ESES Company, a.s. im poskytla hotové spoty (video v televízii, tlačoviny - plagáty) a spoločnosť JK Media s.r.o. na reklame nerobila nič, iba zabezpečila jej odvysielanie a inzerciu v printových médiách. U. V. zároveň tvrdil, že spoločnosť ESES Company, a.s. zabezpečovala len klientov a so subdodávateľmi spolupracovala na zabezpečení reklám a reklamných služieb pre klienta, spoločnosť JK Media s. r. o. zabezpečila len tvorbu web stránky a samotné reklamy (čo sa týkalo nosičov, billboardov a bigboardov) zabezpečil dodávateľ AMBRATRADE Slovakia s.r.o.. Dňa 20.10.2016 správca dane vypočul svedka U. G., bývalého konateľa spoločnosti AMBRATRADE Slovakia s.r.o., ktorý uviedol, že reklamné služby boli zabezpečené prostredníctvom ďalšieho subdodávateľa, ktorému zadal objednávku (názov si nepamätal, doklady spoločnosti už nemal, odovzdal ich novému konateľovi), on nič nevykonával. Nejednal so žiadnym zástupcom médií pri zabezpečovaní realizácie tejto kampane, všetko zabezpečili subdodávatelia, mal vedomosť len o tom, kde, a v ktorých časopisoch a médiách bola uverejnená inzercia a odvysielaná reklama BGT 2014. Podklady a grafický návrh reklamy mu mala dodať spoločnosť ESES Company, a. s. (CD a brožúry) a jej zverejnenie zabezpečili subdodávatelia (ktorých uviesť nevedel), ale spoločnosť JK Media s.r.o. to nebola, spoločnosť nepozná a ani s ňou neprišiel do styku.

13. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol súd bez nariadenia pojednávania na prejednanie veci.

16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 101937693/2021 zo dňa 14.10.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 100721578/2021 zo dňa 29.04.2021, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 20.000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2014.

17. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2014. Daňová kontrola bola začatá dňa 20.05.2014 a ukončená dňa 12.03.2015 doručením protokolu.

18. V kontrolovanom zdaňovacom období február 2014 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH vo výške 20.000,- eur z faktúry č. 14020001 zo dňa 21.02.2014, splatnej 10.03.2014, vystavenej na sumu celkom 120.000,- eur za zabezpečenie reklamnej služby v súvislosti s Business Golf Tour 2014 vystavenej spoločnosť ESES Company, a.s.

19. Žalobcom uplatnené odpočítanie DPH z uvedenej faktúry bolo predmetom súdneho prieskumu pred tunajším súdom, a to v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom sa správnou žalobou žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101039235/2018 zo dňa 25.05.2018 a rozhodnutia správcu dane 100482136/2018 zo dňa 05.03.2018. Správny súd žalobu rozsudkom č.k. -156 zo dňa 19.02.2019 zamietol s tým, že išlo o umelo vytvorený obchodný reťazec, v rámci ktorého nedošlo k zabezpečeniu reklamy pre žalobcu, nakoľko ju reálne zabezpečila spoločnosť JK Media s.r.o. Vykonštruovaný obchodný reťazec tak umožnil spoločnosti ESES Company, a.s. si na vstupe odpočítať spoločnosťou AMBRATRADE Slovakia, s.r.o. fakturovanú DPH, ktorá nebola vystavená na reálnom základe. Vykonanými dôkazmi preto bolo preukázané, že spoločnosť ESES Company, a.s. mala prospech z účasti na zneužití systému DPH v podobe neoprávneného daňového zvýhodnenia spočívajúceho v odpočte DPH, na ktorý by inak nemala nárok, nakoľko nárok na odpočet DPH si uplatnila len z dôvodu jej uvedenia na dodávateľskej faktúre od spoločnosti AMBRATRADE Slovakia, s.r.o., ktorá nezodpovedala skutočnosti. Správne orgány postupovali v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorá vychádza zo Smernice Rady 2006/112/ES a je záväzná aj pre Slovenskú republiku ako člena EÚ. V neposlednom rade je konanie žalobcu pokračovaním protiprávneho konania jeho dodávateľa, spoločnosti ESES Company, a.s., o ktorej mal žalobca ako bolo preukázané vedomosť. Správca dane preto považoval žalobcu za účastníka na neoprávnenom daňovom úniku, na ktorého sa tiež vzťahuje ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, na ktorý poukázal už vo svojom rozhodnutí aj správca dane. Námietka týkajúca sa tvrdeného nadhodnotenia reklamných služieb nemá podľa správneho súdu podstatný vplyv na posúdenie podvodného charakteru uplatneného nároku na odpočet DPH, na čom sa zhodli obaja účastníci konania.

20. Na žalobcom podanú kasačnú sťažnosť vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom č.k. -195 zo dňa 30.06.2020 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -156 zo dňa 19.02.2019 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101039235/2018 zo dňa 25.05.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd v rozhodnutí uviedol, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môže orgán finančnej správy neuznať uplatnené právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich

zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Iba toto v zmysle spomenutej judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností, podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. zo dňa 17.10.2017, bod 28.). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno na správcovi dane. Podľa kasačného súdu krajský súd dôvodne poukazoval na judikatúru Súdneho dvora, pokiaľ konštatoval, že právo na odpočet DPH nie je dotknuté tým, že v reťazci dodávok, ktoré predchádzali alebo nasledovali po posudzovanom plnení, došlo k podvodu na dani, okrem prípadov, keď daňový subjekt uplatňujúci odpočítanie dane vedel alebo vzhľadom na okolnosti mohol vedieť o takomto podvodnom konaní. Kasačný súd však bol toho názoru, že výkladové pravidlá spoločnej úpravy DPH stanovené touto judikatúrou krajský súd nesprávne aplikoval na prejednávaný prípad. Kasačný súd zdôraznil, že podľa nesporných skutkových zistení sťažovateľ od svojho dodávateľa prijal služby, ktoré si objednal, a za ktoré zaplatil dohodnutú odmenu, čo akceptoval vo svojom rozsudku i krajský súd. Kasačný súd nespochybňoval v konaní vyslovené závery, že sťažovateľov dodávateľ sa dopustil protiprávneho konania v súvislosti s uplatnením odpočítania dane na vstupe z faktúry od deklarovaného subdodávateľa AMBRATRADE Slovakia s.r.o. za reklamné služby, ktoré sa podľa zistení správcu dane neuskutočnili, ani predstieraný (podvodný) reťazec dodávateľov predchádzajúcich tejto spoločnosti. Bol však toho názoru, že skutočnosti, z ktorých krajský súd (i daňové orgány) odvodzuje účasť sťažovateľa (vedomú či nevedomú) na tomto protiprávnom konaní dodávateľa, nie sú dostatočným podkladom pre vyslovené závery a z tohto hľadiska vychádza rozsudok krajského súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa kasačného súdu nedostatok referencií a skúseností sťažovateľovho dodávateľa z oblasti reklamy nemožno za daných okolností dôvodne považovať za dôkaz o neobozretnosti sťažovateľa pri vstupe do obchodnej transakcie. Napokon sťažovateľ s tvrdenou neskúsenosťou dodávateľa nesúhlasil a v konaní doložil zmluvy o reklamnej činnosti, ktoré dodávateľ v relevantnom čase uzatvoril s inými (dôveryhodnými) subjektami. Kasačný súd podotýka, že (relevantnosť týchto zmlúv krajský súd zrozumiteľne nezdôvodnil. Taktiež podpis zmluvy o reklamnej činnosti za dodávateľa osobou, ktorá nadobudla oprávnenie konať za spoločnosť až dodatočne (od 01.01.2014 ako splnomocnený zástupca, od 20.05.2014 ako predseda predstavenstva), po uzavretí zmluvy, s ohľadom na nespochybnené plnenie zo zmluvy rovnako nepreukazuje zanedbanie obozretnosti zo strany sťažovateľa, ktoré by mohlo viesť k oprávnenosti záveru o jeho vedomej či nevedomej účasti na podvodnom konaní zo strany dodávateľa. Zo skutkových zistení, ktoré podľa názoru kasačného súdu ukazujú na neobvyklosť správania sťažovateľa pri vstupe do obchodného vzťahu s dodávateľom a mohli by indikovať jeho priamu a vedomú účasť na nedovolenom daňovom úniku, je treba vyzdvihnúť zmluvnú úpravu povinnosti sťažovateľa zaplatiť dodávateľovi celú odplatu za poskytnutie služby vopred. To je počínanie skutočne neštandardné, ale samo o sebe a ani v spojení s vyššie opísanými skutkovými zisteniami nepreukazuje správnosť záveru krajského súdu, že konanie sťažovateľa bolo v podstate akýmsi pokračovaním protiprávnej činnosti jeho dodávateľa. Kasačný súd poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia naznačoval výrazné nadhodnotenie odplaty za reklamnú činnosť oproti reálnej hodnote tohto plnenia. Žalobným námietkam sťažovateľa proti týmto náznakom však krajský súd nevenoval pozornosť a za základ pre svoj záver o preukázaní účasti sťažovateľa na podvodnom konaní jeho dodávateľa vzal skutočnosti, z ktorých logicky takýto záver pri hodnotení dôkazov vyvodiť nemožno. Značné a ničím nevysvetlené nadhodnotenie ceny reklamných služieb a tým aj zvýšenie dane na vstupe uplatnenej na odpočítanie by pritom bolo možné považovať za ďalšiu indíciu nasvedčujúcu úmyslu sťažovateľa o nedovolené získanie daňového zvýhodnenia. Týmto smerom sa však úvahy a dôkazná iniciatíva žalovaného (a už vôbec nie krajského súdu) neuberali. Fiktívny reťazec spoločností predchádzajúcich spoločnosti ESES Company, a.s., z ktorého reklamné služby pre sťažovateľa zjavne nevzišli, je zaiste dôvodom pre nepriznanie odpočítania dane na vstupe u spoločnosti ESES Company, a.s. Zo zistených okolností to však nestačí pre nepriznanie tohto práva u sťažovateľa, ani so zreteľom na okolnosti, ktoré podľa krajského súdu svedčia o jeho neobozretnosti pri vstupe do obchodného vzťahu s dodávateľom. Kasačný súd dodal, že nie je povinnosťou daňového subjektu postupovať pri výbere zmluvného partnera najefektívnejšie ako je to možné, ani si vybrať cenovo najvýhodnejšiu ponuku. Ak však daňový subjekt koná pri uzatváraní obchodu spôsobom, ktorý v bežných trhových podmienkach nemá ekonomické opodstatnenie a zjavne smeruje len k získaniu práva na odpočítanie dane alebo sa vymyká rozumne očakávanému správaniu obozretného podnikateľa postupujúceho s odbornou starostlivosťou, možno mu v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku a spomenutej judikatúry Súdneho dvora interpretujúcej Smernicu Rady 2006/112/ ES oDPH odoprieť uplatnené právo na odpočítanie dane pri takýchto obchodoch.

21. Po zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného žalovaný rozhodnutím č. 101354164/2020 zo dňa 25.08.2020 zrušil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100482136/2018 zo dňa 05.03.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rámci vyrubovacieho konania správca dane požiadal o súčinnosť VÚB, a.s. a vykonal výsluch vtedajšieho predsedu predstavenstva spoločnosti ESES Company, a.s., U. V..

22. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 100721578/2021 zo dňa 29.04.2021, ktorým podľa určil žalobcovi rozdiel dane v sume 20.000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2014, tak že mu znížil sumu nadmerného odpočtu zo sumy 30.436,150 eur na sumu 10.436,15 eur. Správca dane vzhľadom na všetky skutočnosti dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane spolu v sume 20.000,- eur z faktúry, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosť ESES Company, a.s., nakoľko pri deklarovaných zdaniteľných plneniach neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení ods. l a v nadväznosti na ustanovenie ods. l písm. a) a z dôvodu možnej účasti žalobcu na daňovom podvode, o ktorom mohol vedieť. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil, že skutočným dodávateľom reklamných služieb bola spoločnosť JK Media s.r.o., ktorá za celé obdobie roka 2014 fakturovala svojmu odberateľovi ESES Company, a.s. reklamné služby vo výške 132.814,14 eur. Spoločnosť ESES Company, a.s. následne fakturovala predmetné služby žalobcovi len za jeden mesiac február 2014 vo výške 120.000,- eur, z čoho vyplýva, že skutočná cena (trhová) cena reklamy bola niekoľkonásobne umelo navýšená. Cena reklamy, ktorú si žalobca obstaral prostredníctvom dodávateľa ESES Company, a.s. bola umelo nadhodnotená prostredníctvom vykonštruovaného reťazca dodávateľov. Žalobca o tejto skutočnosti musel vedieť. Rozhodol sa realizovať cenovo nadhodnotenú reklamu prostredníctvom dodávateľa ESES Company, a.s., ktorý nemal žiadne preferencie na verejne prístupných zdrojoch v oblasti reklamy. Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď U. V., bývalého predsedu predstavenstva spoločnosti ESES Company, a.s. a poukázal na neobvyklosť správania sa žalobcu pri vstupe do obchodného vzťahu s dodávateľom ESES Company, a.s., ktorá mohla indikovať jeho priamu a vedomú účasť na nedovolenom daňovom úniku, keď sa zmluvne zaviazal zaplatiť dodávateľovi celú odplatu za poskytnutie služby vopred. Svedok U. V. uviedol, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu v decembri 2013 vedel o tom, kedy a kde budú reklamné služby poskytnuté, kedy a kde sa budú podujatia uskutočňovať s tým, že cena 100.000,- eur bola stanovená podľa požiadavky u každého klienta individuálne, žalobca súhlasil so stanovenou cenou a s oprávnenosťou fakturovať uvedenú sumu v mesiaci február 2014 napriek vedomosti, že predmetom dodania služby bola reklama na piatich podujatiach, ktoré sa budú konať v priebehu roka 2014, t.z. že k reálnemu dodaniu služieb dôjde v čase uskutočnenia sa piatich podujatí v období máj 2014 až september 2014. Skutočnosť, že žalobca vedel v čase uzatvorenia obchodného vzťahu o piatich podujatiach Business Golf Tour v období máj 2014 až september 2014 a uzavrel obchodný vzťah s dodávateľom ESES Company, a.s. s oprávnenosťou fakturácie v mesiaci február 2014, je podľa správcu dane počínanie skutočne neštandartné a preukazuje protiprávnu činnosť žalobcu. Neobvyklosť správania sa žalobcu pri vstupe do obchodného vzťahu s dodávateľom ESES Company, a.s. potvrdzuje vyjadrenie svedka U. V. k otázke, kto navrhol a na základe čoho obdobie fakturácie v mesiaci február 2014, podľa ktorého to bola vec dohody, čiže zmluvný vzťah a hlavný dôvod oprávnenosti fakturácie v mesiaci február 2014 bol, že reklamu bolo potrebné odvysielať skôr už pred uskutočnením športových podujatí. Uzavretie zmluvného vzťahu s oprávnenosťou fakturácie vo februári 2014 z dôvodu potreby odvysielania spotov už pred uskutočnením športových podujatí je v súvislosti s vedomosťou žalobcu, že podujatia Business Golf Tour 2014 sa budú konať v období máj 2014 až september 2014 možné považovať za neštandartné počínanie daňového subjektu. Hodnotiaca správa preukazuje reálne dodanie reklamnej služby, ktoré sa uskutočnilo v období máj 2014 až september 2014, t.z. v čase uskutočnenia podujatí a nie v mesiaci február 2014. V hodnotiacej správe je uvedený počet odvysielaní spotov v médiách a počet inzercií v časopisoch v súlade so zmluvne dohodnutým počtom odvysielaní reklamy a počtom inzercie reklamy v časopisoch podľa podujatí Business Golf Tour 2014. Skutočnosť, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu s dodávateľom ESES Company, a.s. vedel o podujatiach Business Golf Tour 2014, dohodol oprávnenosť fakturácie v mesiaci február 2014 a za reklamnú službu zaplatil dňa 13.03.2014 je v rozpore so zmluvnou podmienkou, podľa ktorej sa žalobca zaviazal v prípade riadneho splnenia si všetkých záväzkov a povinností dodávateľa ESES Company, a.s. vyplývajúcich mu z tejto zmluvy zaplatiť dodávateľovi ESES Company, a.s. za komplexné zabezpečenie reklamnej služby dohodnutú odplatu vo výške 100.000,- eur. Takéto konanie je neobvyklé a preukazuje, že konanie žalobcu nebolo v podstate akýmsi pokračovaním protiprávnej činnosti jeho dodávateľa, ale sa týkalo protiprávnej činnosti žalobcu.

