Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-301-2015.pdf
PDF · 211.72 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/301/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: akad. arch. Marián Strieženec, bytom Záhumenská 5, 911 04 Trenčín, právne zastúpený: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Andel Elite Dental Center, s.r.o., so sídlom R. Dilonga 1, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 626 308, právne zastúpený: JUDr. Mária Karcolová, advokátka, Panenská 8, 811 03 Bratislava, o žalobe o zaplatenie 24.493,24 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 200.000 eur, takto
rozhodol:
I.Konanie o žalobe s a z a s t a v u j e .
II. Vzájomná žaloba s a z a m i e t a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 78 % z celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.6.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu 24.493,24 eur titulom dlžnej ceny za vykonanie diela. V žalobe uviedol, že koncom januára 2009 bol MUDr. Pavlom Andelom, štatutárnym zástupcom žalovaného oslovený v spolupráci pri výstavbe nového dentálneho centra. V auguste 2010 uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu o dielo ktorou sa zaviazal vyhotoviť pre žalovaného architektonické dielo: projektovú dokumentáciu
- projekt na stavbu „dentálne centrum Hlohovec“. Za vyhotovenie diela sa žalovaný zaviazal zaplatiť mu odmenu v súlade s jeho cenovou ponukou ktorú žalovanému zaslal dňa 11.8.2010. Podľa vzájomnej dohody mu mal žalovaný uhradiť odmenu na základe vystavenej faktúry vždy po odovzdaní jednotlivej časti diela t.j. projektovej dokumentácie na územné konanie, projektovej dokumentácie na stavebné povolenie, projektovej dokumentácie na realizáciu stavby. Tretiu časť diela t.j. realizačný projekt žalovanému odovzdal dňa 18.5.2012 resp. po jeho skompletizovaní dňa 13.7.2012. Súčasne žalovanému dňa 13.7.2012 odovzdal aj projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie - zmena pred ukončením stavby čím reagoval na ďalšie požiadavky žalovaného o rozšírenie diela o prístavbu krytej terasy kaviarne. Následné projekčné práce k tomuto dodatočne žalovaným požadovanému doplneniu diela boli odovzdané dňa 13.9.2012. Tak ako pri predchádzajúcich odovzdaných častiach diela nemal žalovaný k realizačnému projektu žiadne písomné pripomienky preto ho prekvapil list žalovaného zo dňa 8.2.2013 ktorým ho 7 mesiacov po odovzdaní tretej časti diela vyzval k jej prevzatiu a to z dôvodu jej neúplnosti, nezosúladenosti a vadnosti. Súčasne mu oznámil že vrátením realizačného projektu považuje spoluprácu za ukončenú a odstupuje od ústnej dohody. Nakoľko dielo vytvoril v súlade s objednávkou žalovaného a všetkými jeho požiadavkami i nad rámec pôvodnej dohody, tak si u žalovaného uplatňuje právo na vyplatenie zvyšku odmeny za vyhotovenie a dodanie tretej časti diela v
zmysle faktúry č. 052013 vo výške 24.493,24 eur. Žalovaný nárok na odmenu odmieta uznať s tvrdením že vytvorený realizačný projekt vykazoval vady ktoré bránili v realizácii stavby. Ak sa vyskytli na ním dodanom diele nejaké nedostatky, žalovaný ho mal najprv na tieto nedostatky bez zbytočného odkladu upozorniť oznámiť mu a určiť mu primeranú lehotu na ich odstránenie. Až márnym uplynutím tejto dodatočne poskytnutej lehoty mohol žalovaný od zmluvy odstúpiť. Žalovaný mu však žiadnu lehotu na odstránenie nedostatkov neposkytol ale ani mu kvalifikovaným spôsobom neoznámil zistené nedostatky diela. Tvrdenie žalovaného že ním vypracovaná tretia časť diela bola nepoužiteľná, nedala sa podľa neho stavba zrealizovať a v snahe dokončiť dielo bol nútený obrátiť sa na inú projekčnú kanceláriu vyvracia aj kolaudačné rozhodnutie zo dňa 27.2.2014 v ktorom stavebný úrad jednoznačne vyhodnotil odchýlky od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní tak že si nevyžadujú konanie o zmene stavby nakoľko sa skutočné zrealizovanie stavby podstatne neodchýlilo od dokumentácie overenom stavebným úradom v stavebnom konaní.
2. Žalovaný v odpore zo dňa 28.12.2015 (č.l. 21 spisu) uviedol, že žiada aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný potvrdil že si u žalobcu skutočne ústne objednal a dohodol s ním vyhotovenie architektonického diela - projekt stavby ktorý mal byť podľa ústnej dohody vypracovaný v jednotlivých čiastkových projektových dokumentáciách. Zo strany žalobcu došlo k čiastkovému plneniu a to vyhotovením projektu pre územné konanie a projektu pre stavebné konanie ktoré si žalobca vyúčtoval a žalovaný ich riadne a včas zaplatil. Po vydaní a obdržaní stavebného povolenia, právoplatného dňa 19.7.2011 bolo nevyhnutné pre zahájenie a samotnú realizáciu stavby aby žalobca dodal projektovú dokumentáciu realizácie stavby. V predmetnom prípade sa nejednalo o štandardnú stavbu ale stavba bola svojou konštrukciou rozsahom náročnosťou a zložitosťou ojedinelá a pri jej realizácii museli byť aspekty a detaily, ktoré nemuseli byť a ani neboli doriešené v projektovej dokumentácii pre stavebné konanie. V predmetnom prípade projektová dokumentácia pre stavebné konanie nebola dostatočnou dokumentáciou pre realizáciu stavby. Ako vyplýva zo zápisu z kontrolného dňa 13.9.2011 vyhotoveného spoločnosťou SANLIT Monolit Construction s.r.o., ktorá bola dodávateľom stavby projektová dokumentácia na realizáciu stavby mala byť zo strany žalobcu dodaná do 27.8.2011, čo sa však nestalo. Na nutnosť dodania tretej časti a dôsledky jej nedodania bol žalobca niekoľkokrát upozorňovaný žalovaným ako aj spoločnosťou SANLIT. Po viacerých urgenciách došlo dňa 13.7.2012 zo strany žalobcu k odovzdaniu čiastkového realizačného projektu ktorý nebol opäť komplexný a obsahoval vady, pre ktoré nebolo možné v realizácii stavby pokračovať. Nie je pravdou že by žalovaný po jej odovzdaní nemal žiadne pripomienky resp. neposkytol žalobcovi lehotu na odstránenie nedostatkov. Naopak žalovaný na vady, nekomplexnosť a neskoordinovanosť nespočetne veľa krát upozorňoval. Z dôvodu neústretového konania žalobcu sa rozhodol žalovaný listom zo dňa 5.3.2013 ukončiť so žalobcom spoluprácu. Je tak zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi dodatočnú lehotu na odstránenie vád a nedorobkov a to už pred samotným odovzdaním realizačného projektu dňa 13.7.2012 ale aj následne až do jeho vrátenia dňa 5.3.2013. Žalovaný preto považuje odstúpenie za platné. Realizačný projekt ktorý by bol použiteľný pre účely realizácie stavby a neobsahoval žalobcovi vytýkané vady a nedostatky si žalovaný musel nechať vypracovať iným subjektom. Realizácia stavby sa uskutočnila na základe realizačného projektu vypracovaného IZ.. Dňa 21.12.2012 spoločnosť ENG2 SR spol. s r.o. vypracovala stanovisko k realizačnému projektu v ktorom uviedla množstvo vád ktoré boli so žalobcom aj odkomunikované, avšak opäť bezvýsledne. Navrhovateľ až listom zo dňa 8.4.2014 kontaktoval žalovaného a žiadal ho o zaplatenie faktúry čo však žalovaný odmietol. Žalovaný uvedomujúc si že zo strany žalobcu dochádza k nekorektnému konaniu a vyvíjaniu snahy získať peňažné plnenie bez poskytnutého plnenia si žalovaný objednal vypracovanie znaleckého posudku č. 7/2014 zo dňa 19.5.2014, vypracovaného D. ktorý prijal v znaleckom posudku záver že obsah žalobcom dodanej (vadnej a neúplnej) projektovej dokumentácie nebol dostatočnou dokumentáciou pre realizáciu stavby. Stavebnotechnické riešenie viacerých konštrukcií nebolo vyriešené vôbec resp. bolo riešené v kolízii s inými konštrukciami a teda realizačný projekt ako celok nebol pre stavebníka
- žalovaného plnohodnotnou realizačnou dokumentáciou. Mimo zistení z nezrovnalostí a vád bolo najväčším nedostatkom neskoordinovanosť stavebnej činnosti s profesnými časťami ako aj profesných častí navzájom.
3. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10.3.2016 (č.l. 63 spisu) uviedol, že mu konaním resp. nekonaním žalobcu bola spôsobená škoda veľkého rozsahu a žalovaný sa rozhodol si uplatniť tieto svoje nároky voči žalobcovi v rámci tohto súdneho konania nielen v rozsahu kompenzačnej námietky ale aj formou protinávrhu, sumou presahujúcou výšku navrhovateľom žalovanej istiny. Žalovaný špecifikuje náhradu škody viacerými jednotlivými nárokmi ktoré mu vznikli v dôsledku porušenia dohodnutej
povinnosti žalobcu vyhotoviť projekt v súlade s požiadavkami žalovaného a dodať ho riadne vyhotovený, dokončený a kompletný včas. Náhrada výdavkov vynaložených žalovaným v dôsledku porušenia povinností žalobcu. Žalobca mal na základe dohody so žalovaným vyhotoviť projekt v súlade s požiadavkami žalovaného. Základnou podmienkou a povinnosťou žalobcu malo byť zohľadnenie a rešpektovanie požiadaviek žalovaného na koncept stavby, plánovaný účel využívania, funkčnosť, užívateľskú ekonómiu a efektívnosť využívania stavby. Pritom mal zohľadniť že žalovaný ako laik v odbore výstavby nebol zorientovaný a znalý v dôsledkov a dopadov koncepčných riešení na stavebné riešenia a prevádzku stavby. Preto mal žalobca ako projektant predvídať prípadné následné dopady a svojou erudovanosťou ich riešiť. Mal projekt navrhnúť a vypracovať tak aby bol dostatočným podkladom na prípravu a uskutočnenie celej stavby ako aj na kalkuláciu stavebných nákladov. Povinnosťou žalobcu tak bolo vytvoriť projekt aby ho žalovaný vedel a mohol zrealizovať a to nielen z pohľadu stavebnotechnického ale aj finančného. Žalobca predložil žalovanému pri dojednávaní podmienok vyhotovenia projektu Cenovú ponuku projekčných prác, ktorá vychádzala z ním určenej predpokladanej výšky investície na realizáciu stavby 842.605,50 eur bez DPH (rozpočet). Rozpočet vyčíslený žalobcom pritom zohľadňoval a bola v nom započítaná už aj rezerva vo výške 10 %. Žalobca tak zohľadnil možnosť zvýšenia hodnoty investície, ktoré mohli vyvolať objektívne skutočnosti. Skutočnosťou však je že žalovaný bol reálne nútený vynaložiť na realizáciu stavby finančné prostriedky v celkovej výške 1.315.745,63 eur (skutočná investícia). Je zrejmé, že žalobca neodborne a nesprávne určil rozpočet a následne aj vyhotovil časti projektu tak že žalovaný musel vynaložiť na realizáciu stavby náklady skutočnej investície t.j. náklady prevyšujúce rozpočet o sumu 473.140 eur ktoré by inak pri splnení si povinnosti žalobcu ako projektanta vynaložiť nemusel. Zo strany žalobcu mu tak bola spôsobená priama majetková škoda v uvedenej výške. Ušlý zisk žalovaného. Pre žalovaného predstavovala realizácia stavby dlhodobo plánovanú investíciu ktorú žalovaný plánoval využívať na podnikanie - prenechať ju za odplatu do užívania tretím osobám formou nájmu. Nespoliehal sa pritom na budúce hľadanie potenciálnych nájomcov ale už po povolení stavby sa dohodol s reálnymi záujemcami o užívanie na podmienkach budúceho nájmu. Žalovaný tak na strane budúceho prenajímateľa uzatvoril dňa 8.8.2011 s MUDr. Pavlom Andelom, IČO: 31 206 425 ako aj s MUDr. Pavlom Andelom, IČO: 37 845 624 na strane budúcich nájomcov Zmluvy o budúcich nájomných zmluvách. Predmetom týchto zmlúv bol záväzok v určenej lehote uzatvoriť nájomné zmluvy predmetom ktorých mal byť odplatný nájom častí stavby dentálneho centra. V zmysle článku II. odsek 1 zmlúv sa zmluvné strany dohodli na uzatvorení budúcich nájomných zmlúv a to najneskôr do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný sa ako prenajímateľ v článku II odsek 2 zaviazal že bude postupovať a konať tak aby boli nehnuteľnosti postavené a právoplatne skolaudované najneskôr do 31.12.2012. Vychádzal pritom z prehlásenia a ubezpečenia samotného žalobcu, ktorý mu garantoval že stavbu vzhľadom na jej charakter bude možné postaviť/dokončiť do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia. Uvedený hraničný termín na splnenie jeho záväzku zo zmlúv o budúcich nájomných zmluvách pritom žalovaný určil s prihliadnutím na čas potrebný na kolaudáciu nehnuteľností. Stavebné povolenia nehnuteľností právoplatné dňa 19.7.2011 a 5.8.2011 - žalobcom garantovaná lehota na výstavbu stavby mala uplynúť dňa 5.8.2012 - lehota na kolaudáciu do 31.12.2012, t.j. cca 5 mesiacov, čo muselo byť dostatočné. Zmluvnými stranami bola dohodnutá výška nájomného v sume 1.800 eur mesačne a 17.600 mesačne. Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 27.2.2014 nadobudlo právoplatnosť až dňa 3.3.2014 a teda až následne mohol žalovaný ako prenajímateľ poskytnúť nehnuteľnosti do nájmu a uzatvoril dňa 7.3.2014 nájomné zmluvy. V dôsledku riadneho a včasného nesplnenia si povinností žalobcu došlo k predĺženiu času realizácie a dokončenia nehnuteľností. Ak sa vychádza z termínu 13.12.2012 na uzavretie nájomných zmlúv došlo k omeškaniu realizácie nehnuteľností o viac ako 14 mesiacov. V tomto období žalovaný nemohol nehnuteľnosti prenajímať a získavať peňažné plnenia z ich nájmu, pričom tento dôsledok bol v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu - nesplnením si jeho dohodnutých povinností. Teda následne až od tohto dátumu bolo možné prenechať nehnuteľnosti do užívania a dosahovať pravidelný zisk v podobe nájomného v sume 19.400 eur mesačne. Zo strany žalobcu mu tak bola spôsobená škoda spočívajúca v ušlom zisku za 14 mesiacov vo výške 271.600 eur. Náhrada výdavkov žalovaného - úrokov z úverov poskytnutých žalovanému zo strany bánk na účely realizácie stavby. Žalovaný financoval realizáciu svojho investičného zámeru okrem vlastných zdrojov aj z úveru ktorý mu na tento účel poskytla banka vo výške 600.000 eur. žalovaný žiadal a zabezpečil si poskytnutie úveru vychádzajúc z ubezpečení žalobcu po termínoch realizácie výstavby nehnuteľnosti. Faktom však je že žalovaný si mohol zabezpečiť čerpanie úveru v neskoršom čase. Nemusel tak za obdobie omeškania
realizácie stavby nehnuteľnosti spôsobené porušením povinností žalobcu platiť zmluvné úroky. Žalovaný teda z dôvodu na strane žalobcu musel zaplatiť za obdobie omeškania realizácie stavby zmluvné úroky vo výške 6.768,72 eur ktoré by inak pri splnení si povinností žalobcu ako projektanta vynaložiť nemusel. V tomto bola žalovanému žalobcom opäť spôsobená priama majetková škoda. Náhrada výdavkov vynaložených žalovaným v súvislosti s riešením predmetnej veci. V súvislosti s riešením predmetnej veci - porušením povinnosti žalobcu vyhotoviť a odovzdať žalovanému riadne a včas bezvadný a kompletný projekt vznikli žalovanému peňažné záväzky voči tretím osobám, v zmysle ktorých bol nútený vynaložiť ďalšie výdavky ktoré by mu inak neboli vznikli. Ide najmä o odmenu za vypracovanie ZP nutného na prené definovanie a potvrdenie vád realizačného projektu vo výške 1.243,01 eur zaplatenú Ing. Kubišovi a odmenu spoločnosti SOFLAND s.r.o. za riešenie predmetnej veci zo stránky stavebno-technickej a inžinieringu. Žalovanému vzniklo právo na základe vyššie špecifikovaných nárokov na zaplatenie škody vo výške 836.751,73 eur s tým, že podľa názoru žalovaného by mu mal časť žalobca vykompenzovať a preto si uplatňuje voči žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 200.000 eur.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.8.2016 (č.l. 118 spisu) zdôraznil, že na vyhotovenie projektovej dokumentácie na realizáciu stavby nebola poskytnutá žiadna lehota, nakoľko žalovaný hneď po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia zahájil výkopové práce začal realizovať stavbu. Žalobca v snahe vyjsť žalovanému plne v ústrety pristúpil i na túto jeho požiadavku a projektovú dokumentáciu na realizáciu stavby vytváral priamo „za pochodu“. Jednotlivé časti realizačného projektu (projekt statiky, projekt zdravotechniky atď.) žalobca predkladal žalovanému priebežne podľa potreby a požiadaviek žalovaného. Všetky nejasnosti a vzniknuté požiadavky ktoré boli zo strany žalovaného resp. zo strany ním poverených osôb vznesené žalobca vždy operatívne a promtne vyriešil. Tvrdenie žalovaného že so žalobcom odkomunikoval stanovisko spoločnosti ENG2 SR spol. s r.o. v ktorom táto spoločnosť špecifikovala údajné vady projektovej dokumentácie nie je pravdivé. Žalobcovi nikdy uvedené stanovisko nebolo zaslané ani predložené k jeho nahliadnutiu. O jeho existencii vôbec nevedel. Žalobca striktne odmieta že by ním vypracovaná projektová dokumentácia na realizáciu stavby obsahovala vady, bola nekomplexná a neskoordinovaná. Znalecký posudok Ing. Kubiša na ktorý sa žalovaný odvoláva bol vypracovaný výlučne na základe objednávky žalovaného a ním poskytnutých jednostranných informácií z ktorého dôvodu žalobca namieta jeho zaujatosť a nestrannosť. K nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obch. zák. je protiprávny úkon. Žalobca žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť neporušil. Projektová dokumentácia graficky zobrazovala architektonický návrh, obsahovala výkresové časti, upresňovala požiadavky na materiál i technické požiadavky. Rozpracovanie individuálneho dispozičného a objemového riešenia objektu slúžilo ako podklad pre spracovanie ďalších stupňov projektovej dokumentácie. V priebehu vykonávacej etapy sa upresňovali detaily architektonického diela vždy podľa požiadaviek žalovaného. Dielo vyhotovil žalobca v súlade s dohodou so žalovaným i jeho následnými nespočetnými požiadavkami. Zásadnou zmenou bola napríklad kaviareň a jej následné rozšírenie o zimnú záhradu, čo vyvolalo na strane žalobcu nutnosť vypracovať zmenu projektu pred ukončením stavby. Na základe toho žalobca navrhol vzájomný návrh ako nedôvodný zamietnuť.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.12.2016 (č.l. 132 spisu) uviedol, že v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaným uplatnené nároky na náhradu škody sú nedôvodné, špekulatívne alebo umelo vykonštruované. Žalovaný riadne, určito a dôvodne špecifikovali jednotlivé parciálne nároky, ktoré si v tomto konaní uplatňuje voči žalobcovi. Žalovaný uviedol skutočnosti objektívnej reality, ktoré preukazujú kauzálny nexus (príčinnú súvislosť) medzi komisívnym, resp. omisívnym konaním žalobcu a škodou spôsobenou na strane žalovaného, ako aj vznik tejto škody. Žalobca tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nenamietal, nepoprel a už vonkoncom nevyvrátil / nepreukázal ich neexistenciu predložením relevantných dôkazov. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade chýba protiprávny úkon, ktorý je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, keďže žalobca žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť údajne neporušil. Tento názor považuje žalovaný za nesprávny, nakoľko žalovaný preukázal, že povinnosť náhrady škody sa v plnom rozsahu vzťahuje na žalobcu / postihuje ho ako subjekt, ktorý porušil svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu. Nie je pravdou, že žalobca vyhotovil PD RS v súlade s dohodou strán sporu a žalovaný až následne vznášal nespočetné požiadavky, ktorými zásadne menil pôvodné dojednania.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.5.2022 (č.l. 314) uviedol, že žalobca bez ohľadu na obsah ústne uzavretej zmluvy o dielo bol povinný vykonať dielo ak by stranami sporu nebol dojednaný
