Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/313/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobkyne: V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M., M. XXXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Eleonóra Zuzáková s.r.o., so sídlom Mierové námestie 943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom E. M. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 8C/37/2013-154 zo dňa 28. januára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie s a m e n í tak, že:

I. Súd u r č u j e, že do masy vecí zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, účastníkov konania patrí parcela registra C č. 1250/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2 zapísaná na LV číslo XXX k. ú. E. M., rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. 1250/7 a pasívum, stavebný úver č. 2689851401, ktorého zostatok ku dňu 8.6.2012 predstavuje 2.222,94 eura.

II. Súd do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e nehnuteľnosti, parc. reg. C č. 1250/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2 zapísaná na LV XXX k. ú. E. M. a dom súp. č. XX postavený na parc. registra C č. 1250/7. Žalovaný je povinný splatiť zostatok stavebného úveru č. 2689851401, ktorého výška ku dňu 8.6.2012 predstavovala 2.222,94 eura.

III. Titulom majetkového vyporiadania j e žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 27.838,53 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 2.635,24 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku určil, že do masy vecí zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, účastníkov konania patrí parcela registra C č. 1250/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2 zapísaná na LV číslo XXX, k. ú. E. M., rodinný dom, súp. č. XX postavený na parcele 1250/7 a pasívum, stavebný úver č. 2689851401, ktorého zostatok ku dňu 8.6.2012 je 2.222,94 eura. Druhým a tretím odsekom výroku súd do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti, parcelu registra C č. 1250/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2, zapísané na LV XXX k. ú. E. M. a dom súpisné číslo XX postavený na parcele registra C č. 1250/7 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť zostatok stavebného úveru č. 2689851401, ktorého výška ku dňu 8.6.2012 bola 2.222,94 eura. Štvrtým odsekom výroku súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni

titulom majetkového vyporiadania 30.061,47 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Piatym a šiestym odsekom výroku súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 3.167,80 eura k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh na účet Okresného súdu Galanta 901,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len a vecne rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, ktoré pozostávalo z nehnuteľností, parcely č. 1250/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2 a domu súp. č. XX postavenom na parcele č. 1250/7, zapísané na LV č. XXX k. ú. E. M.. Do BSM patril aj nesplatený úver z B. M. M. na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2689851102 a 2689851401 zo dňa 20.9.2005. Žalobkyňa navrhla vyporiadanie tak, aby sa nehnuteľnosti stali výlučným vlastníctvom žalovaného, ktorý jej v zmysle znaleckého posudku vyplatí podiel na ňu pripadajúci. Čo sa týka stavebného úveru žiadala, aby tento naďalej splácala s tým, že žalovaný jej zaplatí polovicu sumy nesplateného úveru. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo 13.8.1988 a týmto dňom vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o ich rozvode, dňa 8.6.2012. Okamih, keď dôjde k zániku BSM je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny vecí patriacich do BSM sa vychádza z ceny v čase vyporiadania. Avšak tomu, kto určitú vec od zániku BSM užíval sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady idú predovšetkým na jeho vrub. Do masy BSM patrí rodinný dom spolu s pozemkom, ktoré nehnuteľnosti nadobudli účastníci konania počas trvania ich manželstva. Taktiež sporným nebolo, že ako pasívum majetku účastníkom konania je zostatok na stavebnom úvere, ktorý ku dňu 8.6.2012 (ku dňu zániku BSM) činil 2.222,94 eura. Pri vyporiadaní súd vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, nakoľko v konaní nebol zistený opak. Cena nehnuteľnosti zistená podľa znaleckého posudku činila sumu 57.900 eur a teda podiel pripadajúci na žalobkyňu predstavuje sumu 28.950 eur. Keďže žalovaný má splatiť celý zostatok úveru, ktorý činí 2.222,94 eura tak polovica tejto sumy predstavuje 1.111,47 eura. Po spočítaní súm 28.950 eur a 1.111,47 eura dostaneme sumu 30 061,47 eura, čo je suma, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobkyni titulom majetkového vyporiadania. Čo sa týka námietok žalovaného, že v nehnuteľnosti vystaval krb, zakúpil kuchynskú linku, urobil dlažby, vymenil dve okná, tak ide o veci, ktoré boli urobené a zakúpené počas trvania manželstva a ktoré tvoria BSM.

3. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov. V zmysle položky 6 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na vyporiadanie BSM je súdny poplatok 66 eur. Za vyporiadanie BSM sa platí súdny poplatok podľa položky 6 písm. b, 3 %. Vyporiadaný majetok žalovaného má hodnotu 30.061 eur a tak 3 % činia 901,50 eura.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), podľa ktorého účastníkovi súd uloží, aby uhradil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobil svojim zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. V danom prípade žalovaný zavinil súdne konanie a preto je povinný znášať trovy konania. Žalovaný absolútne odmietal vyporiadať sa so žalobkyňou a pre tento jeho postoj možno ustáliť, že zavinil súdne konanie. Trovy právneho zastúpenia žalobkyne boli vypočítané v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. a pri určení hodnoty úkonu sa vychádzalo z hodnoty majetku, ktorý nadobudla žalobkyňa a ktorý činil 30.061,47 eura a tak jeden úkon právnej služby má hodnotu 469,74 eura. Právna zástupkyňa žalovanej učinila tieto právne úkony, 15.1.2013 prevzatie a príprava zastúpenia 469,74 eura, 4.2.2013 zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní /1/4-ina/ 117,44 eura, 2.4.2013 zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní /1/4-ina/ 117,44 eura, 28.11.2013 zastupovanie na pojednávaní 469,74 eura, 13.5.2014 zastupovanie na pojednávaní 469,74 eura, od 1.3.2015 bola právna zástupkyňa žalobkyne platcom DPH, 7.5.2015 zastupovanie na pojednávaní 469,74 eura, 28.1.2016 zastupovanie na pojednávaní 469,74 eura, 4 x režijný paušál 7,81 eura (za úkony vykonané od 1.1.2013 do 31.12.2013) 31,24 eura,1 x režijný paušál 8,04 eura (za úkony vykonané od 1.1.2014 do 31.12.2014), 8,04 eura,1 x režijný paušál 8,39 eura (za úkony vykonané od 1.1.2015 do 31.12.2015), 8,39 eura, 1x režijný paušál 8,58 eura (za úkony vykonané od 1.1.2016 do 31.12.2016), 8,58 eura, odmena advokáta a režijné paušály spolu bez DPH do 28.2.2015 1.683,38 eura, odmena advokáta a režijné paušály bez DPH od 1.3.2015 956,45 eura, DPH 20 % 191,29 eura, odmena advokáta s DPH od 1.3.2015 1.147,74 eura, odmena advokáta s DPH 2.831,12 eura.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný nesúhlasil so sumou, ktorú súd určil na vyplatenie žalobkyne za nadobudnutý majetok a preto navrhol, aby súd nariadil predaj nehnuteľností a zisk z predaja rozdelil medzi účastníkov konania.

6. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila podaním doručeným súdu 7.9.2017 a navrhla vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3, CSP, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

9. Predmetom sporu bolo v danom prípade vyporiadanie BSM strán sporu po ich rozvode. Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 23C/106/2011 zo dňa 19.4.2012 bolo manželstvo strán sporu rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.6.2012. Počas trvania manželstva manželia nadobudli nehnuteľnosti, parcelu reg. C č. 1250/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2 a rodinný dom, súp. č. XX postavený na parc. č. 1250/7, zapísané na LV č. XXX, k. ú. E. M.. Predmetom vyporiadania bol aj stavebný úver č. 2689851401, ktorého zostatok ku dňu 8.6.2012 (rozvodu manželstva a zániku BSM) predstavoval sumu 2.222,94 eura. Súd prvej inštancie nehnuteľnosti prikázal podľa návrhu žalobkyne do vlastníctva žalovaného, žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť zostatok úveru a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 30.061,47 eura titulom vyporiadacieho podielu.

10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný s tým, že podľa jeho názoru ho súd zaviazal zaplatiť žalobkyni neprimerane vysokú sumu a navrhol, aby súd nehnuteľnosť predal a výťažok z predaja rozdelil medzi strany sporu.

11. Podľa § 150 pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložila na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Aj v prejednávanej veci pri vyporiadaní BSM súd vychádzal zo zákonného predpokladu, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Nadobudnuté nehnuteľnosti do BSM boli v priebehu konania ocenené znalcom Ing. Kamilom Chovancom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností (na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 8C/37/2013 - 68 z 30.6.2014). Znalec nehnuteľnosti ocenil v znaleckom posudku č. 204/2014 z 29.12.2014 sumou 57.900 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetom vyporiadania bol aj stavebný úver č. 2689851401, ktorého zostatok ku dňu rozvodu manželstva a zániku BSM predstavoval sumu 2.222,94 eura. Súd prvej inštancie nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalovanému a zároveň žalovaného zaviazal na zaplatenie úveru a finančného vyrovnania žalobkyni vo výške 30.061,47 eura.

