Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/285/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu v 1. rade: A. M. C. - A Správa nehnuteľností s.r.o., Kvačalova 15, Bratislava, IČO: 35 861 266 a žalobcu v 2. rade: E. J., nar. XX. XX. XXXX, M. XX/A, T., obaja zastúpení Mgr. Zdenkom Nováčekom, advokátom, Brančská 7, Bratislava, proti žalovanému: de ADDA, s.r.o., Stará Vajnorská 27/a, Bratislava, IČO: 31 336 400, zastúpeného JUDr. Jurajom Anettom, advokátom, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 4 107,04 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 2 891,68 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2 891,68 eura od 17. 05. 2013 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti voči žalobcovi v 1. rade z a m i e t a .

Súd žalobu voči žalobcovi v 2. rade z a m i e t a .

Súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 05. 12. 2014, doplnenou písomným podaním zo dňa 27. 07. 2015 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 4 107,04 eura s príslušenstvom titulom vrátenia nárokov súvisiacich s odstúpením od zmluvy o dielo.

2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalobca v 1. rade je správcom bytového domu Čečinová 16, 16A v Bratislave, ktorý je na základe ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) oprávnený konať pri správe domu v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a aj pred súdom. Žalobca v 2. rade je jedným z vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Čečinová 16, 16A v Bratislave - Ružinov a spoluvlastníkom predmetného bytového domu, v ktorom vykonáva funkciu tzv. bytového dôverníka a súčasne člena investičnej komisie bytového domu, ktorá spoluprácu so žalovaným odsúhlasila. Žalovaný je spoločnosťou, u ktorej si vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Čečinová 16, 16A prostredníctvom žalobcu v 1. rade nechali na základe objednávky č. 8/2012 vyrobiť a osadiť pre vchod 16A vstupné dvere z oceľových profilov Jansen 50 Economy, ktoré pre poruchu ich zatvárania v podobe potreby vyvinutia neprimeranej sily pre ich zatvorenie, vždy sprevádzanej hlukom a deštruktívnym vplyvom na ostenie dverí (praskliny), boli nútení reklamovať u žalovaného reklamáciou zo dňa 11. 02. 2013, 19. 02. 2013, jej doplnením zo dňa 21. 03. 2013 a opakovanou reklamáciou zo dňa 22. 04. 2013, v rámci ktorých mu vytkli najmä vady ním dodaného diela, ktorými sú viacosové spriečenie dverí v ráme, nesprávne osadenie kovania elektrického zámku a absencia

lištového prekrytia prahu dverí. Žiadna z uvedených reklamácií neviedla k odstráneniu vád dodaného diela, na základe čoho vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa ust. § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/ > o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) odstúpili od zmluvy dňa 14. 05. 2013, v rámci odstúpenia uplatnili z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vrátenie a refundáciu plnení: odplatu za dodanie diela v sume 2 882,58 eura, náhradu vynaložených nákladov na opravu poškodeného ostenia a dlažby po osadení dverí vo výške 270,- eura (faktúra Pavol Palacka č. 12/2012) a náhradu vzniknutých nákladov v súvislosti s agendou uplatnenia reklamačných nárokov v sume 9,10 eura (najmä poštovné). Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 15. 05. 2013 s tým, že podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka mu lehota na vrátenie uvedených plnení uplynula dňa 16. 05. 2013, čím je počnúc dňom 17. 05. 2013 voči žalobcom v omeškaní. K splneniu povinnosti žalovaného nedošlo ani na základe výzvy advokáta žalobcov zo dňa 11. 07. 2013, vo vzťahu ku ktorej sa začal advokát žalovaného vyhovárať, že chybu v zatváraní ním dodaných dverí údajne spôsobuje len nevhodné tesnenie, ktoré žalobcom navrhol vymeniť, s čím však vzhľadom na doterajší výsledok opakovaných pokusov o opravu dverí žalobcovia najskôr nesúhlasili, ale v záujme mimosúdneho riešenia mu ním navrhovaný servisný zásah dodatočne umožnili s tým, že ak žalovaný tesnením vadu dverí odstráni, obratom vezmú svoje odstúpenie od zmluvy späť, ale ak výmenou tesnenia vadu dverí neodstráni, odstúpenie ako dôvodné uznáva a uhradí žalobcom všetky nimi vznesené nároky. Servisný zásah požadovaný žalovaným sa uskutočnil dňa 13. 11. 2014 s výsledkom, podľa ktorého sa konateľ žalovaného vyjadril „Pracovníci spoločnosti de ADDA s.r.o. osadili nové profilové tesnenie typové číslo 455.030 do rámu dverí aj krídla dverí. Následnou skúškou zatvárania dverí sa zistilo, že sa dvere nezatvárajú vzhľadom na pruženie spôsobené pravdepodobne vzájomným krížením rámu dverí a krídla dverí.“ Týmto vyjadrením žalovaný uznal odstúpenie od zmluvy ako aj neodstrániteľné vady diela, napriek tomu nároky žalobcov do dnešného dňa neuspokojil, a to ani napriek opakovanej výzve advokáta zo dňa 24. 11. 2014. Popri vyššie uvedených nárokoch žalobcom vznikli aj ďalšie nároky v podobe nákladov súvisiacich s uplatnením ich nárokov, a to najmä vo forme trov právneho zastúpenia vo výške 645,36 eura za 5 úkonov právnej služby (skoncipovanie odstúpenia, výzva zo dňa 11. 07. 2013, odpoveď zo dňa 25. 10. 2013, podanie zo dňa 04. 11. 2014 a dňa 24. 11. 2014), a to popri nároku na náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení O.s.p. (prevzatie a príprava zastúpenia a žaloba), všetko počítané z prvotnej omeškanej sumy 3 161,68 eura (z toho tarifa 121,17 eura). Nakoľko nesúčinnosť žalovaného donútila žalobcov uplatniť svoje nároky súdnou cestou, uplatnili si podľa ust. § 509 ods. 2 O.s.p. a ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa voči žalovanému aj zodpovedajúce zadosťučinenie v sume 300,- eura, predstavujúce zaokrúhlenie 10 % z nimi zaplatenej hodnoty reklamovaného diela, čo na súdne uplatňovanej istine predstavuje nárok navrhovateľov sumu 4 107,04 eura (2 882,58 + 270 + 9,10 + 645,36 + 300), kde však úroky z omeškania počítajú len zo sumy uplatnenej v odstúpení (3 161,68 eura).

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (v odpore doručenom súdu dňa 07. 04. 2015 proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 50Rob 841/2014 - 60) navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcov, že žalobný návrh je oslobodený od súdnych poplatkov, nakoľko ide o uplatňovanie práva spotrebiteľa voči dodávateľovi. Podľa názoru žalovaného sa oslobodenie spotrebiteľa od platenia súdnych poplatkov na tento spor nevzťahuje, nakoľko podľa ust. § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa sa spotrebiteľom rozumie „fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania“. Subjektom práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa môže byť teda iba fyzická osoba, čo žalobca v 1. rade určite nie je. Žalobca v 2. rade síce je fyzickou osobou, avšak jeho postavenie v tomto spore je nejasné a neurčité a je otázne, prečo sa stal žalobcom v danom spore. Postavenie „domového dôverníka“ mu totiž nedáva žiadne osobitné oprávnenia na vymáhanie nárokov vlastníkov bytov - tie má iba a výlučne správca, teda žalobca v 1. rade. Okrem toho žalobca v 2. rade ani neuzatváral zmluvu o dielo so žalovaným, takže ani z tohto pohľadu nemôže byť charakterizovaný ako spotrebiteľ. Žalovaný ďalej namietal, že problémy vytýkané pri prevádzke dverí (ako ich uvádzal žalobca vo svojich reklamáciách) nie sú spôsobené skutočnosťami, za ktoré by niesol žalovaný zodpovednosť. Za tzv. „sadnutie“ dverí, ktoré je zrejme primárnou príčinou všetkých problémov, ktoré s dodaným dielom súvisia, sú zodpovedné zle vykonané práce súvisiace s podkladom pod samotnými dverami (podlahou), ktorá podľa všetkého nevykazuje dostatočnú tvrdosť, v dôsledku čoho rám dverí klesá a dvere nedoliehajú. Je nutné pripomenúť, že tieto stavebné práce ponúkala spoločnosť žalovaného žalobcovi v 1. rade ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo, pričom tieto ponúknuté práce odmietol a rozhodol sa vykonať ich vo

vlastnej réžii. Keďže tak nakoniec učinil a prevedené práce sú zrejme (bez odborného posúdenia to nie je možné jednoznačne tvrdiť) príčinou vád dverí vytýkaných žalobcom, nemôže za tieto vady niesť zodpovednosť žalovaný. Na túto skutočnosť bol žalobca v 1. rade žalovaným upozornený v jeho reakcii na vznesenú reklamáciu zo strany žalobcu v 1. rade.