čas (s čím žalobca nesúhlasí, a má za to že termín odovzdania bol dohodnutý a jeho nedodržanie bolo konštatované na kontrolnom dni 13.9.2011) v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela
- jeho nevyhnutnosť pre realizáciu stavby bol žalobca povinný učiniť tak v primeranom čase, t.j. bezprostredne pri zahájení zemných prác dňa 3.8.2011. Žalovaný vyčíslil výšku nároku na náhradu škody vzniknutú z titulu nákladov vynaložených na riešenie faktických problémov vzniknutých v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu a to náhrade odmeny spoločnosti SOFTLAND s.r.o. Trnava ktorá v tomto smere zabezpečovala manažment a poradensko konzultačné služby. Táto odmena bola žalovanému vyúčtovaná žalovaným na základe vystavených faktúr riadne zaplatená. Faktúry sú prílohou predmetného podania.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s cenovou ponukou, stavebnými povoleniami, zápisom z kontrolného dňa, faktúrami, odovzdávacím protokolom, zmluvami o budúcich nájomných zmluvách, nájomnými zmluvami, zmluvou o dielo, stanoviskom, znaleckým posudkom, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
8. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že nároky žalovaného na náhradu škody uplatňované vzájomnou žalobou v celom rozsahu žalobca neuznáva. Sú neopodstatnené, bezdôvodné a umelo vykonštruované. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je predovšetkým protiprávny úkon, porušenie povinnosti. Zdôraznila, že žalobca žiadnu z povinností, ktoré boli dohodnuté v rámci ústnej zmluvy o dielo, neporušil. Údajné omeškanie, na ktoré upozorňuje žalovaný bolo v značnej miere spôsobené tým, že žalovaný sa dodatočne počas realizácie diela rozhodol rozšíriť pôvodný projekt o terasu kaviarne. Táto terasa kaviarne bola súčasťou stavby diela dentálneho centra. Na dotaz súdu, že nakoľko žalovaný odvíja svoj nárok na náhradu škody predovšetkým z porušenia povinnosti žalobcu vykonať dielo včas, teda že sa dostal do omeškania, aby sa vyjadrila aká bola dohoda zmluvných strán v tomto smere, dokedy sa mala tretia časť diela - realizačný projekt odovzdať žalovanému, či bola vôbec takáto dohoda alebo bola iná dohoda, že sa realizačný projekt bude vypracovávať po častiach podľa aktuálneho stavu, požiadaviek, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca uzatvoril so žalovaným v auguste 2010 ústnu zmluvu o dielo, ktorou sa zaviazal vyhotoviť pre žalovaného architektonické dielo projektovú dokumentáciu projekt na stavbu dentálneho centra v Hlohovci, pričom presný termín dodania diela nebol medzi stranami sporu dohodnutý. Na otázku súdu či neexistovala teda žiadna dohoda o čase plnenia zo strany žalobcu uviedla, že žalobca nadviazal spoluprácu s konateľom žalovaného už koncom januára 2009, vedel aké má žalovaný zámery a snažil sa dodať dielo v súlade s jeho zámermi a požiadavkami. Ak došlo k stanoveniu určitých termínov, na ktoré sa odvoláva pri svojej argumentácii žalovaný, do ktorých mali byť dodané čiastkové projekty, tieto termíny tým, že ich neuzatvárali strany sporu ako zmluvné strany zmluvy o dielo ich nedodržanie nemožno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu. Na otázku súdu, že v tejto súvislosti žalovaný tvrdí, že existovala dohoda medzi žalobcom a žalovaným zastúpeným Ing. V., že realizačný projekt sa dodá do 27.8.2011, toto sa však nestalo, dodanie bolo nesplnené ako to vyplýva zo zápisu z kontrolného dňa zo dňa 13.9.2011, aby sa vyjadrila či takáto dohoda existovala, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že o žiadnej takejto dohode nemá vedomosť, žalobca ju popiera. Ak boli určené nejaké termíny, ktorých žalobca mal v časti realizačného projektu dielo odovzdávať, tak to boli dohody s jednotlivými zúčastnenými osobami realizujúcich stavbu, nebola to však dohoda medzi zmluvnými stranami zmluvy o dielo. Termín odovzdania nevyplýva ani z písomnej zmluvy o dielo stavby zo dňa 30.7.2011 uzatvorenej medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou SANLIT Monolit Construction s.r.o.. Celé stavebné práce trvali 2,5 roka čo žalobca považuje za dostatočne primeraný čas. Žalobca plnil požiadavky žalovaného ako objednávateľa a dodával projektovú dokumentáciu v súlade s jeho dodatočnými požiadavkami ktoré boli nad prácou. Žalobca plnil tak, aby bol žalovaný spokojný a aby priebeh prác na diele nebol nejakým spôsobom narušený. Žalobca nepopiera, že dňa 18.5.2012 realizačný projekt odovzdal žalovanému, ktorý však výlučne na základe dodatočných požiadaviek žalovaného ešte dňa 13.7.2012 doplnil. Na otázku súdu kedy a akým spôsobom došlo po prvý krát k vzneseniu výhrad zo strany žalovaného k predmetnému realizačnému projektu uviedla, že dňa 28.2.2013 sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi žalobcom a konateľom žalovaného, ktorého sa zúčastnili aj ďalšie osoby. Na tomto stretnutí žalobca opakovane ako už aj predtým žiadal, aby problémy diela projektovej dokumentácie boli písomne pomenované. V tejto súvislosti zdôraznila, že stanovisko ENG 2 SR spol. s r.o. nikdy nebolo žalobcovi ani predložené ani doručené. Žalobca sa s obsahom tohto stanoviska doposiaľ nemohol oboznámiť. Aj z tohto dôvodu preto vo vyjadreniach poukazovali na to, že žalovaný neuplatňoval nároky z vád resp. nepoukázal na vady diela riadne. K žiadnemu omeškaniu s
realizačným projektom nedošlo. Žalovaný tvrdí, že stavba mala byť dokončená do 31.12.2012 avšak len 11.10.2012 bolo vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením v dôsledku rozšírenia pôvodného projektu o terasu kaviarne. Čo sa týka nároku na náhradu škody v časti nesprávneho určenia rozpočtu, uvádzam, že cenovú ponuku resp. návrh na rozpočet, ktorý žalobca vytvoril, mal byť podkladom pre dohodnutie ceny za dielo. Medzi stranami sporu neboli skutočnosti, ktoré tvrdí žalovaný vôbec dohodnuté napr. nemožnosť odchýliť sa od stanoveného, predpokladaného rozpočtu resp. možná výška odchýlky. Predmetom zmluvy o dielo medzi stranami nebolo určenie ani predpokladanej ani skutočnej ceny, ale vypracovanie jednotlivých projektových dokumentácií v zmysle architektonického diela. V tejto časti nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností zo strany žalobcu, pokladá tento nárok za nedôvodný. Vo vzťahu k ušlému zisku predstavujúcom ušlé nájomné za údajné omeškanie žalobcu uvádzam, tento nárok pokladá za umelo vykonštruovaný keďže žalobca neporušil svoju zmluvnú povinnosť dodať dielo včas a riadne. To znamená žalobca nespôsobil vlastnou vinou omeškanie realizácie diela a jej dokončenia. Nárok žalovaného na ušlý zisk v celom rozsahu neuznáva žalobca. Vo vzťahu k úrokom z bankových úverov zotrváva na tej istej právnej argumentácii ako uviedla vyššie. Totožné stanovisko zastáva aj pokiaľ ide o nárok žalovaného na náhradu výdavkov predstavujúcich odmenu spoločnosti SOFTLAND, s.r.o..
9. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo ústnou formou, predmetom ktorej bolo vypracovanie komplexnej projektovej dokumentácie na realizáciu stavby dentálneho centra v Hlohovci, pričom táto dokumentácia bola čiastkovo rozdelená na jednotlivé projektové dokumentácie ku stupňom stavebného konania to znamená pre územné konanie, stavebné konanie následne realizáciu stavby až po kolaudáciu stavby. Žalobca v predmetnom prípade riadne vypracoval projektovú dokumentáciu pre územné konanie, stavebné konanie za čo mu žalovaný aj riadne dohodnutú cenu zaplatil na základe ním vystavených faktúr. Po nadobudnutí stavebného povolenia bolo potrebné pre realizáciu stavby vypracovať realizačný projekt, ktorý mal riešiť detaily ako má výstavba pokračovať, ako sa majú realizovať jednotlivé stavebné práce podľa samotných profesií. Tento realizačný projekt je a mal byť podrobnejší, riešiaci detailnejšie osobitosti stavby ako riešil projekt pre stavebné povolenie. Dohoda zmluvných strán bola taká že v zmysle cenovej ponuky, ktorú spracoval žalobca sa mala realizovať výstavby stavby do 31.12.2012 a so stavbou sa malo začať po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 5.8.2011, čiže od tohto okamihu malo dôjsť k začatiu výstavby stavby čo sa aj stalo, začalo sa zemnými prácami. Na otázku súdu aká bola dohoda strán, v akom termíne mal byť realizačný projekt stavby odovzdaný, v akej forme bola táto dohoda uzavretá, malo ísť o jeden termín alebo na realizačnom projekte sa pracovalo a sa vytváral priebežne podľa priebežných požiadaviek žalovaného ako tvrdí žalobca, nakoľko táto skutočnosť je zásadná pre tvrdenie žalovaného o omeškaní žalobcu z vypracovaní projektu právna zástupkyňa uviedla, že realizačný projekt mal byť spracovaný bezprostredne potom ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť na to aby bolo možné realizovať projekt stavby. Konkrétny dátum odovzdania tretej časti diela nebol dohodnutý avšak bolo potrebné rešpektovať, že stavba musí začať a musí riadne pokračovať. So stavbou sa začalo zahájením zemných prác. Následne sa stanovovali termíny pre čiastkové projekty stavebných profesií. Na dotaz súdu, že v odpore žalovaný uvádza, že zo strany žalobcu mal byť dodaný realizačný projekt do 27.8.2011, aby uviedla o akú dohodu zmluvných strán išlo a z čoho ju žalovaný vyvodzuje, či zo zápisu z kontrolného dňa alebo z nejakej neformálnej dohody strán nakoľko zápis z kontrolného dňa je zápisom tretieho subjektu zrejme realizujúceho stavebné práce a v zápise (č.l. 31 spisu) absentuje prítomnosť žalobcu resp. vyjadrenie súhlasu s takýmto termínom právny zástupkyňa uviedla, že termíny vypracovania realizačného projektu v tomto prípade riešil inžiniering, ktorý bol poverený žalovaným, konkrétne sa jednalo o IZ. a toto konal v súčinnosti s IZ. ktorý pôsobil ako stavebný dozor. Na otázku súdu či z predmetného zápisu z kontrolného dňa vyvodzujete teda žalovaný dohodu strán o termíne dodania realizačného projektu do 27.8.2011 právna zástupkyňa uviedla, že áno vyvodzuje. V zápise je uvedené konštatovanie, že žalobca nedodal realizačný projekt do 27.8.2011, nesplnil si túto svoju povinnosť, na ktorej sa mal žalobca dohodnúť s pánom Ing. Vojtašákom, ktorý konal na základe oprávnení žalovaného. Žalobca argumentoval, že realizačný projekt kompletný dokončený odovzdal žalovanému 18.5.2012. Následne však tento 13.7.2012 sám iniciatívne doplňoval z čoho vyplýva že 18.5.2012 nebol odovzdaný kompletne realizačný projekt. Nakoľko sa počas realizácie stavby opakovane objavovali problémy s absentujúcimi čiastkovými projektmi realizačného projektu resp. s ich vadami, požiadal žalovaný spoločnosť ENG2 SR spol. s r.o. o posúdenie odovzdaného čiastkového realizačného projektu pričom táto spoločnosť žalovaného formou písomného stanoviska informovala o nedostatkoch a vadách tohto projektu (č.l. 27
