Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7S-39-2018.pdf
PDF · 214.84 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Service Creativ, s. r. o., so sídlom 040 11 Košice, Pražská 2, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Majerníkom, AK so sídlom 040 11 Košice, Pražská 2, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 02. 2018, č. 100456005/2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 27. 02. 2018, č. 100456005/2018, žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba Daňový poriadok), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 15. 11. 2017, č. 102389952/2017, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej iba DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 84 304,10 eur.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014, ktorá začala dňa 28. 11. 2014 a o výsledku ktorej bol dňa 05. 11. 2015 vyhotovený protokol č. 21186684/2015. Daňová kontrola bola ukončená dňa 16. 11. 2015 doručením protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v citovanom protokole žalobcovi a dňom 17. 11. 2015 začalo vyrubovacie konanie (§ 68 Daňového poriadku). Žalobca sa k zisteniam, uvedeným v protokole, vyjadril písomným podaním, podaným dňa 04. 12. 2015, zaevidovaným pod č. 6/14898837/2015, v ktorom protokol z daňovej kontroly označil ako vykonštruovaný, posúdený neodborne a zaujato, plný nepresností a protirečivých tvrdení. Keďže žalobca sa nevyjadril priamo k podstate zistených skutočností v súvislosti s deklarovaným dodaním služieb, neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, správca dane s ním dňa 08. 11. 2016 spísal poslednú zápisnicu vo vyrubovacom konaní č. 104242415/2016 a dňa 22. 11. 2016 vydal rozhodnutie č. 104343963/2016, ktoré bolo žalovaným na základe žalobcom podaného odvolania rozhodnutím zo dňa 03. 03. 2017, č. 100394061/2017, zrušené a vec bola správcovi dane vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie mesiac júl 2014 vykázal dodanie služieb v tuzemsku v základnej sadzbe dane, základ dane 491 859,46 eur, daň
98 371,89 eur. Správca dane zistil, že služby reklamy boli uskutočnené pre odberateľa MÉDIA IMPACT SOLUTION, s. r. o. (od 22. 12. 2016 BLUE LINE SOLUTIONS, s. r. o. v likvidácii) s predmetom dodania
- realizácia reklamy a médií podľa Zmluvy zo dňa 23. 12. 2013 a dodatku č. 6 zo dňa 20. 06. 2014, produkt: GOOD ANGELS KOŠICE,
- realizácia reklamy a médií podľa Zmluvy zo dňa 23. 12. 2013 a dodatku č. 7 zo dňa 20. 06. 2014, produkt: ZOBER LOPTU, NIE DROGY,
- prenájom motorových vozidiel, odberateľ GOOD ANGELS KOŠICE.
4. Podľa monitoringu reklamných kampaní jednotlivých projektov, odberateľ MÉDIA IMPACT SOLUTION, s. r. o., je hlavným reklamným partnerom „A“ produktov GOOD ANGELS KOŠICE a ZOBER LOPTU, NIE DROGY.
5. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH).
6. V daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. vo výške 92 686,50 eur z dodávateľských faktúr za reklamu od deklarovaných dodávateľov:
- MA ADVISORS, s. r. o., Moyzesova 50, 040 01 Košice, IČO 47 467 304, DIČ 2023904696, (ďalej len MA ADVISORS, s. r. o.) v celkovej sume 42 790,50 eur z faktúr č. DF30140702 až DF30140702 (celkom 26 ks), predmet dodania - reklamný priestor v okruhoch Rozhlasu a televízie Slovenska, celoslovenských, satelitných a regionálnych rádiách - projekt: ZOBER LOPTU, NIE DROGY, GOOD ANGELS KOŠICE;
- SALVADOR, s. r. o., Mierové námestie 42, 911 01 Trenčín, IČO 46 249 770, DIČ 2023299993, (ďalej len SALVADOR, s. r. o.), v celkovej sume 18 120,00 eur z faktúr č. DF30140728 až DF30140762 (celkom 35 faktúr), predmet dodania - reklamná prezentácia v sieti internet za mesiac júl 2014; produkt: GOOD ANGELS KOŠICE, ZOBER LOPTU, NIE DROGY;
- ADAM'S Consulting, s. r. o., Szakayho 1, 040 01 Košice, IČO 43 886 418, DIČ 202253631, (ďalej len ADAM S Consulting, s. r. o.) v celkovej sume 13 650,00 eur, z faktúr č. 140069 až 140077 (celkom 9 faktúr), predmet dodania - reklamný priestor v printových médiách - noviny a časopisy, prenájom reklamných plôch a reklama za mesiac júl, produkt: GOOD ANGELS KOŠICE, ZOBER LOPTU, NIE DROGY;
- 3pple, s. r. o., Dolina 343, 082 38 Víťaz, IČO 46 132 872, DIČ 2023254079, (ďalej len 3pple, s. r. o.), v celkovej sume 3 095,00 eur, z faktúr č. 20141037 až 20141041 (celkom 5 faktúr), predmet dodania - monitoring reklamy v médiách, účinnosť reklamy a postavenie partnera na trhu podľa zmluvy o vykonám reklamy a prieskume trhu, projekt: ZOBER LOPTU, NIE DROGY;
- CERUM, s. r. o., Hraničná 770/2, 040 17 Košice, IČO 44 448 082, DIČ 2022705366, (ďalej len CERUM, s. r. o., v celkovej sume 8 746,00 eur, z faktúr č. 2014102 až 2014119 (celkom 18 faktúr), predmet dodania - grafický návrh a kreatíva reklamy - produkt: GOOD ANGELS KOŠICE, výroba, tlač a realizácia reklamy, produkt: ZOBER LOPTU, NIE DROGY, kreatívny návrh, grafický návrh a produkcia za mesiac júl 2014; grafický návrh - billborady, online bannery CVANU,
- MILMANN marketing, s. r. o., Hraničná 2 Košice, IČO 45 356 157, DIČ 2022956903, (ďalej len MILMANN marketing, s. r. o.), v celkovej výške 6 285,00 eur, predmet dodania - monitoring reklamy v médiách, účinnosť reklamy a postavenie partnera na trhu podľa zmluvy o vykonaní reklamy a prieskume trhu za mesiac júl 2014, produkt: GOOD ANGELS KOŠICE - ženský basketbal.
