Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/112/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: B&B Business Solutions, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie č. 10A, Bratislava, IČO: 46 338 161, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. UPS/ US1/KGRAVSU/BEZ/2017/18089, 2017/204117 zo dňa 29.11.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -39 zo dňa 9.7.2018 v znení opravného uznesenia č.k. -59 zo dňa 30.9.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -39 zo dňa 9.7.2018 v znení opravného uznesenia č. k. -59 zo dňa 30.9.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č. k. -39 zo dňa 9.7.2018 v znení opravného uznesenia č.k. -59 zo dňa 30.9.2020 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. UPS/US1/KGRAVSU/BEZ/2017/18089, 2017/204117 zo dňa 29.11.2017 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sprostredkovateľských služieb č. UPS/US1/SSZOSK/BEZ/2017/13072-1 zo dňa 31.05.2017. Zároveň žalovaného zaviazal na úhradu trov konania podľa (ďalej len „“).

2. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sprostredkovateľských služieb ako prvostupňový správny orgán (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím zo dňa 31.05.2017 rozhodol o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania z dôvodu neplnenia povinnosti vyplývajúcej z ust. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“): účastník neprideľoval dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako zákonné, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými.

3. Krajský súd konštatoval, že ust. výslovne stanovuje, že konanie o zrušenie povolenia začína na návrh, a to na návrh konkrétne stanovených subjektov. Zákon teda obsahuje vlastnú úpravu otázky začatia administratívneho konania, keď výslovne stanovuje subjekty oprávnené podať návrh, ktorým sa iniciuje administratívne konanie. V tomto ohľade sa správny súd stotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, že zákon stanovuje jediný možný spôsob začatia, a to návrh podaný zákonom povolanými osobami. Správny súd konštatoval, že uvedená výslovná a jasná

právna úprava stanovuje veľmi konkrétne spôsob začatia konania, a teda vylučuje použitie Správneho poriadku v tejto otázke. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán nemal možnosť postupovať tak, že by začal konanie z vlastného podnetu. Takýto postup nebol v súlade so zákonom a nebol teda schopný vyvolať zákonom predpokladané účinky začatia konania. Administratívne konanie riadne nezačalo a nemohlo byť zavŕšené vydaním žiadneho rozhodnutia. Správny súd sa stotožnil s pochybením, na ktoré poukázal žalobca a ktoré je samé o sebe dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo napriek uvedenému vydané. S poukazom na takýto dôvod zrušenia rozhodnutia sa správny súd nezaoberal vecnou správnosťou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne vzhľadom na to, že administratívne konanie riadne nezačalo, t. j. nebol podaný zákonom stanovenou osobou návrh, súd rozhodnutie žalovaného zrušil bez toho, aby vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľ s poukazom na ust. uviedol, že v danom prípade sa nejedná o návrhové konanie, nakoľko ústredie je povinné začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch (zásada oficiality). Sťažovateľ ďalej uviedol, že v predmetnej veci kontrolou doručených správ o činnosti agentúry dočasného zamestnávania za rok 2016 zistil nesplnenie povinnosti v zmysle ust. zo strany žalobcu, preto začal v predmetnej veci konať. Sťažovateľ konštatoval, že súd sa nesprávne domnieval, že predmetné konanie malo byť začaté na základe návrhu. Povinné zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je ex lege viazané na vznik niektorého z troch zákonodarcom stanovených prípadov. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec, keď dôvodil, že konanie o zrušenie povolenia začína na návrh subjektov stanovených podľa prvá veta . Sťažovateľ tiež namietal, že správny súd opomenul druhú vetu , kde zákonodarca jasne a jednoznačne vyjadril, v ktorých prípadoch je žalovaný povinný konať ex offo a následne zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Sťažovateľ uviedol, že je podľa druhej vety , ktorá systematicky ani logicky nenadväzuje na vetu prvú, oprávnený rozhodnúť o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania aj bez návrhu, ak zistí, že agentúra dočasného zamestnávania nesplnila povinnosti podľa ust. cit. zákona.

6. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote a je prípustná, bez nariadenia pojednávania ( ), po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná z nasledovných dôvodov:

8. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola interpretácia v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v tom smere, či žalovaný resp. prvostupňový správny orgán má oprávnenie začať administratívne konanie o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania ex offo, t. j. bez návrhu osôb uvedených v cit. zákona. Podľa názoru žalobcu toto konanie je možné začať len na základe návrhu osôb uvedených v odseku 3 cit. zákona, a podľa právneho názoru žalovaného, pokiaľ nastane skutočnosť uvedená v , , alebo c), môže sa tak udiať aj bez návrhu.

9. Podľa . v znení účinnom ku dňu 15.12.2017 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného) do pôsobnosti ústredia patrí vydať, zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe alebo fyzickej osobe na činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa alebo .

10. Podľa § 31 ods. 1 písm. f) cit. zákona agentúra dočasného zamestnávania je povinná poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na formulári, ktorého vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

11. Podľa § 31 ods. 2 cit. zákona ústredie môže agentúre dočasného zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 3 pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania a) neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, b) nesplnila povinnosť podľa odseku 1 písm. f) alebo písm. g) alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje, c) porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.

