Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/275/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: L. U., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XX, V., zastúpený AK Hrabovská s.r.o., so sídlom Jakubovo nám. č. 9, Bratislava a žalovanej: S.F. P., R..F.., F. F. M. XX, V., C.: XX XXX XXX, zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 7.061,89 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 01.07. 2019, č. k. -674, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku v časti priznaných úrokov z omeškania prevyšujúcich 9% ročne zo sumy 6.094,52 eur od 3.9.2009 do zaplatenie m e n í tak, že žalobu v tejto časti príslušenstva z a m i e t a .

Vo zvyšnej časti sa napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie (II. výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,60%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 967,37 eur a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 967,37 eur od 3.9.2009 do zaplatenia, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.094,52 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 6.094,52 eur od 3.9.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 72,6 %, o výške ktorých si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením.

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia 7.061,89 eur s prísl. titulom nároku na poistné plnenie z havarijného poistenia motorového vozidla zn. Volkswagen Passat založeného poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX R. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2009 a 16.3.2009 (pripoistenie hliníkových diskov) na tom skutkovom základe, že dňa 23.05.2009 došlo v Bratislave na k poistnej udalosti tak, že manželka žalobcu W. U. spôsobila dopravnú nehou, pri ktorej s poisteným vozidlom W.: V.-XXX-F. narazila do pred ňou idúceho vozidla Ford Transit W.: V.-XXX-H.. K dopravnej nehode bola privolená polícia, a bola vyčíslená škoda vo výške 4.000 eur. Hoci žalobca poistnú udalosť nahlásil dňa 25.5.2009 v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami, žalovaná poistné plnenie odmietla vyplatiť. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov W. U., L. T., oboznámil vyšetrovací spis sp. zn. OPv 125/10 MV SR, ČVS: SKIS 181/IS-I-V-2010, znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. XXX/XXXX, znaleckým posudkom znalca Ing. Tomáša Korbeľa č. XX/XXXX, znaleckým posudkom znalkyne Ing. Eleny Kobliškovej č. XX/XXXX a znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Šimka č. XX/XXXX, odborným vyjadrením znalca Ing. Rybianskeho č. X/ XXXX, fotodokumentáciou a z vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že dňa 23.05.2009 došlo na Pestovateľskej ul. v Bratislave k dopravnej nehode, ktorú spôsobila manželka žalobcu W. U., keď X. X. P. W.: V.-XXX-F. narazila prednou časťou vozila do vozidla zn. I. Transit W.: V.-XXX-H., idúceho pred ňou. Podľa záznamu o dopravnej nehode bola poškodená predná časť vozidla, predný nárazník, ľavé predné svetlo, kapota, predná maska, 2x airbag, pričom vozidlo bolo políciou označené ako nepojazdné. Vozidlo Ford Transit bolo podľa záznamu pojazdné, malo poškodenú zadnú časť vozidla, zadný nárazník, škoda bola políciou vyčíslená na 100 eur. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že k okolnostiam dopravnej nehody vypočul oboch jej účastníkov, L. T. R. W. U. a dodal, že zo Záznamu o blokovom konaní zo dňa 23.5.2009 zistil, že W. U. sa dopustila priestupku podľa tým, že porušila povinnosti vodiča podľa a , za čo jej bola uložená pokuta v blokovom konaní vo výške 100 eur. Vozidlo bolo po nehode, a rovnako tak po oprave obhliadnuté pracovníkmi poisťovne, avšak poistné plnenie žalobcovi nebolo vyplatené s argumentom žalovanej, že ide o poistný podvod.

4. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol uzavretím dvoch poistných zmlúv z marca 2009. Poistná udalosť bola nahlásená žalovanej 25.5.2009, a tá ju zaregistrovala pod Č.. XXXXXXXXXX. Poisťovňa (žalovaná) po škodovej udalosti odstúpila od poistnej zmluvy dňa 18.8.2009 a v dôvodoch odstúpenia uviedla, že nie je možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na vozidle žalobcu vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Uviedla, že z hľadiska geometrickej korešpondencie ako celku viditeľného na fotodokumentácii je zrážka vozidiel Passat W.: V.-XXX-F. R. Ford Transit W.: V.-XXXUI z technického hľadiska neprijateľná, na základe čoho poistnú udalosť vybavila ako bezpredmetnú. Vychádzala pritom z čl. 8 bod 18 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého poisťovňa môže odmietnuť poistné plnenie, ak poistený uvedie poisťovňu do omylu o okolnostiach týkajúcich sa nároku na poistné plnenie alebo jeho výšky. Z pripojeného spisu Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby ČVS: IS-1-V-2010 súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že uznesením zo dňa 27.7.2010 bolo zastavené trestné stíhanie za pokus zločinu poisťovacieho podvodu na tom skutkovom základe, že v Bratislave na Karadžičovej ul. č. 17 dňa 16.7.2009 trestne zodpovedná osoba podala poškodenej Wüstenrot poisťovni, a.s. oznámenie o poistnej udalosti, nehody ktorá sa mal stať dňa 23.5.2009 o 9,30 hod. na Pestovateľskej ulici v Bratislave na motorovom vozidle VW Passat W.: V.-XXXSU. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na znalecký posudok č. 133/2015 zo dňa 29.05.2015 vypracovaný súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, podľa ktorého poškodenia motorových vozidiel Ford Transit a VW Passat zodpovedajú ich kontaktu, pričom rozsah poškodenia vozidla VW Passat bol daný stavom dielom, ktoré už boli čiastočne poškodené pred dopravnou nehodou. Znalecký ústav skonštatoval, že poškodenia sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou len čiastočne a pred dopravnou nehodou sa na vozidle nachádzali poškodenia prednej výstuhy (okrem poškodenia pravej strany výstuhy od držiaka ťažného zariadenia), poškodenie krytu nárazníka a poškodenie držiakov svetiel. Ostatné poškodenia je možné technicky vysvetliť pri vzájomnom kontakte vozidla a uvádzaným priebehom nehodového deja. Znalecká organizácia sa zároveň vyjadrila aj k znaleckému posudku Ing. Kobliškovej č. XX/XXXX zo dňa 5.5.2010, odbornému vyjadreniu znalca Ing. Igora Šimka č. XX/XXXX zo dňa 8.6.2012 a odbornému vyjadrenia znalca Ing. Mariána Rybianskeho č. X/XXXX zo dňa 21.3.2010. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 4.5.2018 Ing. Tomáša Korbeľa, znalca z odboru cestná doprava, odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý ocenil náklady na opravu poškodeného vozidla žalobcu označeného ako nesúvisiace s dopravnou nehodou zo dňa 23.5.2009 na sumu 967,37 eur vr. DPH. Na podklade tohto odborného záveru vzal žalobca v priebehu konania svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 967,37 eur a úroku z omeškania 9,25% zo sumy 967,37 eur od 3.9.2009 do zaplatenia späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 967,37 eur vr. príslušenstva v prvom výroku rozhodnutia zastavil ( ).

5. Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 797 ods.1, 2, 3, § 806 Obč. Zák., dospel súd prvej inštancie k záveru, že po čiastočnom späťvzatí žaloby (v rozsahu 967,37 eur s prísl.) je žaloba dôvodná. Zhrnul, že žalobca sa v konaní domáhal poistného plnenia - náhrady nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla po dopravnej nehode v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy.

Dôvodom pre neposkytnutie poistného plnenia zo strany žalovanej bol názor, že poškodenia na poistenom motorovom vozidle zn. VW Passat v celom rozsahu nekorešpondovali s deklarovaným nehodovým dejom, teda že sa nedalo jednoznačne tvrdiť, že škoda na vozidla vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, čo bola aj podstata jej procesnej obrany. Na podporu svojich tvrdení každá zo strán sporu predložila vlastné listinné dôkazy. Žalobca odborné vyjadrenie č. X/XXXX znalca Ing. Rybianskeho, žalovaná znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. Šimka. Pre úplnosť súd prvej inštancie ozrejmil, že žalovaná podala na žalobcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poistného podvodu, ktoré sa však nepotvrdilo. Trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené. Dodal, že žalovaná strana vzhľadom na existenciu viacerých znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení, navrhla súbežne na jednom pojednávaní vypočuť všetkých znalcov, čo sa však súdu nepodarilo zrealizovať. Napokon nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorá, okrem iného, posúdila aj správnosť záverov obsiahnutých v znaleckých posudkoch Ing. Šimka, Ing. Kobliškovej a v odbornom vyjadrení Ing. Rybianskeho. Súd prvej inštancie teda pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov tejto znaleckej inštitúcie. Z jeho obsahu vyplýva, že poškodenia motorových vozidiel Ford Tranist a VW Passat zodpovedajú ich kontaktu, pričom poškodenia na motorovom vozidle žalobcu sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou čiastočne. Ku kontaktu vozidiel jednoznačne došlo, pričom nie je možné vylúčiť ani aktiváciu airbagov na vozidle žalobca pri danom kontakte. Znalecká organizácia zároveň konštatovala, že na vozidle žalobcu sa pred nehodou nachádzali určité poškodenia s tým, že ostatné poškodenia je možné technicky vysvetliť pri vzájomnom kontakte vozidiel a uvádzanom priebehu nehodového deja. V konaní bolo nariadené aj ďalšie znalecké dokazovanie, ktorým bola určená výška nákladov na opravu tých poškodení motorového vozidla žalobcu, ktoré s predmetnou dopravnou nehodou nesúviseli, na základe ktorého žalobca čiastočne svoj žalobný nárok upravil, teda v časti o zaplatenie 967,36 eur vzal žalobu späť. Súd prvej inštancie posúdiac všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti uzavrel, že neobstojí záver žalovanej, že k poistnej udalosti nedošlo. Zo samotnej skutočnosti, že na vozidle žalobcu boli už pred nehodou určité poškodenia, nemožno vyvodiť, že k dopravnej nehode nedošlo tak, ako to popisovali jej účastníci. Pokiaľ teda žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenia a od poistnej zmluvy odstúpila, urobila tak v rozpore so zákonom a Všeobecnými poistnými podmienkami. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, po čiastočnom späťvzatí, vyhovel vo zvyšku žalobe a priznal žalobcovi sumu 6,094,52 eur, vrátane úrokov z omeškania (, , Obč. Zák., NV č. ).