7. Správca dane posudzoval reálnosť dodania služieb vo vzťahu ku všetkým uvedeným dodávateľom. Daňovou kontrolou zistil fakturačné reťazce subjektov, ktoré mali byť zapojené na základe predmetných zmlúv o vykonaní reklamy, uzatvorených žalobcom s uvedenými dodávateľskými spoločnosťami a konštatoval, že predložené dôkazy (monitoringy, mediálne kampane v tlačenej forme a na kompaktnom disku - CD, rozsiahle spracovanie mediálnych plánov v jednotlivých televíziách, na rozhlasových staniciach, billboardoch) nepreukázali, že spracované výsledky reklamy boli dodané práve spornými dodávateľmi a nepreukázali ani to, že tieto nadobudol od iných spoločností. Svojim dokazovaním
spochybnil vykonanie prípravných prác a štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonávať deklarované dodávateľské spoločnosti a hlavne ich rozsah. Vychádzajúc zo zmlúv, týkajúcich sa zabezpečenia a realizácie reklamných kampaní GOOD ANGELS KOŠICE a ZOBER LOPTU, NIE DROGY, dospel k záveru, že objednávateľmi služieb reklamy a služieb umiestnenia bannerov na web stránkach boli personálne prepojené spoločnosti PARTNER BARTER NET, s. r. o. a DANNAX, spol. s r. o. a nie rôzne zistené spoločnosti a deklarovaní dodávatelia, pričom spoločnosti PARTNER BARTER NET, s. r. o. a DANNAX, spol. s r. o., nie sú v deklarovaných obchodných vzťahoch priamymi obchodnými partnermi žalobcu. Pokiaľ ide o audit kampane GOOD ANGELS KOŠICE a ZOBER LOPTU, NIE DROGY, vyhodnotenie kampane, analýzy pre sponzorov kampane, konkurenčné analýzy sponzorov kampane, to znamená údaje, ktoré sú spracované v jednotlivých mesačných Monitoringoch reklamných kampaní, správca dane zistil, že spoločnosť TNS Slovakia, s. r. o., ako zhotoviteľ mala uzatvorenú Zmluvu o dielo zo dňa 02. 01. 2014 s objednávateľom MAEDA, s. r. o., s mesačnou fakturáciou vo výške 5 000,00 eur (základ dane to znamená výšku nákladov) a DPH. U objednávateľa služieb, spoločnosti MAEDA, s. r. o., zistil ďalšie náklady za mediálny monitoring kampaní GOOD ANGELS KOŠICE a ZOBER LOPTU, NIE DROGY, a to za mesiac júl 2014 vo výške základu dane 43 538,00 eur od deklarovaného dodávateľa MARIVIA, s. r. o., to znamená vo fakturácii medzi deklarovanými dodávateľmi je vznik a nárast fiktívnych výkonov v tejto časti o 870 %. V ďalších deklarovaných obchodných vzťahoch bola táto fiktívna fakturácia ďalej prenesená na spoločnosti MILMANN marketing, s. r. o., 3pple, s. r. o., PARTNER BARTER NET, s. r. o., SALVADOR, s. r. o. a MEH-MER, s. r. o. a tvorí výšku základu dane 48 905,00 eur. Na druhej strane spoločnosť MARIVIA, s. r. o., si vyrovnala deklarovanú vzniknutú daňovú povinnosť zaúčtovanými dodávateľskými faktúrami, ktoré mala vyhotoviť spoločnosť STYLSTAV, s. r. o. Týmto spôsobom si spoločnosti v reťazci platiteľov DPH vyhotovovaním faktúr na fiktívne plnenia vyrovnávali vzniknutú daňovú povinnosť odpočítaním dane a zároveň sa umelo navyšovala reálna hodnota deklarovaných služieb reklamy a monitoringu reklamy jednotlivých projektov, to znamená základ dane a daň z dodania služieb. Dodávatelia žalobcu nevykonávali služby súvisiace s reklamnými projektmi sami, preto bolo odôvodnené zisťovanie, kto mal tieto súvisiace služby subdodávateľský reálne vykonať a dodať. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vykonaného vyrubovacieho konania správca neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane v zdaňovacom období mesiac júl 2014 podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH od v bode 6 odôvodnenia rozsudku špecifikovaných dodávateľov služieb v celkovej sume 84 304,10 eur.