Taktiež je neobvyklé, aby sa žalobca pri vstupe do obchodného vzťahu s dodávateľom ESES Company, a.s. zaviazal dodávateľovi ESES Company, a.s. zaplatiť dojednanú odplatu, s oprávnenosťou fakturovať v mesiaci február 2014, pričom dátum daňovej povinnosti mal byť špecifikovaný na faktúre vystavenej dodávateľom ESES Company, a.s. Žalobca napriek vedomosti, kedy a kde sa budú podujatia v priebehu roka 2014 uskutočňovať, dohodol zmluvné podmienky zaplatiť dodávateľovi za poskytnutie reklamnej služby vopred. Skutočnosť, že k reálnemu dodaniu služieb došlo v období uskutočnenia sa podujatí, t.z. v období od mája 2014 do septembra 2014 je zdokumentovaná v hodnotiacej správe a preukazuje, že dátum dodania služby dňa 28.02.2014 uvedený na faktúre je nesprávny. Taktiež vyjadrenie svedka U. V., že vo februári 2014 už fyzicky bežali spoty v TV, v rozhlase, teda žalobcovi všetko bežalo podľa zmluvy a klient si to vedel fyzicky skontrolovať, je nepravdivé a v rozpore so skutočnými dátumami odvysielania reklamných spotov a dátumami inzercie reklamy v časopisoch, ktoré sú zdokumentované v hodnotiacej správe Business Golf Tour 2014. upravuje vznik daňovej povinnosti v , podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Služba sa považuje za dodanú vtedy, ak je poskytnutá v plnom rozsahu na základe dohodnutých podmienok medzi zmluvnými stranami. Dodávateľ ESES Company, a.s. uviedol na faktúre dátum dodania služby 28.02.2014, t.z. pred dodaním služby. Podľa , ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. V posudzovanom prípade však nebol preukázaný deň vzniku daňovej povinnosti v mesiaci február 2014 a nemožno aplikovať ani uvedené ustanovenie , nakoľko úhrada faktúry č. 14020001 bola zo strany žalobcu vykonaná dňa 13.03.2014, pričom z textu uvedeného na predmetnej faktúre nevyplýva, že ide o faktúru vystavenú k prijatej platbe, taktiež dátum dodania (28.02.2014) uvedený na faktúre je odlišný od dátumu prijatia platby. Dodávateľ ESES Company, a.s. stanovil dátum dodania služby dňa 28.02.2014 a daňový subjekt zaplatil zmluvne dohodnutú odplatu dňa 13.03.2014, čo je skutočne neštandartné počínanie a v rozpore so zmluvnou podmienkou, podľa ktorej sa daňový subjekt zaviazal v prípade riadneho splnenia si záväzkov a povinností dodávateľa ESES Company, a.s. vyplývajúcich mu zo zmluvy zaplatiť dodávateľovi ESES Company, a.s. za komplexné zabezpečenie reklamnej služby (dohodnutá odplata vo výške 100.000,- eur). Značné a ničím nevysvetlené nadhodnotenie ceny reklamných služieb a tým aj zvýšenie dane na vstupe uplatnenej na odpočítanie by pritom bolo možné považovať za ďalšiu indíciu nasvedčujúcu úmyslu sťažovateľa o nedovolené získanie daňového zvýhodnenia. Správca dane preverovaním u VÚB, a.s. zistil, že žalobca uhradil dňa 13.03.2014 dodávateľovi ESES Company, a.s. faktúru č. 14020001 v hodnote spolu 120.000,- eur, pričom dodávateľ ESES Company, a.s. zo svojho účtu dňa 13.03.2014 uhradil na účet spoločnosti AMBRATRADE Slovakia s.r.o. faktúru č. 2014003 zo dňa 21.02.2014 v hodnote spolu 117.000,- eur za zabezpečenie reklamnej služby v súvislosti s podujatím Business Golf Tour 2014. Dodávateľ ESES Company, a. s. uhradil zo svojho účtu faktúru č. 201401003 v hodnote spolu 531,22 eur za zabezpečenie vytvorenia web stránky www.bgt.sk <http://www.bgt.sk>. Správca dane na základe informácií z ústneho pojednávania so zástupcom subdodávateľskej spoločnosti AMBRATRADE Slovakia s.r.o. zistil, že spoločnosť AMBRATRADE Slovakia s.r.o. nespolupracovala so spoločnosťou JK Media s.r.o. a podklady k zabezpečeniu reklamných služieb im poskytovala spoločnosť ESES Company, a.s. Bývalý konateľ spoločnosti AMBRATRADE Slovakia s.r.o. U. G. si nepamätal názov ani jedného z dvoch subdodávateľov, prostredníctvom ktorých zabezpečil reklamné služby, napriek tomu, že spoločnosť ESES Company, a. s. mu za poskytnutie reklamných služieb uhradila vysoký objem finančných prostriedkov 117.000,- eur. Správca dane preto vyslovil, že je pozoruhodná dôvera, na základe ktorej žalobca a jeho dodávateľ ESES Company, a.s. uhradili tak vysoký objem finančných prostriedkov v čase, keď k reálnemu dodaniu reklamných služieb nedošlo a nemali možnosť preveriť si komplexné zabezpečenie reklamných služieb. Z pohybov na účtoch medzi žalobcom a jeho dodávateľom ESES Company, a.s. a subdodávateľskej spoločnosti AMBRATRADE Slovakia s.r.o. logicky možno vyvodiť záver, že sa jednalo o preúčtovanie finančných prostriedkov medzi spoločnosťami, ktoré boli do reťazca spoločností umelo vložené a je možné ich považovať za ďalšiu indíciu nasvedčujúcu úmyslu daňového subjektu o nedovolené získanie daňového zvýhodnenia. Vyjadrenie U. V., že cena 100.000,- eur bola stanovená podľa požiadavky u každého klienta individuálne a vedomosť žalobcu, že v mesiaci február 2014 si nebude môcť preveriť zabezpečenie reklamnej služby, nakoľko k jej reálnemu dodaniu dôjde až v čase uskutočnenia sa podujatí Business Golf Tour 2014, t.z. v priebehu roka 2014, preukazuje neopodstatnenosť fakturácie reklamnej služby v značnej hodnote pred dodaním služby a preukazuje úmysel žalobcu, ktorý viedol k čerpaniu neoprávnenej daňovej výhody vo forme odpočítania dane žalobcom. Dodávateľ ESES Company, a.s. sa svojim konaním zapojil do reťazca subjektov, ktoré zneužívajú princíp neutrality DPH a žalobca o tejto skutočnosti musel vedieť. Žiadny hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve by nebol ochotný vopred dobrovoľne zaplatiť za reklamu niekoľkonásobne umelo navýšenú cenu, ktorá nezodpovedá realite a ktorá bola výsledkom