spisu). So stanoviskom bol žalobca oboznámený, žalobca však odmietol akékoľvek pochybenie načo bolo vyvolané spoločné rokovanie žalobcu, žalovaného a zástupcu spoločnosti ENG2 SR spol. s r.o., ktorý dané stanovisko vypracoval a vzájomne si prekonzultovali svoje stanoviská a ku konečnej dohode nedošlo. Dňa 8.2.2013 následne na to žalovaný vyzval žalobcu k prevzatiu si projektovej dokumentácie a to z dôvodu, že túto pokladá žalovaný za neúplnú nezosúladenú a vadnú. Zároveň odstúpil od ústnej zmluvy o dielo v časti dodávky realizačného projektu a oznámil žalobcovi, že s ním ukončuje spoluprácu. Následne zaslal žalovaný žalobcovi list zo dňa 5.3.2013 (č.l. 35 spisu), v ktorom mu aj oznámil konkrétne vady a požiadal opätovne o vrátenie realizačného projektu. Dňa 21.5.2013 žalobca vystavil žalovanému faktúru za realizačný projekt v sume 24.493,24 eur, ktorú však žalovaný z vyššie uvedených dôvodov odmietol zaplatiť. Po tom čo bol realizačný projekt vrátený žalobcovi najprv osobne pri stretnutí a následne na jeho žiadosť poštou, tak žalovaný si dal vypracovať realizačný projekt a to spoločnosti 3MP ateliér s.r.o., táto spoločnosť si riadne splnila svoje povinnosti, za ktoré žalovaný zaplatil. Žalovaný si vzájomným návrhom uplatňuje od žalobcu náhradu škody vo výške 200.000 eur aj keď podľa jeho názoru má nárok na sumu vyššiu, tak ako uviedol v písomnom podaní zo dňa 10.3.2016. K jednotlivým čiastkovým nárokom na náhradu škody ako si ju uplatňuje uviedla, že prvý nárok spočíva v náhrade nákladov, ktoré musel žalovaný vynaložiť naviac alebo ktoré by inak neboli vôbec vznikli alebo vznikli v nižšej výške. Ide o sumu 473.140 eur. Táto suma predstavuje rozdiel medzi predpokladanou výškou investície tak ako ju vyčíslil žalobca vo svojej cenovej ponuke a kalkulácii, pričom v rámci tejto kalkulácie počítal aj s 10 % rezervou (č.l. 71 spisu). Naproti tomu po dokončení stavby z účtovných dokladov žalovaný určil skutočnú výšku investície, ktorú musel vynaložiť, rozdiel medzi týmito dvomi sumami predstavuje uvedenú škodu, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku toho že v priebehu realizácie stavby sa objavili skutočnosti, ktoré si vynútili naviac práce alebo potrebu sanovať už predtým vykonané práce, ktoré neboli vhodné pre danú stavbu a pokračovanie stavby. Na otázku súdu o porušenie ktorej konkrétne dohodnutej medzi stranami zmluvnej povinnosti opiera v tejto časti žalovaný svoj nárok na náhradu škody právna zástupkyňa uviedla, že ide porušenie povinnosti žalobcu vypracovať dielo riadne a s potrebnou odbornou starostlivosťou, tak aby toto dielo plnilo svoj účel a bolo možné na jeho základe stavbu v plánovanom rozsahu realizovať s vynaložením nákladov, ktoré boli vopred stanovené. To sa však ukázalo pri snahe realizovať stavbu na základe žalobcom vytvoreného čiastkového diela vznikali dodatočné náklady, ktoré sanovali pochybenia žalobcu pri vypracovaní diela. Ďalším nárokom, ktorý si žalovaný uplatňuje je nárok na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku a to v sume 271.600 eur predstavujúcom ušlé nájomné za obdobie 14 mesiacov, počas ktorého podľa názoru žalovaného bol žalobca v omeškaní s vypracovaním riadneho a bezvadného realizačného projektu. Žalovaný ešte pred samotným dokončením a skolaudovaním stavby uzatvoril s viacerými záujemcami písomné zmluvy o budúcich nájomných zmluvách. V rámci týchto zmlúv sa dohodli že nájomný vzťah bude riadnymi zmluvami založený po kolaudácii stavby najneskôr do 31.12.2012. Táto lehota bola určená s prihliadnutím na záväzok žalobcu zabezpečiť, aby na základe ním vypracovaného realizačného projektu prípadne následne vypracovaného projektu skutočného vyhotovenia stavby kolaudačné rozhodnutie na stavbu nadobudlo právoplatnosť. Na otázku súdu kto navrhol v zmluve o budúcej nájomnej zmluve v článku II. odsek 1 zmluvnú podmienku a dojednanie, že budúci prenajímateľ a budúci nájomca uzavrú budúcu nájomnú zmluvu „najneskôr do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia“, odpovedala, že žalovaný uviedol do zmluvy toto dojednanie a to z dôvodu, že si bol vedomý skutočnosti, že stavbu pred jej právoplatnou kolaudáciou nie je možné reálne užívať a zároveň si ponechal primeranú lehotu na samotné spracovanie a zabezpečenie uzavretia samotnej nájomnej zmluvy. Na otázku súdu z akého dôvodu uzatváral žalovaný zmluvy o budúcich nájomných zmluvách a neuzatvoril až následne po kolaudácii samotné nájomné zmluvy odpovedala, že žalovaný pristúpil k uzavretiu týchto zmlúv na požiadanie budúcich nájomcov, záujemcov z toho dôvodu, že títo museli ukončiť v ich danom čase platné nájomné vzťahy, začať pripravovať zmeny svojich povolení na vykonávanie činnosti a potrebovali mať určitú garanciu po tom ako k tomuto pristúpia, že budúci žalovaný ako budúci prenajímateľ neodmietne uzavrieť s nimi samotné nájomné zmluvy. Na otázku súdu či bol žalobca nejako osobne zainteresovaný do týchto zmluvných právnych vzťahov žalovaného s tretími subjektmi odpovedala, že nie nebol, nebol na to dôvod. Bez ohľadu na to či sa jednalo o subjekty týchto konkrétnych budúcich nájomcov resp. či boli uzatvorené samotné zmluvy o budúcich nájomných zmluvách, žalovaný v dotknutom čase 14 mesiacov prišiel alebo stratil nárok na nájomné a teda stratil zisk, jednalo by sa o bežné nájomné v danom čase a mieste za ktoré žalovaný považuje aj nájomné dohodnuté v zmluvách o budúcich nájomných zmluvách. Žalobca zavinil omeškanie od 1.1.2013 do 3.3.2014. Po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia boli dňa 7.3.2014 uzatvorené samotné nájomné zmluvy s nájomcami. V danom čase boli dvaja s tým, že nájomcovia skutočne aj platili žalovanému dohodnuté nájomné.
V časti pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaný naďalej už netrvá. Oprávnené subjekty si tento nárok voči žalovanému neuplatnili a žalovaný teda ani sumu 84.000 eur nezaplatil, ktorú si pôvodne vyčísloval a prípadne uplatňoval ako časť náhrady škody spôsobenej žalobcom. Čo sa týka úrokov z bankového úveru, tak v tejto časti si žalovaný uplatňuje sumu 6.768,72 eur opäť za obdobie 14 mesiacov nakoľko má za to že tieto úroky by nebol platil ak by nedošlo k omeškaniu žalobcu. Žalovaný si na financovanie predmetného diela zobral bankový úver vo výške 600.000 eur keď predpoklad, že sa stavba zrealizuje za určité časové obdobie a následne sa splácanie úveru bude financovať z príjmov, ktoré budú plynúť z nájomných vzťahov, ktoré uzatvoril žalovaný. Nakoľko sa výstavby stavby dentálneho centra predĺžila, tieto príjmy neplynuli a žalovaný napriek tomu musel platiť úroky z úveru. Ďalšia časť nároku na náhradu škody je odmena za vypracovanie znaleckého posudku č. 7/2014 v sume 1.243,01 eur, ktorý si dal vypracovať žalovaný IZ.i za účelom zistenia a preukázania vád diela, tento bol vypracovaný dňa 19.5.2014. Bol vypracovaný až po ukončení diela po jeho kolaudácii a tento znalec vychádzal aj z realizačného projektu, ktorý mu vypracoval žalobca. Čo sa týka nároku na náhradu škody spočívajúcej v zaplatení odmeny spoločnosti SOFTLAND s.r.o. tak táto bola vyúčtovaná žalovanému za inžiniersku činnosť a stavebnotechnickú činnosť, ktorá súvisela s riešením problémov pri realizácii stavby vzniknutých v dôsledku vadného a nedostatočného realizačného projektu súvisiacich s koordináciou plánovaním kontrolou realizácie stavebných prác. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobca porušil svoje povinnosti vykonať dielo riadne a včas, konať pri tom tak s odbornou starostlivosťou rešpektujúc a s prihliadnutím na záujmy objednávateľa teda žalovaného a najmä tak aby mu v dôsledku jeho vadného konania resp. nečinnosti nevznikla žiadna škoda a to ani priama majetková škoda ani vo forme ušlého zisku. Žalobca bol opakovane upozorňovaný na vady realizačného projektu jeho nekomplexnosť a neskoré dodanie. Žalobca nikdy nedodal žalovanému komplexné a bezvadné dielo. Skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne uzavrel budúce nájomné vzťahy, nemala vplyv, nebola tou podstatnou okolnosťou, ktorá by znamenala, že mu nevznikal nárok na náhradu ušlého zisku z titulu ušlého nájomného. Ak by aj dané zmluvné vzťahy neexistovali, žalovaný mohol nehnuteľnosť prenajať iným subjektom a zisk by dosahoval z nájomného plateného týmito subjektami. Rovnako tak náklady, ktoré vznikli alebo boli vyvolané v dôsledku potreby vád do stavebných prácach resp. v realizácii nevhodných stavebných prác v dôsledku vadného realizačného projektu prípadne nedodaného realizačného projektu, nie sú náklady ktoré by aj mohli byť kalkulované do predpokladanej ceny samotnej. Ako pochybenie žalobcu nevidí žalovaný to, že došlo k navýšeniu predpokladanej hodnoty investície v dôsledku iných okolností, ale práve v dôsledku potreby vynaloženia naviac prác alebo sanačných prác. Taktiež poradensko - konzultačné služby boli žalovanému poskytnuté nie nahrádzajúc plnenie zo strany žalobcu, ktorý je autorizovaný architekt a toto do jeho predmetu činnosti nepatrí. Naopak opäť v tomto prípade bolo zavinené zo strany žalobcu to, že musel žalovaný vynaložiť tieto naviac náklady spočívajúce v odmene spoločnosti SOFTLAND, s.r.o. Znalecký posudok bol vypracovaný dôvodne nakoľko žalovaný sa domnieval, že je nevyhnutné, aby preukázal, že projekt vypracovaný a čiastkovo odovzdaný žalovanému je vadný a nie je komplexný.