13. Celková hodnota vecí, aktív patriacich do BSM je 57.900 eur a hodnota pasív, úveru je 2.222,94 eura. Vychádzajúc zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, každému patrí podiel na aktívach v hodnote 28.950 eur a rovnako aj podiel na pasívach v hodnote 1.111,47 eura. Žalovanému boli

prikázané do výlučného vlastníctva aktíva i pasíva. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania sumu 27.838,53 eura (28.950 -1.111,47 eura). Odvolanie žalovaného v tom smere, že súd ho zaviazal na plnenie vo vyššej časti ako mal, je opodstatnené, pretože ak súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenia celého úveru, ktorý mali strany sporu zaplatiť každý z nich v jednej polovici, túto sumu mal súd zo sumy aktív (hodnoty polovice nehnuteľnosti) odpočítať a nie ju k sume aktív pripočítať. Z uvedeného dôvodu mal súd správne zaviazať žalovaného na zaplatenie finančného vyrovnania 27.838,53 eura žalobkyni. Uvedenú sumu nemožno považovať za neprimerane vysokú, pretože vyplynula zo znaleckého dokazovania. Žalovaný bol v spore pasívny, počas konania na súde prvej inštancie nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, k vypracovanému znaleckému posudku sa nevyjadril, znalcom určenú cenu nehnuteľností nenamietal. Pri vyporiadaní BSM sa uplatňuje zásada, aby boli veci prikázané do vlastníctva tej strane sporu, ktorá nehnuteľnosť užíva po zániku BSM a u ktorej došlo k amortizácii (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 22Cdo 980/2003). V prejednávanej veci z výpovede samotného žalovaného vyplynulo, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania užíval už v čase rozvodu a užíva ich doposiaľ so svojimi dvoma dospelými synmi. Bezpodielovému spoluvlastníkovi možno pri vyporiadní zaniknutého BSM prikázať rozhodnutím vydaným v občianskom súdnom konaní vec i proti jeho vôli, pretože za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol každý z manželov vlastníkom celej veci, takže jej prikázaním do výlučného vlastníctva nezískava nič naviac. Zmyslom konania o vyporiadanie BSM súdom nie je, aby sa strany sporu zbavovali vlastníctva k veciam, ktoré vlastniť nechcú. Pretože každý z bezpodielových spoluvlastníkov bol za trvania spoluvlastníkom celej veci, nemožno nariadiť pri vyporiadavaní BSM súdom predaj veci, ktorú žiadny z bývalých spoluvlastníkov nechce (na rozdiel od vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 . Z uvedeného dôvodu je tak návrh žalovaného na predaj nehnuteľností súdom a rozdelenie výťažku z predaja po právnej stránke irelevantný.

14. Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje jednému zo strán sporu a o tom, či a čo má jedna strana plniť druhej na ich úplné vyrovnanie). Na toto rozhodnutie je potrebné hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 212 ods. 2 písm. d) OSP viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2 OSP); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej). Z uvedeného dôvodu, aj keď žalovaný podal odvolanie len proti časti odseku štyri výroku rozsudku súdu prvej inštancie a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, odvolací súd musel pri zmene odvolaním napadnutého rozsudku vec preskúmať v celom rozsahu a o nej aj v celom rozsahu rozhodnúť (porovnaj uznesenie NS SR 3Cdo 343/2014).

15. S prihliadnutím k vyššie uvedenej argumentácii odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 (neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, pretože podľa § 385 na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V danej veci nenastala situácia, že by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery (§ 384 ods. 1 , ale vec nesprávne právne posúdil keď sumu pripadajúcu na pasíva žalobkyne, na ktorej sa mala podieľať v jednej polovici neodpočítal zo sumy aktív pripadajúcu na finančné vyporiadanie, ale ju pripočítal.

16. V súvislosti so zmenou priznanej sumy žalobkyni titulom finančného vyporiadania, bolo potrebné podľa § 388 zmeniť aj výšku priznaných trov konania s tým, že hodnota veci, resp. predmetu sporu bola 27.838,53 eura a odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje 436,54 eura. Žalobkyni patrí odmena za jednotlivé úkony právnej služby tak, ako si ich vyúčtovala podaním doručeným súdu 1.2.2016, v súlade s ich právnym posúdením súdom prvej inštancie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 2.635,24 eura, pričom trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo siedmych úkonov právnej služby, 15.1.2013 prevzatie a príprava zastúpenia 444,35 eura (436,54 + 7,81), 4.2.2013 zastupovanie na odročenom pojednávaní bez prejednania veci vo výške 1 116,95 eura (109,14 + 7,81), 2.4.2013 zastupovanie na odročenom pojednávaní bez prejednania veci vo výške 1 116,95 eura (109,14 + 7,81), 28.11.2013 účasť na pojednávaní 444,35 eura (436,54 + 7,81), 13.5.2014

účasť na pojednávaní eura 444,58 eura (436,54 + 8,04), 7.5.2015 účasť na pojednávaní 533,92 eura (436,54 + 8,39 + 88,99 20% DPH), 28.1.2016 účasť na pojednávaní 534,14 eura (436,54 + 8,58 + 89,02 20% DPH).

17. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

18. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .