Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-41-2024.pdf
PDF · 89.66 KB
Case nature
Subarea
21C/41/2024
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobkyne A. B. C., nar. X. X. XXXX, bytom D. XX, zastúpenej JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, Ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš proti žalovanému E. D., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XXX, o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti strpieť prechod a prejazd cez priľahlý pozemok, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z 15. 5. 2024, ktorý bol doručený na tunajší súd 27. 5. 2024, a ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaný bol do právoplatného rozhodnutia vo veci samej povinný strpieť prechod a prejazd žalobkyňou cez jeho pozemok registra „C“ parc. č. 226/36, o výmere 25 m2, orná pôda, k. ú. D., obec D., okres Liptovský Mikuláš, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 27. 5. 2024 bolo na tunajší súd doručené písomné podanie žalobkyne z 15. 5. 2024, v rámci ktorého táto uviedla :
„Žalobkyňa sa domáha zriadenia vecného bremena nevyhnutnej cesty cez pozemok žalovaného. Ide o pozemok o výmere 25 m2, ktorý jej žalovaný napriek predchádzajúcemu prísľubu nepreviedol a žalobkyňa preto nemá prístup na svoj pozemok, na ktorom má zriadenú rozostavanú stavbu rodinného domu. Žalobkyňa je vlastníčkou pozemku parcela KNC č. 213/128 0 výmere 704 m2, orná pôda, k. ú. D.. Pozemok nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2020 od žalovaného. Žalobkyňa pozemok kupovala, aby na ňom postavila rodinný dom, o čom žalovaný vedel. Pôvodná výmera pozemku, ktorú uvádza aj kúpna zmluva, bola 712 m2. V apríli 2022 oslovil žalobkyňu žalovaný, ktorý konal aj v mene jeho matky pani F. D.. Požiadal žalobkyňu o „zámenu pozemkov” - žiadali časť z pozemku KNC č. 213/128, ktorý žalobkyni predali v roku 2020 s tým, že žalobkyni ponúkli pozemok KNC č. 226/40 0 výmere 69 m2, orná pôda (ten sa stal súčasťou pozemku KNIC č. 213/128) a podiel na pozemku KNC č. 226/36. Kým pozemok KNC č. 226/40 žalobkyňa nadobudla zmluvou z 22. 4.2022, podiel na pozemku KNC č. 223/36 jej už matka žalovaného nepreviedla, ale previedla ho neskôr na žalovaného. Žalovaný už pozemok KNC č. 223/36 ponúkol žalobkyni na predaj za kúpnu cenu 15 000 €. Keďže ide o úzky pás pozemku s výmerou len 25 m2 nešlo ani zďaleka o obvyklú cenu za pozemok porovnateľného rozsahu, druhu a umiestnenia. S týmto návrhom žalobkyňa nemohla súhlasiť. Žalobkyňa na pozemku KNC č. 213/128 zriadila stavbu-základy rodinného domu. Stavba bola zameraná geometrickým plánom vyhotoviteľa REAL LIPTOV, s. r. o., IČO: 36735299, číslo 36735299-18/2024 zo dňa 3.3. 2023, úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pod č. Gl-323/2024 zo dňa 26.3.2024. Z plánu vyplýva, že je postavená na novovytvorenej KNC parcele č. 213/191 0 výmere 288 m2, ostatná plocha, k. ú. D.. K tejto stavbe nemá žalobkyňa zabezpečený prístup. Dôvodom je práve konanie žalovaného popísané vyššie v bode 3. Podľa §151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Žalobkyňa nemá k stavbe na svojom pozemku žiaden iný prístup a ani si ho nevie