4. Súd sa ďalej oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, cenovou ponukou, objednávkou zo dňa 24. 08. 2012, faktúrou č. 3220055, faktúrou č. 3220054, výpismi z bankového účtu, faktúrou č. 3220093, faktúrou č. 12/2012, fotokópiami pokladničných blokov, príjmovým pokladničným dokladom, výpisom zo živnostenského registra, výpismi z obchodného registra, e-mailovou komunikáciou žalobcu v 2. rade so žalovaným, reklamáciou zo dňa 19. 02. 2013, reklamáciou

- doplnením zo dňa 21. 03. 2013 s prílohami, opakovanou reklamáciou zo dňa 22. 04. 2013, podacími lístkami, odstúpením od zmluvy zo dňa 14. 05. 2013, predžalobnou výzvou na plnenie, odpoveďou zo dňa 25. 10. 2013, mailovou komunikáciou medzi právnym zástupcom žalobcov a právnym zástupcom žalovaného, záznamom o oprave vchodových dverí zo dňa 13. 11. 2014, stanoviskom žalobcov k odporu, podaním žalovaného zo dňa 18. 07. 2016, podaním žalobcu zo dňa 19. 08. 2016, fotodokumentáciou, podaním žalobcu zo dňa 22. 11. 2016, odborným vyjadrením č. 01/2016, vyjadrením žalobcov zo dňa 08. 09. 2017 a vyjadrením žalovaného zo dňa 08. 06. 2017 a dňa 11.09.2017. Súd ďalej vykonal dokazovanie ohliadkou vchodových dverí na Čečinovej ulici 13/A v Bratislave, vyžiadaním odborného vyjadrenia, výsluchom strán sporu, súdnej znalkyne Ing. Ivety Onderovej, PhD. a svedkov O. T. a O. J..

5. Žalobcovia pred súdom uviedli, že predmetné vchodové dvere majú viacero vád, ktoré žalovaný uznal, ale ich neodstránil v zmysle Obchodného ani Občianskeho zákonníka. Najneskôr dňa 21. 03. 2013 boli vady s presnou špecifikáciou reklamované a bola uvedená alternatíva odstúpenia od zmluvy, k čomu dňa 14. 05. 2014 prišlo z dôvodu výskytu vád na dverách, ako aj z dôvodu ich neodstránenia zo strany žalovaného napriek tomu, že sa žalovaný dostavil na miesto a mal možnosť vady odstrániť. Dňa 13. 11. 2014 bol vyhotovený záznam, pričom dovtedy mu bolo umožnené vady na dverách odstrániť. Dvere sú podľa žalobcov spriečené nie len vo vzťahu k zárubni, ale aj voči vlastnej osi, takže obrúsenie náteru by nepomohlo. Taktiež bol do spisu založený mail zo dňa 04. 11. 2014 s požiadavkou na odstránenie vád a uvedením, že ak ich žalovaný neodstráni, tak uznáva vady a nároky z odstúpenia od zmluvy, pričom poukázali na ust. § 43 Občianskeho zákonníka. Otázka zhrubnutej farby na dverách nie je vinou žalobcov, pretože žalovaný namontoval pôvodne samozatvárač dverí opačne, následne ho musel presunúť na vnútornú stranu dverí a zhrubnutý náter je následkom tejto skutočnosti. Podľa právneho zástupcu žalobcov sú užívatelia spotrebiteľmi (plnenie žalovaného sa týkalo osobnej potreby spoluvlastníkov bytového domu, zabezpečenia vstupu do nehnuteľnosti), takže sa na nich vzťahuje osobitný zákon na ochranu spotrebiteľa, a to aj vzhľadom na to, že žalobca v 1. rade koná v ich mene ako správca. V ďalších vyjadreniach prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že tvrdenie žalovaného o „zle vykonaných prácach súvisiacich s podkladom pod samotnými dverami (podlahou)“ je len ničím nepodloženou výhovorkou, ktorá už len zo svojej podstaty nie je spôsobilá privodiť vzájomné kríženie rámu dverí a krídla dverí, keďže každý posun rámu dverí v podlahe by vyvolal totožný posun v ráme zasadeného krídla dverí, čím by logicky k ich skríženiu dôjsť nemohlo. Všetko bez ohľadu na skutočnosť, že rám dverí je istený nielen v podlahe, ale aj po celom jeho obvode, čo žalovaný veľmi dobre vedel. Zápis zo dňa 13. 11. 2014 predstavuje zavŕšenie dovtedajšej komunikácie strán ohľadne zdokladovania vád odporcovho plnenia, kde tomuto zápisu predchádzala v žalobe zdokladovaná dohoda strán, že ak dňa 13. 11. 2014 k odstráneniu vád plnenia žalovaného nedôjde, tak žalovaný bezvýhradne akceptuje odstúpenie žalobcov od zmluvy a ich nároky s tým súvisiace.

6. Žalovaný pred súdom vypovedal, že spornou v konaní je otázka nesprávneho dovierania dverí, ktorú žalovaný neodstránil z toho dôvodu, že mu nebol umožnený prístup k dverám. Poukázal na mail zo dňa 08. 11. 2013, v ktorom žalovaný okrem iných vyjadrení neuznal nárok žalobcov, resp. nesúhlasil s automatickým uznaním nároku. Žalovaný bol pripravený existujúcu vadu dverí pružením odstrániť, i keď podľa jeho názoru je vada v pretŕčaní tesnenia, takže by stačilo dvere zvesiť, prebrúsiť, dať nový náter a nahodiť tesnenie a dvere by mali fungovať riadne. Túto skutočnosť oznámil žalobcom v decembri 2014. Žalovaný sa nevedel presne vyjadriť k otázke spriečenia dverí, ale uznal že je pravdou, že dvere boli lakované dvakrát a tento náter je podľa jeho názoru príčinou ich nedovierania. V ďalšom vyjadrení adresovanom súdu žalovaný trval na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 2. rade. K jednotlivým nárokom uplatneným v žalobe žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s úhradou sumy 270,- eura ako sumy zhotoveného ostenia a dlažby po osadení dverí. Táto suma mu nikdy nebola uhradená, uvedené služby žalobcovi neposkytol a odplatu za ne nezískal. Žalobca mu

fakturuje sumu za práce, ktorý by musel tak či tak nechať previesť, pričom kvalita dodávaného diela nemá na ne žiaden vplyv. Podľa žalovaného neexistuje žiaden nárok žalobcu v 1. rade na refundáciu tejto sumy. Žalovaný nesúhlasil ani s náhradou sumy 9,10 eura, nakoľko niektoré zo zásielok, z ktorých podací lístok predložil žalobca v 1. rade ani neboli adresované žalovanému. Ich súvislosť s týmto sporom teda nebola preukázaná. K uplatňovanej sume vo výške 645,36 eura titulom vzniknutých nákladov v súvislosti s uplatnením ich nárokov, najmä vo forme trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s priznaním týchto trov konania, keďže za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli v konaní, tzn. v období od začatia konania do jeho skončenia. Podľa žalovaného je irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, no pred začatím konania, pretože ich nemožno považovať za trovy konania, a preto nemá na ich refundáciu nárok. K uplatnenej sume 300,- eura ako primerané zadosťučinenie na základe ust. § 509 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaný uviedol, že s ním nesúhlasí, nakoľko žalobca v 1. rade tento svoj údajný nárok nijako neodôvodnil a nijako sa ním počas súdneho konania, s výnimkou jeho konštatovania v žalobe, nezaoberal. Súdu nebolo zdôvodnené ani to, prečo by práve 10 % malo byť primeraným zadosťučineným, pričom tento výpočet považoval za svojvoľný. Ďalej k reklamácii dodaného diela žalovaný poukázal na záverečné konštatovanie prednesené súdnou znalkyňou, podľa ktorého „dodané dvere sú funkčné, problémom je ich akustická stránka“. Zároveň podľa žalovaného neexistuje žiadna zákonná alebo technická norma, ktorá by stanovovala mieru takýchto akustických prejavov. Táto skutočnosť je preto nepostihnuteľná. Malo by byť preto jasné, že žalovaný dodal funkčné dvere, ktoré spĺňajú všetky technické normy a podmienky pre svoje fungovanie, o čom svedčí i fakt, že žalobcovia aj ostatní obyvatelia tieto dvere užívajú už takmer 5 rokov. Aj znalkyňa vo svojom odbornom vyjadrení konštatovala funkčnosť dverí, a preto považoval žalovaný celú reklamáciu a tým aj celú žalobu za neoprávnenú. Žalovaný dodal výrobok podľa zmluvy a objednávky a ako vyplýva z predloženého odborného vyjadrenia, takto dodaný výrobok je funkčný a svoj účel plní. Podľa žalovaného odstúpenie od zmluvy nebolo možné, keďže v súlade s ust. § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol v tomto konkrétnom prípade iba nárok na primeranú zľavu. Žalovaný je toho názoru, že práve toto zákonné oprávnenie je ako jediné možné v tomto prípade použiť. Inú možnosť zákon objednávateľovi nedáva. Žalobcovia mali možnosť požadovať primeranú zľavu z ceny diela, čo však neučinili a v rozpore s právnymi predpismi od uzavretej zmluvy odstúpili.

