Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/327/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: X., o zaplatenie 298,97 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 298,97 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 298,97 € od 18.12.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.11.2015 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 298,97 €. V žalobe uviedol, že dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný uzavrel s jeho právnym predchodcom dňa 25.01.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX., predmetom ktorej bolo poskytovanie komunikačných služieb jeho právnym predchodcom žalovanému. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal riadne odoberať služby a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX splatnú dňa 17.12.2012 na sumu 298,97 €. Žalovaný faktúru do dnešného dňa neuhradil. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania. 2. Súd uznesením č.k. 10Cb/327/2015-49 zo dňa 09.08.2016 uložil žalovanému, aby sa do 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril a aby v prípade, že uplatnený nárok v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy preukázanie svojich tvrdení. V uznesení súd poučil žalovaného, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu týmto uznesením, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie.

3. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) a b) zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

4. Podľa § 116 ods. 1 ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501>, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

5. Podľa § 116 ods. 2 ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Žalovanému bolo vyššie doručené uznesenie, ktorého obsahom bola výzva na vyjadrenie k žalobe spolu so žalobou a poučením o procesných právach do vlastných rúk dňa s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovanému bola zásielka doručená 28.02.2017, do dnešného dňa si nesplnil povinnosť uloženú mu uznesením, teda k predmetnej žalobe sa nevyjadril.

7. Podľa § 177 ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

8. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 vyhlásil dňa 18.09.2017 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 31.07.2017.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

10. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli postúpil postupník pohľadávky z neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na žalobcu, o.i. predmetom zmluvy bol aj odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej istiny.

11. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX. zo dňa 25.01.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaným ako užívateľom na druhej strane. Žalovaný túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - podnikateľ vykonávajúci samostatnú zárobkovú činnosť pod obchodným menom Daniel Havlík DANY s prideleným IČO: 17607396. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému základný balíček služieb v programe VRI Solo - vysokorýchlostný internet Turbo2 Solo, k čomu mu právny predchodca žalobcu poskytol DSL Wifi Router. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a nevyplýva z nej dohoda o konkrétnej dobe viazanosti.

12. Z obsahu Zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 25.01.2012 vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému základný balíček Magio Sat Klasik + Internet 2 s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný bol povinný platiť pravidelné poplatky, ako i jednorazové poplatky, pre prípad porušenia tejto povinnosti mal právny predchodca žalobcu právo odstúpiť od zmluvy a účastníkovi zmluvy vyúčtovať zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti vo výške 299 € (str. 3 zmluvy pod bodom B, tabuľka 6). Ďalej právny predchodca žalobcu prenechal žalovanému do nájmu koncové zariadenie na dobu neurčitú, pričom pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia koncového zariadenia mal právo vyúčtovať zmluvnú pokutu v sume 150 €, pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému koncovému zariadeniu zmluvnú pokutu vo výške 10 € a pokutu za ostatné príslušenstvo vo výške 10 €.

13. Z výpovede Zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 25.09.2012 vyplýva, že žalovaný vypovedal zmluvu pred uplynutím doby viazanosti z dôvodu nepotrebnosti služby.

14. Faktúrou č. XXXXXXXXX za obdobie od 01.11.2012-30.11.2012 splatnou dňa 17.12.2012 na sumu 635,69 € právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu Magio v sume 299 €, pokutu za nevrátenie/poškodenie zariadenia vo výške 165,97 €, pokuta za Magio Box vo výške 150 €, pokuta za diaľkový ovládač vo výške 10 €, pokuta za ostatné príslušenstvo vo výške 10 €, odpis elektronickej faktúry 0,60 €.

15. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. v znení nesk. predpisov, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

17. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

18. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. ( účinný ku dňu vzniku omeškania v prípade všetkých uplatnených faktúr)

20. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel podľa zák.č. 355/2011 Z.z. zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby a prenechal do nájmu zariadenia a ich príslušenstvo umožňujúce odoberanie služby. Zmluvné strany sa dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov. Súd právny vzťah založený zmluvou o pripojení posúdil ako obchodnoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba - podnikateľ vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, túto skutočnosť nesporoval, pričom dňa 25.09.2012 zmluvu vypovedal z dôvodu nepotrebnosti pred uplynutím doby viazanosti, ktorá by uplynula 25.01.2014. Právny predchodca žalobcu preto vyúčtoval žalovanému zmluvné pokuty.

22. Zmluvná pokuta je v súčasnosti upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. V Obchodnom zákonníku je úprava zmluvnej pokuty postavená na zodpovednostnom princípe. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Obč. z.), uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto určenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.

23. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, keď vypovedal zmluvu pred uplynutím dojednanej doby viazanosti s odôvodnením nepotrebnosti služby a pre tento prípad si strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 299 €. Pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia koncového zariadenia mal právo vyúčtovať zmluvnú pokutu v sume 150 €, pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému koncovému zariadeniu zmluvnú pokutu vo výške 10 € a pokutu za ostatné príslušenstvo vo výške 10 €. Žalovaný nepreukázal, že prenajaté zariadenia právnemu predchodcovi žalobcu vrátil v súlade s povinnosti zo zmluvy, neuniesol dôkazné bremeno splnenia povinnosti. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Z uvedeného dôvodu súd vo vzťahu k zmluvnej pokute za nevrátenie/poškodenie zariadenia vo výške 165,97 €, pokute za Magio Box vo výške 150 €, za diaľkový ovládač vo výške 10 €, za ostatné príslušenstvo vo výške 10 € tento posúdil ako dôvodný.

24. Žalobca však ničím nepreukázal písomnú dohodu strán o zmluvnej pokute za nevrátenie/poškodenie zariadenia vo výške 165,97 € a ani dojednanie poplatku za odpis elektronickej faktúry vo výške 0,60 €, nepreukázal, za aké konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti mala byť dojednaná, zo zmluvy o pripojení žiadna takáto dohoda o zmluvnej pokute v uplatnenej výške nevyplýva, nepreukázal dodanie odpisu akejkoľvek faktúry a ani dohodu o cene za takýto odpis. Samotné vystavenie faktúry takýmto dôkazom nie je. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, bolo jeho procesnou

povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie platného dojednania zmluvnej pokuty a splnenia zákonných a zmluvných predpokladov pre jej uplatnenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Súd preto nárok v tejto časti ako nepreukázaný zamietol.

25. Súd preto zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút za dôvodný posúdil len v časti 469 € (299+150+10+10), vo zvyšku žalobca dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal. Nakoľko žalobca podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zmluvných pokút len do sumy 298,97 €, teda v nižšej výške, ako je povinnosť žalovaného, súd žalobe vyhovel.

26. Žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku a toto omeškanie trvá, preto súd uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z priznanej istiny odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry (vznik omeškania s plnením peňažného záväzku) až do zaplatenia, úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania predstavovala 0,75 % ročne, ktorú súd v zmysle § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. navýšil o 8 %, potom zákonná výška úroku z omeškania predstavovala 8,75 % ročne a túto žalobca uplatnil dôvodne.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)