Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24Csp-70-2017.pdf
PDF · 108.01 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/70/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu: JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o., so sídlom U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Česká republika, právne zast. VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska č. 9, 831 03 Bratislava proti žalovanému: DX., v konaní o zaplatenie 14.688,68 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.688,68 CZK spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.117,62 CZK od 2.2.2015 do zaplatenia, ako aj 18,90% ročných úrokov z poskytnutého úveru zo sumy 12.117,62 CZK od 2.2.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy vo výške 14.688,68 CZK spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.117,62 CZK od 2.2.2015 do zaplatenia, ako aj 18,90% ročných úrokov z poskytnutého úveru zo sumy 12.117,62 CZK od 2.2.2015 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 14.12.2014 s právnym predchodcom žalobcu, Zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte na základe ktorého bol žalovanej poskytnutý úver až do 10.000,- CZK a sporožírový účet bol vedený ako kontokorent. Vzhľadom k tomu, že na sporožírovom účte žalovanej vznikol nepovolený debetný zostatok, vyzval právny predchodca žalobcu k vyrovnaniu nepovoleného debetného zostatku. Nepovolený debetný zostatok nebol aj napriek upomienkam a výzvam vyrovnaný a preto predchodca žalobcu previedol pohľadávku dňa 03.03.2014 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Ku tomuto dňu činil nepovolený debetný zostatok sumu 12.117,62 CZK, úrok z omeškania sumu 17,81 CZK a úrok v kontokorentu 0 CZK. Následne tento nepovolený zostatok bol úročneý zákonným úrokom vo výške 7,05 % ročne a úrokom z poskytnutého kontokorentu. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca ako postupca postúpil pohľadávku ku dňu 01.02.2015 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej listom zo dňa 02.03.2015. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 14.688,68 CZK, čo predstavuje istinu vo výške 12.117,62 CZK a úrok z omeškania vo výške 812,66 CZK a úrok z poskytnutého úveru vo výške 1.758,40 CZK, ktorý k pohľadávke prirástol odo dňa postúpenia. K tomuto dňu žalobca úrok kapitalizoval a odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia teda odo dňa 02.02.2015 úročí žalobca nepovolený debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne a úrokom z poskytnutého úveru vo výške 18,90 % ročne.
3. Súd priznal v žalobcovi v konaní uplatnený nárok Platobný rozkazom č.k. 24Csp/70/2017-41 zo dňa 21.03.2017, ktorý však pre nemožnosť doručenia nebol žalovanému do vlastných rúk doručený.
4. Miesto terajšieho pobytu žalovaného sa súdu jemu dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť a takisto ani osobu z blízkeho okolia žalovanej, ktorá by bola ochotná a spôsobilá žalovaného v konaní zastupovať ako opatrovník.
5. Dňa 02.05.2017 z uvedených dôvodov súd pristúpil k vyhotoveniu Oznámenia o podanej žalobe ktoré bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke tunajšieho súdu vyvesené dňa 02.05.2017 a zvesené dňa 17.05.2017 a to v zmysle ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 18.09.2017, ktorého sa nezúčastnil tak právny zástupca žalobcu rovnako ani žalobca, pričom títo svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby vec bola prejednaná v ich neprítomnosti. Rovnako sa nedostavil žalovaný u ktorého doručenie bolo vykázané procesnou fikciou v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP resp. § 112 CSP.
7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo Zmluvy o o sporožírovom účte a následne zo Zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovému účtu, že dňa 14.12.2007 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte na základe ktorého bol žalovanej poskytnutý úver až do 10.000,- CZK a sporožírový účet bol vedený ako kontokorent.
9. Z výzvy k zaplacení zo dňa 03.03.2014 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky vo výške 12.117,62 CZK a zároveň došlo k výpovedi z predmetnej zmluvy o účte a odstúpeniu od zmluvy o vydaní a používaní kreditných kariet. .
10. Zo štruktúry dlhu vystaveného žalobcom (čl. 13) súd zistil, že dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 14.688,68 CZK, čo predstavuje istinu vo výške 12.117,62 CZK a úrok z omeškania vo výške 812,66 CZK a úrok z poskytnutého úveru vo výške 1.758,40 CZK, ktorý k pohľadávke prirástol odo dňa postúpenia, pričom ztohto listinného dôkazu je zrejmý postupne prirastajúci úrok. K tomuto dňu žalobca úrok kapitalizoval
11. Výpisov z osobného účtu ( čl. 16 až 19) je zrejmé že na sporožírovom účte žalovanej vznikol nepovolený debetný zostatok, vyzval právny predchodca žalobcu k vyrovnaniu nepovoleného debetného zostatku. Nepovolený debetný zostatok nebol aj napriek upomienkam a výzvam vyrovnaný a preto predchodca žalobcu previedol pohľadávku dňa 03.03.2014 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Ku tomuto dňu činil nepovolený debetný zostatok sumu 12.117,62 CZK, úrok z omeškania sumu 17,81 CZK a úrok v kontokorentu 0,- CZK.
