Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/271/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A., zastúpená advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, Wilsonova 6, Bratislava a otec - X. zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Nespalovou, Saratovská 6/D, Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Maloletý A. sa zveruje do osobnej starostlivosti matke.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 14.12.2016.

Zročné výživné za obdobie od 14.12.2016 do 18.9.2017 vo výške XXX,-€ je otec p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého.

Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu X.XXX.,-€.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. nasledovne:

- každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod.,

- každý párny kalendárny týždeň v stredu v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod.,

- každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.

Otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 14.12.2016 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. tak, aby bol maloletý zverený do jej starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou XXX,-€ mesačne a to od narodenia

maloletého, t.j. od XX.X.XXXX a zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude ona. Zároveň tiež navrhla upraviť styk otca s maloletým každú stredu v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod. vždy za jej prítomnosti v detskom kútiku obchodného centra. Neskôr doplnila návrh a žiadala, aby súd rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Zmenila aj návrh v časti úpravy styku a žiadala upraviť styk otca s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v rovnakom režime aj v nedeľu, ako aj každý nepárny týždeň v stredu od 17.30 hod. do 19.00 hod., pričom styk by sa počas prvých dvoch mesiacov realizoval za jej prítomnosti. Rozsah stretávania upravila podľa potrieb dieťaťa ako aj podľa svojho pracovného času. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti, pričom otec na výživu maloletého neprispieva dostatočne, nakoľko platí iba XXX,-€ mesačne s tým, že túto sumu si stanovil sám a maloletého navštevuje nepravidelne, podľa svojich záujmov, čím výrazne narúša režim dieťaťa, ako aj jej súkromie.

2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu potvrdil, že nežijú s matkou v spoločnej domácnosti a ďalej uviedol, že matka mu v kontakte s maloletým bráni a nerešpektuje právo dieťaťa na kontakt s ním. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že je riadne zamestnaný a má príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto, pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a má aj vlastné výdavky. Súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matke a svoju vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške XXX,-€ mesačne. Ďalej žiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletým a to každý pondelok, stredu a piatok v čase od 15.00 do 18.00 hod. a každý druhý víkend v mesiaci bez prítomnosti matky, ako aj počas Vianočných sviatkov.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rodičia nie sú manželia a zhodne uviedli, že nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2016.

5. Matka vo výpovediach uviedla, že od rozchodu s otcom, čo bolo v januári 2016, otec na maloletého prispieva sumou XXX,-€ mesačne a občas mu prinesie ovocie alebo oblečenie, ktoré mu však nie je dobré. Kontakt otca s maloletým je komplikovaný a nevedia sa na termínoch stretnutí zhodnúť. Otec syna navštevuje podľa toho, ako to vyhovuje jemu, pričom maloletého nepozná a nepozná ani jeho režim. Je toho názoru, že otec by nebol schopný postarať sa o maloletého počas celého víkendu, pretože syn nie je na neho zvyknutý a dokonca aj v jasliach plače, keď nie je ona s ním. Ďalej uviedla, že od 1.9.2017 sa zamestnala s tým, že má dohodnutý príjem vo výške XXX,-€ mesačne brutto a od tohto dátumu aj maloletý navštevuje predškolské zariadenie - detské jasle, v ktorých je aj ona zamestnaná. Tiež uviedla, že žije s maloletým sama a finančne jej pomáha jej matka, ktorú aj často s maloletým navštevujú.

6. Otec vo výpovediach uviedol, že vždy bolo jeho cieľom, aby syn vyrastal v kompletnej rodine s oboma rodičmi a toto mu nebolo umožnené. Od rozchodu s matkou sa so synom stretával iba podľa toho, ako mu to matka umožnila. Využil všetky ponúknuté stretnutia a iba výnimočne sa ospravedlnil. Stretávanie sa so synom je problematické, pretože matka mu napríklad poskytne termín stretnutia práve počas dní, kedy vie, že sa s určitosťou nebude môcť dostaviť, čo sa stalo v januári 2017, keď vedela, že majú úmrtie v rodine a práve vtedy mu ponúkla termín stretnutia. Nastáva aj taká situácia, že matka so synom nie sú v I. a to aj počas dlhšieho obdobia, a teda ani vtedy sa nemôže so synom stretnúť. Ďalej uviedol, že žije sám a s matkou bývajú blízko seba, vo vzdialenosti asi 300 metrov. Tiež uviedol, že je riadne zamestnaný a má príjem asi X.XXX,-€ mesačne netto, iný príjem nemá, pričom má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi X., ktorý je študentom vysokej školy.

