Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-172-2013.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/172/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Martinou Bollovou v spore žalobcu: O.. R. P., Z. O. A. T. XX, N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpenej Mgr. Róbertom Schronkom, advokátom, so sídlom Štúrova 37, Nitra proti žalovanému: O.. F.N. T., Z. O. A. G. XX, N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpenému Heringeš & Veverka, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Moskovská 13, Bratislava, o zaplatenie 3.664,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 738,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 29.8.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,70 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2013 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia istiny 3.664,29 eur spolu s úrokmi z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur a trovami konania.
2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že v období mesiacov jún 2009 až máj 2013 poskytovala žalovanému služby spočívajúce vo výkone veterinárnej činnosti pre veterinárnu ambulanciu žalovaného. V zmysle vzájomnej dohody strán sporu žalobkyňa odmenu za uvedené služby fakturovala žalovanému vždy mesačne pozadu, so splatnosťou v 25. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli služby poskytnuté. Aj napriek tomu, že žalobkyňa poskytla žalovanému všetky služby riadne a včas, do podania žaloby na súd jej žalovaný neuhradil odmenu za služby poskytnuté v kalendárnych mesiacoch január 2011, máj 2011, september 2011, marec 2013, fakturovanú faktúrou č. 201102, splatnou dňa 25.02.2011, znejúcou na sumu 744 eur, faktúrou č. 201106, splatnou dňa 25.06.2011, znejúcou na sumu 919 eur, faktúrou č. 201110, splatnou dňa 25.10.2011, znejúcou na sumu 1.263 eur a faktúrou č. 2013304, splatnou dňa 25.04.2013, znejúcou na sumu 738,29 eur. Žalobkyňa opakovane vyzývala žalovaného na úhradu dlžných súm, na čo však žalovaný reagoval len ústnymi prísľubmi o tom, že sumu uhradí. Tieto sľuby žalovaný nedodržal a dlžnú sumu neuhradil. Z uvedených dôvodov žiadala žalobkyňa žalobe vyhovieť. K žalobe žalobkyňa priložila vyššie špecifikované faktúry.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 33Rob/1370/2013-17 zo dňa 21.08.2013, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom potvrdil, že medzi ním a žalobkyňou existoval obchodno-právny vzťah, na základe ktorého žalobkyňa poskytovala žalovanému služby spočívajúce vo výkone veterinárnej činnosti pre veterinárnu ambulanciu žalovaného, avšak žalobkyňa sa dopustila opakovaných konaní, v dôsledku ktorých mu spôsobila finančnú škodu cca. 14.000 eur.
4. V priebehu konania žalovaný upustil od svojej argumentácie, že mu žalobkyňa spôsobila škodu, a to s odôvodnením, že túto škodu nevie preukázať. Žalovaný svoju obranu v konaní tak založil na tom, že nepoprel, že mu boli zo strany žalobkyne fakturované sumy na základe faktúr č. 201102, č. 201106 a č. 201110, avšak poukázal na to, že tieto 3 faktúry dobrovoľne žalobkyni uhradil, a to ešte pred podaním žaloby na súd. Pokiaľ ide o poslednú faktúru č. 2013304, táto faktúra žalovanému nikdy nebola doručená, preto nemohla byť ani uhradená. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výdavkové pokladničné doklady č. 110029-9, č. 106033 a č. 102024, príjmové pokladničné doklady a výpis z účtu žalovaného za obdobie 27.12 až 30.12.2011.
5. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného o úhradách troch vystavených faktúr, namietla pravosť a správnosť predložených výdavkových dokladov vrátane podpisu na týchto dokladoch. Čo sa týka platby 800 eur na čiastočnú úhradu faktúry č. 201110, žalobkyňa túto úhradu nenamietla.
6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 19.09.2017 v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu si predvolanie na pojednávanie riadne prevzal dňa 09.06.2017, svoju neúčasť ničím neospravedlnil, o odročenie nepožiadal.
7. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť advokáta na pojednávaní je jednou zo základných povinností právneho zástupcu tvoriacich súčasť riadneho poskytovania právnej pomoci, ktorú advokát nemôže zanedbať. Prítomnosť advokáta na pojednávaní je neoddeliteľnou súčasťou riadneho poskytovania právnej pomoci strane, ktorú zastupuje. Neúčasť advokáta ako právneho zástupcu strany na pojednávaní je ospravedlniteľná len výnimočne pri existencii objektívneho dôležitého dôvodu, ktorý advokátovi v účasti na pojednávaní bráni, pričom nejde o dôvod opakovaný (resp. dlhodobý) a ak vzhľadom na dobu medzi jeho vznikom a doručením predvolania na pojednávanie nebol právny zástupca objektívne spôsobilý zabezpečiť za seba riadnu substitúciu.
8. V prejednávanej veci nebol súdu zistený žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil, hoci predvolanie na pojednávanie si prevzal riadne a včas dňa 09.06.2017. Zároveň bol právny zástupca žalobcu vyzvaný, že v prípade, ak mieni uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku, nech tak učiní včas v súlade s § 153 Civilného sporového poriadku. Žalobca si ďalšie prostriedky procesného útoku neuplatnil.
9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že bol medzi nimi založený obchodno-právny vzťah, na základe ktorého žalobkyňa poskytovala žalovanému služby spočívajúce vo výkone veterinárnej činnosti pre veterinárnu ambulanciu žalovaného v období jún 2009 až máj 2013. Nebolo sporné ani to, že žalobkyňa si odmenu za tieto služby vyfakturovala vyššie označenými faktúrami. Sporné bolo, či došlo k čiastočným úhradám troch faktúr vystavených za január, máj a september 2011 a či bola žalovanému doručená faktúra vystavená za marec 2013.
10. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
11. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
12. Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
13. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v cit. znení, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
14. Podľa § 768k ods. 2 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013) Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
15. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
16. Vykonaným dokazovaním vypočutím právnych zástupcov sporových strán a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Zhodným tvrdením strán sporu mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bol založený obchodno- právny vzťah, na základe ktorého bola žalobkyňa povinná v ambulancií žalovaného vykonávať služby veterinárnej činnosti, za čo sa žalovaný zaviazal platiť žalobkyni dohodou určenú odmenu.
17. Pokiaľ ide o faktúru č. 201304, splatnú dňa 25.04.2013, znejúcu na sumu 738,29 eur, žalovaný v konaní namietol len to, že mu táto faktúra nebola doručená, a preto ju nemohol uhradiť. Žalovaný základ ani výšku faktúry nenamietol. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobkyňa služby pre žalovaného vykonávala do 16.05.2013. Na základe vykonaného dokazovania tak mal súd za preukázané, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť z obchodnozáväzkového vzťahu so žalovaným a žalovanému v marci 2013 poskytla plnenie spočívajúce vo výkone veterinárnej činnosti v ambulancii žalovaného, žalovaný toto plnenie prijal, avšak odmenu za služby poskytnuté žalobkyňou neuhradil, preto súd žalobe v tejto časti, t.j. v sume 738,29 eur vyhovel a žalovaného na zaplatenie tejto sumy rozsudkom zaviazal.
18. Žalobkyňa súdu nijakým spôsobom nepreukázala, či a kedy faktúru žalovanému doručila. Podľa názoru súdu sa tak žalovaný mohol dostať do omeškania so splnením záväzku až dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému, t.j. dňom 29.08.2013, preto od tohto dátumu priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania vo výške, ktorá bola stanovená zákonom. Vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. Súd rovnako zamietol aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyni nárok na túto časť príslušenstva pohľadávky neprislúcha s poukazom na ust. § 768k Obchodného zákonníka a vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 01.02.2013.