zabezpečiť inak. Za možnosť zabezpečiť si prístup inak nie je možné považovať ponuku žalovaného na predaj za vyššie uvedenú kúpnu cenu, pretože ide o nemorálny návrh a cena ani zďaleka nezodpovedá obvyklej kúpnej cene. Aj vlastníkom ostatných okolitých pozemkov je žalovaný, pričom prístup cez parcelu 226/36 je cesta, ktorá najmenej zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného. Ide pozemok, ktorý tvorí prirodzené predĺženie pozemku žalobkyne smerom k obecnej ceste. Nie je využiteľný žiadnym iným spôsobom a to vzhľadom na jeho tvar a výmeru. Z tohto dôvodu žalobkyňa navrhuje, aby súd zriadil vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 OZ k celému pozemku KNC č. 226/36. Užšie vymedzenie tohto vecného bremena nedáva žiaden hospodársky zmysel, pretože ak by vecné bremeno ťažilo iba časť pozemku, zvyšok by nebol pre žalovaného nijako využiteľný. Žalobkyňa je vlastníčkou stavby na pozemku, ku ktorému nemá iný prístup, ako cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Preto navrhuje, aby súd vydal nasledovný rozsudok : Zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok parcela KNC č. 226/36 0 výmere 25 m2, orná pôda, k. ú. D., v prospech vlastníka stavby na pozemku KNC parcela č. 213/191 0 výmere 288 m2, ostatní plocha, k. ú. D., ktorá bola vytvorená geometrickým plánom vyhotoviteľa REAL LIPTOV, s. r. o., ICO: 36735299, číslo 36735299-18/2024 zo dňa 3.3.2023, úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pod č. Gl-323/2024 zo dňa 26.3.2024. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania. Žalobkyňa podala na stavebný úrad - obec Liptovský Ján - návrh na vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia k stavbe rodinného domu. S návrhom predložila súhlasné stanoviská Stredoslovenskej distribučnej, a. s., Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a. s., obce Beňadiková, Okresného úradu Liptovský Mikuláš
- odbor starostlivosti o životné prostredie. Okresný úrad pozemkový a lesný odbor tiež rozhodol o vyňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ale všeobecnou technickou požiadavkou na stavbu a teda aj pre vydanie stavebného povolenia je v zmysle S 47 písm. b) Stavebného zákona a § 8 vyhlášky 69/2024 Z. z. prístup k stavbe z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Takýto prístup žalobkyňa zatiaľ zabezpečený nemá, pričom ho nevyhnutne potrebuje kvôli obhospodarovaniu stavby, pokračovaniu vo výstavbe a tiež pre účely územného a stavebného konania. Odklad spôsobený dĺžkou súdneho konania by spôsobil neúmerný zásah do práv žalobkyne, ktorá by nemohla pokračovať v stavbe vo vhodnom ročnom období a s nástupom zimy by bola ďalšia stavebná činnosť nemožná/komplikovaná. Preto je nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a žalobkyňa navrhuje, aby súd vydal následne neodkladné opatrenie : Žalovaný je do právoplatného rozhodnutia vo veci samej povinný strpieť prechod a prejazd žalovanou cez pozemok parcela 226/36 0 výmere 25 m2, orná pôda, k. ú. D..“
2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., obec Beňadiková, okres Liptovský Mikuláš z 26. 5. 2024 súd zistil, parcela registra „C“ parc. č. 213/128, orná pôda, o výmere 704 m2 má zapísaného ako výlučného vlastníka žalobkyňu.
3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., obec Beňadiková, okres Liptovský Mikuláš z 26. 5. 2024 vyplynulo, že parcela registra „C“ parc. č. 226/36, ostatná plocha, o výmere 25 m2 je vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
4. Z kópie katastrálnej mapy (na č.l. 13 spisu) v spojení s výsledkami zistenými ex offo súdom (podľa § 185 ods. 2 CSP) v aplikácii „zbgis.skgeodesy.sk“ vyplynulo, že všetky pozemky (vrátane pozemku registra „C“ parc. č. 226/36, k.ú. D.), ktoré obklopujú pozemok registra „C“ parc. č. 213/128, k. ú. D. (patriaci žalobkyni) patria buď do výlučného vlastníctva žalovaného alebo osoby menom F. D. (v jej prípade ide len o jeden pozemok, a to registra „C“ parc. č. 212/129, k. ú. D..)
5. Z fotodokumentácie na č.l. 18 (predloženej žalobkyňou) vyplynulo, že na týchto fotografiách sa nachádzajú základy stavby na pozemku v podobe betónovej základnej platne.
6. Z listinných dôkazov na č.l. 19 až 34 (vyjadrenie Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo 4. 1. 2024, stanoviska obce Beňadiková z 28. 3. 2024, rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkového a lesného odboru o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôvody v k. ú. D., pre stavu rodinného domu na parc. č. C-KN 213/128 z 23. 4. 2024 a vyjadrenia Stredoslovenskej distribučnej, a.s. z 9. 4. 2024, rozhodnutie Obce Beňadiková z 16. 5. 2024, č. StÚBe/2024/231-2, výzva na doplnenie žiadosti z 15. 5. 2024) vyplynulo, že výstavba rodinného domu v k. ú. D. na pozemku registra „C“ parc. č. 213/128, bola k času uvedených vyjadrení ešte v etape pred vydaním územného rozhodnutia a stavebného povolenia na túto stavbu.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
14. Súd po preskúmaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj označených a priložených dôkazov, aj bez výsluchu a bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP, dospel k záveru, že tento návrh je potrebné podľa § 328 ods. 1 CSP zamietnuť z dôvodu, že nárok ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej nie je možné považovať za dôvodný, a to jednak pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie takéhoto návrhu (§ 326 ods. 1 CSP), ako aj z ďalej uvedených dôvodov.
15. Podľa § 151o ods. 3 OZ je aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie návrhu na zriadenie vecného bremena prechodu cez priľahlý pozemok výlučne vlastník stavby, a nie vlastník pozemku, resp. inak takéto vecné bremeno možno zriadiť len v prospech vlastníka stavby, a nie v prospech vlastníka pozemku (viď aj komentár k Občianskemu zákonníku, 2. vydanie, rok 2019, autori : Števček a kolektív, I. diel, § 1 - 450, str. 1394, k § 151o ods. 3 OZ.)
16. Vzhľadom na totožnosť tohto ustanovenia s českou právnou úpravou je v tomto prípade aplikovateľná aj judikatúra súdov Českej republiky, pričom v tejto súvislosti tunajší súd osobitne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. : 22 Cdo 1253/2010, s ktorého závermi sa stotožňuje, a podľa ktorého v iných prípadoch, než ktoré sú upravené v zákone, nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie bremena nutným východiskom k jeho riešeniu, a rozhodnutie o zriadení vecného bremena, teda nemožno vydať na základe analogickej aplikácie zákona, a preto ustanovenie § 151o ods. 3 OZ nemožno ani za použitia analógie aplikovať na iný prípad, než ten ktorý je v ňom uvedený. Aplikovateľnosť uvedeného právneho názoru aj na slovenské podmienky vyplýva tiež z okolnosti, že toto rozhodnutie je uvedené v prehľade použiteľnej judikatúry v rámci komentára k slovenskému Občianskemu zákonníku pre prax II. diel, § 136 - 587, EUROUNION rok 2015, autor : Jaroslav Krajčo, na str. 1524.
17. Vzhľadom na to, že aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby podľa § 151o ods. 3 OZ môže byť len vlastník stavby, bolo najprv potrebné vyriešiť otázku, či vo výsledku stavebných prác nachádzajúcom sa na pozemku registra „C“ parc. č. 213/128, k. ú. D. (základy rodinného domu v podobe základnej betónovej dosky) ide o stavbu v zmysle občianskeho práva, pretože ak občianskoprávne
predpisy používajú pojem stavba nemožno obsah tohto pojmu vykladať len podľa stavebných predpisov, nakoľko stavebné predpisy chápu pojem stavba dynamicky, teda ako činnosť, zameranú na dosiahnutie cieľa, avšak na účely občianskeho práva je pojem stavba nutné vykladať staticky, ako vec v právnom zmysle (viď aj komentár k Občianskemu zákonníku I., 2 vydanie, r. 2019, autori Števček a kolektív, § 1 - 450, str. 816, k § 119.)
18. Súd však dospel k záveru, že základy rodinného domu na pozemku žalobkyne nie sú stavbou v zmysle občianskoprávnych predpisov (§ 119 ods. 2 OZ), pretože v tejto betónovej základovej doske nešlo o stavbu vybudovanú aspoň do takého minimálneho štádia rozostavanosti, aby ju bolo možné ako stavbu v občianskoprávnom zmysle kvalifikovať. Pre posúdenie okamžiku vzniku stavby ako veci je totiž rozhodný okamžik, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo i individuálne určenej veci, pričom k tomuto u nadzemných stavieb (akým je nepochybne aj zamýšľaná stavba rodinného domu žalobkyne) dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom badateľné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. : 22Cdo 2534/2000, ktoré rozhodnutie je uvedené aj v rámci aplikovateľnej judikatúry v slovenských podmienkach v komentári k OZ I., autori Števček a kolektív, rok 2019, 2. vydanie, § 1 - 450, na str. 818, k § 119 OZ slovenského Občianskeho zákonníka.) Ako vyplynulo z dokazovania v tejto veci (vrátane fotodokumentácie predloženej žalobkyňou) nešlo o takýto prípad.
19. Nedôvodnosť podanej žaloby vo veci samej (podľa § 151o ods. 3 OZ) však súd videl aj v (osvedčených) okolnostiach tohto prípadu, keď žalobkyňa sa domáhala zriadenia vecného bremena cesty cez priľahlý pozemok žalovaného za účelom zabezpečenia si prístupu ku svojej budúcej stavbe z najbližšej verejnej komunikácie, ktorej základy už na tomto pozemku realizovala, napriek tomu, že v čase ich realizácie nemala zabezpečený prístup k tomuto pozemku, na ktorom boli zrealizované, a až po zrealizovaní týchto základov, a s poukazom na to, aby bola úspešná v územnom a stavebnom konaní (v rámci ktorých sa vyžaduje zabezpečenie prístupu k stavbe) sa začala domáhať zriadenia vecného bremena práva cesty cez pozemok žalovaného, teda zásahu do vlastníckych práv žalovaného. V tejto súvislosti tunajší súd na podporu svojho záveru poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 22 Cdo 443/2007 (s ktorým sa stotožňuje), podľa ktorého okolnosť, že zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok sa domáha vlastník (v tomto prípade už dokončenej - pozn. tunajšieho súdu) stavby, ktorý si nielenže nezabezpečil prístup k stavbe, ale ide navyše o stavbu nepovolenú, t.j. stavbu o ktorej povolenie vlastník podľa stavebného zákona nepožiadal, alebo ju stavebnému úradu neohlásil, je zásadným dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty zriadiť nemal (toto rozhodnutie je taktiež uvedené v rámci zoznamu aplikovateľnej judikatúry pre slovenské podmienky v rámci komentára k Občianskemu zákonníku pre prax II. diel, § 136 - 587, EUROUNION, str. 1528, rok 2015, Jaroslav Krajčo k § 151o slovenského OZ.) Tunajší súd si uvedomuje určité rozdiely v skutkovom základe medzi prejednávanou vecou a uvedeným prípadom, avšak súčasne za určitej miery analógie by bolo možné konštatovať, že v základoch stavby žalobkyne ide o „stavbu“ (ešte) „nepovolenú“ (aspoň žalobkyňa v tomto smere nič netvrdila), a že tu rovnako išlo o zriadenie tejto „stavby“ za okolnosti nezabezpečeného prístupu k nej.
20. Len na okraj súd v tejto súvislosti uvádza, že v tejto veci nemal ani len osvedčené tvrdenia žalobkyne o dohodách a prísľuboch predchádzajúcich aktuálnemu usporiadania vlastníckych vzťahov medzi žalobkyňou, žalovaným a jeho matkou, a preto na nemohol pri tomto rozhodnutí vôbec prihliadať.
21. O náhrade trov konania o návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia súd v tomto uznesení nerozhodoval, pretože toto rozhodnutie bude obsahom rozhodnutia, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP), teda obsahom rozhodnutia v konaní o podanej žalobe o zriadení vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.