účelových umelo vykonštruovaných transakcií a nie je výsledkom rovnovážneho stavu ponuky a dopytu v trhovom mechanizme. Vyjadrenie svedka U. V., že hotový produkt, ktorý odovzdával pánovi M. na CD, mailom alebo na USB kľúči predstavovalo logo spoločnosti FERRMONT, a.s. je v rozpore s vyjadrením svedka L. M., podľa ktorého spoločnosť ESES Company, a.s. poskytla hotové spoty (video v televízii, tlačoviny - plagáty) a spoločnosť JK Media s.r.o. na reklame nerobila nič, iba zabezpečila jej odvysielanie, taktiež zabezpečila inzerciu v printových médiách - denníku a mesačníkoch, reklamné priestory na billboardoch, bigboardoch a tvorbu a výrobu web stránky bgt. Fakturáciu vysielania reklamy a inzercie v časopisoch spoločnosti JK Media s.r.o. správcovi dane potvrdili zástupcovia médií, ktoré reklamu vysielali a zástupcovia tlačovín, ktoré zverejnili inzerciu v časopisoch. Reálne dodanie služieb žalobcovi by na základe vyššie uvedeného dodávateľ ESES Company, a.s. mohol zabezpečiť prostredníctvom dodávateľa JK Media s.r.o. len za predpokladu, že hotovým produktom, ktorý svedok U. V. odovzdal na CD, mailom alebo na USB kľúči JK Media s.r.o., by boli hotové spoty (video v televízii, tlačoviny - plagáty) a nie logo spoločnosti FERRMONT, a.s. Skutočnosť, že reálne odvysielanie reklamy žalobcu zabezpečila spoločnosť JK Media s.r.o. je v rozpore s vyjadrením U. V., podľa ktorého spoločnosť JK Media s.r.o. zabezpečila tvorbu web stránky a samotné reklamy čo sa týkalo nosičov, billboardov a bigboardov zabezpečil dodávateľ AMBRATRADE Slovakia s.r.o. Uvedené zistenie nasvedčuje skutočnosti, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu dodávateľa ESES Company, a.s., ktorý z poskytnutej, cenovo nadhodnotenej reklamy v skutočnosti neodviedol žiadnu daň na výstupe, nakoľko si ju ponížil vstupom od vykonštruovaného dodávateľského reťazca AMBRATRADE Slovakia s.r.o. a jeho subdodávateľa EMIRAS, s.r.o. Úlohou vykonštruovaného reťazca bolo reklamu len cenovo nadhodnotiť a formálne vykázať a nie reálne dodať. Na konci vykonštruovaného reťazca subjektov stojí kontrolovaný platiteľ FERRMONT, a.s., ktorý si z umelo nadhodnotenej ceny reklamy uplatnil odpočítanie dane s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet. Podľa správcu dane je zrejmé, že už pri vzniku obchodného vzťahu daňového subjektu FERRMONT, a.s. a dodávateľa ESES Company, a.s. vedel žalobca, že sa v priebehu roka 2014 budú konať podujatia Business Golf Tour 2014 (celkovo päť podujatí). Táto skutočnosť preukazuje vedomosť žalobcu o nesúlade s reálnym dodaním služby v mesiaci február 2014. Daňový subjekt napriek uvedenému nesúladu a bez možnosti overiť si reálnosť poskytnutia služieb dodávateľom ESES Company, a.s., uzavrel zmluvný vzťah s oprávnenosťou fakturácie v mesiaci február 2014 a za reklamnú službu, ktorá mu v mesiaci február 2014 reálne nebola dodaná a napriek uvedenej skutočnosti celú fakturovanú sumu 120.000,- eur vopred zaplatil dňa 13.03.2014. Takéto konanie daňového subjektu pri uzatváraní obchodného vzťahu nemá ekonomické opodstatnenie a zjavne smeruje len k získaniu práva na odpočítanie dane alebo sa vymyká rozumne očakávanému správaniu obozretného podnikateľa postupujúceho s odbornou starostlivosťou. Správca dane tak zistil skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávneného daňového prospechu žalobcom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje podvodné konanie. Žalobca získal daňový prospech tým, že si uplatnil odpočítanie dane z dodania reklamných služieb, z ktorých daň nebola odvedená do štátneho rozpočtu. Správca dane dostatočne preukázal, že žalobca vedel, rešp. minimálne mohol vedieť, že sa stal súčasťou podvodného konania, nakoľko na základe všetkých vyššie popísaných zistení mal vedomosť, že deklarovaný dodávateľ nie je spoľahlivý obchodný partner a aj napriek všetkým uvádzaným skutočnostiam si vybral práve tohto dodávateľa.

23. Na odvolanie žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101937693/2021 zo dňa 14.10.2021 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Stotožnilo sa s rozsahom vykonaného dokazovania, z neho ustáleným skutkovým stavom ako aj naň nadväzujúcim právnym posúdením veci. Žalovaný konštatoval, že správca dane vo svojom rozhodnutí po vyhodnotení všetkých získaných dôkazov prijal záver, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu u dodávateľa ESES Company a.s., dôsledkom ktorého došlo v posudzovanom zdaniteľnom obchode k daňovému úniku, pričom posudzovaný zdaniteľný obchod platiteľa bol s týmto podvodným konaním dodávateľa ESES Company, a. s. spojený. Žalovaný poukázal na zistenie správcu dane, že reálne celú predmetnú reklamnú kampaň BGT 2014 ako takú (nie konkrétne len pre platiteľa, ktorý bol len jedným z reklamných partnerov podujatia), zabezpečovala spoločnosť JK Media s.r.o., ktorá ju postupne v mesiacoch január až september 2014 fakturovala spoločnosti ESES Company, a.s. s tým, že v januári 2014 JK Media s.r.o. fakturovala vytvorenie web stránky v sume 531,22 eur, DPH 88,54 eur, vo februári 2014 nefakturovala nič a v marci 2014 fakturovala zabezpečenie tlače billboardových plagátov a samolepiek pre podujatie BGT v sume 1.047,06 eur, DPH 174,51 eur). Spoločnosť ESES Company, a.s. predmetné reklamné služby (resp. odmenu za zabezpečenie predmetných služieb) fakturovala len kontrolovanému platiteľovi a už za február 2014 v zmysle faktúry č. 14020001 vo výške 120.000,- eur, DPH 20.000,- eur, na základe ktorej