10. Štatutárny zástupca žalovaného MUDr. Pavol Andel v konaní uviedol, že sa stotožňuje s výpoveďou právnej zástupkyne. Na otázku k akým zmenám diela došlo počas jeho realizácie na základe jeho požiadavky odpovedal, že zmeny boli zásadné a to z toho dôvodu, že v priebehu realizácie diela došlo k zmene vnútorného usporiadania technických miestností a technológií, ktoré sa tam nezmestili. Charakter budovy sa zmeniť nemohol pretože sa jedná o železobetónový skelet, ktorý sa narúšal len čiastočne, preto aby boli schopní zrealizovať, uplatniť tam technológie dentálneho centra. K rozšíreniu časti, v ktorej mala byť kaviareň prišlo až v priebehu stavby, pretože zistili, že nezodpovedá rozmerom, ktoré sú stanovené pre túto prevádzku. V tejto časti však neboli nikdy problémy.
11. Z cenovej ponuky adresovanej zo strany žalobcu žalovanému (č.l. 71 spisu) súd zistil, že žalobca vypracoval cenovú ponuku projekčných prác pre novostavbu objektu - SO 01 v Hlohovci. V časti 1 „etapa
- projekt na stavebné povolenie“ uviedol žalobca predpokladanú výšku investície: celková cena investície = 842.605,50 eur bez DPH. Ponuková cena projekčných prác : 1. Projekt na územné konanie 12 % z PČ = 10.655,52 eur 2. Projekt na stavebné konanie 23 % z PČ = 20.423,08 eur 3. Projekt na realizáciu stavby 24 % z PČ = 21.311,04 eur 4. Autorský dozor a dokončenie stavby 6 % = 5.327,79 eur
12. Z faktúry č. 062011 zo dňa 11.7.2011 (č.l. 28 spisu) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil odberateľovi A2 DENT s.r.o. faktúru na sumu 12.786,62 eur za spracovanie a dodávku dokumentácie na územné rozhodnutie- dentálne centrum Hlohovec, Faktúra je splatná 25.7.2011.
13. Zo stavebného povolenia zo dňa 4.7.2011 (č.l. 84 spisu) vydaného stavebným úradom mestom Hlohovec súd zistil, že stavebný úrad povolil stavbu dentálneho centra - dopravné plochy, rozhodnutie právoplatné 14.7.2011.
14. Z faktúry č. 072011 zo dňa 11.7.2011 (č.l. 29 spisu) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil odberateľovi A2 DENT s.r.o. faktúru na sumu 24.507,68 eur za dodanie projektu na stavebné povolenie: dentálne centrum Hlohovec. Faktúra je splatná 25.7.2011.
15. Zo zmluvy o dielo zo dňa 30.7.2011 (č.l. 319) súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ a spoločnosť SANLIT Monolit Construction s.r.o. ako zhotoviteľ uzatvorili v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o dielo, predmetom ktorej je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa stavebné dielo, ktorým je dodávka a montáž hrubej stavby monolitického skeletu „Dentálne centrum R.Dilonga č. 1, Hlohovec“.
16. Zo stavebného povolenia zo dňa 3.8.2011(č.l. 87 spisu) vydaného stavebným úradom mestom Hlohovec súd zistil, že stavebný úrad povolil stavbu dentálneho centra rozhodnutie právoplatné 5.8.2011.
17. Zo zápisu z kontrolného dňa zo dňa 13.9.2011 (č.l. 31 spisu) súd zistil, že spoločnosť SANLIT Monolit Construction s.r.o. vyhotovila zápis z kontrolného dňa zo dňa 13.9.2011 na stavbe: dentálne centrum Hlohovec pričom podľa zápisu: „na dnešnom KD bolo dohodnuté medzi zúčastnenými stranami nasledovné: -Dodanie realizačného projektu do 27.8.-nesplněno, T: 5.9.-6.9. dodáno 1.NP, 2.Np+3NP do 12.9.2 Projekt Strieženec - nesplnené, žiadame dodať do 16.9.“ Na kontrolnom dni boli prítomní D.18. Z mailu zo dňa 6.12.2011 (č.l. 32 spisu) súd zistil, že zástupca spoločnosti SANLIT Monolit adresoval žalobcovi mail v ktorom uvádza: „vzhledem ke stavu realizace (betonáže ukončené)DC Hlohovec žádam dodání nasledujíci PD do 7.12.2011-16 hodín bezpodmínečne nutné k dokončení zasmluvněné části díla.“
19. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 18.5.2012 (č.l. 4 spisu) súd zistil, že v tento deň žalobca odovzdal investorovi „Ing. Peter Andel - splnomocnený zástupca A2 DENT s.r.o.“ projektovú dokumentáciu - realizačný projekt plus rozpočet, stavebná časť na CD s poznámkou o čo konkrétne bude projekt dodatočne doplnený.
20. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 13.7.2012 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že v tento deň žalobca odovzdal investorovi „Ing. Peter Andel - splnomocnený zástupca A2 DENT s.r.o., Ing. Pavol Vojtašák“ projektovú dokumentáciu - realizačný projekt plus rozpočet, stavebná časť na CD s poznámkou o čo konkrétne bol projekt dodatočne doplnený.
21. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX/SB/XXX2 zo dňa 9.10.2012 (č.l. 103 spisu) súd zistil, že žalovaný ako klient a UniCredit Bank Slovakia a.s. ako banka uzatvorili zmluvu o úvere na základe ktorej banka poskytla klientovi úver vo výške 600.000 eur s čerpaním od 8.4.2013, za účelom projektovej investície, výstavby novej stavby dentálneho centra v Hlohovci.
22. Zo stanoviska ku projektovej dokumentácii zo dňa 21.12.2012 (č.l. 37 spisu) súd zistil, že spoločnosť ENG2 SR spol. s r.o. vypracovala stanovisko k projektovej dokumentácii žalobcu.
23. Z vrátenia realizačnej projektovej dokumentácie a ukončenie dohody zo dňa 5.3.2013 (č.l. 35 spisu) súd zistil, že žalovaný adresoval žalobcovi písomný list v prílohe ktorého mu vrátil projektovú dokumentáciu na projekt dentálneho centra ktorú prevzal 13.7.2012. Dňa 19.9.2012 mal žalovaný žalobcu žiadať o odstránenie vád a dopracovanie dokumentácie aby výstavba mohla plynule pokračovať. Dokumentácia má však do dnešného dňa vady. Z dôvodu vád a značného časového oneskorenia výstavby vznikli žalovanému zvýšené finančné náklady. Prílohou podania je prehľad vád realizačného projektu.
24. Z výzvy zo dňa 8.2.2013 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že spoločnosť A2 DENT s.r.o. adresovala žalobcovi výzvu k prevzatiu projektovej dokumentácie k stavbe DC Hlohovec - realizačný stupeň odovzdanej dňa 13.7.2012 z dôvodu jej neúplnosti nezosúladenia a vadnosti. Zároveň vo výzve spoločnosť odstupuje od ústnej dohody dodávky realizačného projektu s tým, že pokladá spoluprácu za ukončenú.
25. Z faktúry č. 052013 zo dňa 21.5.2013 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil odberateľovi A2 DENT s.r.o. faktúru na sumu 24.493,23 eur za spracovanie a dodávku tretieho stupňa projektu - projekt pre realizáciu stavby dentálneho centra v Hlohovci, ktorý bol kompletne dodaný 13.7.2012. Faktúra je splatná 4.6.2013.
26. Zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve zo dňa 8.8.2011 (č.l. 80 spisu) súd zistil, že žalovaný ako budúci prenajímateľ v zastúpení konateľom MUDr. Pavlom Andelom a MUDr. Pavol Andel, stomatológ, IČO: 31 206 425 uzatvorili podľa § 50a OZ zmluvu o budúcej nájomnej zmluve predmetom ktorej bude nájom časti nehnuteľnosti nebytových priestorov nachádzajúcich sa v dentálnom centre. V článku I. bod 1 zmluvy sa budúci prenajímateľ a budúci nájomca dohodli, že uzavrú budúcu nájomnú zmluvu najneskôr do siedmich (7) dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia ktorým bude povolené užívanie nehnuteľnosti. V bode 5 citovaného článku sa strany dohodli že budúci nájomca bude platiť nájomné vo výške 1.800 eur mesačne. V článku III. bod 2 sa budúci prenajímateľ zaviazal postupovať a konať tak aby boli nehnuteľnosti postavené a právoplatne skolaudované najneskôr do 31.12.2012.
27. Zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 7.3.2014 (č.l. 95 spisu) súd zistil, že žalovaný ako prenajímateľ v zastúpení konateľom MUDr. Pavlom Andelom a MUDr. Pavol Andel, stomatológ, IČO: 31 206 425 ako nájomca uzatvorili v tento deň nájomnú zmluvu predmetom ktorej je nájom časti nehnuteľnosti dentálneho centra v Hlohovci za nájomné vo výške 1.800 eur mesačne.
28. Zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve zo dňa 8.8.2011 (č.l. 82 spisu) súd zistil, že žalovaný ako budúci prenajímateľ v zastúpení konateľom MUDr. Pavlom Andelom a MUDr. Pavol Andel, stomatológ, IČO: 37 845 624 uzatvorili podľa § 50a OZ zmluvu o budúcej nájomnej zmluve predmetom ktorej bude nájom časti nehnuteľnosti nebytových priestorov nachádzajúcich sa v dentálnom centre. V článku I. bod 1 zmluvy sa budúci prenajímateľ a budúci nájomca dohodli, že uzavrú budúcu nájomnú zmluvu najneskôr do siedmich (7) dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia ktorým bude povolené užívanie nehnuteľnosti. V bode 5 citovaného článku sa strany dohodli že budúci nájomca bude platiť nájomné vo výške 17.600 eur mesačne. V článku III. bod 2 sa budúci prenajímateľ zaviazal postupovať a konať tak aby boli nehnuteľnosti postavené a právoplatne skolaudované najneskôr do 31.12.2012.
29. Zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 7.3.2014 (č.l. 91 spisu) súd zistil, že žalovaný ako prenajímateľ v zastúpení konateľom MUDr. Pavlom Andelom a MUDr. Pavol Andel, stomatológ, IČO: 37 845 624 ako nájomca uzatvorili v tento deň nájomnú zmluvu predmetom ktorej je nájom časti nehnuteľnosti dentálneho centra v Hlohovci za nájomné vo výške 17.600 eur mesačne.