12. Z Prehľadu úrokových sadzieb Českej sporiteľne (čl. 28) vyplýva výška aktuálnej úrokovej sadzby za úver, ktoré sú uvedené v tabuľkovej podobe podľa jednotlivých typov.
13. Z cenníka produktov a služieb Českej sporiteľne (čl. 30), vplývajú ceny poplatkov a služieb účtovaným žalobcom žalovanému, tak ako sú uvedené v podrobnom výpise súhrnného výpisu z účtu kreditnej karty.
14. Podľa čl. 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „naradenie“) vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
15. Podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka
- na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
16. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Ďalej len „Nariadenie Rím I“), Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
18.
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
19. Podľa čl. 6 ods. 2 Rím I, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
20. Podľa čl. 6 ods. 3 Rím I, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.
Podľa čl. 6 ods. 4 Rím I, odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na :
a) zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu; b) zmluvu o preprave, okrem zmluvy, ktorej predmetom je poskytovanie balíku cestovných služieb v zmysle smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (15) <http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/ HTML/?uri=CELEX:32008R0593&from=SK>; c) zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, okrem zmluvy, ktorej predmetom je právo na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti v zmysle smernice 94/47/ES; d) práva a povinnosti, ktoré predstavujú finančný nástroj, a práva a povinnosti predstavujúce podmienky, ktorými sa spravujú emisie alebo verejné ponuky či verejné ponuky na prevzatie prevoditeľných cenných papierov a upisovanie a vyplatenie podielov v podnikoch kolektívneho investovania, pokiaľ tieto činnosti neznamenajú poskytovanie finančnej služby; e) zmluva uzavretá v rámci takého druhu systému, na ktorý sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. h).
21. Podľa ust. § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa ust. § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, dlžník je povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
23. Podľa ust. § 502 ods. 2 OBZ, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
24. Podľa ust. § 503 ods. 1 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
25. Podľa ust. § 503 ods. 2 OBZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
26. Podľa ust. § 324 ods. 1 OBZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
27. Podľa ust. § 365 veta prvá OBZ dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
28. Podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať od nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia.
29. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
30. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
31. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 1 nariadenie vlády ČR č. 180/2013Sb. výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
33. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
34. Podľa § 52 ods. 2, posledná veta OZ, na všetky právne zvťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. .
35. Podľa § 1 ods. 2 Zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZOSU) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
36. Podľa ust. § 2 ZOSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania, alebo povolania a veriteľom fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá ponúka, alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svoje podnikateľskej činnosti.
37. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZOSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
38. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
39. Súd poukazuje na body 25-26 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).“
40. Súd sa zaoberal aj významom všeobecných obchodných podmienok citujúc Ústavný súd Českej republiky: „V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná-li se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného spotřebitele dostatečně čitelný, přehledný a logicky uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně menší velikosti, než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. I ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení obsahová. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ V této souvislosti Ústavní soud upozorňuje na to, že nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako a priori vyloučení (příkladmo) jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně, nýbrž zejména jako omezení jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud nyní odhlíží od skutečnosti, že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání bude uvedeno ve smlouvě a které ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny ve formulářové podobě připravuje dodavatel a s ohledem na nepoměr ve vyjednávací síle dodavatele a spotřebitele je na první pohled patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem připravených smluvních ujednání.“ (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013).
41. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora zo dňa 17.11.2011 (vec C-327/10) Nariadenie č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii keď spotrebiteľ, ktorý je zmluvnou stranou dlhodobého hypotekárneho úveru s povinnosťou informovať zmluvného partnera o akejkoľvek zmene adresy, opustí svoje bydlisko predtým, než sa voči nemu podá žaloba pre porušenie zmluvných povinností, sú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza posledné známe bydlisko spotrebiteľa, na základe článku 16 ods.2 tohto nariadenia, príslušné rozhodnúť o tejto žalobe. Pokiaľ nie sú podľa článku 59 toho istého nariadenia schopné určiť aktuálne bydlisko žalovaného a ani nemajú dôkazne indície umožňuje dospieť k záveru, že žalovaný má skutočné bydlisko mimo územia únie. Zároveň toto nariadenie nebráni uplatneniu vnútroštátneho procesného práva členského štátu, ktoré v snahe zabrániť situácii odoprenia spravodlivosti, umožňuje viesť konanie za neprítomnosti proti osobe, ktorej bydlisko známe nie je, pokiaľ sa súd, ktorý sa sporom zaoberá ubezpečí predtým, než o ňom rozhodne, že sa uskutočnili všetky pátrania, ktoré ukladajú zásady riadnej starostlivosti a dobrej viery, aby sa zistil pobyt žalovaného.