si platiteľ uplatnil v zdaňovacom období február 2014 odpočítanie dane v sume 20.000,- eur. Hoci podľa predloženej evidencie DPH za 1. štvrťrok 2014 spoločnosť ESES Company, a. s. priznala v daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2014 DPH v sume 20.000,- eur z dodávateľskej faktúry č. 14020001, zároveň si ju ponížila na vstupe uplatnením odpočítania dane v sume nielen 88,54 eur a 174,51 eur od spoločnosti JK Media s. r. o., ale aj v sume 19.500,- eur z faktúry č. 2014003 od spoločnosti AMBRATRADE Slovakia s.r.o., ktorá reálne žiadnu reklamnú činnosť pre platiteľa nevykonala, ale len vystavila faktúru pre spoločnosť ESES Company, a.s. (rovnako ako ani ďalšia subdodávateľská spoločnosť EMIRAS, s.r.o.). V danom prípade išlo o umelo vykonštruovaný reťazec spoločností AMBRATRADE Slovakia s.r.o. a EMIRAS, s.r.o., ktoré v skutočnosti predmetnú reklamu nezabezpečovali, ale boli potrebné na poníženie daňovej povinnosti spoločnosti ESES Company, a.s. Spoločnosť ESES Company, a.s. tak z priznanej DPH v sume 20.000,- eur odviedla reálne daň len v sume 236,95 eur, pričom 19.500,- eur si uplatnila neoprávnene. Správca dane sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca mohol o tomto podvodnom konaní dodávateľa ESES Company, a.s. vedieť a na stranách 11 - 12 a na stranách 15 - 18 tohto rozhodnutia (v rozhodnutí správcu dane na stranách 11 - 12 a na stranách 16 - 20), poukázal na objektívne skutočnosti, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že žalobca mohol vedieť že sa stal súčasťou podvodného konania. Jedným z ďalších objektívnych dôkazov, ktoré indikujú, že sa jednalo o neštandardné obchodné transakcie s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu vo forme neoprávneného odpočítania dane, na ktorú by inak platiteľ nemal nárok, bol mechanizmus stanovenia ceny za reklamné služby. Okolnosťami neprimeraného spôsobu nadhodnotenia reálnej ceny mediálnej kampane podujatia BGT 2014 pre kontrolovaného platiteľa ako jedného z reklamných partnerov podujatia, sa správca dane zaoberal vo svojom rozhodnutí na stranách 18 - 19, s ktorými sa odvolací orgán stotožňuje. Žalovaný ďalej poukázal na zmluvu o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 04.12.2013, v ktorej nebola dohodnutá platba vopred, pred dodaním reklamných služieb, pričom ani z textu uvedeného na predmetnej faktúre nevyplýva, že ide o faktúru vystavenú k prijatej platbe. Dodávateľ uviedol na faktúre dátum dodania služby 28.02.2014, tzn. pred dodaním služby a podľa , ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. V posudzovanom prípade však nemožno aplikovať uvedené ustanovenie, nakoľko v mesiaci február 2014 nebol preukázaný deň vzniku daňovej povinnosti a ani nebola v tomto dátume uhradená faktúra, platiteľ uhradil faktúru 13.03.2014. Správca dane oprávnene vo svojom rozhodnutí vyhodnotil vyjadrenie svedka Miroslava Baricu o tom, že vo februári 2014 už fyzicky bežali spoty v TV a v rozhlase, a že platiteľ si to vedel skontrolovať, ako nepravdivé a v rozpore so skutočnými dátumami odvysielania reklamných spotov a s dátumami inzercie reklamy v časopisoch, nakoľko podľa Hodnotiacej správy boli vysielacie časy prvých reklamných spotov v jednotlivých médiách až v mesiaci máj 2014, pričom aj podľa faktúr od jednotlivých médií, uvedených na str. 6 a 7 rozhodnutia, sa ani v jednom prípade nejedná o fakturáciu za mesiac február 2014. Niekoľkonásobné umelé navýšenie skutočnej ceny reklamy vyplynulo porovnaním fakturácie služieb spojených s reklamnou kampaňou BGT 2014 spoločnosťou JK Media s.r.o. spoločnosti ESES Company, a.s. v sume 132.814,17 eur a fakturáciou reklamných služieb spoločnosťou ESES Company, a.s. len pre platiteľa ako jedného z reklamných partnerov podujatia za mesiac február 2014 v cene 120.000,- eur. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosť ESES Company, a.s. už v mesiaci február 2014 fakturovala minimálne jednej ďalšej spoločnosti „REMPO“ za reklamné služby 36.000,- eur (vyplýva to z evidencie DPH a bankových účtov spoločnosti ESES Company, a. s. za 1. štvrťrok 2014, ako aj z Hodnotiacej správy, kde bolo tiež propagované logo tejto spoločnosti „REMPO“ ako jedného z hlavných reklamných partnerov). Podľa žalovaného tak správca dane v súlade s princípom boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, zamietol priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu, že na základe objektívnych skutočností preukázal, že platiteľ mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa ESES Company, a.s., ktorého on bol súčasťou. Platiteľ sa v takomto prípade musí na účely DPH smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na to, či má, alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb, v rámci ním uskutočňovaných zdaniteľných plnení na výstupe. Platiteľ sa nemôže dovolávať zásady daňovej neutrality, nakoľko bolo na základe objektívnych dôkazov preukázané, že o podvodnom konaní mohol vedieť.

