Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-63-2016.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.:TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, R.. Z. XXXX, XXX XX Y., o zaplatenie sumy 661,17 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 191,20 eura spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 44,99 eura od 4.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 146,21 eura od 4.9.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 178,45 eura s 8,5 % úrokmi z omeškania zo sumy 92,40 eur od 4.7.2013 do zaplatenia a zo sumy 86,05 eura od 4.8.2013 do zaplatenia zastavuje.
Žalovanej súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške 661,17 eur spolu s úrokom z omeškania titulom neplnenia povinností za poskytnuté služby.
2/ Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
3/ Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4/ Zo zmluvy o pripojení súd zistil, že Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalovanou ako užívateľom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Žalovaná sa zaviazala za poskytnuté služby riadne a včas platiť.
5/ Žalovanej boli za dodané služby vystavené faktúry:
- na sumu 92,40 eur, splatná 03.07.2013
- na sumu 86,05 eur, splatná 03.08.2013
- na sumu 146,21 eur, splatná 03.09.2013,
- na sumu 44,99 eur, splatná 03.10.2013,
- na sumu 291,52 eur, splatná 03.11.2013 titulom zmluvnej pokuty
6/ Žalovaná nezaplatila riadne a včas za fakturované služby v celkovej sume 191,20 eur.
7/ Pohľadávka bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.
8/ Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
9/ Podľa § 52 ods.1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10/ Podľa § 52 ods.3 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11/ Podľa § 52 ods.4 Obč. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12/ Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.
13/ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.
14/ Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
15/ Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16/ Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17/ Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
18/ Z dôvodu, že žalovaná si ako spotrebiteľ neplnila povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a dostala sa s plnením do omeškania, súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy vo výške 96,63 eur a priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr.
19/ Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia (nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20/ Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré sú súhrnne upravené v § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný
len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. V tomto prípade sa však jednalo o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, kde nebolo v možnostiach žalovanej ako spotrebiteľa jednotlivé jej ustanovenia meniť, mohla ju len prijať, alebo odmietnuť.
21/ I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách majú povahu osobitných ustanovení voči ustanoveniam, ktoré v 8. časti upravujú jednotlivé typy zmlúv. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, ktorej predaj, resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Na druhej strane spotrebiteľ je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou, pretože nemôže vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Naviac, ust. § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22/ Súd zdôrazňuje, že pri zmluvnej pokute sa musí jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa. Na základe uvedeného vo zvyšku (v časti zmluvnej pokuty vo výške 291,52 eur a v časti úroku z omeškania z tejto sumy) súd nepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu žalobcu za dôvodne podanú a v tejto časti súd žalobu zamietol.
23/ Podaním doručeným súdu dňa 13.10.2016 zobral žalobu v časti zaplatenia sumy vo výške 178,45 eur spať. Súd konanie v tejto časti zastavil.
24/ Podľa § 145 ods. 2 ods. 1 C.s.p., Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25/ Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26/ Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27/ O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.2 CSP a z neho vyplývajúcou zásadou pomeru úspechu vo veci. Z rozsudku súdu vyplýva, že žalovaná mala v konaní prevažný úspech. Nakoľko jej však žiadne trovy nevznikli, súd jej ich nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP)..