Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/98/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1/ L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. U. Y. Č.. XXX, XXX XX U. Y., 2/ V. V., O.. XX.XX.XXXX, V. U. Y. Č.. XXX, XXX XX U. Y., zast. JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka, AK so sídlom Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 4.385,36 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaným priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/, Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.385,36 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 04.11.2012 vo výške 163,80 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.385,36 eur od 05.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom F. F., R..F.., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným 1 a 2. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 10.04.2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy F. F.Ľ., R..F.., poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a Ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5.066,73 eur, ktorá pozostávala z istiny 4.226,52 eur, riadneho úroku 520,55 eur, úroku z omeškania 280,79 eur a ostatného príslušenstva 38,87 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca F. F., R..F.., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 38,87 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 280,79 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 53,48 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.03.2017 v počte 82 a celkovej výške 4.385,36 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.03.2017 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy žalobca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 04.11.2012 si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa.

3. Vedľajší účastník na strane žalovaných namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

4. Žalovaní a ich právny zástupca zhodne uviedli, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní vecne legitimovaný, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou na čl. 1-2, Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 10.04.2008 na čl. 4, Všeobecné obchodné podmienky na čl. 5-20, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012 na čl. 21, Výzva k úhrade na čl. 22, Zmluva o postúpení pohľadávky na čl. 23-29, príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky na čl. 32-33, pokus o zmier na čl. 34-35, vyjadrenie zástupcu žalobcu, pokiaľ sa týka oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka na čl. 51, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.08.2014 na čl. 53-54, odpoveď na výzvu - vyjadrenie zást. žalobcu zo dňa 22.10.2014 na čl. 55-66, ako aj prílohy na čl. 67-72, uznesenie Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, ktorým súd zamietol námietku o neprípustnosti vedľajšieho účastníka zo dňa 11.06.2015 na čl. 74-75, uznesenie Krajského súdu v P. zo dňa 30.11.2015 na čl. 87, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.03.2016 na čl. 99-101, vyjadrenie zástupcu žalobcu zo dňa 11.04.2016 na čl. 120-123, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.04.2016 na čl. 125, vyjadrenie vedľajšieho účastníka spolu s prílohami na čl. 138-141, vyjadrenie zást. žalobcu na čl. 142-145, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.06.2016 na čl. 145, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.08.2016 na čl. 167-169, vyjadrenie zást. žalobcu zo dňa 18.08.2016 na čl. 179 spolu aj s prílohami na čl. 173, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.10.2016 na čl. 175-176, vyjadrenie zást. žalobcu zo dňa 18.10.2016 na čl. 178 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2008 je zrejmé, že jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov (spotrebný úver - bezúčelový) zo strany postupcu žalovaným v 1 a 2 rade v sume 3.319,39 eur (100.000,- Sk), ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 53,48 eur (1.611,- Sk) v počte 107 splátok. Splatnosť prvej splátky istiny bola dňa 20.05.2008 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.03.2017. Typ a výška úrokovej sadzby bola v zmluve dohodnutá vo výške 12,35% ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, pričom išlo o úrokovú sadzbu premenlivú. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 15,53%.

7. V zmysle článku II., body 4 a 5 zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

8. Podľa článku 7, bod 7.2.4. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

9. Ako vyplýva z článku 7, body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená v čas, ak je pripísaná na účet Banky najneskôr v deň splatnosti splátky a Banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať.

10. Podľa článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere, resp. spôsobom

v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

11. V zmysle článku 7, bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.

12. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom F. F., R..F.., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným.

13. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 vyplýva, že istina do splatnosti úveru predstavuje sumu 0,00 eur, istina po splatnosti úveru predstavuje sumu 4.226,52 eur, dátum poslednej úhrady bol 20.07.2009, počet dní omeškania 1152 dní.

14. Listom zo dňa 09.05.2014 označeným ako Pokus o zmier, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaných, aby svoj dlh uhradil najneskôr do 12.05.2014. Dlh predstavoval sumu 6.062,37 eur. Podľa rozpisu pohľadávky pripadalo na neuhradený úver 4.717,07 eur, na zákonný / zmluvný úver suma 875,64 eur, úrok z omeškania vo výške 275,42 eur, zmluvný úrok vo výške 5,37 eur, náklady klienta vo výške 38,87 eur, dlžníkom uznané náklady inkasného konania vo výške 150,00 eur.