24. Podľa prvá veta daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

25. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

26. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

27. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

28. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

29. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

30. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

33. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

36. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

37. Podľa v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

38. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

39. Zásadnou otázkou v konaní bola okolnosť, či posúdenie veci žalovaným a správcom dane ako účasť žalobcu na daňovom podvode je správna. Správny súd uvádza, že pri tomto posúdení je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej aj len „SDES“). Z rozhodnutia SDES vo veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp.zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky : - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

40. Preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, je totiž v pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenie práva na odpočítania dane zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Od toho sa potom logicky odvíja preukazovanie ostatných podmienok. Správca dane ako aj žalovaný zistili únik dane, a to na začiatku reťazca, v ktorom spoločnosť AMBRATRADE s.r.o. deklarovala prijatie zdaniteľného plnenia v sume 298.710,- eur DPH 59.742,- eur od spoločnosti EMIRAS s.r.o., pričom uvedené spoločnosti boli personálne prepojené rovnakými konateľmi L. B. E. a B. R. S. V.. Spoločnosť AMBRATRADE s.r.o. a spoločnosť JK Media, s.r.o. vystavili faktúry spoločnosti ESES Company, a.s., z toho spoločnosť JK Media s.r.o. za celý rok 2014 v celkovej výške 132.814,17 eur za reklamné služby, ktoré táto spoločnosť aj reálne zabezpečila. Takto zabezpečené reklamné služby boli spoločnosťou ESES Company, a.s. zvýšené z hodnoty 132.814,17 eur za reklamné služby za obdobie celého roku 2014 na hodnotu 120.000,- eur za jeden mesiac roku 2014 pre jedného z odberateľov (pre žalobcu). Spoločnosť ESES Company, a.s. si znížila daňovú povinnosť prostredníctvom faktúr od ďalších spoločností (EMIRAS s.r.o. a JK Media s.r.o.). Takto došlo k nezákonnému úniku na dani v dôsledku podvodného konania, keď spoločnosť ESES Company, a.s. v reťazci si ponížila vlastnú daňovú povinnosť na základe podvodného vystavenia faktúry od spoločnosti AMBRATRADE s.r.o. a spoločnosťou ESES Company, a.s. došlo k preukázanému zvýšeniu hodnoty reklamných služieb bez akéhokoľvek preukázania pridanej hodnoty zo strany tejto spoločnosti na sumu 120.000,- eur za jeden mesiac. Možno sa stotožniť so závermi žalovaného aj správcu dane, že reálna hodnota reklamných služieb bola spoločnosťou ESES Company, a.s. podvodným spôsobom nadhodnotená zo sumy 132.814,17 eur za reklamné služby za obdobie celého roku 2014 eur (fakturovanej dodávateľom JK Media s.r.o.) na sumu 120.000,- eur za jeden mesiac, t.j. suma bola umelo a neprimerane zvýšená za účelom získania daňovej výhody. Správca dane aj žalovaný vychádzali zo zistení, že reklamné služby v súvislosti s podujatím Business golf tour 2014 konaným v máji až septembri 2014 reálne zabezpečovala spoločnosť JK Media s.r.o. (komplexne zabezpečovala reklamnú kampaň podujatia podujatím Business golf tour 2014 ako takého v médiách, tlači, v outdorových médiách, inzertný priestor v printových médiách, ako aj organizačný spotrebný materiál na golfovom turnaji a pod.) a nie spoločnosť ESES Company, a.s. v predstieranom reťazci spoločností. Spoločnosť JK Media s.r.o. fakturovala za celý rok 2014 spoločnosti ESES Company, a.s. za celkový projekt Business golf tour 2014 sumu 132.814,17 eur, ale z predložených evidencií spoločnosti ESES Company, a.s. za zdaňovacie obdobie február 2014 bolo zistené, že spoločnosť ESES Company, a.s. fakturovala ďalej zabezpečenie reklamných služieb v súvislosti s podujatím

Business golf tour 2014 len žalobcovi ako odberateľovi za mesiac február 2014 v celkovej hodnote 120.000,- eur (z toho DPH 20.000,- eur). Správne orgány uzavreli, že dodávateľ ESES Company, a.s. sa dopustil protiprávneho (podvodného konania), ktorého súčasťou sa stal aj žalobca ako kontrolovaný platiteľ. O neštandardnosti a neobvyklosti určenia ceny za fakturované reklamné služby svedčia aj výpovede U. V. (ESES Company, a.s.) a vyjadrenia platiteľa, keď U. V. tvrdil, že cena bola pre každého odberateľa dojednaná individuálne a žalobca túto cenu akceptoval a uhradil. Žalovaný a správca dane dospeli k správnemu záveru z vyjadrení platiteľa, že cena sa neurčovala na základe reálnej ceny za poskytnuté plnenie, ale bola dobrovoľne ponúknutá a dohodnutá na základe finančných možností platiteľa, pričom dané stanovenie ceny za fakturované plnenie sa vymykalo rozumne očakávanému správaniu obozretného podnikateľa postupujúceho s odbornou starostlivosťou. Správca dane a žalovaný potom správne uzavreli, že v rozhodnom období (február 2014) na základe takto ponúknutých finančných prostriedkov bola vyhotovená faktúra, pričom jej výška sa neodvíjala od reálnej ceny za poskytnutú reklamu, ale od sumy, ktorá bola dobrovoľne ponúknutá platiteľom. Takto vyhotovená faktúra neodráža reálne plnenie. Preto záver správcu dane a žalovaného, že platiteľ vedel, že dohodnutá cena za fakturované reklamné služby nezodpovedá reálnej hodnote reklamy bol správny. S ohľadom na vyššie uvedené možno považovať za spoľahlivo zistené zodpovedanie prvých troch otázok pri skúmaní či šlo o podvodné konanie s únikom dane.

