Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-51-2017.pdf
PDF · 81.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci starostlivosti o mal. X. L., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky X. O., nar. 09.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX N., zast. JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou, AK Zvolen, so sídlom Bystrický rad 453/87, 960 01 Zvolen a otca A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., P. - S. XX, zast. JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou, AK Banská Bystrica, so sídlom Spojová 2, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/25/2015-202 zo dňa 24.04.2017 do výroku o úprave styku, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým upravil styk otca A. L., nar. XX.XX.XXXX s maloletou X. L., nar. XX.XX.XXXX, p o t v r d z u j e .
II. V ostatných nenapadnutých výrokoch sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť platiť na výživu maloletej X. L., nar. XX.XX.XXXX 178,- Eur mesačne, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, a to odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne aj upravil styk otca Norberta L. a maloletou X. L. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každú tretiu a štvrtú sobotu v mesiaci bez prítomnosti matky tak, že dieťa si prevezme z rúk matky o 14.00 hod. a odovzdá do rúk matky do 17.00 hod. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, tak v priebehu konania pred súdom prvej inštancie došlo k dohode o tom, v akom rozsahu bude otec platiť výživné na maloleté dieťa. Pokiaľ ide o úpravu styku, poukázal na závery podaného znaleckého posudku a mal za to, že styk uvedený vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie je vzhľadom na dané okolnosti primeraný a v súlade aj so záujmom maloletého dieťaťa.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Podaným odvolaním napadol len rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku. Bol toho názoru, že styk upravený s maloletým dieťaťom je veľmi obmedzený, nemá dostatok času a priestoru, aby si mohol s maloletou vytvoriť lepší vzťah, viac sa jej venovať a vytvoriť si s maloletým dieťaťom aj nejaký program. Mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a navrhoval zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, že tento sa bude stýkať s maloletou X. L., nar. XX.XX.XXXX každú tretiu a štvrtú sobotu a nedeľu v mesiaci bez prítomnosti matky tak, že dieťa prevezme z rúk matky o 9.00 hod. a odovzdá ho do rúk matky o 18.00 hod.
3. Na odvolanie otca podala vyjadrenie aj matka maloletého dieťaťa. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že aj keď nepodala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, tak úpravu styku otca s maloletým dieťaťom nepovažovala za správne rozhodnutie, pretože je presvedčená o tom, že styk otca s maloletým dieťaťom má byť upravený užšie, tak ako to uvádzala vo svojom návrhu. Keďže otec nesúhlasil s úpravou styku, tak ako bolo uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, tak súd môže zohľadniť všetky skutkové okolnosti v danej veci aj napriek tomu, že z jej strany odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie podané nebolo, lebo bol by tu dôvod na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v užšom rozsahu, pretože súd síce rešpektoval závery znaleckého posudku, avšak mali by sa hodnotiť aj skutkové okolnosti, keď otec maloletého dieťaťa nezodpovedne pristupuje k realizácii styku s maloletým dieťaťom.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v napadnutom výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Krajský súd v danej veci konštatuje, že súd prvej inštancie konal už za účinnosti nového procesného predpisu, a to zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP v spojení so zákonom č. 160/2015 Z. z. - CSP.
6. Z obsahu spisu je nesporné, že podaným odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie napadol len otec maloletého dieťaťa vo výroku, ktorým bol upravený jeho styk s maloletým dieťaťom. Odvolanie proti ostatným výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podané nebolo. Z ust. § 65 zákona č. 161/2015 Z. z. vyplýva, že odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých mohli začať konania aj bez návrhu.
7. Z obsahu uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný len vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, čo vyplýva z princípu oficiality, ktorý ovláda mimosporové konanie. Odvolací súd má možnosť preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli.
8. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že pokiaľ matka maloletého dieťaťa podala vyjadrenie a žiadala preskúmanie napadnutého rozsudku aj vo výroku o úprave styku napriek tomu, že z jej strany odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podané nebolo, tak krajský súd na takéto podanie zo strany matky maloletého dieťaťa neprihliadol, a to z dôvodu, že už v konaní pred súdom prvej inštancie svojim návrhom požadovala určitý rozsah styku otca s maloletým dieťaťom oproti stavu ako bolo rozhodnuté vo výroku skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie. Výrokom rozsudku, ktorým v danej veci bolo rozhodnuté o úprave styku, návrhu matky maloletého dieťaťa nebolo vyhovené, lebo súd vzal do úvahy odporúčania znalkyne ohľadom úpravy styku, pričom neboli indície pre zmenu tohto záveru znalkyne.
9. Pokiaľ teda otec podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal rozšíriť styk s maloletým dieťaťom, krajský súd sa zaoberal v rámci odvolacieho konania len uvedenou otázkou úpravy styku, ktorá bola uvedená otcom v odvolacom návrhu, teda z dôvodu, či dôvod na rozšírenie úpravy styku oproti úprave, ktorú urobil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
10. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvej inštancie dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil v danej veci skutočný stav veci, tento náležitým spôsobom aj vyhodnotil v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj riadnym spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, teda v zmysle ustanovení v spojení aj s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP. S dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
12. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, a to najmä odsek 10 dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd pri posudzovaní otázky úpravy styku otca s maloletým dieťaťom prihliadol na výsledky znaleckého dokazovania a záver
znaleckého posudku znalkyne Mgr. Miroslavy Durilovej, ktorý uviedla vo svojom znaleckom posudku č. 1/2017. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že vzhľadom k veku maloletého dieťaťa a k aktuálne nižšej úrovni vzťahu k otcovi, navrhla realizovať stretnutia v časovom intervale 3 hodín a stretávanie uskutočniť v mieste bydliska maloletej. Styk by sa mal realizovať 2-krát mesačne počas víkendu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod., pričom stretávanie by sa malo uskutočniť bez prítomnosti matky.
13. Súd prvej inštancie rešpektoval záver znalkyne uvedený v znaleckom posudku a vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci je aj krajský súd toho názoru, že takýto postup súdu prvej inštancie bol za daného stavu správny a je aj v záujme maloletého dieťaťa.
14. Krajský súd je toho názoru, že po vytvorení intenzívnejšieho vzťahu medzi maloletým dieťaťom a otcom bude možné uvažovať o rozšírení úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, avšak len za predpokladu, že k tomu budú vytvorené podmienky a takáto úprava styku v budúcnosti bude v záujme tak maloletého dieťaťa, ako aj oprávneného rodiča. Nie je však vylúčené, že ak otec dieťaťa nebude vyvíjať dostatočné úsilie na vytvorenie tohto vzťahu, môže to mať aj opačný efekt v jeho neprospech a tým aj pre danú úpravu styku.
15. Ak sa rodičia maloletého dieťaťa nevedeli dohodnúť o úprave styku v súdenej veci a súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine s odkazom aj na ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine a v súlade aj s ust. § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP, tak krajský súd považoval postup súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie v danej veci za vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
16. Ostatných nenapadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský súd nedotkol.
17. O trovách konania krajský súd nerozhodoval vzhľadom na to, že neboli zistené výnimky pre náhradu trov konania podľa ust. § 53 a § 55 zákona č. 161/2015 Z. z., ako aj vzhľadom na to, že v mimosporových konaniach je náhrada zaplatených trov konania účastníkovi zásadne vylúčená.
18. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
19. Rozsudok bol prijatý hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozsudok bol prijatý hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).