Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-152-2016.pdf
PDF · 106.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/152/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne: O. P., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX N. A. W., právne zast. Advokátska kancelária V4 JURISTIC group s.r.o., IČO: 50 192 205, so sídlom Kysucká cesta 8405/16C, 010 01 ŽILINA, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie 5.679,48 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.679,48 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5.679,48 Eur od 4.9.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 17.10.2016 domáha voči označenej žalovanej, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 5679,48 Eur s príslušenstvom 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 4.9.2015 do zaplatenia a uložil žalovanej povinnosť nahradiť jej trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia. V odôvodnení žaloby uviedla, že so žalovanou 10.7.2000 uzavrela poistnú zmluvu č. 4030400011 so začiatkom poistenia 11.7.2000 a koniec poistenia bol stanovený na 11.7.2015. V predmetnej zmluve bola dohodnutá výška poistného pre prípad smrti a dožitia 25,73 € (775,- Sk) a výška úrazového poistenia 1,82 € (55,- Sk), spolu v sume 27,55 €. Výška poistnej sumy bola dohodnutí pre prípad smrti 113.430,- Sk po prepočte na platnú menu v sume 3765,19 € a pre prípad dožitia 171.100,- Sk po prepočte v sume 5679,48 €. Uplynutím 11.7.2015 vznikol žalobkyni nárok na vyplatenie poistného plnenia z titulu dožitia, preto žalobkyňa požiadala žalovaného o zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia. Na prijatie nárokového listu reagovala žalovaná poisťovňa oznámením o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo dňa 16.12.2015, v ktorom oznámení uviedla žalovaná, že v rámci administratívno-vyšetrovacieho postupu vznikla právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. S týmto však nemohla žalobkyňa súhlasiť, nakoľko ak po podpise došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla výpočtu poistného, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah riadne platne uzavretej zmluvy, pričom žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Košice I., ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach. Žalobkyňa zároveň poukázala, že v snahe riešiť vzniknutú situáciu žalobkyňa vyzvala žalovanú na mimosúdne riešenie veci, výzva na poistné plnenie - vyplatenie bola žalovanej doručená 27.7.2016 a nakoľko žalovaná na výzvu nereagovala, žalobkyňa si uplatnila nárok súdnou cestou. Zároveň žalobkyňa uviedla, že žalovaná sa dostala do omeškania márnym uplynutím lehoty na plnenie a preto si uplatňuje tiež aj úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 5679,48 €. Dôvodnosť žaloby preukazovala žalobkyňa návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy č. 4030400011, žiadosťou žalovanej o vyplatenie
a zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky zo dňa 20.7.2015, oznámením žalovaného o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo dňa 16.12.2015, stanoviskom žalovanej ku podaniu k poistenej zmluve č. 4030400011 zo dňa 12.1.2016, výzvou žalobkyne zo dňa 8.7.2016 adresovanej žalovanej na zaplatenie poistného plnenia v sume 5679,48 €, podací lístok o odoslaní výzvy žalovanej na plnenie. 2. Žalovanej bola žalobca doručená dňa 15.11.2016. 3. Žalovaná doručila súdu 9.12.2016 vyjadrenie ( č.l. 20 -23 spisu) v ktorom uviedla, že vznikla pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími Všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä so zákonom o poisťovníctve č. 24/1991 Zb. Je preto sporné, či poistná zmluva je vôbec platná (§39 OZ). Žalovaná dôvodila, že poistné v zmysle § 788 OZ je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. V roku 2007 v protokole Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistných zmluvách s poistením ÚDP-K bolo v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z.z.. V zmysle cit. zák. ust. výška poistného musí zabezpečovať trvalú (dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne. Toto odborné zistenie orgánu dohľadu o tom, že poistné bolo pri poistení UDP-K povolené nesprávne v rozpore so zákonom nasvedčuje tomu, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Z.z. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné čo znamená, že bolo neplatné. Nakoľko je poistné podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy a toto bolo protizákonné, čo znamená, že nebolo platné. Absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Súčasne žalovaná poukázala, že faktom je, že: výška poistného bola v roku 1991-2002 schválená orgánom verejnej moci, takto schválené poistné, ktoré tvorila časť obsahu poistnej zmluvy bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom, poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom, potom je celá poistná zmluva neplatná, neplatnosť poistnej zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ, absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť, ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený.
4.Na preukázanie tvrdení predložila žalovaná Protokol z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. ODO-12990/2007, žiadosť o predĺženie termínu - odpoveď zo dňa 18.8.2008 adresovaná žiadosť predsedovi predstavenstva právneho predchodcu žalovanej, znalecký posudok č. 4/2008 vypracovaný fi. AUDIT - POL, s.r.o. vo veci náhrady škody a ušlého zisku, notársku zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 zo dňa 2.6.2008 - osvedčenie o právne významnej skutočnosti a priebehu deja, odpoveďou z NBS zo dňa 2.12.2013 označenej ako žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie
- odpoveď, rozhodnutia OS Lučenec 6C/73/2014-252, rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 41C/338/2015-235 zo dňa 6.4.2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave 2Co/315/2005 - 401 zo dňa 30.4.2015. 5. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení k vyjadreniu (replika) poukázal na ust. § 9 ods.3, § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. Poistná zmluva bola uzatvorená s vtedy platnými a účinnými právnymi predpismi, čiže výška poistného nemohla byť odvodená od zákona č. 95/2002 a ani zákona č. 8/2008 Z. z. Samotná NBS vydala rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia č. OFS-4536/2016-1 zverejnené na internetovej doméne www.nbs.sk <http://www.nbs.sk/>, ktorým žalovanej poisťovni uložila, aby upustila od klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré spočíva v tom, že spotrebiteľom akýmkoľvek spôsobom tvrdí, konštatuje a oznamuje alebo spotrebiteľov akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu alebo môže vyvolať omyl, že prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktoré poisťovňa uskutočňuje vo vzťahu k poistným zmluvám s poistným produktom, ktorý bol pôvodne nazývaný ako UDP-K, v súčasnosti označovaný spoločne s inými poistnými produktmi ako EuroKapitálPlus (ďalej len „poistné zmluvy"), z dôvodu pochybností o platnosti poistných zmlúv alebo z iného obdobného dôvodu, má zákonný alebo zmluvný podklad alebo že je opodstatnené; že existuje dôvodná pochybnosť o platnosti poistných zmlúv alebo že platnosť poistnej zmluvy je sporná; že spotrebiteľ nemá nárok na poistné plnenie vyplývajúce z poistných zmlúv, pokiaľ súd nerozhodne o ich platnosti. Právny zástupca žalobkyne zároveň poukázal i na iné rozhodnutia a to rozhodnutie OS Košice 15C/74/2010, potvrdené rozhodnutím KS Košice č. 5Co/142/2012, voči ktorému NS SR rozhodnutím 7Cdo/177/2013 zo dňa 9.4.2014 odmietol dovolanie; ďalej rozhodnutie OS Košice I. sp. zn. 15C/166/2012, potvrdené rozhodnutím KS Košice 2Co/822/2012, voči ktorému NSSR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 7Cdo/36/2014. Zmluva je preto platná a účinný a žaloba žalobkyne je dôvodná v celom rozsahu.
6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (duplika) uviedla, že ani jedno z rozhodnutí neobsahuje záver o tom, že pre poistné pre poistný produkt UDP-K je v súlade so zákonom, neexistuje jednotný záver súdov. Čo sa týka rozhodnutia NBS č. OFS-4356/2016 uviedol, že sa jedná o rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré nie je záväzné, kde sa vo veci samej koná. V prípade nezáväzného rozhodnutia, závery tam uvedené nemajú žiadnu právnu silu. Škodca NBS, ktorá bola uznaná za škodcu v konaní pred Krajským súdom Bratislava sp. zn. 10Co/25/2016 dospela k nesprávnym a nepravdivým záverom, pričom tieto závery vychádzajú v čase, kedy ešte neexistovali právoplatné rozhodnutia k posudzovanej otázke (napr. v súčasnosti právoplatný rozsudok OS Rimavská Sobota 10Csp//29/2016) Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa nedostavila žalovaná, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, súd preto vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti za splnenia podmienok podľa § 180 CSP. Súd vo veci stanovil termín pojednávania v čase, kedy na žalovanú ešte nebola vyhlásená nútená správa; pokiaľ nútená správkyňa žalovanej v liste doručenom súdu ( č.l. 90 spisu) požiadala o odročenie pojednávaní na mesiac október, nakoľko sa musí oboznámiť s obsahom jednotlivých sporov, súd tento dôvod nepovažoval za dôvodný, čo bolo oznámené správkyni v liste zo dňa 22.6.2017 a časový priestor takmer troch mesiacov súd považoval za primeraný pre oboznámenie sa s týmto sporom. Následne súd vykonal pojednávanie kde vykonal dokazovanie a z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisového materiálu k veci sa viažucemu mal preukázaný nasledovný skutkový stav: 7. Právny zástupca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu ako i na dôvodoch uvedených v písomných podaniach v danom súdnom spore. Poukázal na to, že žalobkyňa si naďalej uplatňuje svoj nárok celkovo v sume 5.679,48 Eur. Pre prípad úspechu si uplatňuje naďalej aj nárok na úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia. Ak došlo k nesprávnemu matematickému výpočtu zo strany žalovanej, je scestné, aby sa táto skutočnosť mala dotknúť práve žalobkyne. Táto skutočnosť ako taká nemôže byť na ujmu spotrebiteľa. Ak táto skutočnosť nastala, o ktorej skutočnosti máme aj vedomosť, môže si toto uplatňovať žalovaný v samostatnom konaní, ktoré z predložených listín je preukázané, že si uplatňuje, čiže nie je to možné dať na ťarchu alebo na zavinenie samotnej žalobkyni. 