Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1119-2012.pdf
PDF · 78.56 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1119/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Slovenská republika, zast. Slovenskou obchodnou inšpekciou, Ústredným inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, IČO: 17 331 927, proti povinnému Solidus Group, s. r. o., so sídlom Ul. 29. augusta 1499/20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 716 354, na vymoženie pohľadávky vo výške 1000,- Eur spolu s trovami exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 9, 901 01 Malacky, vo výške 59,29 Eur.
odôvodnenie:
1) Dňa 19.04.2012 bolo Okresným súdom Banská Bystrica, na základe návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného Slovenská republika, zast. Slovenskou obchodnou inšpekciou, Ústredným inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, IČO: 17 331 927 (ďalej len „oprávnený“) a podanej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Kotrlu, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 9, 901 01 Malacky (ďalej len „exekútor“), doručenej na súd dňa 17.04.2012, udelené poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie voči povinnému Solidus Group, s. r. o., so sídlom Ul. 29. augusta 1499/20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 716 354 (ďalej len „povinný“), vo veci vymoženia pohľadávky vo výške 1000,- Eur, ktorá bola priznaná na základe Rozhodnutia oprávneného, zo dňa 23.11.2011, pod sp. zn. P/0419/01/2011, vykonateľného dňa 28.12.2011 (ďalej len „exekučný titul“).
2) Dňa 23.04.2013 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora, v ktorom exekútor navrhol zastavenie exekúcie a vyčíslil trovy exekúcie v sume 103,55 Eur, ktoré pozostávali z odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 39,83 Eur s DPH a hotových výdavkov v sume 63,72 Eur s DPH. Exekútor k svojmu podaniu doručil na súd aj na vec sa vzťahujúci exekučný spis exekútora, pod sp. zn. EX 148/2012. Súčasťou podania bol návrh oprávneného, zo dňa 10.04.2013, doručený na sídlo exekútora dňa 15.04.2013, v ktorom oprávnený navrhol zastaviť exekučné konanie, pretože previerkami bolo podľa neho zistené, že na účtoch povinného sa nenachádzali žiadne finančné prostriedky, povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla a ani nehnuteľnosti. 3) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5) Preskúmaním podania exekútora spolu s exekučným spisom súd zistil, že podľa exekútorom vypracovaného Oznámenia, zo dňa 14.12.2013, povinný nevlastní motorové vozidlo, nevlastní nehnuteľnosť a účty povinného nevykazovali žiadne zostatky finančných prostriedkov. Uvedené závery boli preukázané odpoveďami z centrálneho bankového systému, lustráciami v informačnom systéme exekučných blokácií a údajmi z katastra nehnuteľností. S poukazom na tieto zistenia súd prijal skutkový záver, že povinný je nemajetný.
6) V spojitosti so svojimi skutkovými závermi súd následne prijal aj právny záver, že nemajetnosť povinného založili dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a preto exekúciu voči povinnému zastavil.
7) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8) Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
9) S poukazom na skutočnosť, že dôvodom na zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinného, súd rozhodol tak, že nevyhnutné trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
10) Podľa § 30 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov č. 68/2017 Z. z. v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11) Súd následne pristúpil k určeniu výšky trov exekúcie v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej ku dňu začatia exekučného konania (ďalej len „Vyhláška“).
12) Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
13) Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14) Odmena exekútora vo výške 33,19 Eur, ktorá je v zmysle s § 14 ods. 1 Vyhlášky minimálnou hranicou odmeny pre súdneho exekútora pri zastavení exekúcie súdom, bola uplatnená v súlade s touto vyhláškou a preto ju súd priznal v uvedenej výške spolu s DPH
15) Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16) Podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
17) Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu uplatnených hotových výdavkov. Bolo zistené, že uplatnený nárok na náhradu hotových výdavkov pozostával z poštovného vo výške 40,35 Eur, z nákladov na obálky a papier v sume 5,50 Eur, elektronických lustrácií bánk v počte 10x v sume 7,- Eur a elektronických lustrácií motorových vozidiel v sume 0,20 Eur.
18) Súd nepriznal časť nároku na poštovné za úkony vyčíslenie trov exekúcie v sume 1,50 Eur, zaslanie spisu v sume 1,85 Eur a za vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 1,50 Eur, pretože nejde
o úkony exekútora súvisiace s vymáhaním pohľadávky oprávneného a súčasne ide aj o povinnosti exekútora uložené Exekučným poriadkom (napr. § 60 Ex. por.), za ktoré nie je možné spravodlivo požadovať úhradu zo strany oprávneného. Súd preto nepriznal uvedené čiastkové nároky v sume 4,85 Eur.
19) Súd z odpovede na súčinnosť Daňového úradu Bratislava, zo dňa 10.07.2012 (č. l. ex. spisu 14) ako aj z Prehľadu elektronických súčinností banky uskutočnených pre povinného (č. l. ex. spisu 17) zistil, že povinný bol vlastníkom účtu len v jednej banke. Vzhľadom na toto zistenie, o ktorom mal exekútor vedomosť, súd preto nepovažoval za dôvodné, aby boli doručované príkazy na začatie exekúcie pre ďalších 11 bánk. Súd preto nepriznal nárok na poštovné za doručovanie príkazu na začatie exekúcie v sume 13,- Eur a priznal nárok na náhradu nákladov v sume 1,30 Eur, za 1x doručovanie príkazu na začatie exekúcie. V tejto súvislosti z nastolených dôvodov súd preto nepriznal nárok na náhradu predpokladaného poštovného v sume 12,- Eur za odblokovanie bánk v počte 8x 1,50 Eur a priznal nárok len za poštovné za odblokovanie banky v počte 1x 1,50 Eur. Nepriznaný nárok na poštovné predstavuje sumu 25,- Eur.
20) Ohľadne nároku na obálky a papier v celkovej sume 5,50 Eur súd uvádza, že tieto náklady sú súčasťou odmeny ako administratívne náklady a preto ich nie je možné priznať osobitne podľa § 22 Vyhlášky. Súd v tomto prípade rozhodol v súlade s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 27/08, zo dňa 23. januára 2008, v ktorom ústavný súd označil tvrdenia Krajského súdu v Košiciach v znení, že „odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že súdnemu exekútorovi náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene“ za úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, za logické, a preto aj celkom legitímne, pričom podľa neho napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené.
21) Ostatné úkony poštovného pozostávali zo žiadosti o udelenie poverenia, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, žiadostí o súčinnosť, predvolania, elektronických lustrácií bánk a lustrácie motorových vozidiel a zaslania faktúry na uhradenie trov priznaných uznesením. Tieto zostatkové nároky na náhradu hotových výdavkov súd považoval za dôvodné, boli ako listiny súčasťou exekučného spisu exekútora a ich doručenie bolo preukázané poštovou doručenkou, pričom tieto úkony súd považoval za základné úkony súvisiace so začiatkom exekúcie povinného. Súd ich preto priznal v zostatkovej výške 16,20 Eur.
22) Celková výška trov exekúcie, na ktorých úhradu súd zaviazal oprávneného je vo výške 59,29 Eur, ktoré pozostávajú z minimálnej výšky odmeny za výkon exekučnej činnosti (33,19 Eur), náhrady hotových výdavkov (16,20 Eur) a DPH (9,90 Eur) .
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 Exekučného poriadku)
V Banskej Bystrici, dňa 18. 09. 2017