30. Zo Znaleckého posudku č. 7/2014 zo dňa 19.5.2014 (č.l. 40 spisu) súd zistil, že znalec D. na základe žiadosti žalovaného vypracoval ZP za účelom posúdenia projektovej dokumentácie, posúdiť vplyv prípadne zistených vád nedostatkov na realizáciu plánovanej stavby z finančného a časového hľadiska. V závere znalec konštatuje, že cieľom realizačného projektu bolo pôvodným konceptom ambiciózny projekt priviesť do realizačnej podoby. Vzhľadom na hoci nie veľký objekt, avšak pomerne náročný a zložitý po stránke stavebno technickej a technologickej z čoho vyplývajú nároky na koordináciu jednotlivých stavebných konštrukcií ako i stavebných častí bolo potrebného spracovať tak aby nebolo žiadnych pochýb o zamýšľanom riešení. Obsah žalobcom dodanej (vadnej a neúplnej) projektovej dokumentácie nebol dostatočnou dokumentáciou pre realizáciu stavby. Stavebno technické riešenie viacerých konštrukcií nebolo vyriešené vôbec resp. bolo riešené v kolízii s inými konštrukciami a teda realizačný projekt ako celok nebol pre stavebníka - žalovaného plnohodnotnou realizačnou dokumentáciou. Mimo zistení z nezrovnalostí a vád bolo najväčším nedostatkom neskoordinovanosť stavebnej činnosti s profesnými časťami ako aj profesných častí navzájom.
31. Z vyúčtovania znalečného (č.l. 107) súd zistil, že dodávateľ IZ. vystavil dňa 19.5.2014 žalovanému vyúčtovanie znalečného za znalecký posudok č. 7/2014 spolu v sume 1.243,01 eur. Z výpisu z banky zo dňa 9.2.2016 (č.l. 108 spisu) súd zistil, že táto suma bola zo strany žalovaného znalcovi zaplatená.
32. Z faktúr (č.l. 333 - 343) súd zistil, že dodávateľ SOFTLAND s.r.o. fakturovala odberateľovi - žalovanému mesačne sumy uvedené v každej jednej z faktúr a to ako odmenu za manažment a poradensko konzultačné služby pri riešení problémov realizácie stavby Dentálneho centra v Hlohovci v dôsledku vadného a neúplného realizačného projektu architekta Q..
33. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
34. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
35. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
36. Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.“
37. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
38. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
39. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv a iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav) Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
40. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
41. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
42. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
43. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
44. Nie je medzi stranami sporné, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili v auguste 2010 ústnu zmluvu o dielo a to na základe predchádzajúcej ústnej objednávky žalovaného ešte z januára 2009, kedy bol žalobca oslovený žalovaným k spolupráci pri výstavbe dentálneho centra v Hlohovci, ktoré žalovaný plánoval stavať. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok žalobcu vyhotoviť architektonické dielo - projektovú dokumentáciu - projekt na stavbu dentálneho centra. Dielo sa skladalo z 3 častí. Projektovej dokumentácie pre územné konanie, pre stavebné konanie a na realizáciu stavby (realizačný projekt). Ďalej nebolo sporné, že žalobca vykonal dielo v prvých dvoch častiach riadne a včas a žalovaný taktiež riadne a včas za neho zaplatil (faktúry č.l. 28, 29).
45. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 24.493,24 eur ako dlžnej odmeny za vykonanie 3. časti diela a to realizačného projektu. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca nevykonal v tejto časti dielo riadne, malo vady a včas, a preto mu odmietol zaplatiť zvyšnú časť ceny diela, naviac ak mu v súvislosti s vadami projektu vnikli ešte ďalšie náklady spolu v sume 836.751,73 eur, ktoré si žalovaný v priebehu konania uplatnil voči žalobcovi vzájomnou žalobou zo dňa 10.3.2016 (č.l. 63 spisu) ako náhradu škody len do výšky 200.000 eur.
46. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
47. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
48. Žalobca 10.6.2020 zobral žalobu v celom rozsahu späť (č.l. 222) s tým, že je aj naďalej presvedčený o oprávnenosti svojho nároku, avšak sa chce plne a nerušene sústrediť na svoju tvorivú činnosť, a preto nemá záujme pokračovať v súdnom spore so žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd konanie o žalobe v zmysle § 145 ods. CSP zastavuje.
49. Po späťvzatí žaloby tak predmetom sporu zostal už len nárok žalovaného (uplatnený vzájomnou žalobou) na náhradu škody, ktorá podľa tvrdení žalovaného vznikla porušením viacerých povinností žalobcu, a ktorú žalovaný aj rozdelil na viac čiastkových náhrad škôd, vychádzajúcich z viacerých skutkových a právnych stavov. Z uvedeného dôvodu aj súd posudzoval každý čiastkový nárok žalovaného na náhradu škody osobitne.
50. Vo všeobecnosti je nutné uviesť, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv a iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav) Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
51. Žalovaný v konaní tvrdil (č.l. 65), že žalobca porušil povinnosť navrhnúť a vypracovať realizačný projekt (tretiu časť diela) tak, aby ho žalovaný ako zhotoviteľ stavby mohol zrealizovať nielen z pohľadu stavebno-technického ale aj finančného. Žalobca pri dojednaní podmienok vyhotovenia projektu predložil žalovanému písomnú Cenovú ponuku projekčných prác (čl. 71 spisu), v ktorej uviedol aj
predpokladanú výšku investície na realizáciu stavby 842.605,50 eur bez DPH. Žalovaný však bol reálne nútený vynaložiť na realizáciu stavby finančné prostriedky až vo výške 1.315.745,63 eur (skutočná investícia). Žalobca tým, že neodborne a nesprávne určil rozpočet (tvrdenie z č.l. 66) musel žalovaný vynaložiť na realizáciu stavby náklady skutočnej investície o 473.140 eur, ktoré by inak pri splnení povinností žalovaného ako projektanta vynaložiť nemusel.
52. Písomná cenová ponuka žalobcu predstavuje konkrétnu cenovú ponuku - diela - projekčných prác (!), ku ktorých realizácii sa zaviazal žalobca ako zhotoviteľ v neformálnej zmluve o dielo uzatvorenej so žalovaným ako objednávateľom. Cenová ponuka predložená zo strany žalobcu nie je cenovou ponukou samotného diela - stavby (napr. určená aj podľa rozpočtu). Žalobca uviedol predpokladanú výšku investícii zjavne z dôvodu, že od nej odvíja v cenovej ponuke konkrétnu cenu svojej projekčnej a inžinierskej činnosti. Ak v konečnom dôsledku došlo k navýšeniu tejto predpokladanej (čo treba zdôrazniť) investície, tak to nie je porušenie žiadnej zmluvnej povinnosti žalobcu ako to zjavne zavádzajúco tvrdí žalovaný. Cena diela stavby (predpokladaná investícia) bola predmetom samotnej zmluvy o dielo, v ktorej vystupoval žalovaný ako objednávateľ, a v ktorej žalobca už nebol zmluvnou stranou. Ak došlo nakoniec k navýšeniu pôvodne dohodnutej ceny diela stavby (určenej napr. na základe rozpočtu) o 474.140 eur t.j. o viac ako 10 %, tak v takom prípade je napr. objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo, nie však od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom (ktorej predmetom cena diela resp. jej určenie nebolo) ale od zmluvy o dielo uzatvorenej so zhotoviteľom stavby. Nejde o odchýlku v cene diela žalobcu, ale o odchýlku určenej predpokladanej výšky investície žalovaného, odchýlku ceny diela stavby. Žalobca sa predsa v cenovej ponuke (?) alebo inde nezaviazal, že skutočná cena stavby sa nemôže od predpokladanej ceny v konečnom dôsledku odchýliť, navýšiť a v prípade ak by k tomu došlo to nie je možné pripisovať porušeniu povinnosti žalobcu. Naviac žalovanému reálne ani žiadna škoda nevznikla. Vyššou investíciou (použitím finančných zdrojov na dosiahnutie zisku) žalovaný vlastne zhodnotil samotnú stavbu dentálneho centra. Nemožno potom hovoriť o škode, ak škoda je ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku, čo nie je evidentne tento prípad.
53. Ako je už vyššie uvedené tak, základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca ak v cenovej ponuke na vypracovanie projektovej dokumentácie uviedol predpokladanú výšku investícii diela stavby s tým, že v pri dokončení diela došlo k navýšeniu týchto investícii neporušil žiadnu svoju zákonnú ani zmluvnú povinnosť. Zároveň v tejto súvislosti súd nezistil vznik a existenciu žiadnej škody majúcej vzniknúť žalovanému. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a v konaní nepreukázal v tejto časti uplatneného nároku na náhradu škody dva zo základných predpokladov zodpovednosti za vznik škody (porušenie povinnosti a vznik škody), čo bez ďalšieho (bez skúmania ďalších predpokladov) je postačujúce na posúdenie tohto čiastkového nároku ako nedôvodného, z dôvodu nutnosti súčasného splnenia všetkých zákonných predpokladov a pri absencii len jedného predpokladu zodpovednosť za škodu nevzniká. Žalovaný tvrdil, že ako pochybenie žalobcu, porušenie jeho povinností vidí aj to, že k navýšeniu predpokladanej hodnoty investície nedošlo v dôsledku iných okolností, ale práve v dôsledku potreby vynaloženia naviac prác alebo sanačných prác v dôsledku a zavinením neodbornej činnosti žalobcu. Rovnako aj v prípade ak má žalovaný za to, že zvýšené investície mu vznikli výlučne a len z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu vypracovať realizačný projekt včas a riadne, tak bolo na ňom, aby toto svoje tvrdenie bez pochybností preukázal. Preukázal, že výlučne a iba na základe pochybení žalobcu došlo k navýšeniu všetkých ďalších investícii nad rámec predpokladaného rozpočtu a nie aj na základe iných okolností. Súd má za to, že zo strany žalovaného tak ide len o ničím reálnym nepodložené tvrdenie, ktoré je veľmi obtiažne v súdnom konaní vôbec preukázať. Musel by žalovaný preukázať, že len a len výhradne a výlučne na základe pochybení žalobcu a v priamej príčinnej súvislosti s ním došlo k navýšeniu všetkých konkrétnych nákladoch investície a absolútne vylúčiť, že zvýšené investície neboli zapríčinené aj inými faktormi. Túto príčinnú súvislosť žalobca vôbec nepreukazoval a pritom je tiež jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu. Pri jej absencii nie je možné nároku vyhovieť. Súd tak ma preukázané, že žalovaný nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi (domnelým) porušením povinností žalovaného a vznikom (domnelej) škody majúcej predstavovať naviac zvýšené náklady investície do stavby. Aj preto je nárok žalobcu v tejto časti nedôvodný.