15. Dňa 09.07.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na stranu žalovaných. Zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 05.08.2014 vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu na podanej žalobe, pretože nebolo preukázané, aby F. F. adresovala písomnú výzvu žalovaným 1,2/ potom, čo boli 90 kalendárnych dní v omeškaní od splácania splátok podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň vyslovil názor, že postupca F. F., R..F.., nebol oprávnený postúpiť pohľadávku žalovaných, tzv. živý úver, a preto žalobca nemá dostatočnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Žalobca nemôže vyhlasovať mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca nemá oprávnenie na poskytovanie úveru, a preto nemá ani oprávnenie na vyhlasovanie splatnosti úveru žalovaných 1,2/. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom zo dňa 16.10.2012 a následne zo dňa 04.11.2012 považuje za právne neúčinné. Zároveň dal do pozornosti súdu právnu skutočnosť, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 v zmluve o postúpení pohľadávky. Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2012 - aktíva konkrétne pod označením počet dní omeškania - 1152 dní. Z uvedenej skutočnosti jasne vyplýva právna skutočnosť, že žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky zo dňa 27.09.2011 boli 1152 dní v omeškaní. To predstavuje dobu 3 roky a 57 dní. Uvedenou právnou skutočnosťou chcel právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaných poukázať na konanie postupcu, ktorý po celú dobu omeškania žalovaných 1,2/ nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ale po dobu 3 rokov a 57 dní iba pripisoval splátky, poplatky a úroky. Takéto konanie smeruje k akumulovaniu pohľadávky, rôzne poplatky a úroky, aj keď je zrejmé, že žalovaní 1,2/ poskytnutý úver dlhodobo nesplácali. Takéto konanie postupcu nemožno považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi. Takisto poukázal na právnu skutočnosť, predmetom postúpenia medzi bankou a nebankovou inštitúciou, v tomto prípade žalobcom, môžu byť len tie splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti, ako to vyplýva z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve klienta na splnenie svojho peňažného záväzku, ktorý bol nepretržite v omeškaní 90 dní. Toto si robí nárok na splátky na ktoré podľa zákona o bankách ust. § 92 ods. 8 nemá nárok. Je nevyhnutné, aby súd vyzval priamo postupcu, nech sa vyjadrí, kedy a akým spôsobom došlo k ukončeniu zmluvy o úvere zo dňa 10.04.2008 so žalovanými 1,2/, poprípade, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany postupcu s tým, aby predložil súdu dôkaz o týchto skutočnostiach.

16. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 22.10.2014 uviedol okrem špecifikácie žalovanej sumy aj to, že pôvodný veriteľ postúpil dňa 27.09.2012 na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 5.066,73 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.226,52 eur, z riadneho úroku vo výške 520,55 eur, z poplatkov vo výške 38,87 eur a z úroku z omeškania vo výške 280,79 eur. Sumu 38,87 eur predstavujúcu ostatné

príslušenstvo a poplatky a sumu 280,79 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Istina vo výške 4.226,52 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaní dňa 10.04.2008 čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 3.319,39 eur. Žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 842,07 eur, z toho z úhrad žalovaných bola na istinu započítaná suma vo výške 751,65 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 89,59 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 0,83 eur. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 53,48 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.03.2017 v počte 82 a celkovej výške 4.385,36 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.03.2017 sa stali splatnými dňa 04.11.2012 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Vzhľadom na všetky uvedené informácie má zástupca žalobcu za to, že je možné postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou, a to bez súhlasu žalovaného.

17. Výzvou zo dňa 11.11.2009, F. F. R..F.., ako veriteľ pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy, oznámila žalovanému, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.10.2009 vo výške 213,32 eur s príslušenstvom. Dlžnú sumu bolo potrebné uhradiť najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy.

18. Zástupca žalobcu v podaní zo dňa 28.01.2015 namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva z dôvodu nepreukázania súhlasu žalovaného. Uznesením, č. k.: 3C/98/2014 - 74 zo dňa 11.06.2015, súd námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že v konaní absentuje súhlas hlavného účastníka so vstupom občianskeho združenia do konania. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a nepripustiť vstup do konania. Krajský súd v P., uznesením č. k. 15Co/356/2015 - 87 zo dňa 30.11.2015, potvrdil uznesenie súdu 1. inštancie.