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa vspojení s Zhodnotil, že žalobca mal v konaní úspech vo vyhovujúcej časti, čo činí 86,% a neúspech v časti, v ktorej vzal žalobu späť (13,7%). Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,6% (86,3 % - 13,7%).

7. Proti vyhovujúcemu výroku (II. výrok) a súvisiacemu výroku o trovách konania (III., IV. výrok) podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok zmenil, žalobu v tejto časti zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o jeho záver o vzniku poistnej udalosti. V tejto súvislosti namietal, že súd prvej inštancie považoval za relevantný znalecký posudok vypracovaný súdneho inžinierstva v Žiline, hoci spoľahlivo nepreukazuje existenciu uplatneného nároku. Zo záverov posudku vyplýva, že na motorovom vozidle žalobcu došlo k poškodeniam na dieloch, ktorú už boli pred daným kontaktom čiastočne deformované a poškodené. Znalecká organizácie v posudku uviedla, že na vozidle VW Passat sa nachádzajú aj také poškodenia, ktoré nie je možné vysvetliť pri udávanom priebehu nehodového deja, a ktoré sa na poškodenom motorovom vozidle nachádzali už pred škodovou udalosťou. Znalecký posudok teda jednoznačne vylúčil technickú prijateľnosť stretu motorových vozidiel s ohľadom na všetky deklarované poškodenia. Podľa odvolateľky je z toho zrejmé, že súd prvej inštancie interpretoval závery znaleckého posudku č. XXX/XXXX nesprávne, nakoľko posudok v značnej miere spochybňuje priebeh škodového deja a rozsah škôd na motorovom vozidle žalobcu. Podľa žalovanej tak nárok na náhradu škody nebol náležite preukázaný čo do právneho základu a výšky. Žalovaná ďalej dôvodila rozpornosťou svedeckých výpovedí. Mala za to, že sa svedkovia účelovo vyhýbali odpovediam na položené otázky, vodička poškodeného motorového vozidla sa nevedela vyjadriť k aktivácii airbagu, účelovo menila informáciu o rýchlosti vozidlo v čase škodovej udalosti, zavádzala aj tvrdením, že v čase škodovej udalosti bola oslepená slnkom, čo bolo znaleckým dokazovaním vylúčené. Naviac, žalobca nepreukázal ani dôvodnosť výšky uplatneného nároku, keď sám na pojednávaní dňa 3.3.2010 uviedol, že náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovali sumu 2.987,45 eur. Žalovaná ďalej voči napadnutému

rozsudku namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pokiaľ išlo o priznané úroky z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 6.094,52 eur od 3.9.2009 do zaplatenia. Ozrejmila, že uplatnený nárok žalobcu, pokiaľ by existoval, vznikol by na základe občianskoprávneho vzťahu. V súlade s Obč. Zák. v spojení s NV SR č. v znení účinnom ku dňu údajného omeškania žalovanej, bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len v nepatrnej časti. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistili skutkový stav a pokiaľ ide o samotný uplatnený nárok na poistné plnenie, tento aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť.