41. Správny súd pred posúdením splnenia 4 podmienky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 17.10.2017 a v ňom vyslovený právny názor s ktorým sa plne stotožňuje, a ktorý si dovolí citovať: „vyčleňovanie pojmu daňový podvod zo sféry daňového práva a jeho stotožňovanie výlučne s obdobne označenou skutkovou podstatou ( ) v oblasti trestného práva zrejme vychádza z nepochopenia citovanej judikatúry Súdneho dvora, ktorá jasne rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH, pričom pojem daňový podvod v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Je treba poznamenať, že nakoľko v týchto prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, terminologicky výstižnejšie by bolo hovoriť o nedovolenom daňovom úniku. Pokiaľ však daňové orgány i súdy aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora spolu s preberaním ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania DPH“.

42. Správny súd má za to, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní preukázané, že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností uplatňujúcich si výdavky za reklamu na podklade nadhodnotených služieb. Samotné zníženie vlastnej daňovej povinnosti pri odpočítaní dane na vstupe a uplatnení oslobodenia od dane pri dodávke tovaru do iného členského štátu samo osebe protiprávne nie je. Podstatnou je však otázka, či žalobca vedieť mal, resp. mohol, že sa zúčastňuje takéhoto konania, a teda posúdenie tejto štvrtej otázky súvisí s vyhodnotením opatrení, ktoré daňový subjekt prijal, resp. mal prijať v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej účasti na daňovom podvode.

43. Správny súd považuje na tomto mieste za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. A Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že na preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

44. Zároveň úhrada celej fakturovanej sumy žalobcom vopred dňa 13.03.2014, kedy služby od dodávateľa ESES Company, a.s. mali byť podľa faktúry dodané 28.02.2014, avšak v tom čase nedošlo ani k čiastočnému uskutočneniu reklamných služieb a žalobca si ich realizáciu nemohol nijak overiť, nesvedčí ani o minimálnej opatrnosti žalobcu, ktorú bolo možné od neho ako podnikateľského subjektu požadovať, ale o bezhraničnej dôvere v poskytnutie služieb subjektom, s ktorým v minulosti žalobca nespolupracoval. Vzhľadom k tomu, že v zmluve sa žalobca zaviazal úhradu reklamných služieb vykonať v prípade riadneho splnenia si všetkých záväzkov a povinností dodávateľa, bolo jeho konanie nielen rozporné s uzavretou zmluvou, ale bolo aj neštandardné a podozrivé, teda indikujúce jeho vedomosť o tom, že takéto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany jeho dodávateľa. Súd mal za to, že s uvedenou okolnosťou sa správca dane aj žalovaný vyčerpávajúco a dostatočne vo svojich rozhodnutiach zaoberali a správne ju vyhodnotili, a teda že uvedená úhrada za reklamné služby vopred pred ich uskutočnením a akoukoľvek možnosťou žalobcu ich kontroly v spojení s ostatnými okolnosťami prípadu svedčí o tom, že žalobca mohol vedieť o tom, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu.

45. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný a správca dane správne vyhodnotili okolnosť možnej vedomosti žalobcu, a teda že tento vedieť mal, resp. mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa ESES Company, a.s. Závery správcu dane aj žalovaného boli riadne uvedené v rozhodnutí a žalobca musel vedieť, a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili správne orgány jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a z tohto vyhodnotenia by bolo možné i podľa názoru súdu súhlasiť so záverom, že žalobca konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných transakcií. Súčasne správca dane poukázal na to, že žalobca si spoločnosť ESES Company, a.s. vybral sám. Uvedená spoločnosť bola bez praktických skúseností, bez etablovania na trhu, a preto realizovanie obchodu s takouto spoločnosťou bolo pre žalobcu rizikové. Správca dane teda správne uzavrel, že žalobca sa nechoval ako obozretný podnikateľ a nerealizoval opatrenia, ktoré bolo možno od neho rozumne požadovať, a preto sa vystavil riziku, že jeho konanie hoc nedbanlivé možno v zmysle európskej judikatúry považovať za účastné na daňovom podvode, nakoľko vzhľadom na všetky okolnosti vedieť mal a mohol, že sa účastní daňového podvodu.

46. K námietke žalobcu, že správca dane nevykonal znalecké dokazovanie zisťovaním nadhodnotenia ceny reklamy, správny súd uvádza, že v zmysle § 37 ods. 1 Daňového poriadku je správca dane oprávnený a nie povinný vykonať každý návrh na dokazovanie. Podľa správneho súdu správca dane dostatočne zistil skutkový stav a ďalšie vykonané úkony (ako napr. vykonanie znaleckého dokazovania) by boli nadbytočné a neviedli by k lepšiemu alebo úplnejšiemu objasnenie skutkových zistení, keď bolo v konaní správcom dane zistené, že skutočným dodávateľom reklamných služieb bola spoločnosť JK Media s.r.o. Výpoveď U. V. sa s ohľadom na všetky okolnosti javila ako účelová, keď nevedel uviesť podstatné okolnosti obchodu.

47. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v početných bodoch správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z daňového poriadku, zo , prípadne z , je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaného obchodu, s ktorým musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení.

48. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o účasti žalobcu na daňovom podvode v podobe reťazca spoločností, kde prvá spoločnosť vystavila faktúru, ktorou umožnila odpočet dane inému subjektu, hoc na to nemala oprávnenie. Uvedenej účasti sa

žalobca mohol vyhnúť pri patričnej obozretnosti, keby si bol býval preveril svojho obchodného partnera vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti a okolnosti, čo však nevykonal. Na základe správnymi orgánmi vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia , potom súd vec posúdil tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na spornej faktúre. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno-technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.

49. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov, podvodnom reťazci a o identite skutočného dodávateľa na základe spornej faktúry sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov uvedených v kontrolných výkazoch. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k riadnemu zisteniu stavu. Námietka žalobcu, že napadnutým rozhodnutím boli porušené jeho ústavné práva, nakoľko žalovaný a správca dane nezákonne vykonávali a hodnotili dôkazy, je preto nedôvodná.

50. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami a judikatúrou SDEU. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

51. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

52. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania dosahujúce relevanciu odôvodňujúcu prípadnú konštatáciu dôvodu na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí v zmysle . Daňové orgány vykonali dostatočné dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

53. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).