7. Kolízny opatrovník na žiadosť súdu vykonal šetrenie v domácnostiach oboch rodičov a zúčastnil sa aj osobnej interakcie otca s maloletým, o čom vyhotovil podrobnú správu. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dňa 15.6.2017 bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca, pričom byt je vkusne zariadený a udržiavaný na vysokej sociohygienickej úrovni. Súčasťou bytu je aj detská izba prispôsobená potrebám maloletého. Šetrením bytových pomerov otca bolo zistené, že otec má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre maloletého. Dňa 27.6.2017 kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky, ktorá s maloletým býva v 2-izbovom byte. Byt je kompletne zariadený a udržiavaný na vysokej sociohygienickej úrovni. Matka maloletého nesúhlasila s tým, aby interakcia otca s maloletým prebiehala v jej domácnosti a nepriala si, aby jej domácnosť otec navštívil. Z tohto dôvodu sa kolízny opatrovník dohodol s rodičmi, že sa všetci stretnú na detskom ihrisku neďaleko domu. Vzhľadom k tomu, že maloletý mal teplotu, tak namiesto stretnutia na ihrisku všetci išli k detskej lekárke maloletého. Maloletý

A. akonáhle zbadal pred domom otca, začal sa spontánne radovať. Počas vyšetrenia maloletého v ambulancii lekárky boli prítomní obaja rodičia, maloletý javil záujem o otca a pýtal sa k nemu na ruky. Pri pozorovaní komunikácie medzi rodičmi bolo zrejmé, že vzťahy rodičov sú vyostrené a ich komunikácia je nefunkčná. Matka na otca podráždene reagovala, namietala jeho prístup k maloletému a väčšia časť interakcie prebiehala v napätej atmosfére.

8. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je od 1.9.2017 riadne zamestnaná ako zdravotná sestra v detských jasliach a podľa platového výmeru má dohodnutý príjem XXX,-€ mesačne brutto. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. 9. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný, jeho príjem v roku 2016 bol X.XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2017 (január až február) dosiahol príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému X., ktorý je študentom vysokej školy.

10. Maloletý A. od 4.9.2017 navštevuje detské jasle, je zdravý.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne a teda úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. je odôvodnená. Z dokazovania vyplýva, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd teda maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, s čím súhlasil aj otec a kolízny opatrovník. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, čo aj obaja navrhli. Čo sa týka výživného, súd ustálil vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX,-€ mesačne, pričom vychádzal najmä z výdavkov maloletého a má za to, že určené výživné pokryje výdavky dieťaťa, pričom súd zohľadnil aj príjmy oboch rodičov, resp. otca, ktorého príjem je viac ako 1.200,-€ mesačne netto a teda súd opäť konštatuje, že určené výživné je primerané a zodpovedá veku a potrebám maloletého. Vzhľadom k tomu, že určené výživné súd považoval za dostatočné, zamietol vo zvyšku návrh matky a zároveň zamietol aj ďalšiu časť jej návrhu týkajúcu sa určenia vyživovacej povinnosti otca spätne od narodenia dieťaťa, nakoľko matka žiadnym spôsobom nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, navyše otec sa po narodení dieťaťa na jeho výžive podieľal. Spornou otázkou medzi rodičmi bola aj otázka úpravy styku otca s maloletým, kde matka navrhovala úpravu styku pár hodín týždenne za jej prítomnosti bez prespatia dieťaťa u otca a otec žiadal úpravu styku počas bežného týždňa, ako aj počas víkendov, bez prítomnosti matky. Súd vyhodnotiac dokazovanie a to najmä správu kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov a o interakcii otca s dieťaťom, rozhodol o konkrétnom rozsahu úpravy styku otca s maloletým tak, aby tento bol v záujme maloletého a aby mal maloletý ako aj otec možnosť vzájomne rozvíjať a prehlbovať svoj vzťah. Podľa názoru súdu prítomnosť matky pri stretnutiach nie je potrebná, keďže maloletý spontánne na otca reaguje a otec má vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o dieťa.

16. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom 14.12.2016, t.j. dňom podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, keďže bol podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bol ustálený dňom 14.12.2016, vznikol otcovi za obdobie od 14.12.2016 do 18.9.2017 dlh na výživnom vo výške XXX,- €, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. Dlh na

výživnom vznikol tak, že otec v období od decembra 2016 zaplatil na výživu maloletého X.XXX,-€, pričom mal zaplatiť v označenom období sumu X.XXX,-€ (10 mesiacov x XXX,-€) a teda rozdiel je XXX,-€.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).