19. Pokiaľ ide o zvyšné uplatnené faktúry vystavené za január 2011, máj 2011 a september 2011, súd mal preukázané, že tieto faktúry boli žalovaným uhradené riadne, a to ešte pred podaním žaloby na súd.
20. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný dňa 30.12.2011 uhradil žalobkyni sumu 800 eur na čiastočnú úhradu faktúry č. 201110 zo dňa 25.10.2011, znejúcej na sumu 1.263 eur. Uhradenie tejto časti pohľadávky žalobkyňa nenamietla, dispozičný úkon so žalobou však do rozhodnutia súdu neučinila. Nakoľko žalovaný fakturovanú sumu uhradil, záväzok žalovaného zanikol, a to ešte pred podaním žaloby na súd. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
19. Čo sa týka zvyšných žalovaných odmien za veterinárnu činnosť, a to 744 eur (faktúra č. 201102), 919 eur (faktúra č. 201106) a 463 eur (zvyšok faktúry č. 201110), súd mal rovnako preukázané, že žalovaný tieto sumy uhradil, pričom súd vychádzal z príjmových pokladničných dokladov predložených žalovaným. Uvedené príjmové pokladničné doklady súd posúdil ako hodnoverné. Žalobkyňa ich správnosť či hodnovernosť nijakým spôsobom nenamietla. Všetky príjmové doklady sú opatrené pečiatkou a podpisom žalobkyne (v tom čase s priezviskom W.), a sú v nich špecifikované tak prijaté sumy ako aj dôvody vystavenia dokladu, a to úhrady žalovaných faktúr. Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané, že žalobkyňa tieto pokladničné doklady vystavila, na znak čoho ich opatrila svojou pečiatkou a podpisom a tým vyjadrila, že prijala úhrady odmien za poskytnuté služby.
20. Žalovaný súdu taktiež predložil výdavkové pokladničné doklady, ktorými sa rovnako snažil preukázať, že odmenu žalobkyni vyplatil. Žalobkyňa namietla správnosť a pravosť predložených pokladov vrátane podpisu na týchto dokladoch. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán sporu nenavrhla znalecké dokazovanie na preskúmanie pravosti podpisov žalobkyne, súd na tieto sporné doklady neprihliadol, nakoľko súd sám nemohol posúdiť, či sú podpisy žalobkyne pravé. 21. Pre úplnosť súd dodáva, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, nakoľko mal za to, že tieto výsluchy by boli vzhľadom na zistený skutkový stav neúčelné a nehospodárne, a neviedli by k inému rozhodnutiu vo veci. Žalobkyňa v priebehu konania bola predvolaná na súd, a to konkrétne na pojednávanie dňa 25.11.2015. Na toto pojednávanie sa však bez ospravedlnenia nedostavila. Na ďalšie pojednávanie dňa 20.04.2016 sa už žalobkyňa dostavila, k výsluchu však nedošlo, žalobkyňa len potvrdila to, čo predniesol jej právny zástupca. Súd preto dospel k záveru, že by jej výsluch už žiadne nové skutočnosti nepriniesol, naproti tomu by došlo k ďalšiemu zbytočnému predlžovaniu daného konania.
22. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne v sume 2.926 eur zanikla splnením zo strany žalovaného, a to pred podaním žaloby na súd. Z toho dôvodu súd žalobu vo zvyšku zamietol.
23. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. V danom prípade mal prevažný úspech vo veci žalovaný, pričom vzhľadom na rozhodnutie súdu súd ustálil procesný úspech žalovaného v rozsahu 79,85% (2.926 eur/3.664,29 eur) a procesný úspech žalobkyne v rozsahu 20,15% (738,29 eur/3.664,29 eur). Súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil tým spôsobom, že od 79,85%-ného úspechu žalovaného odpočítal 20,15%-ný úspech žalobkyne, v dôsledku čoho súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,70%, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie tzv. čistého úspechu žalovaného v konaní. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.