Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49P/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v konaní o zníženie výživného a o úpravu styku k maloletému dieťaťu Z. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov matky: Q.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, A. a otca W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Heidingerovou, Vysoká 32, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou Z. V., nar, XX.XX.XXXX každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 18.30 hod. a každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. II. Počas letných prázdnin bude maloletá Z. v starostlivosti otca od 01.07. od 09.00 hod. do15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. III. Počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku bude maloletá Z. v starostlivosti otca od zeleného štvrtku od 16.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod. IV. Počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku bude maloletá Z. v starostlivosti otca od prvého dňa jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR do 18.00 hod. V. Počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku bude maloletá Z. v starostlivosti otca od 22.12. od 16.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 16.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. VI. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať do starostlivosti otca v mieste jej bydliska, okrem úpravy styku otca každý utorok a každý párny kalendárny týždeň v piatok, kedy si otec prevezme maloleté dieťa v školskom zariadení. Otec je povinný po ukončení styku maloleté dieťa riadne odovzdať matke vždy v mieste jej bydliska. VII. Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 09.12.2014, č.k. 49P/232/2013-190 v časti úpravy styku otca s maloletou Z..

VIII. Súd návrh otca v časti o zníženie výživného zamieta. IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.04.2016 domáha zníženia výživného zo 150,- eur mesačne na 50,-eur mesačne a úpravy styku s maloletou dcérou. Žiadal, aby súd upravil jeho styk s dcérou každý nepárny týždeň v utorok, stredu, štvrtok od 16,00hod. do 18,30 hod., každý párny pondelok a stredu od 16,00 hod., do 18,30 hod., každý párny týždeň od piatku 16,00 hod. do nedele do 18,00hod. Súčasne žiadal upraviť styk aj počas všetkých prázdnin, v lete od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa jarných prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00

hod, počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od zeleného štvrtku od 16.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 22.12. od 16.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod. 2. Otec návrh odôvodnil tak, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 49P/232/2013 bolo ich manželstvo s matkou dieťaťa rozvedené, pričom mal. Z. bola zverená do starostlivosti matky. On bol zaviazaný prispievať na mal. Z. výživným 150,-eur. Jeho styk s dcérou nebol rozsudkom upravený. Styk mal prebiehať podľa dohody s matkou, ktorá často nedodržiavala vopred dohodnuté termíny a vopred neohlásila zmenu dohody. V časti navrhovaného zníženia výživného túto skutočnosť otec odôvodnil tým, že je nezamestnaný nemá žiadny pravidelný príjem, preto navrhuje zmeniť výšku výživného na sumu 50,-eur. 3. Podaním doručeným súdu dňa 22.06.2016 matka nesúhlasila s návrhom otca. Uviedla, že medzi ňou a otcom maloletej Z. je napätá situácia a bez priamej ingerencie súdu medzi nimi nikdy nedôjde k dohode. V záujme umožnenia pravidelného styku dcéry s otcom sa snaží o ústretovosť. K zmene dohodnutých termínov dochádza len výnimočne a len z objektívnych dôvodov. Je to práve otec maloletej, ktorý sústavne vyvoláva extrémne stresujúce a konfliktné situácie, pričom negatívne následky dopadajú predovšetkým na dcéru. V tomto čase si ani neplní vyživovaciu povinnosť, výživné za apríl a máj 2016 uhradil na účet matky len v sume po 50,-eur. Za jún 2016 výživné neuhradil vôbec. Matka navrhla, aby súd upravil styk otca s mal. Z. každú stredu, kedy prevezme dieťa v škôlke do 18,30 a každý párny víkend od piatku do nedele do 18,00 hod. V prípade úpravy styku cez letné prázdniny a veľkonočné sviatky navrhnutá úprava styku matky korešpondovala s návrhom otca. Pri Vianočných sviatkoch navrhla matka upraviť styk tak, že mal. Z. bude v starostlivosti otca v nepárny kalendárny rok od 23.12. do 30.12 a v párny kalendárny rok bude dieťa v starostlivosti otca od 30.12. do 06.01. nasledujúceho roka. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, právnej zástupkyne otca, oboznámil sa s potvrdeniami o príjme matky a otca, s ich mesačnými výdavkami ako aj s ostatným obsahom spisu. 5. V konaní pred súdom otec uviedol, že k dohode s matkou zatiaľ neprišlo a chce mať styk upravený rozhodnutím súdu, aby si vedel zariadiť svoj pracovný život a ostané aktivity. Vzhľadom na zmenu situácie, kedy dcéra nastúpila do školy a navštevuje množstvo krúžkov súhlasil s úpravou styku s dcérou každý utorok a štvrtok, avšak žiadal upraviť styk do 19,00 hod. a súčasne žiadal upraviť styk každý párny kalendárny víkend od piatka do soboty. Oproti pôvodnej úprave styku od 16,00 hod, túto žiadal pozmeniť, nakoľko z práce vie dieťa vyzdvihnúť najskôr o 17,00 hod. Nesúhlasil však s úpravou styku počas Vianočných sviatkov tak ako to navrhla matka , kedy uviedol, že nakoľko mala Z. matka minulý rok 2 týždne vkuse, chce každý druhý rok stráviť s Z. 2 týždne počas Vianočných sviatkov. Otec uviedol, že dôvodom na podanie návrhu bola skutočnosť, že s dcérou sa síce stretáva, ale je to kostrbaté, musí sa matke doprosovať, niekedy musí čakať aj dva mesiace, kým mu odpovie. Minulý rok sa dohodli, že bude s dcérou cez víkend a matka ju zobrala na celý týždeň do Trenčína, odniesla ju k svojej mame. Problém bol aj minulý rok počas letných prázdnin. Chcel ísť do Nemecka, kde má príbuzných. Z. tam má bratranca aj sesternicu, potreboval tieto veci naplánovať, avšak matka reagovala až po dvoch mesiacoch. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že býva v dvojizbovom byte, ktorý mu prenajíma známy za sumu 200,- eur mesačne. Spláca úvery vo výške 130,- a 70,- eur mesačne. Vyčerpal už prostriedky z kreditného účtu, 2. 300,- eur má úver na jednej karte a na druhej 2. 000,- eur. V čase od 1.10.2014 do 15.11.2016 bol nezamestnaný. Dlžoby má teda kvôli tomu, že bol nezamestnaný a potreboval uhrádzať výživné. Keď bol nezamestnaný, polroka poberal 450,- eur. Od svojej matky si požičal dokopy 8. 000,- eur , ktoré jej postupne spláca. Snažil sa nájsť si prácu ale nepodarilo sa mu to. Posielal žiadosti do Alzy, Kávomaty, Junheinrich. Keďže predtým robil shop managera, tak nechcel robiť takú prácu ako vykladanie tovaru v obchode. Má ukončené stredoškolské vzdelanie - strednú školu elektrotechnickú. Iné vyživovacie povinnosti nemá. 6. Právna zástupkyňa otca poukázala na skutočnosť, že matka má príjem z hlavného pracovného pomeru, z s.r.o. a z prenájmu, ktorý nezdokladovala a tiež žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý by mal tiež prespievať na domácnosť. Výška príjmu z prenájmu nehnuteľností nezodpovedá trhovej cene danej lokalite, prehľad bytov ponúkaných na prenájom v rovnakej lokalite v akej prenajíma byt matka je vo výške cca. 430,- eur až 450,- eur mesačne. Príjmy, ktoré matka má z prenájmu nehnuteľnosti, sú príjmami z nehnuteľnosti ktoré sú z BSM a tento príjem si matka ponecháva celý. 7. Matka súhlasila s úpravou styku otca s dcérou, avšak vzhľadom na zmenu okolností, kedy dcéra začala navštevovať 1.ročník Základnej školy a poobedňajších hodinách navštevuje záujmové krúžky, navrhla upraviť styk v bežný týždeň každý utorok od 17.00 hod. - 18.30 hod. kedy otec prevezme dcéru v školskom zariadení a každý štvrtok do 17.00 hod. - 18.30 hod. kedy otec prevezme dcéru v mieste jej bydliska a v každý párny kalendárny víkend od piatka do soboty. V časti úpravy vianočných sviatkov matka nesúhlasila s návrhom otca, aby bolo dieťa počas celých sviatkov v nepárnom roku v

jeho starostlivosti. Doposiaľ s otcom fungovali tak, že otec jej koncom mesiaca oznámi, kedy chce byť ďalší mesiac s dcérou. Potom dochádza prípadne aj k menším korekciám, napríklad keď dcéra povie, že chce ostať u otca až do pondelka, alebo keď sú nejaké akcie. V žiadnom prípade však nechce brániť otcovi styk s dcérou. V čase podaného návrhu navštevovala dcéra materskú školu, kde matka uhrádzala poplatky: strava mesačne cca 40,- eur, za ZRPŠ 10,- eur mesačne, za krúžky: v škôlke výtvarná 5,- eur mes., krúžok šikovných rúk 5,- eur mes., športový krúžok 12,- eur mes., angličtina 30,- eur mesačne, výtvarná v ZUŠ cca 12,- eur mesačne. Čo sa týka stravy a oblečenia, ide podľa matky o bežné náklady dieťaťa v jej veku. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý, aj tam však občas vznikajú nejaké náklady, napr. za vytrhnutie dvoch zubov 20,- eur. V priebehu konania nakoľko mal. dieťa začalo navštevovať 1.ročník ZŠ, podľa matky vzrástli aj výdavky. Z. navštevuje AJ, za ktorý sa platí vzdelávacím poukazom. Chodí do ZUŠ, kde navštevuje výtvarnú, hudobnú náuku a flautu, kde poplatky za polrok sú 48,- eur (hudobná), 30,- eur ( výtvarná) +(10,- eur na pomôcky). Hudobnú náuku má Z. v pondelky a stredy od 16.40 do 17.25 hod. . Flautu má vo štvrtok od 13.30 do 14.00 hod. A výtvarnú výchovu vo štvrtok od 14.00 hod. do 16.15 hod. Je prihlásená aj na tanečnú, krúžok by mal byť v pondelok v čase družiny do 16.00 hod. Za krúžok ešte nebol vyberaný žiadny poplatok. Podľa informácie zo školy krúžok by mal stáť 50,- eur / polrok. V škole však už vyberali poplatky za družinu 16,- eur , 25,- eur strava, ZRPŠ 25,- eur/polrok. K právnou zástupkyňou otca namietanému príjmu z prenájmu matka uviedla, že prenajíma byt v Trenčíne, ktorý patril jej babke, s tým, že všetky peniaze z prenájmu dáva matke, ktorá jej z toho uhrádza náklady na ten byt. Byt sa prenajíma asi za 300,- eur mesačne. Potom prenajíma dva nebytové priestory, ktoré nadobudla v roku 2014, cenu hradila z hypotekárneho úveru, ktorý bol vo výške 75 000,- eur. Za tieto priestory jej uhrádzajú nájomné vo výške 730,- eur mesačne, pričom splátky hypotekárneho úveru sú vo výške 525,- eur mesačne a potom sú tam náklady na plyn a elektrinu a správcu, takže z toho v podstate nemá veľký zisk. Podáva z tohto príjmu daňové priznanie. Ide o priestory s rozlohou cca 65 m2. Ona býva v trojizbovom byte, ktorý nadobudla ešte pred manželstvom, na ktorý si zobrala hypotekárny úver, ktorý spláca mesačnými splátkami vo výške 370,- eur a náklady na bývanie sú vo výške 170,- eur, vrátane nákladov na televíziu. Nesúhlasila s tým, že má príjem z hlavného prac. pomeru, z s.r.o. a prenájmu, keďže s.r.o. musí dotovať a z prenájmu nehnuteľností, vzhľadom na náklady mám minimálny príjem. 8. Kolízny opatrovník navrhol upraviť styk otca každý týždeň v rovnaké dni , nakoľko dieťa potrebuje stabilný režim, Vianočné sviatky rozdeliť rovnomerne medzi obidvoch rodičov. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasil, nakoľko nástupom do školy sa maloletej náklady zvýšili a otec už nie je nezamestnaný. 9. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.05.2016 vyplýva, že otec v období od 01.04.2015 do 17.05.2016 nepoberal dávku v nezamestnanosti. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.10.2014 do 18.05.2016 a ku dňu 18.05.2016 nebol vedený ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi. Podľa mzdového listu založeného otcom bol jeho príjem v spoločnosti AGEM COMPUTERS, spol. s.r.o. za obdobie 11/2016 vo výške 383,56 eur netto a za obdobie 12/2016 vo výške 607,36 eur. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch predstavoval úhrn zdaniteľných príjmov otca zo závislej činnosti za mesiace 1,2/2017 sumu 1.233,82 eur a za mesiace 3,4/2017 sumu 1.400,-eur. Podľa potvrdenia o výške mzdy v spoločnosti UPC BROADBAND s.r.o., je otec v pracovnom pomere u uvedeného zamestnávateľa od 01.03.2017 a jeho priemerný mesačný príjem predstavoval za obdobie od 06/2017 -8/2017 sumu 616,-eur netto. 10. Podľa potvrdenia o príjme matky zo dňa 17.05.2015 priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od 09/2015 do 05/2016 bol vo výške 804,-eur. Priemerný mesačný príjem matky u zamestnávateľa - Úrad na ochranu osobných údajov SR za obdobie 06/2016 - 02/2017 predstavoval 954,-eur netto. Za obdobie od 03/2017-04/2017, a.s. bol priemerný mesačný príjem matky v spoločnosti ERGO poisťovňa vo výške 1.065,-eur netto a za obdobie od 05/2017-8/2017 vo výške 1.121,-eur netto. Z daňového priznania matky za rok 2016 vyplýva, že jej úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov bol vo výške 13.947,52 eur , kedy základ dane predstavoval 12.078,60 eur a príjem z prenájmu nehnuteľností bol vo výške 11.140,-eur, kedy uplatnené výdavky boli vo výške 9.512,57 eur a základ dane tak predstavoval 1.627,43 eur. 11. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.12.2014, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. XX E.-XXX zo dňa 30.04.2015 súd rozviedol manželstvo rodičov mal. Z., zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a určil otcovi povinnosť prispievať na mal. dieťa sumou 150,-eur mesačne. Súd styk otca s maloletou Z. neupravoval. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2015. 12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 13. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 24. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 25. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletou Z. v bežnom roku, tu bola medzi rodičmi zhoda. Vzhľadom na krúžky, ktoré maloleté dieťa navštevuje, a na skutočnosť, že otec môže dieťa v pracovný čas vyzdvihnúť najskôr o 17,00 hod., jediný čas kedy bolo najvhodnejšie upraviť styk boli dni utorok a štvrtok. Hoci otec požadoval upraviť styk až do 19,00hod. a matka do 18,30hod., súd bol toho názoru, že mal. Z. je už školáčka a bude vhodnejšie aj s ohľadom na prípravu do školy aby bol čas upravený do 18,30hod. Úprava styku cez párny kalendárny víkend, veľkonočné prázdniny, letné a jarné prázdniny nebola medzi rodičmi sporná. Sporná bola úprava styku cez Vianoce, kedy otec požadoval, aby mal dcéru v starostlivosti 2 týždne vkuse každý druhý rok a matka žiadala sviatky rovnomerne rozdeliť. Súd bolo toho názoru, že pri 6 ročnom dieťati je vhodnejšie upraviť trávenie najdôležitejších sviatkov v roku rovnomerne a rozdeliť ich medzi oboch rodičov, pre každého v trvaní cca. 1 týždňa každý rok. 26. V časti návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, mal súd za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zníženie výživného. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak teda dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia. Otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného najskôr tým, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný a v priebehu konania aj tou skutočnosťou, že matka má podstatne vyšší príjem, a to nielen z hlavného pracovného pomeru

ale aj príjem z prenájmu nehnuteľností. Súd mal za to, že už v čase pôvodného rozhodnutia bol otec nezamestnaný / od októbra 2014/ a súd vtedy konštatoval, že otec: " nemá zdravotné problémy, je v produktívnom veku a je teda jeho povinnosťou sa zamestnať a zabezpečiť si príjem, ktorým zvýši svoju životnú úroveň nielen sebe, ale aj maloletému dieťaťu. Pokiaľ si nevie nájsť prácu a zamestnať sa je jeho povinnosťou využiť akúkoľvek pracovnú príležitosť aj formou brigády." Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (rozsudok nadobudol právopl. 04.02.2015) ku dňu rozhodovania súdu uplynulo cca 14,5 mesiaca. Otec bol nezamestnaný viac ako dva roky (od 01.10.2014 do 15.11.2016). Jeho prístup k otázke zabezpečenia príjmu považoval súd za ľahkovážny, vzhľadom na pracovné príležitosti, ktoré ponúka región v ktorom žije ( Bratislava) ako aj na jeho vzdelanie ( SŠ- elektrotechnické). Za uvedené obdobie sa otec nesnažil ani o zvýšenie príjmu formou brigády, kedy ako sám uviedol "prácu ako vykladanie tovaru takú robiť nechce". V priebehu konania však došlo na strane otca k zmene, kedy sa zamestnal a aktuálne sa jeho priemerný mesačný príjem pohybuje vo výške cca 616,-eur . Je teda v priamom logickom rozpore žiadať zníženie výživného, pokiaľ na jeho strane nenastala zmena pomerov k horšiemu. Zmenila sa aj situácia ma strane maloletého dieťaťa, ktoré v čase pôvodnej úpravy malo cca 4 roky, toho času navštevuje 1.ročník základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady. Na strane matky jej príjem bol do 05/2016 porovnateľný s príjmom v čase pôvodného rozsudku. Od 06/2016-02/2017 sa príjem zvýšil cca o 130,-eur a za obdobie od 03/2017-08/2017 sa jej príjem zvýšil cca o 282,-eur. Pokiaľ ide o otcom namietaný príjem z prenájmu, tento matka nijak nepopierala a podľa daňového priznania za rok 2016 predstavoval základ dane pri prenájme nehnuteľností po odpočítaní nákladov sumu 1.627,43 eur. Súd nemohol zohľadniť otcov argument, že matke sa darí, vie si zabezpečiť dostatočný príjem, čo by sa malo odraziť na znížení jeho vyživovacej povinnosť. Suma 50,-eur, ktorú otec navrhuje sa pomaly približuje k hranici 30% životného minima, ktorú je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti. Otec je zdravý, žiadna vyživovacia povinnosť mu nepribudla, toho času je už zamestnaný a nič mu nebráni vyvíjať aktivitu na zabezpečenie si príjmu a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Nakoľko otec nepreukázal takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Zníženie výživného by v žiadnom prípade nebolo v záujme maloletej Z. a predovšetkým by neodzrkadľovalo ani možnosti a schopnosti otca. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide

o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.