10. Podľa ust. § 797 ods. 2 Obč. zák. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda poistná udalosť. Poistná udalosť musí spĺňať dve podmienky a to vznik náhodnej udalosti bližšie označenej v poistnej zmluve, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej vzniknutá škoda. Poisťovateľovi vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že je preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Vznik práva poisteného na poskytnutie poistného plnenia od poisťovne je podmienený existenciou platnej poistnej zmluvy a obsahom práv a povinností v nej uvedených a vyplývajúcich z právnych predpisov. V prejednávanom prípade žalobca preukázal, že dňa 23.5.2009 došlo v Bratislave na Pestovateľskej ul. k poškodeniu poisteného motorového vozidla zn. VW Passat W.:V.-XXXSU jeho zrážkou s vozidlom Ford Transit W.: V. XXXUI, t. j. že došlo k náhodnej udalosti, v príčinnej súvislosti s ktorou vznikla na vozidle škoda, teda preukázal vznik poistnej udalosti v zmysle čl. I ods. 1 písm. b/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu. Z vykonaného dokazovania však skutkovo vyplynulo aj to, že poistené motorové vozidlo (VW Passat) bolo už pred nehodou poškodené, z ktorého dôvodu niektoré jeho poškodenia na prednej časti nemohli s priebehom dopravnej nehody korešpondovať. Napriek tomuto konštatovaniu nie je možné dospieť k záveru, že k poistnej udalosti nedošlo.

11. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pri svojich rozhodnutí vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (č.l. 395 a nasl.). Tento posudok, okrem iného, analyzoval aj technicky prijateľný priebeh nehodového deja, pričom sa vychádzalo z predpokladu, že vozidlo Ford Transit stálo a z tvrdenia vodičky, že na začiatku nehodového deja sa vozidlo VW Passat pohybovalo rýchlosťou cca 60 km/hod. Znalecký posudok posudzoval aj zdokumentovaný stav poškodenia motorového vozidla VW Passat, vychádzajúc z dokumentácie polície a poisťovne a z listín zaobstaraných pri vstupe vozidla do poistenia. Znalecký posudok konštatoval, že „stav vonkajších dielov, ktoré boli dokumentované na mieste deklarovaného vzniku poškodenia je totožný so stavom vonkajších dielov pri obhliadke nachádzajúcej sa v spisovom materiály“. Znalecký posudok podrobne popísal poškodenia vozidla VW Passat a Ford Transit a zhodnotil vzájomnú korešpondenciu zdokumentovaných poškodení oboch vozidiel, rovnako zhodnotil možnosti aktivácie airbagov vozidla VW Passat. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že „z hľadiska geometrickej a energetickej korešpondencie sú zdokumentované poškodenia na vozidle VW Passat, konkrétne poškodenie prednej časti v postupnosti deformácie a zalomenia krytu predného nárazníka, poškodenie plastovej výstuhy nárazníka, kovovej výstuhy nárazníka, masky chladiča, chladičovej steny, kapoty a svetiel, vo vzájomnej korešpondencii s poškodeniami na vozidle Ford Tranzit (poškodenie nosníka ťažného zariadenia a deformácie a zalomenie pozdĺžnych nosníkov, na ktorých je rám uchytený a celkové zatlačenie nárazníka a nosníka) vo vzájomnej korešpondencii z pohľadu, že k poškodeniam dochádzalo na dieloch, ktoré už boli pred daným kontaktom čiastočne deformované a poškodené“. V posudku sa tiež uvádza, že „poškodenia motorových vozidiel zodpovedajú ich kontaktu, pričom rozsah poškodenia bol daný stavom dielom, ktoré už boli čiastočne poškodené pred danou dopravnou nehodou. Z uvedeného je možné konštatovať, že poškodenia sú v príčinnej súvislosti len čiastočne, nakoľko postupnosť poškodzovania je daná a determinovaná predchádzajúcim stavom dielov. Z poškodenia tabuľky evidenčného čísla vozidla VW Passat vyplýva, že ku kontaktu predmetných vozidiel jednoznačne došlo“. Znalecký posudok rovnako konštatoval, že „na vozidle Passat sa nachádzajú aj také poškodenia,

ktoré nie je možné vysvetliť pri udávanom priebehu nehodového deja, a ktoré sa na vozidle VW Passat nachádzali už pred dopravnou nehodou“, pričom znalecký posudok tieto poškodenia presne identifikoval a odčlenil. Z uvedeného je zrejmé, že námietky žalovanej týkajúce sa akceptácie tohto znaleckého posudku súdom prvej inštancie neobstoja. Znalecký posudok č. XXX/XXXX potvrdil, že k stretu vozidiel VW Passat a Ford Transit jednoznačne došlo, objasnil sporné otázky ohľadom charakteru poškodenia motorového vozidla VW Passat, potvrdil rýchlosť vozidla VW Passat bezprostredne pred nehodou (60 km/hod.), špecifikoval a odčlenil aj poškodenia vozidla, ktoré s dopravnou nehodou nesúviseli. Predmetný znalecký posudok aj podrobne rozobral ostatné v konaní vypracované znalecké posudky, resp. odborné vyjadrenia, či už Ing. Kobliškovej, Ing. Šimka a Ing. Rybanského. Z hľadiska komplexnosti a vypovedacej hodnoty preto znaleckému posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity niet čo vytknúť.