8. Z listu Národnej banky Slovenska č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013 (č.l. 38-39 spisu) adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o., z odpovede na otázku č. 4 vyplýva, že Protokol č. ODO-12990/2007z 29.10.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V predmetnom protokole sa okrem iného uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet niektorých produktov životného poistenia (medzi nimi aj produktu UDP-K), podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným. 9. Zo strany 5 Notárskej zápisnice č. N 29/2008, Nz 23331/2008 zo dňa 02.06.2008 ( č.l. 37 spisu) vyplýva prehlásenie poverených subjektov NBS, že poistné bolo žalovaným počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Práve nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K je kľúčovým problémom. 10. Národná banka Slovensko v žalovanou predloženej časti Protokolu Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., ODO-12990/2007, uviedla nedostatok zistený NBS v tom, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv, a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteniu, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. 11. Z písomného stanoviska zasielaného žalovanou na žiadosť žalobkyne o vyplatenie poistnej zmluvy po dožití, žalovaná zaslala žalobkyni list označený ako „Žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky“ zo dňa 20.7.2015.
12. Po doručení žalovaná zaslala žalobkyni „Oznámenie o prerušení vyšetrenie potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť“ zo dňa 16.12.2015, kde uviedla, že vo veci likvidácie poistnej udalosti z poistnej zmluvy žalobkyne realizovala vyšetrenia potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne plniť. Výsledkom tejto fázy je ustálenie výšky poistného plnenia. V rámci tohto postupu vznikla právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä so zákonom o poisťovníctve a teda, či poistná zmluva je vôbec platná.
13. Žalovaná v ďalšom podaní zo dňa 12.1.2016 označenom ako Stanovisko k poistnej zmluve č. 4030400011 uviedla, že v prípade predmetnej poistnej zmluvy nejde o klasickú súkromnoprávnu zmluvu, ide o tzv. regulovanú zmluvu. Takéto zmluvy spadajú do kategórie „regulovaných zmlúv“, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany ich boli oprávnené meniť alebo dopĺňať len v obmedzenom rozsahu. V 90-tych rokoch bola v rámci deetatizácie a privatizácie súkromného práva predmetná osobitná právna úprava do veľkej zmiery zrušená a bol prenechaný priestor na dohodu zmluvných strán. Tento názor nadväzuje a potvrdzuje aj stanovisko NBS zo dňa 2.12.2013, že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č. 24/1991Zb. iná ako v súčasnosti.
14. Podľa § 788 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), (1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. (2) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. (3) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa § 789 OZ osobitný právny predpis môže uložiť fyzickej a právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Môže tiež ustanoviť, že poistenie bez uzavretia poistnej zmluvy vznikne na základe inej skutočnosti za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie).
Podľa § 790 písm. b/ OZ, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb). Podľa § 797 ods. 1,2,3 OZ (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť(poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 798 OZ, poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné. V zmysle § 816 Občianskeho zákonníka: "Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenievo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastala poistná udalosť."
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Na poklade vyššie citovaných zákonných ustanovení súd vyvodil nasledovný právny záver:
16. Medzi žalobkyňou a žalovanou bola dňa 10.7.2000 uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX typ poistnej zmluvy UDP-K+ÚRAZ pre prípad smrti alebo dožitia. Poistné plnenie pre prípad dožitia bolo dohodnuté vo výške 171.100,- Sk. Poistná doba bola 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov. Žalobkyňa si zmluvne dohodnuté povinnosti plnila riadne a včas, pravidelne uhrádzala poistné, čo žalovaný nenamietal. Priebeh udalostí bol totožný s popisom v žalobe, v konečnom dôsledku k vyplateniu poistnej sumy žalovanou nedošlo. Žalovaná ako poistiteľ mala v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a je zrejmé, že podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka ide o spotrebiteľskú zmluvu. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 2000, povinnosť podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z .z. v znení účinnom od 01.05.2004, ktorej nesplnenie konštatovala NBS pri dohľade, sa vyžadovala pri výpočte poistného až od 02.05.2004.Táto zmena však v rámci princípu retroaktivity nemohla ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou pokiaľ medzi nimi nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nedošlo a toto ani v priebehu sporu tvrdené nebolo.
