Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, v zastúpení Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: V., v zastúpení Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátska kancelária Prešov, Levočská č. 4703/89, Prešov, o zaplatenie 14.542,12 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.2.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 14.542,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 14.201,14 Eur od 19.11.2014 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

2. Žalobca tvrdil v žalobe nasledovné skutočnosti: Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 29.1.2010 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 13.500,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov od prvého čerpania do 31.1.2010 v sume 18,30 Eur a od 27.2.2010 v sume 216,91 Eur. Úver bol poskytnutý žalovanej jednorazovo bezhotovostne. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s.. Žalovaná sa touto zmluvou okrem iného zaviazala splácať poskytnutý úver vo vyššie uvedených mesačných splátkach vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 uzavretej so žalobcom ako postupníkom postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na žalobcu, o čom bola upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé povinné splátky úveru riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanej dňa 6.10.2014 písomne oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada okamžité splatenie úveru. Žalobca listom zo dňa 11.1.2016 vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Dlh žalovanej ku dňu podania návrhu vo výške 14.5042,12 Eur predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu pozostávajúcu z istiny vo výške 11.354,74 Eur, úroku vo výške 2.835,27 Eur, úroku z omeškania vo výške 340,98 Eur a z poplatku vo výške 11,13 Eur.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil nasledovné dôkazy: Zmluva o spotrebnom úvere, obchodné podmienky, Oznámenie o postúpení pohľadávky + doručenka, výpis z registra žalobcu, výzva

Slovenskej sporiteľne, a.s., vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru + doručenka, výzva pred podaním žaloby, zoznam transakcií na predmetnom úvere, Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne a.s. platný od 1.10.2010 a od 1.12.2012, Zmluva o postúpení pohľadávky spolu s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Okresný súd Košice I vydal dňa 27.10.2016 platobný rozkaz č.k. 35C/31/2016-43, proti ktorému podala žalovaná riadne a včas odpor, v ktorom uviedla, že žalobca neosvedčil dodržanie dikcie zákona pri zosplatnení úveru v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 OZ. V zmluve sa o tomto práve po nezaplatení splátky výslovná dohoda nenachádza a doručenie výzvy na zaplatenie pred domnelým zosplatnením úveru žalobcu nepreukázal. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka a táto písomná výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka (citácia z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/150/2014 zo dňa 19.1.2015). Žalovaná sa teda domnieva, že žalobca dostatočne neosvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, poskytnutý úver je ex lege bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. d/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť a písm. i/ výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov a takýto dôsledok predpokladá § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z.. Žalobca odignoroval povinnosť uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca nepodporil odôvodnenie výšky uplatneného nároku žiadnymi dôkazmi a zabránil jej tak a súdu spätne odkontrolovať čo si voči nej vlastne uplatňuje. Z uvedených dôvodov žiadala žalovaná žalobu zamietnuť v celom rozsahu, pričom namietala aj uplatnenie nároku na náhradu trov konania zo strany žalobcu. Žalovaná nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy, t.j. ako prostriedky procesnej obrany použila iba skutočnosti tvrdené v odpore proti platobnému rozkazu, prípadne v ďalšom vyjadrení.

6. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril podaním doručeným súdu 12.1.2017, kedy uviedol, že oprávnenie právneho predchodcu žalobcu pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bolo dohodnuté v bode 7.6.1 písm. a/ VOP právneho predchodcu žalobcu, čím bol splnený zákonný predpoklad v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Výzvou zo dňa 8.9.2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na omeškanie so splácaním predmetnej pohľadávky vo výške 4.131,72 Eur z čoho vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní s cca 19timi splátkami (4.131,72 : 216,91 = 19.05), teda išlo o omeškanie so zaplatením splátky viac ako 3 mesiace. V rámci tejto výzvy právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Výzva bola zasielaná vo forme obyčajnej listovej zásielky, preto právny predchodca žalobcu nedisponuje doručenkou. Žalobca však poukázal na bod 10.3 VOP, kedy sa zásielka považuje doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Čo sa týka ustanovenia § 53 os. 9 žalobca uviedol, že z tohto ustanovenia nevyplýva, od kedy treba začať počítať 15dňovú lehotu, avšak z dikcie však možno vyvodiť, že od upozornenia na možnosť zosplatnenia musí uplynúť viac ako 15 dní. Žalobca upozornil žalovanú výzvou zo dňa 8.9.2014 na možnosť zosplatnenia dlhu, keďže však zo strany žalovanej nedošlo k žiadnej úhrade, listom zo dňa 6.10.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a teda bol splnený aj posledný zákonný predpoklad. Podľa názoru žalobcu dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ. Zo strany právneho predchodcu žalobcu boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 OZ. Žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, pretože nie je potrebné, aby sa výzva zo dňa 8.9.2014 dostala do dispozičnej sféry jej adresáta, stačí, ak banka sa o doručenie pokúsi (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 29.6.2016). Daný pokus o zaslanie zásielky bankou žalovanej na poslednú známu adresu môže byť napr. poštovým dodacím lístkom, doručenkou a podobne. Podľa názoru žalobcu pod pojem „podobne“ možno zahrnúť tú skutočnosť, že banka túto výzvu vygenerovala, v rovnaký deň odoslala a v zmysle VOP sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku v tretí deň po jej odoslaní. Žalobca teda v danom konaní preukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Čo sa týka nedodržania náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 258/2001 Z.z., t.j. adresa predávajúceho, na ktorej spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť je nadbytočná, resp. duplicitná, pretože § 18 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. účinného v čase podpisu úverovej zmluvy uvádzalo a je účinné aj dodnes, že spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarní predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky,