7. Svedok O. T. pred súdom vypovedal, že svedok L. J. je ich obchodným partnerom. Svedok podniká (pod obchodným menom O. a SYN) v oblasti dodávky, montáže, servisu a všetkých ostatných prvkov, ktoré súvisia s dverami. Dodávajú aj madlá na dvere, tesnenia na dvere nepredávajú. Tesnenia sú dodávkou dverí a v tom čase dvere nedodávali, takže tesnenia nepredávali. Na predmetnú budovu dodávali samozatvárač ako subdodávku zhotoviteľom dverí, jeho montáž však nevykonávali. O probléme s dverami vie len z obsahu obhliadky, na ktorú ho približne pred dva a pol rokmi prizval žalobca v 2. rade. Pri obhliadke zistili, že bol použitý nesprávny typ tesnenia a navrhli jeho výmenu. Pri prehliadke nerobili zámer dverí, iba navrhli výmenu tesnenia s tým, že po výmene sa uvidí čo ďalej, proti čomu nebola vznesená námietka. Pokiaľ dvere zatvárali hlasnejšie, bolo to spôsobené nastavením samozatvárača na vyššiu rýchlosť, aby sa dvere zavreli a po výmene tesnenia sa samozatvárač nastavil na menšiu rýchlosť. Predmetné dvere kontrolovali podľa výkresu a zistili použitie nesprávneho tesnenia. Aj keď tesnenia nepredávajú, svedok musí vedieť čítať technické výkresy. Po predložení výrezu tesnenia svedok uviedol, že bez nahliadnutia do príslušného výkresu a zamerania nevie uviesť, či ide o konkrétne tesnenie. Potreboval by predložiť vzorku profilu a príslušný technický výkres. Pri obhliadke si doniesli svoje výkresy. Na obhliadke bol jedenkrát. Nepamätal si, či si bol pred obhliadkou obzrieť za prítomnosti syna a žalobcu v 2. rade. Na danej adrese boli v minulosti na obhliadkach pri problémoch s inými dverami. Samozatvárač Dorma TS 68 je určený do 80 kg a nie je určený na vchod do budovy a samozatvárač Dorma TS 83 je určený na ťažšie dvere do 120 kg. Kótovaný výkres tesnenia obsahuje presný rozmer tesnenia. Na obhliadke nebolo vizuálne vidieť, že dvere sú skrížené a svedok si nepamätal, že by boli zistené nejaké podstatné rozdiely, nakoľko obhliadka bola pred dlhším časom, musel by sa na presné uvedenie týchto zistení pozrieť vo firme, či sa z obhliadky spisoval zápis. Nevedel uviesť, či dvere boli skrížené. K zápisu z roku 2014 uviedol, že bol spísaný po výmene tesnenia, a preto sa k nemu nevedel vyjadriť, tam nebol prítomný. K fotodokumentácii, ktorá tvorí prílohu reklamácie zo dňa 21. 03. 2013 uviedol, že na fotografiách je vidieť drobnú odchýlku. Aj pri odchýlke dvere môžu fungovať a odchýlka nie je tak veľká, aby dvere nemohli byť funkčné. Pokiaľ boli dvere správne osadené vrátane zaliatia, k ich skríženiu by nemalo prísť. Ak sú krídla dverí vyrobené v pravom uhle a nezatvárajú sa správne, problém je v zárubni. Na zistenie, či sú dvere vyrobené správne, by bolo potrebné vykonať ich odmeranie.

8. Svedok O. J. pred súdom vypovedal, že spoločnosť žalovaného od ich spoločnosti (KÖNIGFRANKSTAHL s.r.o.) nakupuje profily a je to ich obchodný partner. Žalovaný ich oslovil na dodávku systémového riešenia výplne stavebných otvorov z profilov Jansen Economy 50. Spracovateľ tieto profily spracoval a dodal žalovanému s komponentmi, ktoré nie sú v riešení, a to samozatvárače a schránkové systémy. Následne bol svedok požiadaný o obhliadku predmetnej výplne, nakoľko išlo o hlučné zatváranie na základe vyjadrenia investora. Bolo to asi minulý rok. Na tejto obhliadke bol prítomný aj O. Pri obhliadke zistili, že jedným z možných dôvodov nesprávneho zatvárania dverí bolo použitie nového tesnenia pre systém Economy 50. Na vysvetlenie svedok uviedol, že firma Jansen má niekoľko typov systémov, pričom pri systéme Economy 50 používali drážku s hrúbkou 8 mm a z dôvodu, aby prišlo k munifikácii drážok Jansen pre systém Economy 50 rozšíril drážku na 10 mm. Pri konkrétnych dverách bol použitý starý systém s novým tesnením, ktoré pretŕčalo cez nos profilu a vytváralo väčší odpor pri zatváraní. Zadávateľ žiadal o dodávku starého tesnenia, ktoré mu dodali do 5 - 7 dní. Z ich strany obhliadka bola uzavretá potrebnou výmenou tesnenia. S týmto záverom podľa svedka zrejme súhlasili všetky strany zúčastnené na obhliadke. Podľa informácií, ktoré svedok mal po dodaní tesnenia, k jeho výmene nedošlo. Problém spriečených dverí bol riešený pri druhej obhliadke, na ktorú bol svedok prizvaný, a ktorú vykonával súd. Pokiaľ sa dodržali odporúčania pre výrobu a montáž uvedené v katalógu, skríženie alebo prehnutie dverí mohlo byť spôsobené len nesprávnym ukotvením dverí a ich fixáciou. Zároveň si svedok myslel, že nie je najšťastnejším riešením, keď pánty nie sú namontované na strane ukotvenia korpusu budovy, pretože fixácia dverí je stabilnejšia, keď sú dvere ukotvené do korpusu budovy, nakoľko pri nesprávnej fixácii môže váhou dverí a ich otváraní prísť k deformácii. Stĺpik dverí sa mohol hýbať. Dvere by mali byť zafixované na pevnom podloží, pričom nevedel posúdiť otázky pevnosti podloží. Ak je mäkké podložie, mechanicky sa namáha rám, tak môže prísť k pohybu stĺpika dverí. Pokiaľ sa používajú tesnenia, dvere musia pružiť. Pokiaľ dôjde k opätovnému práškovaniu dverí, môže dôjsť k zapráškovaniu tesniacej drážky, následne k vystúpeniu tesnenia a zvýšenia pružnosti dverí. So žalovaným spolupracujú asi 15 rokov, žiadnu reklamáciu dosiaľ neriešili. Na otázky právneho zástupcu žalobcov uviedol, že nové tesnenie dodali na vyžiadanie, ale či bolo vymenené, o tom informovaný nebol. Zárubňa dverí má byť ukotvená na korpus budovy a do podlažia, pričom počet kotiev záleží od zámočníka, výrobca neuvádza žiadne odporúčania. Svedok nevedel posúdiť, či by došlo k posunu dverí, ak je zárubňa ukotvená 8 kotvami a uložená do podlažia, nevedel či bolo na dverách 8 kotiev. Kotvenie do podlažia záleží od zámočníka a od prípravy stavby. K predloženej fotografii kotvenia dverí do fasády svedok uviedol, že si myslí, že ide o vyhovujúce kotvenie. Nie je však konštruktér a nevedel uviesť, aký vplyv by malo posunutie zárubne na rám dverí a samotnú zárubňu. Bol však na ohliadke a videl, že špára medzi dverami a zárubňou mala byť 5 mm, ale bola väčšia, takže muselo dôjsť k posunu. Nepamätal si, že by na obhliadke premeriavali zárubňu alebo vodováhou dvere. Nie je spracovateľom, a preto nevedel uviesť, aká je hrúbka komaxitového náteru. Svedok ďalej uviedol, že nové profily sa robia zhruba 4 roky. Rozmery profilu zostali rovnaké. Pri starých profiloch boli rovnaké mierky, iba bolo kratšie tesnenie. Pri zatvorení dverí musí byť priestor pri najdlhšom jazýčku 2 mm. Pri obidvoch obhliadkach bol na ich účasť oslovený žalovaným. Žiadosti o poskytnutie odbornej súčinnosti adresovanej spoločnosťou žalobcu v 1. rade zo dňa 11. 03. 2013 a dňa 18. 04. 2013 sa k nemu nedostali. So žalobcom v 2. rade nemal súkromné stretnutie. Nepamätá si, že by so žalobcom v 2. rade niekedy prejednával výrez vo dverách. Svedok nevedel posúdiť, či je správne dvere komaxitovať dvakrát, asi by to nemal by problém, išlo však o sprostredkovanú informáciu, ktorú mal svedok od zámočníkov, s ktorými spolupracoval. Žalobca v 2. rade ho dvakrát navštívil v kancelárii pracovne, pýtal sa ho na spracovanie dverí a druhýkrát prišiel konzultovať výrobu profilu Jansen Economy 50. Na obsah rozhovoru so žalobcom v 2. rade si nepamätá. Ďalej svedok pred súdom uviedol, že pri prepráškovaní môže dôjsť k nahromadeniu konca výrezu na tesnenie, čo má za následok zdvihnutie tesnenia, preto môže dôjsť k zmenšeniu hrúbky drážky tesnenia, čo svedok hovoril zo skúseností zámočníkov, ktorí opätovne komaxitovali profily. To, že tesnenie nedosadne, môže byť spôsobené aj touto skutočnosťou. Konkrétnu hrúbku zatečenia svedok nevedel uviesť. Ak zatečie drážka, tesnenie sa vysunie von a dvere sa ťažšie zatvárajú, ale nepovedal by, že by sa také dvere nedali zavrieť. V predmetnej veci svedok ďalej uviedol, že ak si dobre pamätá, tak tesnenie na zadnej stene pri obhliadke bolo vybrané. Ak by konateľ žalovaného fyzicky osádzal tesnenie dverí, všimol by si zatečenie drážky komaxitom. Keď bol svedok na obhliadke dverí, bolo namontované len jedno tesnenie a dvere sa zatvorili ťažko.

9. Z obhliadky vchodových dverí vykonanej dňa 18. 03. 2016 súd zistil, že chýba tesnenie vo vnútornej časti zárubne a vo všetkých častiach dverí, vyskytujú sa praskliny v omietke okolo kovania zárubne, veľkosť strán medzi zárubňou a dverami je v hornej časti vľavo a vpravo nerovnaká. Po provizórnom

nainštalovaní odstráneného tesnenia na vnútornú stranu zárubne sa voľne pustené dvere nedovrú, pričom na samotné dvere tesnenie nainštalované nebolo.

