Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/296/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobkyne: H. S., nar.XX.X.XXXX, bytom S..L..P. XXXX/X, S. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:35792752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:47233516 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že dohoda o zrážkach zo mzdy č.8500112336 zo dňa 23.4.2015, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. II. Náhradu trov konania súd stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.4.2015, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 23.4.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č.8500112336, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.260,-Eur a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému vrátiť úver v celkovej výške 2.638,08 Eur. Podľa žalobkyne zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nie je zložená z individuálne dojednaných podmienok. Ide o typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch a obsahuje predformulované znenia zmluvných ustanovení. Je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia §53 ods.1 OZ. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere bola uzatvorená dňa 23.4.2015 dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovení OZ, ktorá predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky. Žalobkyňa poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa §37 ods.1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Pokiaľ mala žalobkyňa záujem od žalovaného získať úver, musela sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky formou dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby táto podmienka s ňou bola individuálne dojednaná, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne a žalovanému umožňujúcu siahnuť na jej majetok bez toho, aby mohla zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkového práva žalobkyne bez vydania súdneho rozhodnutia. Výkon zrážok zo mzdy je v rozpore s právom EÚ a je principiálne neprípustné, aby

sa využíval tento problémový zabezpečovací inštitút. Naliehavý právny záujem žalobkyňa preukazuje existenciou aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorým je ohrozenie právneho postavenia, a to predovšetkým v otázke rozsahu plnenia žalobkyne v prospech žalovaného. Rozsah plnenia si určuje žalovaný vo svojej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne bez súdneho preskúmania či je tento nárok oprávnený a v súlade so Zmluvou o úvere. Ďalej žalobkyňa naliehavý právny záujem preukazuje tým, že dňa 15.7.2016 žalovaný zaslal žiadosť zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy.

2.Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre uzavretie ktorej sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredkladá. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, pretože dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle §551 a nasl. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle §53 OZ. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje právo spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že žalobkyňa zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor žalobkyne, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch. Z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa ako záujemkyňa o úver bola poučená (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod III.). Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na samostatnom liste a dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa uzavrieť nemusela. Žalovaný tieto skutočnosti opakovane v texte dohody uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o tom, ako odmietnutie môže vykonať. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. Žalovaný poukázal na to, že obsah dohody zodpovedal aj novele zákona č.102/2014 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.Tvrdenie žalobkyne o tom, že zabezpečovaná pohľadávka nie je v dohode o zrážkach presne a úplne konkretizovaná, je v rozpore s ustanoveniami noriem, ktoré slúžia na výklad obsahu právneho úkonu v zmysle §35 ods.2 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom, čiže vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bude prirodzene odkazovať, resp. spájať sa s hlavným vzťahom, z ktorého táto pohľadávka vznikla (obdobne je tomu pri záložnom práve, ručení, zabezpečovacom prevode práva a pod.). Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade zmluvy o revolvingovom úvere s konkrétnym číslom) je v tomto prípade z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomnými podaniami strán, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

4.V konaní bolo zistené, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č.8500112336 dňa 23.4.2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver. Táto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmluvy o úvere, ako aj z výpovede žalobkyne.

5.Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

6.Ďalej v konaní bolo zistené, že dňa 23.4.2015, čiže v ten istý deň, keď strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa zák.40/1964 Zb. pod č.8500112336. Z obsahu tejto dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že dlžník bol poučený o dôsledkoch uzavretia zmluvy o zrážkach zo mzdy a o možnosti odmietnutia tejto časti dohody (časť II.,III.) a že uzavretie takejto dohody nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere (časť I.).

7.Ďalej z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy (časť IV.) vyplýva, že spoločnosť žalovaného bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.8500112336 čiastku vo výške 1.260,-Eur. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej len „Pohľadávky“).

8.V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy je vopred pripravená, ide o formulárovú typovú dohodu, v ktorej vlastne sa vyplňovali iba údaje dlžníka - žalobkyne krstné meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko, číslo zmluvy o úvere, výška úveru, výška mesačnej zrážky zo mzdy , VS /číslo zmluvy/ ako aj dátum uzavretia dohody a podpisy. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy o úvere spolu s ďalšou dohodou o poskytnutí služieb č.8500112336, ktorá bola uzavretá tiež dňa 23.4.2015, u ktorej ide tiež o vopred pripravenú formulárovú typovú zmluvu - dohodu.