42. V prvom rade sa teda súd zaoberal otázkou svojej právomoci konať a rozhodnúť v tejto veci. Je nepochybné, že žalobca v danom prípade vystupoval ako právnická osoba konajúca v predmete svojho podnikania, kým žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá úverom uspokojovala svoje potreby. Uvedené je zrejmé aj z bodu č. 1 zmluvy. Žalovaný má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Za takéhoto stavu v súlade s vyššie cit. čl. 18 ods. 2 Nariadenia súd uzavrel, že v danom prípade má právomoc konať.
43. Následne súd skúmal, ustanovenia ktorého právneho poriadku je potrebné použiť, keďže v právnom vzťahu vystupuje cudzí prvok, t.j. žalobca je zahraničnou právnickou osobou. Zmluva o úvere bola uzatváraná v Českej republike, pričom žalovaný v čase uzatvárania zmluvy mal obvyklý pobyt v Slovanskej republike. Išlo pritom o poskytnuie služby žalovanému. Pri existencii výslovnej voľby práva
v zmluve a obchodných podmienkach je okrem iného potrebné postupovať v zmysle cit. čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I. potrebné aplikovať právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda právny poriadok Slovanskej republiky a to z nasledovných dôvodov.
44. Podľa čl. 6 ods. 2 Rím I, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. Napriek existencii výslovnej voľby práva na právo Českej republiky možno konštatovať, že by týmto spôsobom došlo k zbaveniu spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným a to z dôvodu, že právny poriadok SR poskytuje spotrebiteľovi širšiu ochranu ako právny poriadok ČR. Zároveň je potrebné poukázať, že Všeobecné obchodné podmienky by mali obsahovať predovšetkým dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Voľba rozhodného práva v zmysle Rímskeho dohovoru je potrebné a nutné dať na roveň dohody o rozhodcovskej doložke, či zmluvnej pokute. Voľba rozhodného práva v zmysle Rímskeho dohovoru je dôležitým dojednaním, ktoré má ďalekosiahle následky pre spotrebiteľa. Tomuto je súd v zmysle vyššie uvedeného povinný poskytnúť ochranu ex offo. Teda zároveň nemožno uvažovať ani o platnosti dojednania rozhodného práva Českej republiky uvedeného vo všeobecných obchodných podmienkach. Pričom pri neexistencii rozhodnej voľby práva ( či už z dôvodu neplatnosti doložky alebo skutočnosti, že právny poriadok SR poskytuje spotrebiteľovi širšiu ochranu ako právny poriadok ČR) , rozhodným právom by bolo právo SR vzhľadom na skutočnosť, že podnikateľ (žalobca) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa (pobočky banky aj v SR) a zároveň zmluvou o poskytovaní služieb, sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi nie len v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu (možnosť výberu v ktorejkoľvek pobočke banky v SR alebo ČR).
45. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril dňa 14.12.2014 s právnym predchodcom žalobcu, Zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte na základe ktorého bol žalovanej poskytnutý úver až do 10.000,- CZK a sporožírový účet bol vedený ako kontokorent. Vzhľadom k tomu, že na sporožírovom účte žalovanej vznikol nepovolený debetný zostatok, vyzval právny predchodca žalobcu k vyrovnaniu nepovoleného debetného zostatku. Nepovolený debetný zostatok nebol aj napriek upomienkam a výzvam vyrovnaný a preto predchodca žalobcu previedol pohľadávku dňa 03.03.2014 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Ku tomuto dňu činil nepovolený debetný zostatok sumu 12.117,62 CZK, úrok z omeškania sumu 17,81 CZK a úrok v kontokorentu 0 CZK. Následne tento nepovolený zostatok bol úročený zákonným úrokom vo výške 7,05 % ročne a úrokom z poskytnutého kontokorentu. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca ako postupca postúpil pohľadávku ku dňu 01.02.2015 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej listom zo dňa 02.03.2015. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 14.688,68 CZK, čo predstavuje istinu vo výške 12.117,62 CZK a úrok z omeškania vo výške 812,66 CZK a úrok z poskytnutého úveru vo výške 1.758,40 CZK, ktorý k pohľadávke prirástol odo dňa postúpenia. K tomuto dňu žalobca úrok kapitalizoval a odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia teda odo dňa 02.02.2015 úročí žalobca nepovolený debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne a úrokom z poskytnutého úveru vo výške 18,90 % ročne.
46. V rámci ochrany spotrebiteľa súd preskúmal samotnú zmluvu, pričom nenašiel také zmluvné podmienky pri spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné.
47. Žalovaný dlh riadne neplnil a preto ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu uvedenú vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
48. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Vzhľadom k tomu, že bol žalobca v konaní plne úspešný, má v súlade s citovaným zákonným ustanovením nárok na plnú, teda 100% -tnú náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom rozhodnutí priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v samostatnom uznesení v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.