10. Z odborného vyjadrenia č. 01/2016 vypracovaného Ing. Ivetou Onderovou, PhD., súdnou znalkyňou vyplýva, že podľa súdnej znalkyne je prvotnou príčinou vzniku medzier medzi rámom a dverami zlá montáž krídla dverí. Ďalšou možnou príčinou by mohol byť nesprávny technologický postup pri výrobe dverí. Tento posun dverí podľa znalkyne nie je dôvodom, pre ktorý by sa dvere nezatvárali. Dvere sa zatvárajú, ale s neprimeraným akustickým prejavom „buchnutím“. Pri použití správneho typu tesnenia toto tesnenie nemôže mať žiaden vplyv na otváranie alebo zatváranie dverí. Na otázku, či je možné docieliť ne/zatváranie dverí správnym (dodatočným) nastavením samozatvárača znalkyňa uviedla, že je to možné, nakoľko pri vykonaní skúšky so správnym tesnením a s optimálnym nastavením samozatvárača sa dvere zatvorili s buchnutím. Náprava problému s dverami nie je podľa znalkyne možná odstránením viacnásobnej vrstvy použitého náteru a zrealizovaním nového náteru, nakoľko náter nemá žiaden vplyv na problémy pri zatváraní dverí. K otázke, či môže mať vplyv na vzpriečenie dverí pokles stredového stĺpika, prípadne inej časti rámu dverí, spôsobený nedostatočným vypodložením rámu dverí použitou betónovovu podlahou alebo nesprávnou skladbou betónovej podlahy znalkyňa uviedla, že na vstupných dverách nenastal pokles stredového stĺpika ani inej časti rámu dverí. Nosný stĺp vstupných dverí je dostatočne tuhý, únosný a teda príčiny na vzpriečenie dverí majúce základ v nedostatočnom vypodložení dverí možno podľa znalkyne vylúčiť. Podľa znalkyne je rám dverí dostatočne vypodložený a vyklinovaný pomocou oceľových platní. Betónová podlaha je dostatočne únosná a nemôže mať žiaden negatívny vplyv na osadenie dverného rámu. Na otázku, či sú za danej situácie dvere použiteľné a či plnia svoj účel znalkyňa uviedla, že z technického hľadiska si odpoveď vyžaduje rozsiahle merania vlastností dverí a vyhodnotenia týchto meraní s etalónom alebo vlastnosťami, ktoré deklaruje výrobca systému Jansen. Preto znalkyňa uviedla, že dvere sú použiteľné v zmysle, že sa zatvárajú, avšak s buchnutím. Dvere môžu plniť svoj účel, ale za existujúcej situácie nespĺňajú požiadavky účelu, na ktorý boli namontované. Pri zatvorení búchajú, samozatvárač nie je nastavený s efektom pribrzdenia od uhla 15° do zatvorenia, a teda dvere sa zatvárajú pri plnej rýchlosti a následne buchnú a šíria vibrácie. Meranie akustických prejavov pri zatváraní alebo otváraní dverí neboli po vzájomnej dohode strán vykonávané. Doposiaľ ani nie je známa technická norma, ktorá by určovala postup merania a limitné hodnoty - etalón na posúdenie úrovne hluku pri otváraní/zatváraní dvier.

11. Súdna znalkyňa Ing. Iveta Onderová PhD. Pri svojom výsluchu pred súdom uviedla, že na základe vlastného pocitu sa dvere na Čečinovej 16A zatvárali s buchnutím, pričom porovnateľné dvere na Čečinovej 16 sa zatvárali bez buchnutia. Znalkyňa presne nevedela, z akých profilov sú vyrobené dvere na Čečinovej 16, ale išlo o rovnaké technické prevedenie Jansen ako pri dverách na Čečinovej 16A. Podľa znalkyne na zatváranie vchodových dverí nemali vplyv ďalšie vchodové dvere tzv. zádverie, ktoré mohli mať vplyv na ďalšie prejavy pri zatváraní samotných vchodových dverí ako vibrácie stien alebo ich buchnutie. K odpovedi č. 7 dospel kolega stavbár na základe fyzickej obhliadky dverí, ich premerania a konzultácie s oboma zúčastnenými stranami. Nosnosť podlahy bola zistená pri ohliadke dverí. Kolega stavbár je odborník pre únosnosť konštrukcií a na základe jeho dlhoročných skúsenosti stačilo pri vizuálnej ohliadke konštatovať, že nosnosť podlahy je v poriadku, aby tieto dvere udržali, navyše je rám dverí vypodložený kovovými prvkami. Obidve stany pri obhliadke uviedli, že rám dverí je vypodložený oceľovými podložkami, čo brali pri vypracovaní odborného vyjadrenia za smerodajné a mali preto za to, že vzduchová medzera sa pod rámom dverí nenachádza. Ak by vypodloženie dverí chýbalo, nebolo by možné dvere osadiť. Na ďalšie otázky strán znalkyňa uviedla, že laicky možno skonštatovať, že dvere sú funkčné, pretože sa dajú zatvoriť a do vnútra nenaprší, pričom spoločnosť Jansen vo svojom katalógu uvádza určité parametre, ktoré by musela premerať a preveriť. Zároveň uviedla, že z komfortného hľadiska dvere nespĺňajú parametre, ktoré by očakával spotrebiteľ od takýchto dverí z profilu Jansen, keďže by mali poskytovať vyšší štandard, napr. vzhľadom na spomaľovač by zatváranie malo byť nehlučné. Na ohliadke bol samozatvárač dverí nastavený, takže vzhľadom na toto sa domnievala, že problém nebude v samozatvárači dverí. Na otázku, či dvere sú funkčné a ich problémom je ich akustická stránka znalkyňa uviedla, že áno. Robil sa test otvárania a zatvárania vchodových dverí pri otvorenom zádverí na Čečinovej 16. Urobil sa pokus zatvárania dverí na Čečinovej 16, pričom konštatovala, že otvorené zádverie nemalo vplyv, a to ani akustický, na zatváranie vchodových dverí. V konštrukcii dverí nezistila priehyb. Ak by nastal pokles rámu dverí na niektorom mieste, muselo by sa to prejaviť na priehybe rámu dverí. Osoba, ktorá nastavovala samozatvárač a osádzala tesnenia, bola na ohliadku osobitne volaná a išlo o pracovníka žalovaného. Žalovaný počas žiadnej z ohliadok nezniesol námietky voči použitým zariadeniam na meranie. Znalkyňa sa nevedela vyjadriť k otázke, či zádveria

na Čečinovej 16A a Čečinovej 16 sú rovnaké alebo rozdielne, pretože ich neskúmala. Ak boli dvere zádveria zatvorené, akustický prejav vchodových dverí na Čečinovej 16A pri zatváraní bol slabší a ak sa tieto dvere zádveria otvorili, zvýšil sa aj akustický prejav pri zatváraní vchodových dverí. Ďalej znalkyňa konštatovala, že vchodové dvere na Čečinovej 16A sa vždy zatvárajú s buchnutím oproti zatváraniu dverí na Čečinovej 16. Myslela si, že je to spôsobené prúdením vzduchu, laicky povedané prievanom. Záverom znalkyňa uviedla, že ona osobne vidí ako problém týchto dverí to, že krídlo dverí je nesprávne inštalované na rám dverí, na základe čoho začali vznikať prejavy ako vibrácie alebo zvýšené akustické prejavy pri zatváraní.

