Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-42-2016.pdf
PDF · 101.3 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, P., o zaplatenie 6.835,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.031,28 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 5.031,28 € od 8.4.2016 do zaplatenia.
II. Súd povoľuje žalovanej zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 140,- € splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Súd štátu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 5.8.2016 domáhal zaplatenia sumy 6.835,40 € a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.835,40 € od 8.4.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu neuhradeného úveru.
2. Žalovaná je nepočujúca, súd ju vypočul za účasti tlmočníka znakovej reči. Potvrdila, že osobne podpísala úverovú zmluvu, nepamätala si okolnosti podpisu, len že to bolo na žiadosť a presviedčanie dcéry. Nikto jej pri uzatvorení zmluvy nevysvetlil presne o akú zmluvu ide. O zmluvných pokutách s ňou nikto nerokoval. Peniaze z úveru prevzala jej dcéra, ktorá i splácala splátky. Ona sama už splatila jeden úver za dcéru a spláca druhý úver. V prípade, ak súd vyhovie žalobe, požiadala o splátky, pretože z dôchodku vo výške 376,- € nie je schopná zaplatiť úver naraz. Z dôchodku platí stravu, svoje lieky a polovicu poplatku za káblovku, spolu okolo 300,- € mesačne. Žije s priateľom rovnako nepočujúcim, ktorý platí poplatky spojené s bývaním a druhú polovicu káblovky.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä Zmluvou o úvere, výpisom čerpania, splátok a úhrad, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Strany sporu uzavreli dňa 20.1.2015 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelový úver 6.500,- €, s ročnou úrokovou sadzbou 23,59%, RPMN 26,6%, priemerná hodnota RPMN 17,33%, mesačná splátka 158,84 €, počet splátok 84, lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v mesiaci, celková čiastka splatená spotrebiteľom 13.342,56 €. Žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru celkovo sumu 1.468,72 €. Listom zo dňa 21.3.2016 oznámil žalobca žalovanej zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov a vyzval ju na splatenie dlžnej čiastky vo výške 6.835,40 € do 15 dní od odoslania výzvy. Výzva bola odoslaná dňa 23.3.2016. Doručenie zásielky žalobca nepreukázal. Uplatnil si úrok z omeškania od 8.4.2016.
5. Žalobca sa návrhom domáha zaplatenia sumy 6.835,40 € a to istiny vo výške 171,20 €, zosplatnenej istiny 5.970,35 €, úrok do zosplatnenia 628,85 €, upomienka II. 4x 12,00 €, zmluvná pokuta 17,00 €, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 8.4.2016 do zaplatenia zo sumy 6.835,40 €.
6. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) z.č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 8.4.2016 vo výške 0,00% , t.j. 5,00%.
7. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
8. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 6.500,- € a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Následne súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom neobsahuje náležitosti požadované z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Rovnako chýba v zmluve obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a síce doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za bezúročný a bez poplatkov.
9. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza len výška splátky 158,84 € bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.
10. V zmluve chýba tiež ďalšia náležitosť, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Uvedenie iba celkového počtu splátok a teda mesiacov, nepredstavuje dostatočnú
informáciu pre spotrebiteľa, aby už pri uzatváraní zmluvy presne vedel posúdiť dokedy bude povinný úver splácať a vyhodnotil si tak ekonomické riziko s úverom spojené, najmä dokedy ho bude jeho zmluvný záväzok zaťažovať. V danom prípade lehota splatnosti úveru uvedená v zmluve ako 84 mesiacov, je veľmi dlhé časové obdobie. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nepozná konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, nemusí byť preto schopný dostatočne posúdiť najmä výhodnosť poskytnutého úveru a svoju schopnosť úver riadne splácať. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z.z. bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je splatná posledná splátka. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru.
11. Ďalej súd zistil, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy. Nepreukázal, že by pri uzatvorení zmluvy posudzoval odborne schopnosti žalovanej splácať úver. Síce zistil výšku dôchodku 365,90 €, ale nezisťoval jej pravidelne sa opakujúce výdavky, ktoré sú okolo 300,- € mesačne a neumožňovali žalovanej splácať úver v dohodnutej výške mesačných splátok 158,84 €. Naviac zmluva nemohla byť individuálne vyrokovaná so žalovanou, nakoľko potrebuje v komunikácii tlmočníka v znakovej reči a podanie vysvetlenia k písanému textu.
12. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d), ods. 2 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba bola podaná dôvodne len v časti istiny 5.031,28 €, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 6.500,00 €, od ktorej súd odčítal zaplatené splátky 1.468,72 €. V časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 8.4.2016 do zaplatenia z priznanej istiny súd žalobe vyhovel, nakoľko si úrok z omeškania žalobca uplatnil v súlade s citovanými ustanoveniami.
13. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a to v istine, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
14. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3,4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (3)lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
15. Súd umožnil žalovanej zaplatiť dlh v splátkach po pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko to odôvodňujú jej osobné, majetkové a zárobkové pomery. Je vdova, a jediným príjmom je starobný dôchodok 376 € a platí pravidelné mesačné výdavky okolo 300 €, preto súd určil minimálne možné splátky po 150,- € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.
16. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
17. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
18. Ďalej sa súd zaoberal uplatnenou zmluvnou pokutou. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi.
19. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty 17,00 € žalobca nepreukázal písomné individuálne dojednanie o uplatnenej zmluvnej pokute, čo je v rozpore s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia o zmluvnej pokute a aj poplatkoch za upomienky, ktoré sú svojich obsahom tiež formou zmluvnej pokuty, obsahuje síce zmluva, avčak sú súčasťou predtlačeného formulárového textu a žalovaná poprela akékoľvek individuálne dojednania o zmluvnej pokute a vzhľadom na jej zdravotný stav by museli byť tieto dojednania dohodnuté za účasti tlmočníka. Do ich obsahu nemohla žalovaná žiadnym spôsobom zasiahnuť. Súd opakovane v totožných veciach zmluvné pokuty 17,00 € z rovnakého dôvodu zamietol (napr. sp. zn. 27C 358/2015 z 20.4.2016, 27C 150/2015 z 16.3.2016, 27C 118/2015 z 7.3.2016, 27C 128/2015 z 10.12.2015, 27C 37/15 z 14.12.2015) a ani v tomto prípade nemá dôvod sa od svojho právneho názoru odchýliť. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol a rovnako aj v časti uplatnených upomienok spolu 48,00 €, nakoľko podľa svojho charakteru ide o zmluvné pokuty, individuálne nevyjednané. Žalobca v konaní ani nepreukázal, že žalovanej upomienky zaslal.
20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol prevažne úspešný v 75% (v časti istiny 5.031,28 € a úroku z omeškania vo výške 365,- € ku dňu vyhlásenia rozsudku) a žalovaná v 25%, t.j. celkový úspech žalobcu je 50% (75-25). Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal žalovanú na náhradu pomernej časti trov konania žalobcu vo výške 50%.
22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Podľa § 155 CSP (1) každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (2)Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
Súd pribral do konania tlmočníka posunkovej reči, nakoľko žalovaná je nepočujúca a nerozumie hovorenému slovu. Nakoľko trovy spojené s tým, že strana koná v jazyku, ktorému rozumie znáša štát, súd mu nepriznal náhradu trov konania vo výške priznaného a vyplateného tlmočného 58,76 €.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).