Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Csp-37-2017.pdf
PDF · 101.13 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/37/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: C. štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 90,20 eur, takto
rozhodol:
I. Súd n e p r i b e r á do konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, ako osobitný subjekt na strane žalovaného.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 90,20 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1,- euro od 10.01.2015 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 84,- eur od 23.01.2015 do zaplatenia a
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5,20 eur od 10.03.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 08.02.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 90,20 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu na začatie konania žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 05.08.2016 uzatvoril s pôvodným veriteľom/právnym predchodcom žalobcu/spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok z titulu nezaplatených dlžných faktúr. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k zmluve dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry v celkovej sume 90,20 eur, ktoré však žalovaný neuhradil a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. S odkazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca okrem sumy 90,20 eur uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr (bližšie špecifikovaných v žalobe zo dňa 19.01.2017). 3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 31.05.2017, ktorú skutočnosť preukazuje doručenka na č.l. 41 súdneho spisu, v stanovenej lehote písomne nevyjadril. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 4. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 18.09.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 03.08.2017. 5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 19.12.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.12.2014 sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému aktivovať program Happy S NAJ. Žalovaný sa v zmysle zmluvy a dodatku zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, VP, platným Cenníkom služieb a dodatkom. 7. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu faktúrami: č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2014 splatnou dňa 09.01.2015 znejúcou na sumu 4,70 eur (žalobca si však uplatnil len sumu za mesačné poplatky vo výške 1,- euro), č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2015 splatnou dňa 22.01.2015 znejúcou na sumu 84,- eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2015 splatnou dňa 09.03.2015 znejúcou na sumu 5,20 eur, vyúčtoval žalovanému cenu služieb poskytnutých podľa Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a platného Cenníka. Žalobca si neuplatnil zmluvnú pokutu vo výške 149,79 eur. 8. Súd považoval za medzi stranami nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný neuhradil nič z dlžnej sumy. Vzhľadom k tomu, že v konaní nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia žalobcu, že by žalovaný vykonal nejaké úhrady dlžnej sumy, súd vychádzal z tohto skutkového tvrdenia žalobcu. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa
uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 9. Z hľadiska skutkového vymedzenia žalovaných nárokov žalobca tieto uplatňoval ako nárok na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb, ktoré žalovanému poskytol právny predchodca žalobcu na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. 10. Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Právu právneho predchodcu žalobcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy zodpovedala povinnosť žalovaného uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka. 11. Súd mal tak za preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie poskytnutých služieb v súlade so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, VP, Cenníkom a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške 90,20 eur. Súd tak z tohto dôvodu žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 90,20 eur, a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ žalobcovi túto sumu neuhradil. Žalobca si uplatnil len nárok vyplývajúci z nezaplatených faktúr za poskytnuté služby, pričom si neuplatnil zmluvnú pokutu vo výške 149,79 eur. 12. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 v znení účinnom od 01.01.2015 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr: č. 7411986138 zo dňa 22.12.2014 splatnou dňa 09.01.2015 znejúcou na sumu 4,70 eur (žalobca si však uplatnil len sumu za mesačné poplatky vo výške 1,- euro), č. 0900725832 zo dňa 15.01.2015 splatnou dňa 22.01.2015 znejúcou na sumu 84,- eur a č. 7501804878 zo dňa 22.02.2015 splatnou dňa 09.03.2015 znejúcou na sumu 5,20 eur. 13. Žalobcovi tak vzniklo v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 1,- euro od 10.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 84,- eur od 23.01.2015 do zaplatenia a zo sumy 5,20 eur od 10.03.2015 do zaplatenia. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
15. V priebehu konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, (ďalej v texte ako „združenie“) podalo návrh na pribratie združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného. Združenie uviedlo, že bolo založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Súčasne združenie požiadalo súd o získanie stanoviska žalovaného, či súhlasí alebo nesúhlasí s pribratím tohto združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného a v prípade kladného stanoviska žalovaného navrhovalo jeho pribratie do konania podľa ust. § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). Podľa ust. § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
Podľa ust. § 95 ods. 2 CSP, subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
Podľa ust. § 95 ods. 3 CSP, ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, na ktorej vystupuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo rozumnému usporiadaniu vzťahov.
16. Citované ustanovenie § 95 ods. 1 CSP upravuje inštitút osobitného subjektu, ktorý môže vystupovať v konaní za účelom ochrany práv strany sporu. Osobitný subjekt môže v konaní vystupovať až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia o jeho pribratí. Súd o pribratí subjektu ako osobitného subjektu rozhoduje buď na základe procesného návrhu strany sporu, podnetu tretej osoby alebo aj bez návrhu. Z ustanovenia § 95 ods. 1 CSP vyplýva, že pre kladné rozhodnutie (t.j. rozhodnutie o pribratí subjektu do konania ako osobitného subjektu) musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1/ musí ísť buď o orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu; a 2/ musí byť daný súhlas strany, na ktorej bude osobitný subjekt vystupovať, s vystupovaním orgánu verejnej moci alebo právnickej osoby na jej strane.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na pribratie vyššie uvedeného združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného, a to z nižšie uvedených dôvodov:
18. V danom prípade združenie jednak žiadnym spôsobom nepreukázalo, že je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, keďže nepredložilo k svojmu podaniu stanovy združenia a tieto k dnešnému dňu nie sú registrované ani v správnom denníku tunajšieho súdu. Združenie súčasne ani nepredložilo súhlas žalovaného s jeho pribratím do konania ako osobitného subjektu na jeho strane. K žiadosti združenia o zabezpečenie stanoviska žalovaného ohľadne pribratia združenia do konania ako osobitného subjektu cestou súdu, súd konštatuje, že súd nemôže nahrádzať povinnosť združenia zabezpečiť si súhlas strany sporu. Nie je možné dôvodne žiadať, aby administratívu a náklady spojené s vyžiadaním súhlasu od stoviek žalovaných prevzal na seba súd, ktorý by tak nad rámec svojich úloh plnil povinnosti združenia, ktoré ich z neznámych dôvodov opomenulo splniť. Z dikcie ustanovenia § 95 ods. 1 CSP možno vyvodiť, že súd by mal sám zabezpečiť stanovisko strany sporu iba v prípade ak rozhoduje o pribratí osobitného subjektu ex offo. V ostatných prípadoch musí predložiť súhlas spolu s procesným návrhom resp. podnetom subjekt, ktorý pribratie navrhol.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a III. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. odvolanie n i e j e prípustné. / § 357 CSP /