54. Žalovaný v konaní ďalej tvrdil, že realizácia stavby predstavovala pre neho dlhodobú plánovanú investíciu, výsledkom ktorej mala byť stavba, ktorú žalovaný plánoval využívať na podnikanie - prenechať ju za odplatu do užívania tretím osobám formou nájmu. Preto si už po povolení stavby dohodol s reálnymi
záujemcami podmienky budúceho nájmu a ako budúci prenajímateľ uzatvoril 8.8.2011 dve Zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, predmetom ktorých bol záväzok v určenej lehote uzatvoriť nájomné zmluvy na nájom časti stavby dentálneho centra. Zmluvné strany si dohodli uzatvorenie budúcich zmlúv najneskôr do 7 dní odo dňa nadobudnutia kolaudačného rozhodnutia. V zmluve sa žalovaný zaviazal postupovať tak, aby nehnuteľnosti boli právoplatne skolaudované do 31.12.2012 pričom vychádzal z ubezpečenia žalobcu, že stavbu bude možné postaviť, dokončiť do 1 roka odo dňa právoplatnosti stavebného povolanie, ktoré nadobudlo právoplatné dňa 19.7.2011 a 5.8.2011, potom žalobcom garantovaná lehota na výstavbu stavby mala uplynúť 5.8.2012 a lehota na kolaudáciu do 31.12.2012, t.j. cca 5 mesiacov, čo muselo byť dostatočné. V zmluvách o budúcich nájomných zmluvách bola dohodnutá výška nájomného 1.800 eur mesačne a 17.600 eur mesačne. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až dňa 3.3.2014. Dňa 7.3.2014 došlo k uzatvoreniu nájomných zmlúv. V dôsledku včasného nesplnenia si zmluvných povinností žalobcu došlo k predlženiu času realizácie a dokončenia stavby. Žalovaný ako prenajímateľ nemohol počas omeškania realizácie výstavby stavby dentálneho centra, t.j. počas 14 mesiacov túto prenechať do užívania nájomcom v zmysle zmlúv o budúcich nájomných zmluvách a strácal tak na nájomnom mesačný príjem 19.400 eur. celkovo mu tak zo strany žalobcu bola spôsobená škoda spočívajúca v ušlom zisku vo výške 271.600 eur.
55. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný sa zaviazal v čl. II ods. 1. Zmluvy o budúcej nájomnej zmluve zo dňa 8.8.2011 (č.l. 80 spisu), že uzatvorí budúcu nájomnú zmluvu „najneskôr do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia“. V cit. zmluvnom ustanovení o termíne do kedy sa budúce nájomné zmluvy majú uzatvoriť (predmet zmluvy) sa presný dátum teda ani nešpecifikuje! Až v čl. III ods. 2 zmluvy (všeobecné ustanovenia) sa žalovaný ako „budúci prenajímateľ zaväzuje postupovať a konať tak, aby boli nehnuteľnosti postavené a právoplatne skolaudované najneskôr do 31.12.2012“. Teda v zmluve sa žalovaný vôbec nezaväzuje „uzavrieť“ budúcu nájomnú zmluvu do 31.12.2012, ale sa zaväzuje iba „postupovať a konať“ tak, aby boli prenajímané nehnuteľnosti postavené a právoplatne skolaudované do 31.12.2012. Kolaudácia bola žalovaným predpokladaná najneskôr do 31.12.2012. Žalovaný priznáva, že termín kolaudácie bol „predpokladaný“ a potom musel byť predpokladaný aj samotný termín uzatvorenia nájomných zmlúv, ktorý nadväzoval na termín kolaudácie. Žalovaný sa sám slobodne a dobrovoľne rozhodol pri určení termínu uzatvorenia budúcich nájomných zmlúv vychádzať z kolaudácie. Rozhodol sa sám riskovať a uvedený predpokladaný termín, aj keď nie do rozhodujúceho zmluvného ustanovenia, obsiahol sám. Žalobca nemohol ovplyvniť zmluvné vzťahy žalovaného s tretími osobami - výšku nájomného, zmluvnú pokutu, termín dokedy mali byť budúce nájomné zmluvy uzatvorené atď.. Nie je možné vychádzať automaticky z dojednaní žalovaného, ktorý bol zmluvnou stranou na rozdiel od žalobcu. V zmluve o budúcej zmluve ide výlučne o záväzok žalovaného nie žalobcu. Ak by sme hypoteticky pripustili, že žalobca sa dostal do omeškania so svojou povinnosťou vypracovať realizačný projekt (z akého dôvodu hypoteticky bude vysvetlené nižšie), tak v konaní nie je preukázané, že iba a výlučne v dôsledku omeškania žalobcu s riadnym a včasným vypracovaním realizačného projektu došlo k omeškaniu dostavby celého diela - celej stavby dentálneho centra a tým k vzniku ušlého zisku spočívajúcom v ušlom nájomnom za nájom časti nehnuteľnosti. Na termín dokončenia dentálneho centra mohlo mať objektívne vplyv mnoho faktorov (omeškanie stavebných prác, dodávok, administratívnych procesov a pod.) a je veľmi zjednodušene a účelovo tvrdiť, že k omeškaniu celého diela došlo výlučne a iba na základe ne/konanie žalobcu ako projektového architekta, iba na základe (domnelého) omeškania žalobcu s realizačným projektom. Ak by chcel žalovaný byť v tomto tvrdení úspešný, tak by musel preukázať výlučnú zodpovednosť žalobcu, tým, že by jednoznačne a preukázateľne vylúčil iné faktory majúce vplyv na omeškanie celej stavby a to objektívne vzhľadom na povahu, rozsah diela ani nie je možné. Súd tak dospel k záveru, že nie je jednoznačne preukázaná výlučná a bezprostredná príčinná súvislosť medzi prípadným omeškaním žalobcu (porušením povinnosti vypracovať realizačný projekt včas) a vznikom škody.
56. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a v konaní nepreukázal v tejto časti uplatneného nároku na náhradu škody jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za vznik škody (príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením povinností zo strany žalovaného a vznikom škody), čo bez ďalšieho (bez skúmania ďalších predpokladov) je postačujúce na posúdenie tohto čiastkového nároku ako nedôvodného, z dôvodu nutnosti súčasného splnenia všetkých zákonných predpokladov a pri absencii len jedného predpokladu zodpovednosť za škodu nevzniká.
57. Žalovaný v konaní tiež tvrdil, že nakoľko výstavbu dentálneho centra okrem vlastných zdrojov financoval aj z bankového úveru, tak v dôsledku omeškania výstavby nehnuteľnosti 14 mesiacov musel
platiť naviac zmluvné úroky v celkovej výške 6.768,72 eur, ktoré by nemusel zaplatiť ak by si žalobca splnil svoje povinnosti projektanta.
58. Rovnako ako vyššie má súd za to, že žalovaný si uplatňuje náhradu škody v súvislosti s oneskorenou dostavbou „celej stavby“, a preto ak by sme hypoteticky pripustili, že žalobca sa dostal do omeškania (so svojou povinnosťou vypracovať realizačný projekt) tak v konaní nie je preukázané, že iba a výlučne v dôsledku omeškania žalobcu s riadnym a včasným vypracovaním realizačného projektu došlo k omeškaniu dostavby „celého diela“ - celej stavby dentálneho centra a tým k vzniku škody spočívajúcej v platení úrokov z omeškania z bankového úveru. Súd tak dospel k totožnému záveru ako vyššie, že nie je jednoznačne preukázaná výlučná a bezprostredná príčinná súvislosť medzi prípadným omeškaním žalobcu (porušením povinnosti vypracovať realizačný projekt včas) a vznikom vyššie zadefinovanej škody.
59. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a v konaní nepreukázal v tejto časti uplatneného nároku na náhradu škody jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za vznik škody (príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením povinností zo strany žalovaného a vznikom škody), čo bez ďalšieho (bez skúmania ďalších predpokladov) je postačujúce na posúdenie tohto čiastkového nároku ako nedôvodného, z dôvodu nutnosti súčasného splnenia všetkých zákonných predpokladov a pri absencii len jedného predpokladu zodpovednosť za škodu nevzniká.
60. Žalovaný si ďalej uplatnil odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 7/2014 vo výške 1.234,01 eur (č.l. 40) za účelom posúdenia projektovej dokumentácie žalobcu. Treba dodať že žalobca spochybnil hodnovernosť a objektivitu záverov tohto posudku, nakoľko ho znalec pri jeho vypracovaní vôbec neoslovil. Súd má za to, že ani v tejto časti nie je nárok na náhradu škody dôvodný nakoľko nie je opäť daná príčinná súvislosť medzi (domnelým) porušením povinnosti a (domnelou) škodou. Predmetný znalecký posudok nebol nevyhnutným prostriedkom na uplatnenie žalobného nároku žalovaného na súde a žalovaný si ho dal vypracovať dokonca až po ukončení diela a jeho kolaudácii, takže nebol ani nevyhnutný k dokončeniu stavby.
61. Žalovaný si ďalej uplatnil odmenu spoločnosti SOFTLAND, s.r.o. vo výške 52.450,80 eur. Táto spoločnosť si účtovala na mesačnej báze od 06/2015 - 02/2017 žalovanému odmenu za „manažment a poradensko- konzultačné služby“ pri riešení problémov realizácie stavby Dentálneho centra v dôsledku vadného a neúplného realizačného projektu architekta Strieženca (č.l. 333 a nasl.).
62. Ak súd vychádza z tvrdení žalovaného (č.l. 69), tak škoda má predstavovať odmenu za „riešenie predmetnej veci zo stránky stavebno-technickej a inžinieringu, ktorá súvisela s riešením problémov pri realizácii stavby v dôsledku nedostatočného realizačného projektu vo vzťahu ku koordinácii realizácie stavebných prác“ Ak súd vychádza z obsahu faktúr vystavených spoločnosťou SOFTLAND, s.r.o. (č.l. 333 - 343) tak škoda má predstavovať odmenu za „manažment a poradensko konzultačné služby pri riešení problémov realizácie stavby Dentálneho centra v Hlohovci v dôsledku vadného a neúplného realizačného projektu architekta Q.“.
63. Súd musí zdôrazniť, že žalovaný činnosť spoločnosti SOFTLAND, s.r.o. za ktorú si vyúčtovala odmenu opísal tak vágne, neurčito a všeobecne, že nie je možné ani zistiť v čom konkrétnom mala spočívať, a preto aké konkrétne nedostatky realizačného projektu a tým vyvolané problémy musela táto spoločnosť riešiť. Nemožno preto ani zistiť a posúdiť či táto činnosť bola vôbec nevyhnutná, v akom rozsahu bola nevyhnutná a v akej miere odstraňovala (prípadné) vady realizačného projektu. O akú konkrétnu činnosť išlo zo strany tejto spoločnosti. Žalovaný to vôbec neozrejmil. Je nedostatočné predložiť len faktúry a doklady o ich úhrade bez toho, aby tento nárok bol zo strany žalovaného súdu jasne, zrozumiteľne podľa jednotlivých zákonných predpokladov zodpovednosti vysvetlený a najmä preukázaný.