9.Z výpovede žalobkyne bolo zistené, za akých okolností došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy. Žalobkyňa pred súdom potvrdila, že predmetnú zmluvu podpísala na pobočke žalovaného v Trebišove. Tento úver potrebovala, pretože sa nachádzala vo finančnej núdzi, mali doma finančné problémy, takže ten úver potrebovala pre domácnosť. Povedala na pobočke výšku sumy, ktorú chcela a pracovníčka pobočky hneď všetko zadala do počítača a povedala, že môže to byť. Jedine čo jej hovorila, tak to bola iba suma, ktorú chcela, ďalej povedala výšku splátok a termín ku ktorému dňu bude splatnosť. Potom vytlačila všetko z počítača, bolo tam veľa listov, približne 20 listov a pracovníčka potom sama otáčala, aby sa ona podpísala na každý list s tým, že všetko posiela do Bratislavy na schválenie. Žalobkyňa prehlásila, že neprečítala ani zmluvu ani ďalšie listy, pod ktoré sa podpísala, lebo sa to ani nedalo. Ona vtedy na pobočke nemala možnosť tieto papiere prečítať, lebo pracovníčka jej papiere nenechala, nemohla ich zobrať domov, prečítať ich, oboznámiť sa s týmito listinami, keďže pracovníčka pobočky len otáčala papiere a ona sa podpisovala a potom všetko hneď zobrala pracovníčka pobočky. Vtedy na pobočke vôbec jej nehovorila pracovníčka o tom, že okrem zmluvy je tam aj dohoda o zrážkach, že sú tam aj nejaké iné listy a vlastne ona ani nevedela, že sa podpísala pod dohodu o zrážkach zo mzdy. Na pobočke nebola dlho, pretože ako pracovníčka to zadala do počítača, tak to všetko cez tlačiareň vyšlo, potom hneď sa podpísala a pracovníčka si všetko nechala a ona odišla s tým, že potom to dostane z Bratislavy. Po niekoľkých dňoch papiere aj dostala z Bratislavy. To bola prvá zmluva, ktorú takto uzatvorila so žalovaným, ale ďalej uviedla, že v ten deň brala ešte ďalší úver, ešte jedna zmluva bola uzavretá takým istým spôsobom. Najprv sa vytlačila jedna zmluva, potom druhá, všade sa popodpisovala a naraz potom sa to vybavilo. Peniaze jej boli poslané na účet v obidvoch prípadoch.

10.Zo žiadosti žalovaného zo dňa 15.7.2016 vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne z titulu predmetnej dohody, pričom pohľadávku vyčíslil na sumu 1.612,37 Eur.

11.V konaní bolo zistené, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp.zn. 10C/296/2016 a z obsahu spisu súd zistil, že ide o tie isté strany sporu a predmetom sporu je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č.8500112337 zo dňa 23.4.2015 na tom istom skutkovom podklade.

12.Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9C/296/2016-24 zo dňa 22.9.2016 bolo vydané neodkladné opatrenie na základe návrhu žalobkyne tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.4.2015 č.8500112336, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2016.

13.Podľa tvrdenia žalobkyne má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu z dôvodu existencie aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorým je ohrozenie právneho postavenia, a to predovšetkým v otázke rozsahu plnenia žalobkyne v prospech žalovaného. Rozsah plnenia si určuje žalovaný vo svojej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne bez súdneho preskúmania či tento nárok je oprávnený a v súlade so zmluvou o úvere. Žalobkyňa naliehavý právny záujem preukazuje tým, že dňa 15.7.2016 žalovaný zaslal žiadosť zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe ktorej zamestnávateľ začal

zrážky vykonávať. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 26.6.2017 (čl.51) vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok pod VS:8500112336 boli vykonané zrážky zo mzdy žalobkyne v mesiacoch júl, august 2016 2x 73,28 Eur, t.j. spolu 146,56 Eur.

14.Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

15.Podľa ust. §52 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16.Podľa §52 ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17.Podľa §53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18.Podľa ust. §53 ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19.V odseku 4 tohto ustanovenia sú uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách len príkladmo, pričom pod písmenom a/ sa považuje za neprijateľnú podmienku aj tá, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť a s ktorou nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy.