12. Odvolací súd dodáva, že zo skutočnosti, že poistené motorové vozidlo bolo pred nehodou poškodené (tieto poškodenia neboli hlásené poisťovni) nie je možné vyvodiť záver, že k poistnej udalosti nedošlo, a že poisťovni nevznikla právna povinnosti poskytnúť poistenému poistné plnenie. Žalobca v konaní preukázal, že dňa 23.5.2009 došlo k náhodnej udalosti bližšie špecifikovanej v poistnej zmluve a vo Všeobecných poistných podmienkach, t.j. že žalovanej vznikla právna povinnosť poskytnúť mu poistné plnenie. Skutočnosť, že predošlé poškodenie na vozidle poisťovni nehlásil, ho z nároku na poistné plnenie z predmetnej dopravnej nehody nemôže diskvalifikovať. Súd prvej inštancie na podklade znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. XXX/XXXX v spojení s posudkom Ing. Tomáša Korbeľa č. XX/XXXX správne identifikoval a vyčíslil škodou na poistenom vozidle, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 23.5.2009, keď z rozsahu spornej škodovej udalosti vylúčil tie škody na vozidle, ktoré s nehodou nesúviseli. Rozhodol teda vecne správne, keď (zohľadniac čiastočné späťvzatie žaloby) žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.094,52 eur titulom poistného plnenia. 13. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta samotnú výšku uplatneného nároku na poistné plnenie, odvolací súd uvádza, že náklady na opravu vo výške 7.061,89 eur vr. DPH stanovila sama žalovaná (ide o čiastku, ktorú si pred čiastočným späťvzatím žaloby žalobca voči nej upaltnil), čo vyplýva z jej poistného spisu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 8 ods. 12 VPP pre poistenie motorových vozidiel, podľa ktorého poisťovňa môže určiť výšku poistného plnenia aj formou rozpočtu, čo zjavne v predmetnej sporovej veci poisťovňa aj urobila.

14. Za bezpredmetnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalovanej, že sa svedkovia účelovo vyhýbali odpovediam na položené otázky, ďalej že vodička poškodeného motorového vozidla sa nevedela vyjadriť k aktivácii airbagu, mala účelovo meniť informáciu o rýchlosti vozidlo v čase škodovej udalosti a mala zavádzať tvrdením, že v čase škodovej udalosti bola oslepená slnkom, čo bolo znaleckým dokazovaním vylúčené. Žalovaná v odvolaní neuviedla, akým konkrétnym otázkam sa mali svedkovia vyhýbať, pričom samotná skutočnosť, že vzhľadom na značný časový odstup svedkovia nevedeli presne odpovedať na zadané otázky (či už ohľadom aktivácie airbagu, alebo oslnenia slnkom) nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako účelové konanie.

15. Z pohľadu odvolacej argumentácie žalovanej súdu prvej inštancie možno vytknúť len nepatrné pochybenie pri stanovení výšky úrokov z omeškania žalovanej. Ku dňu 3.9.2009 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1% ročne. S pripočítaním 8 percentuálnych bodov podľa NV č. (v spojení s Obč. Zák.) potom výška úrokov z omeškania činila 9% ročne a nie 9,25% ročne ako stanovil súd prvej inštancie.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku v časti priznaných úrokov z omeškania prevyšujúcich 9% ročne zo sumy 6.094,52 eur od 3.9.2009 do zaplatenie podľa zmenil tak, že žalobu v tejto časti príslušenstva zamietol; a vo zvyšnej časti (pokiaľ išlo o priznanú istinu 6.094,52 eur s úrokmi z omeškania 9% ročne od 3.9.2009 do zaplatenia) napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , v spojení s a a v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,60%. Zohľadnil pritom, že žalobca bol v tomto rozsahu úspešný v prvoinštančnom konaní; zároveň žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná len v nepatrnej časti

(nepatrná časť príslušenstva), čo v konečnom dôsledku nemohlo mať vplyv na zmenu pomeru celkového úspechu/neúspechu sporových strán v konaní ako celku.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 967,37 eur s prísl. zastavené (I. výrok), nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).