19. Na pojednávaní dňa 09.03.2016 žalovaní 1,2 zhodne uviedli, že nedostali žiadne papiere, že ich dávajú preč zo F. F.. Boli by radi, keby sa všetko zamietlo, lebo nemajú z čoho platiť. Nebránia sa však tomu, aby vrátili sumu, ktorú snáď dlhujú, ale nie v takých čiastkach, ako žiada žalobca. Nedostali z banky žiadne papiere, oni tam chodili, poistenie im zrušili, čo mali, totiž mali poistenú pôžičku uviedla žalovaná 2/, a to v prípade, že by stratili zamestnanie. Nepodpisovali žiadne papiere. O tom, že ich dlh niekto odkúpil, nevedeli. Takisto nevedeli, že majú splácať, resp. nosiť peniaze do banky. Nejaká osoba im raz telefonicky volala a žalovaná 2/ mu povedala, že budú splácať, ako budú môcť s tým, aby im poslal číslo účtu. Doteraz im nikto žiadne číslo účtu neposlal. Osoba, ktorá im volala, nevedela ju bližšie určiť a špecifikovať, pretože to nevedela. Súhlasili s tým, čo uviedol vedľajší účastník. Žalovaný 1/ uviedol, že v čase, keď bral úver zo F. F., pracoval. Rok aj 8 mesiacov splácal pravidelne tieto splátky. Keď bol nezamestnaný, potom ešte nejaké splátky nosil do F. F., R..F... Majú dve deti, o ktoré sa musia postarať. Žalovaná 2/ nepracuje, berie len opatrovateľský príspevok, stará sa o matku, ktorá má Alzheimerovu chorobu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovaným 1/ a 2/ zaslané. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovaným preukázané, preukázali to podacím hárkom. Doručenky ohľadom prevzatia nemal k dispozícii. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaní tvrdili, že im nebola doručená výzva na zaplatenie dlhu, zást. žalobcu poukázal na písomné podania, kde uvedená výzva nie je potrebná. Zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaných uviedol, že doposiaľ nie je známe, či F. F., R..F.., vyhlásila splatnosť úveru, ktorý poskytla žalovaným. Taktiež nie je preukázané, aby nejaká výzva, list o postúpení pohľadávky F. F., R..F.. voči žalovaným, im bola doručená. Takisto žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaným 1/, 2/. Nepostupoval v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. F. F., R..F.., pred postúpením pohľadávky, nezosplatnila úver, nevyzvala dlžníkov žalovaných k úhrade, vzhľadom na tieto skutočnosti, nebola oprávnená F. F., R..F.., postúpiť pohľadávku. Pokiaľ tak postupovala, ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Podľa názoru zástupcu vedľajšieho účastníka, F. F., R..F.., predtým než postúpila pohľadávku, ktorú mala voči žalovaným, mala týchto písomne vyzvať na zaplatenie dlhu. Najprv musí byť výzva proti dlžníkovi, a tak až možno postúpiť pohľadávku. V danom prípade ide o neplatné postúpenie, a preto nemá aktívnu legitimáciu. Celý úver je potrebné posúdiť podľa zákona o spotrebiteľovi, jednoznačne sa jedná o spotrebiteľský spor, preto je potrebné aplikovať ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka, podľa ust. § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy. Uvedená úverová zmluva v danom prípade, ktorú uzavreli žalovaní tieto náležitosti neobsahuje. Preto sa úver považuje v prípade žalovaných za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež zást. vedľajšieho účastníka vzniesol aj námietku premlčania splátok. Ďalej namietal premlčanie jednotlivých splátok za obdobie od 21.06.2009 do 21.05.2011. V prípade, ak

budú žalovaní zaviazaní zaplatiť dlh žalobcovi, tak požiadal o povolenie zaplatiť dlh na splátky po 20 eur mesačne.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že sa požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

22. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

23. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 10.04.2008, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

24. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavretí podľa § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

26. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

29. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

30. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

32. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od firmy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

33. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, ale ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu (Občiansky zákonník).

34. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

35. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

37. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§39 Občianskeho zákonníka).

38. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

40. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

41. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

43. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že F. E. ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHH z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

44. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

45. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C- 240/98 a C- 244/ 98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kedy bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

46. Zástupca žalobcu uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Aktívnu legitimáciu preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú O. V. F. podľa § 50 ods. 1 ZoB. V ďalšom žalobca upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1152 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok zastávam názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal.

47. Vedľajší účastník vo svojich písomných podaniach nespochybnil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.04.2008 je podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obch. Z“) tzv. absolútnym obchodom, avšak táto skutočnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), ale práve naopak, uvedené ustanovenia právneho poriadku OZ, ktoré upravujú doposiaľ oblasť spotrebiteľského práva majú prednosť pred ustanoveniami Obch. Z. Na podporu ich tvrdenia poukázali na právny záver Krajského súdu P. sp. zn. 6Co/94/2013 zo dňa 10.12.2013, z ktorého cit.: „Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú len osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátene ustanovení §52 až §54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porovnaj §23a zákona č. 634/1992 Z. z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.“ Predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 10.04.2008 považuje za formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Rovnako poukázal súdu na významnú právnu skutočnosť, a to že žalobca si nárokuje v predmetnom konaní, tak ako to vyplýva zo žalobného návrhu zo dňa 16.05.2014 aj premlčané splátky úveru. žalobca si uplatnil v predmetnom konaní splátky úveru splatné za obdobie od 21.06.2010 do 21.10.2012. Žalobu podal žalobca na súde 02.06.2014, a teda s poukazom na uvedené sú premlčané všetky splátky úveru splatné 3 roky spätne od podania žaloby, teda od 21.06.2010 do 21.05.2011. Má za to, že žalobca v prejednávanej veci žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol, a teda nie je na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

48. Na ďalšom pojednávaní dňa 03.08.2016 zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasí s výškou splátky 20,- eur mesačne zaplatiť dlh. Poukázal na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, kde žalovaní súhlasili s tým, že banka má možnosť kedykoľvek postúpiť pohľadávku, a to bez ohľadu na to, či je splatná, alebo nie je splatná. Toto môže urobiť banka bez predchádzajúcej písomnej výzvy. To je na podporu tej skutočnosti, že žalobca v tomto konaní má aktívnu legitimáciu. V ostatných veciach chcem poukázať na všetky doteraz uvedené písomné a ústne prednesy zo strany žaloby. Žalovaný 1/ uviedol, že musia zabezpečiť deti, pretože tie ešte chodia do školy, majú výdavky takého rozsah, že viac ako 20 eur nie sú schopní platiť. Podľa rozhodnutia Ú. zo dňa 19.04.2016 im bola odňatá pomoc v hmotnej núdzi od 01.04.2016. To, že banka postúpila pohľadávku, resp. ich dlh žalobcovi je jedna vec, avšak spolu s manželkou mali aj celú pôžičku poistenú, pre prípad straty zamestnania a platil splátkach, v splátkach aj to poistenie. O skutočnosti, či a v akej poisťovni boli žalovaní poistení zástupca žalobcu však nemá vedomosť.

49. Z písomného vyjadrenia zo dňa 18.08.2016 vyplýva, že žalobca je ochotný akceptovať splátky vo výške 75 eur mesačne. V zmysle Dohody o zabezpečení úveru životným poistením uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 10.04.2008, vyplýva z čl. II, že táto bola uzavretá medzi poistiteľom - P. F. F. R..F.. a M. P.R., R..F.. na jednej strane a žalovaným na druhej strane. K poistnému plneniu nedošlo, nakoľko poistenie zaniklo dňa 01.09.2009 pre nezaplatenie poistného.

50. Dňa 06.11.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „dohoda“). Z tejto dohody mal súd za preukázané, že predmetná dohoda obsahuje uznanie záväzku (bod 2), formu splatenia záväzku (bod 3.1), záverečné ustanovenia a rozhodcovská doložka (bod 5 dohody). V čl. 2 predmetnej dohody označeného ako „uznanie záväzku“, dlžník uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, F. F. R..F.., č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 10.04.2008. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 4.226,52 eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 801,34 eur, z nákladov na inkasne konanie vo výške 188,87 eur a z úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.226,52 eur za dobu od 27.09.2012 do dňa splatnosti poslednej splátky. V poslednej vete tohto bodu sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Podľa čl. 3 dohody označeného ako „Forma splatenia záväzku“, bod 3.1, žalovaný sa zaviazal splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach vo výške 30 eur k 25.dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky vo výške 25.11.2012 a dátum poslednej splátky je 25.04.2013.

51. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

52. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

53. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

54. V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

55. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní a splácaní záväzku zo dňa 06.11.2012, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

56. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 reguluje aj absolútne obchody.

57. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľa sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 je ustanovením lex specialis s odpadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

58. Ustanovenie § 54 ods. 1 preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

59. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom F. F., R..F.., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 10.04.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy, F. F., R..F.., poskytla žalovaným 1/ a 2/ peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5.066,73 eur, ktorá pozostávala z istiny 4.226,52 eur, riadneho úroku vo výške 520,55 eur, úroku z omeškania vo výške 280,79 eur a ostatného príslušenstva vo výške 38,87 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení, kde postupca F. F., R..F.., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavovala aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 38,87 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 280,79 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Podľa Zmluvy poskytla F. F., R..F.., žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 53,48 eur vždy k 20.dňu v kalendárnom miesiaci.

60. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, že žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, riadiť aj §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), podľa ktorého „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta“. Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala, je obsiahnutý v Dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 91 uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.

61. Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala, práve týmto úkonom stávajú splatnými a až v tom momente môže banka platne postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Inak povedané, banka nemôže postúpiť „nebanke“ tzv. „živý úver“, len z pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ môže postúpiť len splatné splátky, ako sa uvádza vyššie. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o bankách jasne hovorí, že „bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak“.

62. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o bankách, bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.

63. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje O. V. F.. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje O. V. F. po prerokovaní s Ministerstvom financií SR. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá O. V. F.. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá O. E. F..

64. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmenne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, O. V. F. vedie register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Do registra veriteľov O. zapíše veriteľa na základe jeho návrhu na zápis do registra veriteľov po splnení podmienok podľa tohto zákona, ak odsek 8 neustanovuje inak.

65. Podľa § 20 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený začať vykonávať činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov odo dňa zápisu do registra veriteľov. Podľa názoru súdu odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky.

66. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

67. Napriek tomu, že v prípade žalobcu ide o nadnárodnú inkasnú spoločnosť, jej aktivity nepodliehajú povoleniam O., preto je na mieste obava o zhoršení zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené ani vyššie uvedené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách, postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah takejto výzvy, a ak takáto výzva absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. V tomto smere je potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu v P. č. k. 4Co/145/2014-341zo dňa 11.3.2015, rozsudok Krajského súdu v P. č. k. 19Co/177/2014-103 zo dňa 24.2.2015 a uznesenie Krajského súdu v V. č. k. 6Co/203/2015-394 zo dňa 19.5.2015.

68. Súd má za to, že v danom prípade postúpenie pohľadávky znamenalo obídenie zákona o bankách, keď sa postúpil živý, ešte nesplatený úver, na žalobcu z neplatného postúpenia pohľadávky preto nesvedčí žalobcovi právo, ktorého sa domáha v žalobe.

69. Z vykonaného dokazovania mal preto súd za preukázané, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

70. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

73. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74. Keďže žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, súd im pri vyhlásení rozsudku priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

75. Čo sa týka vedľajšieho účastníka konania, ktorý vystupoval na strane žalovaných, jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. V súvislosti s účinnosťou nového civilného procesného kódexu, zák. č.160/2015 Z. z. (ďalej len „Csp“), počnúc dňom 01.07.2016, Inštitút Intervenienta podľa § 81 a nasl. Csp, zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 a nasl. O.s.p.. Spotrebiteľské združenia vystupujú v zmysle § 93 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. Počnúc dňom 01.07.2016, spotrebiteľské združenia vystupujú v prebiehajúcich súdnych konaniach, v súlade s § 81 naďalej, už pod novým procesným označením, intervenient.

76. Nakoľko žalovaní boli v konaní úspešní na 100% a úspech intervenienta sa odvíja od ich úspechu, vznikol Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%.

77. Keďže žalobcom podaná žaloba nebola dôvodná, žalovaní a intervenient boli voči žalobcovi úspešní v celom rozsahu, a preto im bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.

78. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.