alebo poskytované služby, alebo určené osoby. Neuvedenie tejto adresy nemôže mať za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže nejde o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. žalobca poukázal na aktuálny rozsudok súdneho dvora - tretia komora z 9.11.2016 vo veci C 42/15: “Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Zákon môže stanoviť, že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov pokiaľ ide o okolnosť ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ Podľa názoru žalobcu informácia o tom, aká časť splátky sa započíta na istinu a aká na úroky a poplatky nemá vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Pre toto posúdenie postačuje vymedzenie časového obdobia, počas ktorého je dlžník povinný uhrádzať predpísané splátky, čo v zmluve vyjadruje údaj 120 splátok od 27.2.2010 do 27.2.2020 a zároveň výška splátky, ktorá bola 216,91 Eur. Žalobca ďalej dôvodil uznesením Najvyššieho súdu SR z 29.9.2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014, že má nárok na náhradu trov konania. V uvedenom podaní žalobca doplnil žalobný návrh o tieto skutkové okolnosti: Z histórie splácania úveru žalovanou je zrejmé, že táto čerpala poskytnutý vo výške 13.500,- Eur a uhradila z titulu poskytnutého úveru cca 38 splátok spolu vo výške 8.079,90 Eur s tým, že poslednú splátku uhradila dňa 3.7.2014. Žalobca ďalej špecifikoval z čoho pozostáva žalovaná suma 14.542,12 Eur.

7. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 29.1.2010 uzavrel právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere č. 0449853062, na základe ktorej jej poskytol splátkový úver vo výške 13.500,- Eur ako spotrebný úver na čokoľvek pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 14,50 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spôsob poskytnutia úveru jednorázovo bezhotovostne, spracovateľský poplatok 189,17 Eur uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 1,99 Eur mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy, výška splátky a splatnosť od prvého čerpania úveru do 31.1.2010 vo výške 18,30 Eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, od 27.2.2010 vo výške 216,91 Eur mesačne k 27. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny úrokov z omeškania, poplatok nákladov banky spojených s úverom), počet splátok 120 ods. 27.2.2010, konečná splatnosť úveru 27.1.2020, ročná percentuálna miera nákladov 16,44%, priemerná hodnota RPMN 14,74%, celkové náklady spojené s úverom 12.734,40 Eur.

9. V zmysle bodu 7.6.1 banka je oprávnená: A/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

10. V zmysle bodu 10.3. VOP pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine 7 deň po jej odoslaní a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

11. Výzvou zo dňa 8.9.2014 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámil žalovanej, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 7.9.2014 vo výške 4.131,72 Eur. Zároveň žalobca požiadal uhradiť dlžnú sumu najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy.

12. Oznámením zo dňa 6.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a/ VOP, t.j. omeškanie so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace a na základe uvedeného jej oznámil, že v mysle bodu 7.6.1. VOP ku dňu 3.10.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu vo výške 14.378,52 Eur. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k splateniu celej vyššie uvedenej pohľadávke s príslušenstvom do 15tich dní od prevzatia oznámenia. Z pripojenej doručenky súd zistil, že táto zásielka bola podaná dňa 9.10.2014, uložená na pošte 13.10.2014 a ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote vrátená žalobcovi dňa 3.11.2014.

13. Oznámením dňa 11.11.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. 449853062 na žalobcu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1487/2014/ CE.

14. Žalobca listom zo dňa 11.1.2016 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 14.904,86 Eur do 17.1.2016.

15. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

18. Podľa § 502 ods. 2 ObZ, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

19. Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

20. Podľa § 503 ods. 2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

21. Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

22. Podľa § 365 veta prvá ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

23. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného do 30.4.2014, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 27. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

31. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

32. Súd posúdil skutkové tvrdenia, právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené stranami sporu, z týchto vychádzal, následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti za preukázané:

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere č. 0449853062, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úver v sume 13.500,- Eur s úrokovou sadzbou fixnou do splatnosti vo výške 14,5% ročne. Jednalo sa o spotrebný úver na čokoľvek poskytnutý jednorázovo bezhotovostne, pričom z uvedenej sumy 13.500,- Eur bola odpočítaná suma spracovateľského poplatku 189,17 Eur a len rozdiel týchto súm bol poskytnutý žalovanej na účet. Ďalej boli dohodnuté splátky predmetného úveru do 31.1.2010 vo výške 18,30 Eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca od 27.2.2010 vo výške 216,91 Eur k 27. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom) pri počte splátok 120 ods. 27.2.2010 pri konečnej splatnosti úveru 27.1.2020. Ročná percentuálna nákladov predstavovala 16,44%, priemerná hodnota RPMN 14,74% a celkové náklady spojené s úverom 12.734,40 Eur.

34. V zmysle námietok žalovanej sa súd zaoberal otázkou platného zosplatnenia úveru, ako aj platného postúpenia pohľadávky s prihliadnutím na námietku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

35. Niet pochýb o tom, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo ku dňu k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách, ktorá je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

36. Hlavný právny vzťah je však založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi pripadajúcimi takto do úvahy (1. zákon o spotrebiteľskej úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. ) panuje pomer, že primárne sa považuje predpis špeciálny ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka, tzn. že úprava Obchodného zákonníka sa môže na

takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka a preto súd na všetky právne skutočnosti neupravené v zákone č. 258/2001 Z.z. použil ustanovenie Občianskeho zákonníka.

38. Ustanovenie § 53 ods. 9 sleduje, aby dodávateľ pri nesplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky a sleduje aj zamedzenie tejto možnosti v prípade, ak nesplnenie povinnosti zo stany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Samotné ustanovenie § 565 umožňuje, aby v prípade ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však veriteľ môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní upozorní spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 OZ, t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 je podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Právo žiadať zaplatenie celej splátky môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, môže však tak urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky. Rozhodujúce je to, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok a to v omeškaní 3 mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva.

39. Tak ako žalobca v konaní uviedol vo svojom vyjadrení, žalovaná zaplatila poslednú splátku dňa 3.7.2014. Žalobca pristúpil k postupu v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 plus s poukazom ustanovenie bodu 7.6.1. VOP, kedy výzvou zo dňa 8.9.2014 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Žalobca však v konaní nebol schopný predložiť žiadny dôkaz o doručení predmetnej výzvy žalovanej. Chýbajúci dôkaz odôvodňoval len odkazom na bod 10.3 VOP, že táto zásielka sa považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní, tzn. že postačuje pre platné postúpenie pohľadávky, aby výzva zo dňa 8.9.2014 sa dostala do dispozičnej sféry adresátky - žalovanej, pričom stačí, ak sa banka pokúsila o doručenie, pričom za takýto pokus je potrebné považovať zaslanie na poslednú známu adresu, napr. poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne, pričom žalobca mal za to, že právny predchodca žalobcu si túto povinnosť splnil tým, že banka výzvu vygenerovala a v rovnaký deň odoslala. S touto argumentáciou súd nemohol súhlasiť, pretože žalobca nepredložil žiadny dôkaz o podaní danej zásielky na poštovú prepravu (aj keď iba obyčajnou zásielkou) a preto za platný dôkaz o doručení nemožno považovať iba jednoduché vygenerovanie predmetnej výzvy so systému právneho predchodcu žalobcu, nakoľko vygenerovanie takejto zásielky mohol žalobca vykonať až tesne pred podaním žaloby na súd a teda v tomto ohľade nemožno považovať zásielku zo dňa 8.9.2014 za riadne doručenú žalovanej a to ani s poukazom na bod 10.3 VOP, pretože žalobca nepreukázal ani deň odoslania obyčajnej poštovej zásielky.

40. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu, keďže nedošlo k účinnému doručeniu danej výzvy žalovanej, nemohlo ani dôjsť k účinnému oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko neboli naplnené potrebné zákonné predpoklady.

41. Zároveň súd konštatuje, že samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2016 doručenom súdu dňa 12.1.2017 uviedol, že žalovaná poslednú splátku uhradila dňa 3.7.2014, pričom žalobca v konaní neozrejmil, s ktorými splátkami úveru bola žalovaná v omeškaní a teda súd nemohol posúdiť, či boli naplnené zákonné predpoklady podľa § 53 ods. 9 s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. či si danú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil právny predchodca žalobcu ako veriteľ včas a riadne.

42. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neunesenie bremena

tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.

43. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v končenom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu. Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Ak je žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu.

44. Žalobca v konaní neuniesol povinnosť tvrdenia vo vzťahu ku skutočnosti, s ktorou splátkou resp. s ktorými splátkami bola žalovaná v omeškaní, pričom v tomto smere bolo povinnosťou samotného žalobcu tieto skutočnosti tvrdiť a následne preukázať. V konaní nebolo vecou súdu dedukovať z priložených listinných dôkazov tieto konkrétne skutočnosti, pretože súd vykonáva dokazovanie len čo sa týka tvrdení stranami sporu označených a následne po povinnosti tvrdenia nastupuje ich povinnosť preukázania dôkazného bremena vo vzťahu k týmto tvrdeným skutočnostiam. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní toto netvrdi,l doručenie výzvy zo dňa 8.9.2014 žalovanej spôsobom prezumovaným zákonom, resp. aj jeho vlastnými ustanoveniami VOP nepreukázal, súd mal za to, že takto došlo k nezákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne aj postúpeniu pohľadávky z pôvodného vlastníka - právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s. na momentálneho žalobcu.

45. Právny predchodca žalobcu (SLSP, a.s.) ako banka je držiteľom „bankového povolenia“ podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, teda nemôže postúpiť žalobcovi ako „nebanke“ (žalobca nedisponuje bankovým povolením) bez predchádzajúce zosplatnenia tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Na žalobcu (nebanku) môže banka bez toho, aby úver zosplatnila platne postúpiť len časť svojej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách .

46. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách jednoznačne vyplýva, že banka bez zosplatnenia nemôže na nebanku postúpiť pohľadávku z celého úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, teda aktuálnemu dlhu dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky.

47. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku po splatnosti je obsiahnutý v Dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 92 uvádza „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ (pozn. Pôvodný odsek 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z.z.).

48. Predmetom postúpenia z banky na nebanku môže teda byť len splátka (splátky) úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní nepretržite 90 dní.

49. Žalobca však do dnešného dňa nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu po tom, čo bola 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách a nepreukázal ani, že naňho boli postúpené len splatné splátky úveru.

50. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh v žalovanej výške nemohol existovať. Takáto pohľadávka predstavuje skapitalizovanú sumu z celého úveru, ktorý mal trvať do roku 27.1.2020. Právny predchodca žalobcu jednoducho celý úver skapitalizoval bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom úverový vzťah ukončil, a následne túto skapitalizovanú sumu postúpil na žalobcu.

51. Právny predchodca žalobcu bol oprávnený na žalobcu postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale to by musela úverový vzťah lege artis ukončiť (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zákonným spôsobom a pri splnení všetkých zákonných podmienok) a takýmto spôsobom sa dopracovať k žalovanej

pohľadávke, ktorú následne v súlade so zákonom môže postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou. Do dnešného dňa však žalobca relevantne nepreukázal, aby jeho právny predchodca zákonným spôsobom vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

52. V zmysle vyššie uvedenej právnej argumentácie teda žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v takejto výške, keďže úverový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu - SLSP, a.s. a žalovanou nebol ukončený. Takýmto konaním by došlo k obchádzaniu zákona o bankách.

53. Súd na základe vyššie uvedeného právne uzatvoril, že žalobca v konaní nie je aktívne legitimovaný na podanej žaloby voči žalovanej, t.j. nie je nositeľom práva, ktorého sa v konaní domáha a v tomto smere súd odkazuje na všetku vyššie citovanú argumentáciu.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu pre neunesenie povinnosti tvrdenia a následne aj dôkazného bremena na strane žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

55. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

56. Súd nevyhovel návrhu žalovanej prednesenom na pojednávaní dňa 19.9.2017 rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, lebo mal za to, že nie sú splnené podmienky v zmysle § 278 CSP. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávanie riadne a včas ospravedlnil prípisom zo dňa 3.7.2017 z dôvodu nezvyšovania trov právneho zastúpenia, pričom žalovaný nárok považoval za odôvodnený v celom rozsahu a žiadal súd rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov. V prípade, ak sám žalobca nepovažoval svoju účasť za potrebnú, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti na základe preložených dôkazov, toto jeho konanie nemožno sankcionovať vydaním rozsudku pre jeho zmeškanie. Právna koncepcia tohto ustanovenia nemá za úlohu „trestať“ žalobcov týmto spôsobom, ak sám žalobca usúdil, že sa pojednávania nezúčastní, čím sa sám vystavil riziku nemožnosti argumentácie a protiargumentácie a tým aj možnej straty úspechu v spore.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).