12. Z takto vykonaného dokazovania ustálil súd skutkový stav tak, že žalobca v 1. rade uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola výroba a montáž vchodových dverí profilového systému Jansen - Janisol, Economy 50 pre bytový dom Čečinová, vchod 16/A. Dojednaná cena predstavovala sumu 1 983,- eura + 65,- eura príplatok za funkciu aretácie povrchového samozatvárača (ceny uvedené bez DPH) s termínom realizácie diela - september 2012. Zmluva bola uzatvorená po predchádzajúcom predložení cenovej ponuky zo strany žalovaného a akceptáciou tejto ponuky vo forme objednávky č. 8/2012 zo dňa 24. 08. 2012 podpísanej žalobcom v 1. rade a žalovaným. Súčasťou zmluvy bolo dojednanie o tom, že čo sa týka vyspravenia omietky po osadení nových dverí, žalobca v 1. rade predbežne počítal so sumou navrhovanou žalovaným (vo výške 212,- eura). Žalobca v 1. rade si však vyhradil právo realizácie týchto prác aj vo vlastnej réžii, čo s dostatočným predstihom oznámi žalovanému. Na základe tejto zmluvy vystavil žalovaný žalobcovi v 1. rade faktúru č. 3220054 zo dňa 24. 08. 2012 na sumu 1 474,56 eura (ako preddavok na výrobu dverí), faktúru č. 3220055 zo dňa 30. 08. 2012 na sumu 0,- eur (na výrobu vchodových dverí, pričom výroba bola uhradená z preddavku) a faktúru č. 3220093 zo dňa 11. 12. 2012 na sumu 1 408,02 eura (za dodávku a montáž vchodových dverí). Uvedené sumy boli zo strany žalobcu v 1. rade po montáži v plnom rozsahu uhradené. V súvislosti s montážou vchodových dverí bolo potrebné opraviť omietku a vykonať ďalšie drobné úpravy okolo vchodových dverí. Tieto činnosti vykonal na základe predchádzajúcej dohody so žalobcom v 2. rade pán H. H., ktorý si tieto práce vyúčtoval vo faktúre č. 12/2012 zo dňa 18. 12. 2012 na sumu 270,- eura. Nakoľko sa pri užívaní vchodových dverí vyskytli problémy, žalobca v 2. rade mailom oznámil žalovanému problémy súvisiace s dverami, spočívajúce v problematickom zatváraní dverí (bez použitia neprimeranej sily sa dvere nezatvárali). Keďže problém nebol zo strany žalovaného riešený, žalobca v 1. rade zaslal žalovanému reklamáciu zo dňa 19. 02. 2013, v ktorej vyzval žalovanému na odstránenie vád diela v lehote 10 dní od doručenia reklamácie. Reklamácia bola následne doplnená listom zo dňa 21. 03. 2013, kde boli presne špecifikované vady vchodových dverí (spriečenie dverí vo vodorovnom smere, spriečenie dverí vo zvislom smere, netesnosť dverí, nedodanie lištového prekrytia prahu dverí) a žalovaný bol opakovane vyzvaný na odstránenie týchto nedostatkov. Na základe uplatnenej reklamácie došlo zo strany žalovaného ku konštrukčnému zásahu do kovania elektrického zámku Jansen (v dňoch 20. 03. 2013 a dňa 17. 04. 2013). Napriek vykonanému zásahu neboli nedostatky riadneho fungovania vchodových dverí riadne odstránené, a preto uplatnil žalobca v 1. rade voči žalovanému opakovanú reklamáciu listom zo dňa 22. 04. 2013. Listom zo dňa 14. 05. 2013 žalobca v 1. rade od zmluvy odstúpil. Žalobca v 1. rade odôvodnil svoje konanie tým, že žalovaný k predmetnému dňu napriek uskutočneným servisným zásahom reklamované vady neodstránil (odstránenie obvodového tesnenia dverí nepovažoval za odstránenie vady), a preto od zmluvy odstúpil a žiadal vrátiť uhradenú cenu diela a ďalších súvisiacich nákladov. Z ďalšej vzájomnej komunikácie právnych zástupcov strán sporu vyplynulo, že žalovaný mal záujem vady diela odstrániť, na základe čoho mu žalobca v 1. pred poskytol poslednú možnosť vady diela odstrániť s tým, aby boli tieto vady odstránené najneskôr do 13. 11. 2014. Dňa 13. 11. 2014 došlo k ďalšiemu servisnému zásahu na vchodových dverách, kedy bolo žalovaným osadené nové profilové tesnenie do rámu dverí aj krídla dverí, avšak problémy so zatváraním vchodových dverí neboli týmto servisným zásahom odstránené, čoho si boli obe sporové strany vedomé. K ďalšiemu servisnému zásahu na vchodových dverách nedošlo, a to napriek snahe žalovaného o ich opravu (dňa 05. 12. 2014 bol žalovanému zo strany žalobcu v 2. rade prístup k dverám odopretý), keďže po takom čase a opakovaných opravách nemal žalobca v 1. rade viac na oprave dverí záujem a trval na svojom odstúpení od zmluvy.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu

- zmluvy o dielo medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným, ako aj existenciu vád diela, ktoré sa dosiaľ nepodarilo odstrániť. Spornou zostala otázka, či boli vady diela spôsobené pochybením pri výrobe alebo montáži dverí, a teda by za vady diela zodpovedal žalovaný alebo či vady diela súviseli s nedostatočným podložením vchodových dverí, čo by predstavovalo okolnosť, ktorá by žalovaného

zbavovala zodpovednosti za nedostatky fungovania vchodových dverí. Zároveň bola spornou otázka, či po zistení vád diela došlo k riadnemu uplatneniu zodpovednosti za vady diela a k riadnemu vybaveniu reklamácie. Okrem toho vyvstali v priebehu konania aj otázky, týkajúce sa postavenia žalobcov, a to čo do aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, ako aj čo do možnosti aplikovateľnosti noriem spotrebiteľského práva na spor vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 23Cb 285/2015.

14. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

15. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa ust. § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.

17. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

18. Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

19. Podľa ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

20. Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

21. Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

22. Podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

23. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

24. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

25. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

26. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

28. Podľa ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

29. Podľa ust. § 420 ods. 3 Obchodného zákonníka ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Ak je rozpor medzi určením akosti alebo vyhotovením tovaru podľa tejto vzorky alebo predlohy a určením tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané v zmluve. Ak v týchto určeniach nie je rozpor, má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení.

30. Podľa ust. § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

31. Podľa ust. § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.

32. Podľa ust. § 425 ods. 2 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.

33. Podľa ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

34. Podľa ust. § 431 Obchodného zákonníka zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, nevzniká, ak tieto vady boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci plnil svoj záväzok.

35. Podľa ust. § 432 Obchodného zákonníka pre vady tovaru, na ktoré sa vzťahuje záruka, platia tiež ustanovenia § 426 až 428 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101> a § 436 až 441 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>.

36. Podľa ust. § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>), môže kupujúci:

a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

37. Podľa ust. § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

38. Podľa ust. § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.

39. Podľa ust. § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

40. Podľa ust. § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

41. Podľa ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

42. Podľa ust. § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje. 43. Podľa ust. § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

44. Podľa ust. § 441 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 však neplatí, a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.

45. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

46. Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

47. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

48. Podľa ust. § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto

prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

49. Podľa ust. § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

50. Podľa ust. § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101> a § 426 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>.

51. Podľa ust. § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

52. Podľa ust. § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela.

53. Podľa ust. § 563 ods. 2 Obchodného zákonníka pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>.

54. Podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

55. Podľa ust. § 565 Obchodného zákonníka ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101> právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, neplatí § 441 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas zhotoviteľovi.

56. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

57. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

58. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

59. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

60. Podľa ust. § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka, oprávnený má právo na primerané finančné zadosťučinenie, ak svoje práva, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, úspešne uplatní na súde.

61. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

62. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

63. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

64. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.

65. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

66. Podľa ust. § 8b ods. 1 prvá veta zákona o vlastníctve bytov správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

67. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

68. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

69. V prejednávanej veci zostalo po vykonanom dokazovaní medzi stranami sporných viacero okolností. Súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa primárne s inštitútom vecnej legitimácie strán sporu, a to konkrétne žalobcov. Žaloba bola podaná správcom bytového domu ako žalobcom v 1. rade, ktorý svoju vecnú legitimáciu odvodzoval od jeho oprávnení zverených mu zákonom o vlastníctve bytov a na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy medzi žalobcom v 1. rade a vlastníkmi bytových a nebytových priestorov bytového domu na adrese Čečinová 16 v Bratislave. Žalobcom v 2. rade bol v predmetnej veci Marek Szabo, ktorý odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od svojho postavenia ako jedného z vlastníkov bytových a nebytových priestorov predmetného bytového domu, a zároveň od svojej funkcie „domového dôverníka“ a súčasne člena investičnej komisie bytového domu, ktorá spoluprácu so žalovaným odsúhlasila. Žalovaný v konaní namietol vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade, nakoľko nepoznal dôvod, ktorý by ho oprávňoval konať vo veci popri správcovi predmetného bytového domu v mene vlastníkov bytových a nebytových priestorov bytového domu.

70. Napriek namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcovia bližšie neodôvodnili argument o tom, že žalobca v 2. rade je aktívne legitimovaným na konanie popri žalobcovi v 1. rade. Odkaz na funkciu domového dôverníka a jeho aktívnu účasť pri dojednaní alebo výkone zmluvy o dielo považoval súd za nedostatočné preukázanie legitimácie žalobcu v 2. rade na konanie. Jediným subjektom príslušným na zastupovanie vlastníkov bytových a nebytových priestorov bytového domu na Čečinovej ulici 16, 16A v Bratislave v konaní pred súdom o vrátenie odmeny zaplatenej na základe uzavretej zmluvy o dielo je správca (tzn. žalobca v 1. rade), ktorému toto oprávnenie vyplýva zo zmluvy o výkone správy (uzatvorenej podľa ust. § 8a zákona o vlastníctve bytov) ako aj z ust. § 6 ods. 1, ods. 2, ust. § 8 ods. 1 a ust. § 8b zákona o vlastníctve bytov. Správca bol v predmetnej veci jediným subjektom, ktorému

prináležal hmotnoprávny nárok uplatňovať pred súdom nároky zo zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 24. 08. 2012. Žalobca v 2. rade hmotnoprávny nárok uplatňovať pred súdom práva zo zmluvy o dielo nemohol nadobudnúť popri správcovi iba z titulu funkcie tzv. domového dôverníka, a preto považoval súd všetky nároky uplatňované žalobcom v 2. rade za bezpredmetné a nedôvodné. Súd preto žalobu v časti nárokov žalobcu v 2. rade z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

71. Ďalšou spornou skutočnosťou, s ktorou sa súd musel v priebehu konania vysporiadať, bola otázka aplikovateľnosti noriem spotrebiteľského práva na zmluvu o dielo a z nej vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán tak, ako to v konaní žiadali žalobcovia. Žalobcovia v konaní pred súdom, ako aj v predchádzajúcich vyjadreniach adresovaných žalovanému odvodzovali svoje práva a povinnosti okrem iného od ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Aplikácia noriem spotrebiteľského práva bola odôvodňovaná zo strany žalobcov tým, že zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalovaným ako dodávateľom a správcom ako zástupcom vlastníkov bytových a nebytových priestorov bytového domu na Čečinovej 16 v Bratislave, teda fyzických osôb, spotrebiteľov, ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V predmetnom prípade sa podľa žalobcov plnenie žalovaného týkalo osobnej potreby spoluvlastníkov bytového domu - zabezpečenia vstupu do nehnuteľnosti. Žalovaný vyslovil v priebehu konania svoj nesúhlas s touto argumentáciou žalobcov, nakoľko bol presvedčený o tom, že na žalobcov sa nevzťahuje osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkoch, ani iné normy upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Argumentácia žalovaného bola odôvodnená tým, že spotrebiteľom môže byť výlučne fyzická osoba, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa žalovaného žalobca v 1. rade je právnickou osobou, a preto je vylúčené, aby bol spotrebiteľom. Žalobca v 2. rade podľa žalovaného síce je fyzickou osobou, avšak neprináleží mu aktívna vecná legitimácia v konaní, a preto od neho nemožno odvodzovať spotrebiteľský charakter konania.

