Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-171-2016.pdf
PDF · 78.76 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/171/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré mesto, proti žalovanému: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. sv. H. XX, XXX XX Z., t.č. R. XX, XXX XX J., O. K., o zaplatenie 81,70 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C 415/2015-42 zo dňa 16.06.2016, jednohlasne takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18,97 eur spolu s 8,75 % ročne od 18.10.2012 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 47 % voči žalovanému.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 21,49 eur s príslušenstvom zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 37,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18,97 od 19.11.2012 až do zaplatenia, 8.75 % ročne zo sumy 18,97 % ročne až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie citoval ust. 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 101 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ust. § 42 ods. 1 a 4 písm. b) a § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu T - Mobile a.s. podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry: a) faktúra č. 743892654 s dátumom splatnosti do 17.10.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 23,96 eur a žalobou sa uplatňuje suma 18,97 eur, b) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.11.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 38,77 € a žalobou sa uplatňuje suma 18,97 eur, c) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.12.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 18,97 eur a táto suma sa uplatňuje žalobou. Pokiaľ išlo o faktúra písm. a) - sumu 18,97 € súd prvej inštancie nepriznal z dôvodu premlčania. Keďže zmluva o pripojení je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, súd prvej
inštancie ex offo prihliadal na premlčanie žalobou uplatneného nároku. Uvedená faktúra bola splatná dňa 17.10.2012 a keďže žaloba bola podaná dňa 19.10.2015, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Vo vzťahu k faktúram b) a c) konštatoval, že priznal sumy 18,97 eur a 18,97 eur, keď nárok vyplýva zo Zmluvy o pripojení a príslušných právnych predpisov. Zároveň priznal žalobcovi úroky z meškania, keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti jednotlivých faktúr vo výške 0,75% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 8,75% ročne.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na prakticky rovnaký pomer úspechu a neúspechu strán sporu (žalovaná sumy 81,70 €, priznaná suma 37,94 €, nepriznaná suma 43,76 €) žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie v napadnutej časti nesprávne právne posúdil, keď nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne p.a. z dlžnej sumy 18,97 eur od 18.10.2012 do zaplatenia zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný. Odôvodnil to tým, že žalobca nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky uplatnil žalobou na súde dňa 19.10.2015. Posledný deň lehoty na uplatnenie nároku z titulu neuhradenej faktúry v sume 18,97 eur splatnej dňa 18.10.2012 pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby pripadol na 18.10.2015. Premlčacia lehota je hmotnoprávnou lehotou a na jej plynutie sa vzťahuje § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka o počítaní času. Keďže koniec premlčacej lehoty pripadol na 18.10.2015, tento deň bola nedeľa, z tohto dôvodu posledným dňom plynutia premlčacej lehoty bol najbližší pracovný deň, t.j. pondelok, kedy bola žaloba doručená súdu a tým aj začaté súdne konanie. Podporne poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Prešov č.k. 1Co/279/2014-64 a Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/150/2015-75. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmení rozsudok v napadnutej časti, tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 18,97 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 18,97 eur od 18.10.2012 do zaplatenia.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne.
7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
8. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom o merite veci zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie faktúry č. 0743892654 na sumu 18,97 eur s odôvodnením, že nárok je v tejto časti premlčaný. Z obsahu spisu vyplýva dátum splatnosti tejto faktory 17.10.2012, pričom žaloba bola podaná dňa 19.10.2015. V tomto smere odvolací súd poukazuje na obsah odvolania žalobcu a jeho odôvodnenosť. Premlčacia lehota je lehotou hmotnoprávnou a pokiaľ posledný deň lehoty pripadol na 18.10.2015, tento deň bol nedeľa, a teda podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka posledným dňom lehoty sa stal najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 19.10.2015. V tento deň bola aj žaloba súdu doručená, a teda nedošlo k premlčaniu pohľadávky.
10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v komentári k Občianskemu zákonníku, cit.: ,,Zákonodarca používa pojmy ,,lehota“ a ,,doba“ promiscue, a to napriek jednoznačným a nespochybniteľným rozdielom medzi nimi. Doba je ohraničený časový úsek, ktorého uplynutím spravidla nastavajú právne následky eo ipso, bez ďalšieho (doby výpovedné, záručne). Lehota je oproti tomu časový úsek ustanovený objektívnym právom na vykonanie (uplatnenie, realizáciu) práva subjektívneho. Na spôsobenie právnych následkov vo forme zachovania práva sa teda oproti dobe vyžaduje aktívne vôľové správanie sa subjektov práva. Z uvedeného vyplýva, že časový limit, úsek vyčlenený objektívnym právom v súvislosti s premlčaním, je premlčacia lehota, nie doba. Nič na to
nemení ani zákonodarcom nesprávne zvolený pojem ,,doba“. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450 Komentár. Praha: C.H. Beck,2015, 680 s.)
11. Žalovaný tým, že pohľadávku nezaplatil v deň splatnosti, od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania a je povinný platiť aj úrok z omeškania. Preto odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie, avšak s odlišným právnym posúdením, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 C.s.p. a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 18,97 eur s 8,75 % úrokom z omeškania od 19.10.2012 do zaplatenia.
12. Zároveň, keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodoval podľa § 396 ods. 2 C.s.p. aj o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Po zmene rozsudku bol žalobca v konaní úspešný v časti zaplatenie sumy 60,21 eur a neúspešný o zaplatenie sumy 21,49 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 73,70 % a jeho neúspech 26,30 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 47,40 %, zaokrúhlené 47 %. Preto odvolací súd zmenil výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47 % voči žalovanému. Výšku trov konania určí súd prvej inštancie.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol plne úspešný v odvolacom konaní a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).