20.Podľa odseku 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa odseku 9 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

21.Podľa §54 ods.1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať vopred svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22.Podľa ust. § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23.Podľa §130 ods.7 Zákonníka práce, zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou.

24.Podľa §131 ods.3 Zákonníka práce, ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zákonných zrážok / ods.1, 2/ môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

25.Podľa §551 ods.1,2 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

26.Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzavretá zmluva o úvere. Žalobkyňa ju uzatvárala vo finančnej tiesni ,v snahe vyriešiť svoje súkromné problémy a pri uzatváraní zmluvy dôraz bol daný na výšku úveru a na výšku splátok a na splatnosť splátok. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto súd posudzuje zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Ide o typicky formulárovú zmluvu vopred pripravenú, ktorej podmienky a obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy pre prípad, že dlžník nesplní svoj záväzok splácať úver v zmysle úverovej zmluvy, pričom táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v deň uzavretia zmluvy o úvere súčasne s touto zmluvou a aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred vypracovaná formulárová dohoda.

27.Vzhľadom k tomu, že bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ mal byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal byť oboznámený aj s možnosťou jej odmietnutia. V danom prípade samotná dohoda síce obsahuje (v časti textu I.,II.,III.) vyhlásenie o dobrovoľnosti jej uzavretia a poučenie o možnosti odmietnutia uzavretia dohody a o dôsledkoch uzavretia dohody, ale žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila okolnosti uzavretia zmluvy a dohody a potvrdila, že neprečítala zmluvu ani ďalšie listy, pretože vzhľadom na okolnosti uzavretia zmluvy sa to nedalo (neboli jej papiere odovzdané do ruky na oboznámenie, pracovníčka pobočky len otáčala papiere a ona sa všade podpísala, lebo chcela dostať úver), poučená pracovníčkou pobočky nebola, jedine bola oboznámená s výškou úveru, s výškou splátok a so splatnosťou splátok.

28.Podľa názoru súdu, hoci dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na osobitnom dokumente, treba ju považovať za súčasť samotnej úverovej zmluvy. Túto skutočnosť vlastne nepoprel ani sám žalovaný, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa spája s hlavným vzťahom, z ktorého pohľadávka vznikla, v tomto prípade sa spája so zmluvou o úvere.

29.Žalobkyňa bola v pozícii spotrebiteľa, ktorý chcel získať úver, ktorý však žalobkyňa mohla získať hneď v prípade, že sa podpíše pod všetky predložené dokumenty, s ktorými sa nemohla dôkladne oboznámiť a neboli vysvetlené skutočnosti, ktoré sa uvádzajú v týchto dokumentoch.

30.Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že z úradnej moci v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa, v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5.1.1993, ale aj v zmysle judikatúry ESD, skúmal prijateľnosť zmluvných podmienok a v tomto prípade dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zrážkach zo mzdy žalobkyne pre prípad neplnenia povinnosti riadne splácať úver , je neprijateľné a teda aj neplatné /§53 ods.5OZ/.

31.Súd poukazuje na ustanovenie Zákonníka práce o výplate mzdy zamestnancovi a o možnosti vykonávať zrážky len vtedy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne dohodne. Súd dáva za pravdu žalobkyni, že zrážky z jej mzdy pre pohľadávku, ktorej výšku určiť je len v moci jednej strany, a to veriteľa, sú neprijateľné bez akéhokoľvek posúdenia súdu.

32.V danom prípade kým dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje výšku pohľadávky 1.260,- Eur, už v žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, ktorá bola doručená zamestnávateľovi žalobkyne, je uvedená výška pohľadávky 1.612,37 Eur.

33.Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a vyššie citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd žalobu žalobkyne považoval za dôvodnú, preto v plnom rozsahu žalobe vyhovel a vyslovil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č.8500112336 zo dňa 23.4.2015, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

34.Záverom je potrebné ešte konštatovať, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže už došlo k zrážkam z jej mzdy bez rozhodnutia súdu a z titulu právnej istoty je tu daný naliehavý právny záujem, lebo ide o tzv. mimosúdne zrážky, teda zrážky bez rozhodnutia súdu a žalobkyňa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky.

35.Podľa ust. §255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36.Podľa ust. §262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37.Podľa ust. §262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38.Súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania z dôvodu, že úspešná žalobkyňa nežiadala trovy konania a neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 CSP/.