72. Pri hodnotení toho, či záväzkový zmluvný vzťah vznikol medzi dodávateľom a spotrebiteľom je kľúčová predovšetkým povaha účastníkov zmluvného vzťahu. Či sa už vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy alebo z iných osobitných predpisov na úseku ochrany práv spotrebiteľa, v každom prípade spotrebiteľský charakter sporu predpokladá existenciu zmluvného záväzku zaväzujúceho na jednej strane dodávateľa ako osobu, ktorá v súvislosti s uzatváraní a plnením spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom druhou zmluvnou stranou musí byť spotrebiteľ ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Potreba zvýšenej ochrany spotrebiteľa - fyzickej osoby, či už normami hmotného práva upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy alebo normami práva procesného upravujúcimi konanie o spotrebiteľskom spore, je odvodená od znevýhodneného postavenia spotrebiteľa voči dodávateľovi. Toto znevýhodnenie má vyplývať predovšetkým z toho, že spotrebiteľ nedisponuje vedomosťami, resp. skúsenosťami pri uzatváraní a plnení zmlúv tak, ako je to pri zmluvnej strane, ktorá takto koná bežne v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo môže viesť k zneužitiu takéhoto „slabšieho“ postavenia spotrebiteľa v rámci zmluvného vzťahu. Preto má štát záujem chrániť slabší subjekt zmluvného vzťahu osobitnými ustanoveniami, ktorými sa vyrovnáva nerovnováha medzi týmito zmluvnými stranami.

73. Súd pri úvahe o tom, či v predmetnej veci mohlo ísť o spotrebiteľský spor vychádzal práve z účelu sledovaného osobitnými ustanoveniami upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, ktorou je ochrana znevýhodneného účastníka zmluvného vzťahu, a to fyzickej osoby - nepodnikateľa. V predmetnej veci bolo nesporné, že zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom v 1. rade, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v mene a v prospech vlastníkov bytových a nebytových priestorov bytového domu a žalovaným ako právnickou osobou, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd považoval v tejto veci za kľúčové, že rozhodujúcim faktorom nebola skutočnosť, že žalobca v 1. rade konal v mene a na účet fyzických osôb, ktoré by v prípade, že by konali vo vlastnom mene s najväčšou pravdepodobnosťou zákonné vymedzenie spotrebiteľa spĺňali, ale bolo potrebné prihliadať predovšetkým na povahu subjektu, ktorý zmluvu o dielo uzavrel. Týmto subjektom bol žalobca v 1. rade, ktorý konal ako správca bytového domu, ktorého sa vyhotovenia diela týkalo. Žalobca v 1. rade predstavuje právnickú osobu založenú vo forme obchodnej spoločnosti (podľa ust. § 105 a nasl. Obchodného zákonníka) a podľa osobitného zákona (zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v

znení neskorších predpisov). Už v tejto súvislosti treba poukázať na vymedzenie tejto formy právnickej osoby v ust. § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý definuje obchodnú spoločnosť ako právnickú osobu založenú za účelom podnikania. Riadnu odbornú spôsobilosť vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z výkonu funkcie správcu bytového domu v prospech vlastníkov bytového domu (vrátane uzatvárania a plnenia zmlúv) ako aj to, že v prípade správcov bytového domu možno hovoriť o výkone podnikateľskej činnosti, čo možno odvodzovať i zo samotných zákonných podmienok pre zápis a výkon funkcie správcu bytového domu, ktoré priamo predpokladajú, že správcom môže byť iba fyzická osoba

- podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá má vydané živnostenské oprávnenie v predmete podnikania alebo predmete činnosti správa a údržba bytového fondu, odbornú spôsobilosť a pod. (napr. podľa ust. § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, ust. § 8 a § 9 zákona o správcoch). Preto sa súd nemohol stotožniť s jeho argumentáciou, že v rámci zmluvy o dielo zastupoval žalobca v 1. rade spotrebiteľa, a preto aj zmluve treba privlastniť spotrebiteľský charakter. Ako už bolo vyššie uvedené, osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv má za cieľ chrániť slabšiu zmluvnú stranu - fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, ale vstupuje do zmluvného vzťahu s cieľom uspokojenia vlastných osobných potrieb, príp. potrieb svojej rodiny. Súd nespochybnil v konaní to, že zmluva bola uzatvorená v mene a s cieľom uspokojenia potrieb vlastníkov bytových domov. Ale v prípade, keď zmluvu uzatvárajú dve obchodné spoločnosti, ktoré konajú v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti po tom, ako sa prihlásili k určitej odbornej spôsobilosti (ako tomu je práve v prípade žalobcu v 1. rade), nie je možné konštatovať znevýhodnenie jednej zo strán len preto, že táto strana konala na podnet fyzických osôb - vlastníkov bytových domov. Súd preto nemohol neprihliadať na charakter správcu ako právnickej osoby, od ktorej sa už s ohľadom na jeho funkciu vyžaduje odborná spôsobilosť, a ktorá konala v rámci predmetu činnosti zapísanej v obchodnom registri. Na základe uvedeného súd ustálil, že predmetná zmluva o dielo nebola spotrebiteľskou zmluvou. Považovať na účely tohto sporového konania zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o dielo za spotrebiteľský by navyše mohlo predstavovať neprimerané zvýhodnenie jednej zmluvnej strany voči druhej strane, ako aj nedôvodné rozširovanie ochrany spotrebiteľa na subjekty, ktoré nevstupujú do zmluvných vzťahov ako strany s fakticky slabším postavením. Súd len dodáva, že vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade sa potenciálny spotrebiteľský charakter zmluvy neskúmal, keďže v prípade žalobcu v 2. rade absentovala aktívna vecná legitimácia na konanie.

74. Vzhľadom na to, že zmluva o dielo zo dňa 24. 08. 2012 bola uzatvorená medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným ako podnikateľmi, pričom tento záväzkový vzťah sa týkal ich podnikateľskej činnosti, takže na predmetnú zmluvu o dielo, ako aj na nároky z nej vyplývajúce sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka tak, ako to má na mysli ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalobcu v 1. rade, ktorý odvodzoval svoje nároky v konaní od ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, rovnako sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, ktorý taktiež zastával stanovisko, že žalobcovi v 1. rade prislúchali nároky z vád diela iba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a nie tie nároky, ktoré mu prislúchali v zmysle zákonnej úpravy obchodnoprávnych záväzkových vzťahov.

75. Ďalej bolo pre určenie vád diela a zodpovednosti za ich existenciu primárne dôležité na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť, či v danom prípade išlo o vadu, ktorú možno pripísať zodpovednosti žalobcu, ďalej či sa vada na diele vyskytla v dôsledku podstatného alebo nepodstatného porušenia zmluvy, či si žalobca v 1. rade uplatnil zodpovednosť za vady diela v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a či mu v dôsledku toho prislúcha nárok uplatnený žalobou.

76. K odovzdaniu diela - vchodových dverí vrátane montáže dverí došlo podľa listinnej dokumentácie dňa 07. 12. 2012. Z predložených listinných dôkazov vyplývalo, že prvýkrát boli vady diela spočívajúce v problematickom zatváraní dverí a súvisiacich nedostatkoch vytknuté mailom zo dňa 11. 02. 2013, ktorého súčasťou bola žiadosť o ich nápravu. Následne listom zo dňa 19. 02. 2013, doplneným dňa 21. 03. 2013 žalobca v 1. rade reklamoval vady na vchodových dverách a vyzval žalovaného na ich odstránenie. Z uvedeného vyplýva, že k reklamácii vád diela došlo v rámci trvania záruky za akosť (v zmysle ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zo strany žalovaného došlo na podnet žalobcu v 1. rade k servisnému zásahu na dverách, ktorý však neviedol k odstráneniu vytýkaných vád, v dôsledku čoho žalobca v 1. rade uplatnil po druhýkrát reklamáciu vád diela listom zo dňa 22. 04. 2013, ktorého súčasťou bolo oznámenie o tom, že v prípade, ak žalovaný vady neodstráni, žalobca v 1. rade od zmluvy odstúpi. K odstúpeniu od zmluvy došlo listom zo dňa 14. 05. 2013, doručeným žalovanému dňa 15. 05. 2013. Napriek odstúpeniu od zmluvy strany naďalej vzájomne komunikovali a snažili sa odstrániť vady vchodových dverí. Žalovanému bola opäť poskytnutá zo strany žalobcu v 1. rade dodatočná lehota na

odstránenie nedostatkov, a to najneskôr do 13. 11. 2014. V rovnaký deň došlo k ďalšiemu servisnému zásahu na dverách zo strany žalovaného. Keďže ani tento zásah nebol úspešný, nakoľko sa osadením nového tesnenia do rámu a krídla dverí problém so zatváraním nevyriešil, podal žalobca v 1. rade žalobu na vrátenie ceny diela a ďalších príslušných výdavkov súvisiacich s uplatnením nárokov zo zmluvy o dielo.

77. Konkrétna príčina existencie vád diela - vchodových dverí nebola v rámci uplatňovania nárokov z vád diela jednoznačne a bez ďalších pochybností stanovená. Žalobca v 1. rade trval na tom, že nezatváranie dverí bolo spôsobené nedostatkami pri montáži dverí (viacosové spriečenie dverí v ráme, nesprávne osadenie kovania elektrického zámku a absencia lištového prekrytia prahu dverí), za ktoré mohol zhotoviteľ, žalovaný bol naopak toho názoru, že problémom bolo nedostatočné podloženie dverí, chyba tesnenia či nedoliehanie dverí v dôsledku viacerých náterov dverí. V každom prípade platilo, že napriek súčinnosti žalovaného a jeho opakovanej snahe vady odstrániť sa vchodové dvere nepodarilo opraviť ani po poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty na odstránenie vád. Keďže pre posúdenie existencie hmotnoprávneho nároku žalobcu v 1. rade na nároky z vád diela bolo potrebné stanoviť, či príčina vád diela spočívala v zavinení žalovaného, vyžiadal súd na návrh žalovaného odborné vyjadrenie od súdnej znalkyne zapísanej v odbore strojárstvo, v odvetví stroje a zariadenia na všeobecné účely, strojárske technológie a odhad hodnoty strojových zariadení. Výsledky odborného vyjadrenia ani po výsluchu znalkyne neurčili jednoznačne príčiny vád vchodových dverí. Avšak pre rozhodnutie súdu bolo kľúčové vylúčenie nedostatočného podloženia dverí ako príčiny vzniku vád dverí tak, ako to v rámci svojej procesnej obrany tvrdil žalovaný. Aj keď žalovaný v priebehu konania spochybnil správnosť tohto záveru znalkyne, žalovaný nepredložil žiaden iný dôkaz, ktorým by pravdivosť tvrdenia znalkyne vyvracal. Podľa znalkyne bola prvotnou príčinou vzniku medzier medzi rámom a dverami zlá montáž krídla dverí alebo nesprávny technologický postup pri výrobe dverí. Samotný posun dverí však nebol podľa znalkyne dôvodom, pre ktorý sa dvere nezatvárali. Dvere sa zatvárali, ale s neprimeraným akustickým prejavom „buchnutím“. Taktiež výmena tesnenia nemala mať podľa znalkyne žiaden vplyv na otváranie alebo zatváranie dverí. Znalkyňa ďalej uviedla, že dvere plnia svoj účel (dajú sa zatvoriť, chránia pred dažďom a pod.), avšak nezodpovedajú požiadavkám vytýčeným v zmluve, ako ich bolo možné vzhľadom na zvolený druh dverí (Jansen Economy 50) očakávať.

78. Na základe opakovaných neúspešných servisných zásahov a na podklade záverov odborného vyjadrenia a výpovede súdnej znalkyne mal súd za preukázané, že vchodové dvere majú vady, ktoré nebolo možné pripísať chybe v podloží. Vchodové dvere, ktoré boli vyrobené a namontované žalovaným na podklade zmluvy o dielo síce bolo možné vyhodnotiť ako všeobecne funkčné (keďže sa dali zatvoriť, aj keď s ťažkosťami), to však nemení skutočnosť, že dvere nemali všetky vlastnosti, ktoré od nich boli zo strany objednávateľa dôvodne očakávané (s ohľadom na druh, parametre, deklarované vlastnosti resp. účel, ktorý objednávateľ sledoval). Podľa odborného vyjadrenia a výpovedí pred súdom bolo možné konštatovať, že nedostatky vchodových dverí mali svoj pôvod v činnosti na strane žalovaného (súd pri tomto závere vychádzal najmä zo záverov znalkyne, podľa ktorej bola prvotnou príčinou vzniku medzier medzi rámom a dverami zlá montáž krídla dverí, za ktorú zodpovedal žalovaný), či už súviseli s výrobou alebo s montážou dverí. V dôsledku toho súd ustálil, že žalobcovi v 1. rade reálne vzniklo právo na uplatnenie si nárokov z vád tovaru.

79. Pre určenie konkrétnych nárokov z vád diela rozlišuje vady spôsobené podstatným porušením zmluvy a vady spôsobené nepodstatným porušením zmluvy. Pri určení povahy vady vchodových dvier vychádzal súd z ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré pre podstatné porušenie zmluvy predpokladá, že strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Zákon zároveň stanovuje domnienku, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. V prejednávanej veci bol súd názoru, že dodaním vchodových dverí s vytýkanými vadami bola zmluva uzatvorená dňa 24. 08. 2012 porušená nepodstatným spôsobom. V konaní totiž nebolo žiadnou zo strán sporu tvrdené ani preukázané, že by zhotoviteľ, tzn. žalovaný vedel alebo v čase uzatvorenia zmluvy mohol rozumne predvídať, že vyhotovené dielo nebude spĺňať náležitosti vymienené žalobcom v 1. rade po schválení cenovej ponuky v zmluve o dielo. Preto sa podľa názoru súdu na prejednávanú vec vzťahuje domnienka porušenia zmluvy, ktoré nebolo podstatné, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi v 1. rade nárok na uplatnenie vád tovaru spôsobom podľa ust. § 560, ust. § 564 a ust. § 565 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 437 Obchodného zákonníka.

Žalobca v 1. rade bol preto oprávnený vyzvať žalovaného na odstránenie vád diela a poskytnúť mu na to primeranú lehotu. Taktiež bol žalobca v 1. rade oprávnený po predchádzajúcom upozornení na úmysel od zmluvy odstúpiť a po márnom uplynutí dodatočnej lehoty na odstránenie vád diela od tejto zmluvy účinne odstúpiť (keďže vady boli zhotoviteľovi oznámené včas).

80. Titulom odstúpenia od zmluvy si žalobca v 1. rade uplatnil voči žalovanému viacero nárokov. Konkrétne si žalobca v 1. rade uplatnil voči žalovanému zaplatenie istiny vo výške 4 107,04 eura, ktorú predstavoval podľa žalobcu v 1. rade nárok na vrátenie sumy 2 882,58 eura (zaplatenej ako odplata za dodanie diela), sumy 270,- eura ako náhrada nákladov vynaložených na opravu poškodeného ostenia a dlažby po osadení dverí, sumy 9,10 eura ako náhrady nákladov v súvislosti s uplatnením reklamačných nárokov (najmä poštovné), sumy 645,36 eura ako trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (vykonaných v čase pred začatím konania) a sumy 300,- eura predstavujúcej zadosťučinenie podľa ust. § 509 ods. 2 O.s.p. a ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Okrem toho žiadal žalobca v 1. rade zaviazať žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3 161,68 eura od 17. 05. 2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

81. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu v 1. rade došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, vznikol mu v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na vrátenie ceny diela v plnom rozsahu. Žalobca v konaní preukázal, že zaplatil žalovanému na základe faktúry č. 3220054 a č. 3220093 sumu 2 882,58 eura, a preto súd v tejto časti žalovanej istiny vo výške 2 882,58 eura žalobcovi v 1. rade vyhovel z dôvodu, že išlo o nárok žalobcu v 1. rade na vrátenie zaplatenej ceny diela, ktoré malo vady, ktoré zhotoviteľ - žalovaný neodstránil ani v primerane poskytnutej lehote. Okrem toho žalobca v 1. rade preukázal, že v súvislosti s uplatnením nárokov z reklamácie vád diela mu vznikli výdavky na poštovné vo výške 9,10 eura, preto súd aj tejto časti žalobného petitu v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyhovel. Súd sa teda v prípade uplatňovaných nárokov na náhradu výdavkov na poštovné nestotožnil s argumentom žalovaného, podľa ktorého nebolo preukázané, že by všetky uplatňované nároky na náhradu poštovného súviseli s nákladmi spojenými s reklamáciou vád diela, keďže niektoré z podacích lístkov ani neboli adresované žalovanému. Podľa názoru súdu bolo preukázané, že na vybavovaní reklamácie sa osobne podieľal nielen žalovaný, ale aj iné osoby (svedkovia vypočutí v predmetnej veci), pričom práve im boli predmetné zásielky adresované, čo súd vyhodnotil ako náklady preukázateľne a dôvodne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním si svojho nároku.