64. Pokiaľ by z tvrdenia žalovaného vyplývalo, že spoločnosť SOFTLAND, s.r.o. mala suplovať pri realizácii stavby žalovaným tvrdené nedostatky realizačného projektu žalobcu tu treba zdôrazniť, že žalovaný žalobcovi za realizačný projekt (tretiu časť diela) nezaplatil nič a práve tento nárok na odmenu bol aj predmetom žalobcom podanej žaloby. Preto ak predmetnú časť diela (napr. v časti - koordinácie, zosúladenia stavebnej činnosti s profesnými časťami ako aj profesných častí navzájom) realizoval
následne už iný subjekt a vyúčtoval si so žalovaným dohodnutú odmenu, tak nejde o žiadne naviac náklady a výdaje, ale náklady, ktoré by musel žalovaný zaplatiť, či už žalobcovi alebo niekomu ďalšiemu. Preto opäť má súd za to, že v tejto časti nároku na náhradu škody opäť nie je preukázaný vznik, existencia škody ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za ňu a je tento nárok taktiež nedôvodný.
65. Pokiaľ išlo o iné činnosti spoločnosti SOFTLAND, s.r.o., tak žalovaný nepreukázal (a ani nevysvetlil!) opäť príčinnú súvislosť medzi vznikom týchto nákladov (škodou) a (domnelým) porušením povinností žalovaného ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu a preto aj z tohto dôvodu v tejto časti pokladá súd tento nárok za nedôvodný.
66. Bez ohľadu na vyššie uvedené individuálne posúdenie jednotlivých čiastkových nárokov na náhradu škody, pri ktorých súd dospel k záveru o nepreukázaní takého porušenia povinností zo strany žalobcu, ktorý by viedol k žalovaným tvrdenej škode a k záveru o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a vznikom škody, prípade k záveru o absencii akejkoľvek škody, tak je nutné sa vyjadriť aj ku konkrétnemu tvrdeniu žalovaného o porušení povinnosti žalobcu vypracovať realizačný projekt včas, v dohodnutom termíne.
67. Žalovaný v konaní tvrdil, že škoda mu vznikla porušením povinnosti žalobcu vykonať tretiu časť diela (realizačný projekt) včas, t.j. v dojednanom čase, ktorým bol podľa tvrdení žalovaného dátum 27.8.2011. Žalovaný si uplatňoval náhradu škody najmä v súvislosti s omeškaním diela. Žalovaný preukazoval toto svoje tvrdenie jednak výpoveďou strany - konateľa žalovaného MUDr. Pavla Andela a listinným dôkazom
- Zápisom z kontrolného dňa zo dňa 13.9.2011, z ktorého má podľa žalovaného vyplývať dohoda o čase plnenia. Žalobca však s týmto tvrdení nesúhlasil, poprel ho a uviedol, že čas plnenia nemali presne dojednaný a vzhľadom na povahu diela a najmä priebežné požiadavky žalovaného realizačný projekt vyhotovoval taktiež priebežne, bez dohodnutých určitých termínov. Na základe toho žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno v konaní preukázať, že žalobca porušil svoju povinnosť vykonať dielo v dohodnutom čase, prípadne v čase primeranom.
68. Z listinného dôkazu - Zápisu z kontrolného dňa zo dňa 13.9.2011 (č.l. 31 spisu) súd zistil, že zápis sa týka kontrolného dňa na stavbe dentálneho centra v Hlohovci, na ktorom boli prítomné osoby: D., pričom medzi „zúčastnenými stranami“ bolo dohodnuté okrem iného: „Dodanie realizačného projektu do 27.8.
- nesplneno, T:5.9.-6.9. dodáno 1. NP, 2 NP+3.NP do 12.9. projekt Strieženec - nesplnené, žiadame dodať do 16.9.“. Z predmetného listinného dôkazu tak súd nemá preukázanú dohodu zmluvných strán zmluvy o dielo a to žalobcu a žalovaného o termíne, čase dokedy bol žalobca povinný dielo - realizačný projekt vykonať. Ide „iba“ o zápis z kontrolného dňa osôb evidentne zúčastnených na realizácii stavby, avšak vo vzťahu k obsahu zmluvnému zväzku strán sporu (k zmluvným podmienkam, povinnostiam) nemá žiaden význam. Žalobca sa dokonca tohto kontrolného dňa ani osobne nezúčastnil a zápis neobsahuje akékoľvek jeho vyjadrenie, alebo dohodu. Zápis obsahuje iba konštatovanie zúčastnených (!) o nesplnení dodania realizačného projektu do 27.8., čo však samo o sebe ešte dohodu strán, že projekt mal byť dodaný do tohto dátumu nepreukazuje (najmä ak to je popierané zo strany žalobcu).
69. Rovnako tak výpoveď žalovaného (či už samostatná alebo aj v spojení s vyššie uvedeným zápisom) bez pochybností a dostatočne hodnoverne nepreukazuje dohodu zmluvných strán o dodaní diela do 27.8.2011. Ako je už vyššie uvedené, tak žalobca toto poprel a preto tvrdenie žalovaného zostalo len v rovine „tvrdenie proti tvrdeniu“, zostalo nepreukázané.
70. V konaní sa tak žalovanému nepodarilo preukázať dojednaný čas plnenia konkrétnym dátumom. Žalobca tvrdil, že čas vykonania/vykonávania diela mali so žalovaným dohodnutí nie podľa konkrétneho dátumu, ale spôsobom „priebežne“, t.j. že dielo vykonával priebežne, „za pochodu“ podľa potrieb a priebežných požiadaviek žalovaného, ktoré vznášal aj v priebehu už samotnej realizácie stavby. Žalovaného ako sporovú stranu uplatňujúcu nárok na náhradu škody majúcej vzniknúť porušením povinnosti žalobcu vykonať dielo v dojednanom čase, žalovaným tvrdenom do 27.8.2011 zaťažovalo dôkazné bremeno toto svoje tvrdenie pred súdom jednoznačne preukázať. Keď sa mu to nepodarilo ako je vyššie uvedené, tak súd vychádzajúc z § 537 Obch. zák. má za to, že žalobca bol povinný dielo vykonať v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Aký je primeraný čas sa strany sporu opäť rozchádzali.
71. Žalovaný tvrdil, že ak by súd posúdil, že termín odovzdania vypracovaného realizačného projektu nebol dohodnutý, tak žalobca bol povinný tak urobiť v primeranom čase t.j. bezprostredne po zahájení zemných prác dňa 3.8.2011. Keďže žalovaný uvedené opäť v konaní rozporoval, tak aj v tomto smere zaťažovalo opäť výlučne žalovaného preukázať, že čas vykonania diela „primeraný s prihliadnutím na povahu diela“ je čas po zahájení zemných prác 13.9.2011 a nie čas neskorší, napr. ten v akom reálne došlo zo strany žalobcu k odovzdaniu diela. Nie je medzi stranami sporné, že žalobca žalovanému realizačný projekt odovzdal dňa 18.5.2012 (odovzdávací a preberací protokol č.l. 4 spisu) a jeho doplnenie dňa 13.7.2012 (odovzdávací a preberací protokol č.l. 5 spisu). Či mal odovzdaný projekt vady, ako tvrdí žalovaný alebo nie ako tvrdí žalobca v tejto súvislosti nie je podstatné. Podstatné je, že realizačný projekt zo strany žalobcu bol odovzdaný, bol realizovaný a tým bolo dielo ako celok vykonané. Žalovaný nepreukázal, že dielo nebolo vykonané v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu diela. Nie je sporné, že realizačný projekt sa vykonával k stavbe, ktorá je veľmi špecifická a ojedinelá. Ide o dentálne centrum t.j. zdravotnícke zariadenie s ambulanciami, so špecifickými technickými a projektovými potrebami, s ďalším zázemím (ako je kaviareň a pod.). Znalec v znaleckom posudku č. 7/2014 konštatuje, že „ide o objekt pomerne náročný, zložitý po stránke stavebnotechnickej a technologickej“ (č.l. 51 spisu) a aj sám žalovaný v odpore, že „V predmetnom prípade sa nejednalo o štandardnú stavbu ale stavba bola svojou konštrukciou rozsahom náročnosťou a zložitosťou ojedinelá a pri jej realizácii museli byť aspekty a detaily, ktoré nemuseli byť a ani neboli doriešené v projektovej dokumentácii pre stavebné konanie“. Vzhľadom k tejto „povahe“ diela a konkrétnym okolnostiam prípadu žalovaný opäť nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že primeraná doba na dokončenie realizačného projektu bola iba a výlučne do 3.8.2011 a nie napr. do 18.5.2012 resp. 13.7.2012. Súd tak dospel k záveru, že žalovanému sa v konaní omeškanie žalobcu s vykonaním tretej časti diela - realizačného projektu nepodarilo jednoznačne a bez pochybností preukázať, a preto sa mu nepodarilo ani preukázať porušenie povinnosti žalobcu, od ktorého porušenia taktiež odvodzuje niektoré čiastkové nároky na náhradu škody, ktoré sú špecifikované a konkretizované vyššie. Treba dodať, že pri ich posudzovaní súd hypoteticky vychádzal aj zo situácie, že žalobca realizačný projekt neodovzdal na čas, dostal sa do omeškania, avšak žalovaný aj napriek tomu nepreukázal splnenie ďalších zákonných predpokladov zodpovednosti za vznik škody, čo bolo dostačujúce pre vyhodnotenie čiastkových nárokov ako nedôvodných.
72. V závere súd musí stranám zdôrazniť, že obe strany mali v konaní značne sťaženú dôkaznú situáciu vzhľadom na neformálnu povahu ich vzájomného zmluvného vzťahu na čo boli obe strany súdom počas celého konania upozorňované. Iná situácia by bola ak by strany uzatvorili písomnú zmluvu o dielo s presnými a určitými zmluvnými podmienkami, jasne zrozumiteľne a určito zadefinovanými povinnosťami každej zo strán, s presnými termínmi vykonania diela resp. tej ktorej jeho časti atď.. Vzhľadom k absencii písomnej zmluvy o dielo bolo pre žalovaného uplatňujúceho svoje nároky vzájomnou žalobou (a teda zaťaženého dôkazným bremenom) veľmi obtiažne pred súdom dostatočne hodnoverne a jednoznačne preukázať svoje tvrdenia o porušení zmluvných povinností zo strany žalobcu. Súd dospel k záveru, že žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo neuniesol, uplatnený nárok nepreukázal a preto súd vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
73. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
75. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
76. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
77. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
78. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1,2 CSP tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania vo výške 78 % z celkových trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výška percentuálneho rozdielu v procesnej úspešnosti sporových strán predstavujúcej 78 %. Predmetom sporu 224.493,24 eur (žalobcov nárok 24.493,24 eur, žalovaného nárok 200.000 eur) = 100 %, žalobca procesne úspešný vo výške 200.000 eur = 89 % /vzájomná žaloba zamietnutá/, žalovaný procesne úspešný vo výške 24.493,24 eur = 11 %/ konanie o žalobe po späťvzatí - procesným zavinením žalobcu zastavené/, 89 % - 11 % = 78 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“