12. Podľa § 31 ods. 3 cit. zákona návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania môže podať a) príslušný daňový úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti daní,33) b) príslušný úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti, c) príslušný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov, predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 22kd) d) Sociálna poisťovňa, ak zistila nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) zástupca zamestnancov, ak bolo kontrolou podľa osobitného predpisu 33a) zistené porušenie pracovnoprávnych predpisov, f) občan, ktorý bol činnosťou agentúry dočasného zamestnávania poškodený.

13. Podľa § 70 ods. 1 cit. zákona na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 63) ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

15. Kompetencia ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pozastaviť činnosť agentúry dočasného zamestnávania do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti bola pôvodne zakotvená v § 31 ods. 2 zákona o službách v zamestnanosti v znení účinnom do 30.4.2013 tak, že ústredie mohlo agentúre dočasného zamestnávania pozastaviť činnosť alebo zrušiť povolenie na návrh subjektov uvedených v odseku 3. Z dikcie uvedeného ustanovenia vyplývalo, že ústredie mohlo vydať tieto rozhodnutia len na návrh orgánov (subjektov) podľa odseku 3 (daňový úrad, atď.). Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu v pôvodnom znení: Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia činnosti na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

16. Táto kompetencia ústredia bola pozmenená novelou , účinným od 1.5.2013. Touto novelou bol rozšírený odsek 31 odsek 2 o druhú vetu, podľa ktorej ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania a) neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, b) nesplnila povinnosť podľa ods. 1 písm. f) alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje, c) porušila zákaz nelegálneho zamestnávania. Pritom kompetencia ústredia pozastaviť agentúre dočasného zamestnávania činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania na základe návrhu podľa ods. 3 bola zachovaná.

17. Podľa dôvodovej správy k tomuto novelizovanému ustanoveniu : Navrhovanou úpravou v sa špecifikujú taxatívne dôvody, kedy ústredie povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zruší. V tejto súvislosti sa navrhuje legislatívno - technická úprava v .

18. Kasačný súd konštatuje, že z vyššie uvedeného vývoja právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že citovanou novelizáciou zákona bola do zákona včlenená kompetencia ústredia obligatórne zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného

zamestnávania z taxatívne stanovených dôvodov, a to bez návrhu subjektov uvedených § 31 ods. 3 cit. zákona. Pritom zostala zachovaná aj právna úprava pôvodného znenia § 31 ods. 2, ktorá umožňuje ústrediu pozastaviť činnosť alebo zrušiť povolenie na návrh orgánov podľa ods. 3. Uvedené je zrejmé aj z gramatického výkladu § 31 ods. 2, druhej vety, ktorá stanovuje, že ústredie bez ďalšieho zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak nastanú zákonom predpokladané dôvody uvedené v písmene a), b) alebo c) tejto vety.

19. Tá skutočnosť, že po novelizácii cit. je možné zrušiť povolenie aj bez návrhu, sa premietla aj do zmeny pôvodného znenia . Podľa pôvodného znenia agentúre, ktorej bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania na základe návrhu podľa , ústredie vydá nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania najskôr po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Podľa novelizovaného znenia tohto ustanovenia () bolo znenie „na základe návrhu podľa “, nahradené znením „podľa “. Aj z uvedeného je zrejmé, že po novelizácii obligatórny návrh vo všetkých prípadoch začatia konania nie je potrebný, preto zákonodarca zvolil všeobecnú formuláciu.

20. V zmysle uvedeného tzv. historického výkladu právnej normy, ktorý spočíva najmä v porovnávaní neskoršej a skoršej normy a porovnávaní návrhu zákona s konečným znením zákona, ktorý schválil príslušný orgán, a v súlade s jej gramatickým výkladom, je teda možné uzavrieť, že druhá veta cit. zákona, ktorá bola do tohto ustanovenia včlenená , zakotvuje samostatnú kompetenciu ústredia zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra naplní niektorý z taxatívne stanovených dôvodov uvedených v tomto ustanovení, a bez toho, aby bol na začatie takéhoto konania potrebný návrh.

21. Uvedený záver vyplýva aj z teleologického výkladu tohto ustanovenia, keď z dôvodovej správy k novelizovanému z. č. vyplýva, že účelom tejto zmeny bolo špecifikovať taxatívne dôvody, kedy ústredie povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zruší. Jednalo sa o novo zakotvené taxatívne dôvody, ktoré sú tak závažného charakteru, že ústredie má kompetenciu začať administratívne konanie aj bez návrhu, ktorý sa pri zistení iných dôvodov vyžaduje.

22. Kasačný súd sa teda v plnom rozsahu stotožnil so sťažnostnou námietkou žalovaného, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď vztiahol povinnosť podať návrh na začatie administratívneho konania aj na prípad, ak dôjde k naplneniu niektorého z dôvodov uvedených pod písm. a), b) alebo c) cit. zákona. Stotožnil sa tiež s právnym názorom žalovaného, že druhá veta systematicky ani logicky nenadväzuje na vetu prvú a že žalovaný je oprávnený rozhodnúť o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania aj bez návrhu, ak zistí, že agentúra nesplnila povinnosť podľa cit. zákona. V súlade s názorom žalovaného konštatuje, že ide o osobitný druh konania o zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ktoré správny orgán začína z vlastného podnetu v prípade zistenia, ak určitá agentúra si vyššie uvedenú povinnosť nesplnila.

23. Vzhľadom na to, že sťažnostná námietka žalovaného bola kasačným súdom posúdená ako dôvodná a naplnila dôvod zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu podľa , kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu vyslovený v tomto rozsudku.

24. V novom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania ( ).

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.