82. Ako náhradu vynaložených nákladov na opravu poškodeného ostenia a dlažby po osadení dverí si žalobca uplatnil aj sumu 270,- eura. Existencia týchto nákladov bola deklarovaná faktúrou č. 12/2012 zo dňa 18. 12. 2012, príjmovým pokladničným dokladom a dokladom o zaplatení vyššie uvedenej sumy. Z predloženej faktúry súd zistil, že faktúra súvisela s vykonanými prácami a dodaním stavebného materiálu na ulici Čečinová 16 v Bratislave podľa želania zákazníka, ktorým bol podľa uvedenej faktúry E. J., tzn. žalobca v 2. rade. Podobne doklad o zaplatení uvedenej sumy znel na meno žalobcu v 2. rade. Ako už bolo vyššie uvedené, oprávnenie žalobcu v 2. rade konať za správcu alebo priamo za vlastníkov bytov (napriek tomu, že konal ako tzv. domový dôverník a aktívne sa podieľal na vybavovaní vecí súvisiacich s predmetnou zmluvou o dielo), nevyplýva zo zákona o vlastníctve bytov, ani z Obchodného zákonníka (ktorý upravuje konanie v mene spoločnosti), rovnako nebolo v konaní preukázané žalobcami predložením splnomocnenia ani iného dôkazu deklarujúceho oprávnenie žalobcu v 2. rade účinne zaväzovať správcu alebo vlastníkov bytov. V konaní nebolo preukázané, že by náklady vo výške 270,- eura vznikli osobe aktívne legitimovanej z podanej žaloby, a preto súd tejto časti žalobného návrhu nevyhovel. Rovnako nebolo v konaní zo strany žalobcov žiadnym spôsobom preukázané, že by tieto náklady objektívne vznikli v súvislosti s vytýkanými vadami diela - vchodových dverí, a preto súd vyhodnotil nárok ako nedôvodný.

83. Súčasťou žalobného petitu bol i uplatňovaný nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 645,36 eura za 5 úkonov právnej služby, vykonaných v čase pred podaním žaloby (za skoncipovanie odstúpenia, výzvu zo dňa 11. 07. 2013, odpoveď zo dňa 25. 10. 2013, podanie zo dňa 04. 11. 2014 a dňa 24. 11. 2014). Žalobca zrejme uplatnil nárok na náhradu týchto výdavkov v rámci istiny, nakoľko v rámci rozhodovania o náhrade trov konania nie je možné priznať strane náhradu tých výdavkov, ktoré vznikli pred začatím konania na súde, tzn. pred podaním žaloby (ust. § 251 C.s.p.). Pokiaľ si ale žalobca uplatňoval náhradu trov za poskytnutie právnych služieb ako časť uplatňovanej istiny (ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúce v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky) bolo potrebné, aby svoje tvrdenie o vynaložených nákladoch aj preukázal čo do

dôvodu a výšky. V konaní však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by zo strany žalobcu reálne došlo k vyplateniu uvedenej sumy v prospech jeho právneho zástupcu a k následnému zmenšeniu jeho majetku. V tejto časti uplatňovaného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal uhradenie sumy 645,36 eura v prospech jeho právneho zástupcu, a preto súd tejto časti žalobného petitu nevyhovel.

84. Okrem vyššie uvedených nárokov si žalobca v 1. rade uplatnil podľa ust. § 509 ods. 2 O.s.p. (v predmetnej veci mal žalobca zrejme na mysli ust. § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa aj nárok na uhradenie zodpovedajúceho zadosťučinenia v sume 300,- eura, predstavujúcej zaokrúhlene 10 % z nimi zaplatenej hodnoty reklamovaného diela. Súd pri takto uplatňovanom nároku len odkazuje na svoj predchádzajúci výklad, v ktorom uvádza dôvody, pre ktoré považoval vzájomný záväzkový vzťah medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným za obchodný záväzok, v dôsledku ktorého sa zmluva o dielo aj nároky z nej vyplývajúce (vrátane nárokov zo zodpovednosti vád diela) spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. S ohľadom na povahu zmluvných strán súd zároveň vylúčil spotrebiteľský charakter zmluvy o dielo, a tým aj možnosť aplikácie zákona o ochrane spotrebiteľa na predmetný záväzkový vzťah. Predpokladom priznania finančného zadosťučinenia podľa ust. § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka je úspešné uplatnenie si nárokov zo zodpovednosti za vady pred súdom, pričom zákon neurčuje, od čoho sa má primeranosť tohto zadosťučinenia presne odvodzovať. V každom prípade platí, že úprava nárokov zo zodpovednosti za vady pri zmluve o dielo uzatvorenej medzi podnikateľskými subjektmi je upravené ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý inštitút primeraného finančného zadosťučinenia (tak, ako ho upravuje pre prípady úspešného uplatnenia zodpovednosti za vady pred súdom Občiansky zákonník) nepozná. Rovnako ustanovenia Obchodného zákonníka neodkazujú na subsidiárnu aplikáciu tohto inštitútu na obchodné záväzkové vzťahy. Záväzkový vzťah žalobcu v 1. rade a žalovaného nepredstavoval zmluvu o dielo, ktorá by sa spravovala ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ani zmluvu, ktorú by bolo možno subsumovať pod pôsobnosť zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto súd nemohol žalobcovi v 1. rade priznať finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eura ako hodnotu približne 10 % ceny reklamovaného diela tak, ako to vo svojom žalobnom petite uplatňoval žalobca v 1. rade. Okrem toho súd poukazuje aj na to, že žalobca v 1. rade taktiež neuviedol dôvod ani iné vysvetlenie, pre ktoré žalobca vyčíslil zadosťučinenie vo výške 300,- eura (ako približne 10 % ceny diela). Na základe uvedeného súd v tejto časti návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

85. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo žalovanej pohľadávky vo výške 4 107,04 eura súd priznal žalobcovi v 1. rade iba nárok na zaplatenie odplaty za dodanie diela v sume 2 882,58 eura a nárok na úhradu preukázaných účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uplatnení si zodpovednosti z vád tovaru vo výške 9,10 eura. Spolu výška súdom priznanej istiny žalobcu v 1. rade predstavuje sumu 2 891,68 eura. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny a vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

86. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal s plnením svojho súdom priznaného záväzku (s vrátením plnenia na základe predchádzajúceho účinného odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka) do omeškania, vznikol žalobcovi v 1. rade aj nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca v 1. rade si uplatnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3 161,68 eura od 17. 05. 2013 do zaplatenia. K sume, z ktorej si žalobca v 1. rade uplatnil nárok na úroky z omeškania súd uvádza, že žalobcovi v 1. rade nebol priznaný nárok na uhradenie istiny v žalobcom uplatňovanej výške 4 107,04 eura, ani v sume 3 161,68 eura. Žalobcovi v 1. rade bol priznaný nárok na uhradenie sumy 2 891,68 eura a z rovnakej sumy boli žalobcovi v 1. rade priznané aj úroky z omeškania. Nakoľko zmluvný vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka žalovaného, vznikol medzi sporovými stranami pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných ku dňu 31. 01. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 01. 2013. V zmysle ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 03. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si však prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy, a preto súd viazaný petitom návrhu priznal žalobcovi v 1. rade úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2 891,68 eura od 17. 05. 2013 do zaplatenia.

87. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

88. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

89. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

90. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

91. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

92. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je kľúčové skúmanie pomeru úspechu strán v konaní. Vo výnimočných prípadoch odôvodnených osobitnými okolnosťami na strane strán sporu alebo okolnosťami prejednávanej veci zákon umožňuje súdu rozhodnúť o trovách konania aj tak, že súd neprizná náhradu trov konania ani jednej zo strán konania. V prejednávanej veci nastala procesne zaujímavá situácia ohľadom rozhodovania o trovách konania, ktorú spôsobilo viacero aspektov. Primárne bolo potrebné poukázať na to, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade boli zastúpení rovnakým právnym zástupcom, ktorý vykonával v priebehu konania všetky úkony adresované súdu a protistrane vždy v mene oboch žalobcov, z čoho vyplýva, že v konaní by nebolo možné rozlíšiť úkony právnej služby vykonané v prospech žalobcu v 1. rade a úkony vykonané v prospech žalobcu v 2. rade, pričom ten istý úkon právnej služby bol vo vzťahu k jednému žalobcovi považovaný za odôvodnený a účelne vynaložený výdavok strany a vo vzťahu k druhému žalobcovi za úkon právnej služby, ktorý nepriniesol tomuto žalobcovi žiaden úspech v konaní. Napriek spoločnému postupu žalobcov v konaní bol pomer úspechu žalobcov vo veci celkom odlišný. Súd v konaní z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia priznal žalobcovi v 1. rade nárok na vyplatenie časti uplatňovanej pohľadávky voči žalovanému, z čoho vyplýva, že v prípade, ak by na strane žalobcu vystupoval sám, prináležalo by mu právo na náhradu trov konania v pomernej časti (keďže nemal plný úspech vo veci). Na druhej strane žalobca v 2. rade nemal v konaní žiaden úspech, keďže uňho absentovala aktívna vecná legitimácia na konanie, v dôsledku čoho bola žaloba voči žalobcovi v 2. rade zamietnutá. Z pozície žalovaného naopak vyplýva, že žalovaný mal plný úspech vo veci voči žalobcovi v 2. rade, ktorý by bol povinný nahradiť mu trovy konania, zároveň by však žalovaný musel hradiť trovy konania v určenom pomere žalobcovi v 1. rade, tzn. trovy za tie isté úkony právnej služby, ktoré boli vykonané aj v prospech žalobcu v 2. rade, ktorý by bol inak povinný nahradiť trovy konania žalovanému (tzn. trovy aj za také úkony právnej služby, ktoré nepriniesli žalovanému úspech v konaní). Súd po zvážení tejto procesnej situácie dospel k záveru, že vzniknutá situácia zakladá dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje súdu rozhodnúť o tom, že žiadnej strane sporu náhradu trov konania neprizná. Aplikáciu ust. § 257 C.s.p. považuje súd za daných okolností za spravodlivé usporiadanie vzájomných vzťahov strán, ktoré budú takto znášať len svoje vlastné náklady, ktoré im v konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.