17. Je potrebné uviesť, že v tomto súdnom spore nebolo pochybné, že si žalobkyňa plnila zmluvne dohodnuté povinnosti (neuviedla osobne žalovanej žiadne zavádzajúce informácie, ktoré by mali znížiť jej nárok na výplatu), preto má i nárok na poistné plnenie v zmysle zmluvných dojednaní. Súd nezistil dôvody pre posúdenie poistnej zmluvy ako absolútne neplatnej, pretože prípadné pochybenia na ktoré poukazovala žalovaná ako sporné v danom spore, žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť a tieto nemôžu mať dopad na existujúci právny vzťah - poistný vzťah uzavretý v súlade so zákonom. Žalobkyňa nemôže znášať dôsledky „nesprávnych výpočtov“ zvlášť nie za stavu, keď žalovaná vedomá si nezrovnalostí v poistných vzorcoch nepristúpila k náprave a vzniknutú situáciu nijako neriešila. S poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zánik poistenia je potrebné uviesť, že nebola preukázaná objektívna nemožnosť plnenia zo strany žalovanej a táto sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazala na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by bránila v možnosti vyplatiť dohodnuté poistné plnenie zo zmluvy a ktoré by sa v dôsledku toho stalo nemožným. Zákon o poisťovníctve je normou verejného práva a žalobkyňa je v pozícii spotrebiteľa a súd má zato, že v rámci ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany táto nemôže byť jednostranne dotknutá okolnosťami, ktoré vzniknú u žalovanej v súvislosti s plnením povinnosti vo vzťahu k orgánu dohľadu podľa predpisov verejného práva. Súd má zato, že je bez právneho významu, že žalovaná dodatočne zistila, že výška poistného nebola vypočítaná správne (nie chybou spotrebiteľa žalobkyne). Zmena obsahu občianskoprávneho vzťahu môže byť vykonaná výlučne na základe predpisov súkromného práva a spôsobom, ktoré si účastníci dohodli, alebo ktoré upravuje zákon. Tu je na mieste uviesť, i to, že žalovaná po celú dobu nenamietala neplatnosť predmetnej zmluvy, naďalej inkasovala od žalobkyne poistné, pričom o týchto skutočnostiach mala vedomosť. Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovaného, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie (výpočty) a charakteristika poistenia sadzby UDP-K nie je pre posúdenie nároku žalobkyne významná. Nesprávny úradný postup nemá za následok nemožnosť plnenia žalovanej podľa § 575 Občianskeho zákonníka a nemá za následok absolútnu neplatnosť posudzovanej poistnej zmluvy. Žalovaná podľa názoru súdu má povinnosť plnenia voči žalobkyni a svoj nárok čo do nesprávneho postupu si má uplatniť v samostatnom konaní (čo sa aj stalo), pokiaľ došlo k splneniu zákonných podmienok na uplatnenie nároku. Za daného skutkového s právneho stavu súd má zato, že nárok žalobkyne na vyplatenie poistného plnenia zmluvnej dojednaného v sume 5679,48 je týmto daný podľa ust. § 797 ods. 3 OZ a k tejto povinnosti žalovanú tiež i zaviazal. 18. Podľa § 517 ods. 1,2 OZ (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môžesa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov zomeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnychbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňuomeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Nakoľko nedošlo k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovanej, má žalobkyňa nárok na zákonné úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1,2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom z priznanej sumy 5679,48 € od 4.9.2015 do zaplatenia s poukazom na to, že nárok bol uplatnený u žalovanej 20.7.2016, lehota na prešetrenie u žalovanej bola 1 mesiac, táto uplynula 20.8.2016 a uplynutím 15 dní od tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania, kedy je povinná platiť úroky v zákonnej sadzbe 5,05%, ktorá sadzba ku dňu omeškania podľa sadzieb ECB predstavovala 0,05 % + 5% podľa Nariadenia vlády SR. 20. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorýmsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná a preto jej patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Čadca.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.