8. V ďalšom vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie správca dane na základe záverov odvolacieho správneho orgánu, uvedených v rozhodnutí zo dňa 03. 03. 2017, doplnil dokazovanie v naznačenom smere (dôkazy a zistenia sú premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného na str. 20 až 25) a dňa 06. 11. 2017 v poslednej zápisnici vo vyrubovacom konaní po vrátení rozhodnutia na ďalšie konanie a rozhodnutie oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami. Podľa vyjadrenia žalobcu k týmto skutočnostiam, závery daňového úradu sú nepresné, založené na neúplne zistenom skutkovom stave. Tento zároveň vzniesol námietku zaujatosti podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku a žiadal, aby správca dane zabezpečil všetky zmluvy a ich dodatky medzi spoločnosťou MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o. a jej odberateľmi, na základe ktorých boli vystavované jednotlivé faktúry. Správca dane doplnenie dokazovania v uvedenom smere nepovažoval za potrebné s tým, že pre jeho záver je dôležité, že predmet dodania pre projekty ZOBER LOPTU, NIE DROGY a GOOD ANGELS je definovaný na faktúrach a za vyhotovenie faktúry zodpovedá platiteľ, ktorý služby dodal inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe a vyhotovil faktúru ako osoba povinná vyhotoviť faktúru podľa § 72 zákona o DPH. Rozhodujúce skutočnosti pre prijatie záveru z vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zhrnul nasledovne:
- „ objednávatelia reklamy GOOD ANGELS, s. r. o. a Občianske združenie ZOBER LOPTU, NIE DROGY uzatvorili zmluvy o zabezpečení reklamy a predaji reklamných práv so spoločnosťou INFINITI MEDIA, spol. s. r. o. (MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o.), ktorá bola v kontrolovanom období u obidvoch mediálnych kampaní GOOD ANGELS KOŠICE a ZOBER LOPTU, NIE DROGY zároveň „hlavným reklamným partnerom A“. Tento realizátor reklamy je príjemcom nákladov na reklamu v plnom rozsahu a tento reklamný partner zároveň vykonal fakturáciu ďalším reklamným partnerom zhruba na úrovni deklarovaných nákladov na realizáciu reklamy,
- objednávateľ reklamy GOOD ANGELS, s. r. o., je personálne prepojenou osobou cez spoločníka alebo konateľa spoločností, ktoré boli priamo klientmi mediálnych spoločností na Slovensku (rozhlas, televízia, printové spoločnosti) a to so spoločnosťami PARTNER BARTER NET, s. r. o., a DANNAX, spol. s r. o.,
- spoločnosti PARTNER BARTER NET, s. r. o. a DANNAX, spol. s r. o. majú priame obchodné vzťahy (zmluvy, faktúry) s objednávateľmi reklamy - subjektmi reklamy GOOD ANGELS, s. r. o. a Občianske združenie ZOBER LOPTU, NIE DROGY,
- dodávateľom reklamnej kampane bol kontrolovaný daňový subjekt Service Creativ, s. r. o., Košice, ktorý vykonáva svoju ekonomickú činnosť na mieste, kde sa sústreďuje činnosť aktívne zúčastnených spoločností - Werferova 3, Košice,
- daňový subjekt prehlásil, že spoločnosti zúčastnené na realizácii reklamných kampaní nepozná, okrem základných šiestich dodávateľov a rovnako nemal priame obchodné vzťahy so spoločnosťami PARTNER BARTER NET, s. r. o. a DANNAX, spol. s r. o.“
9. Správca dane konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že pri tak rozsiahlej a dlhodobo trvajúcej mediálnej kampani hlavný realizátor kampane Service Creativ, s. r. o., mal vedomosť o spôsobe a realizácii hlavných prvkov tejto kampane, ktorým je mediálny priestor, ktorý zabezpečovali spoločnosti PARTNER BARTER NET, s. r. o. a DANNAX, spol. s r. o., mal vedomosť o priamom personálnom prepojení na objednávateľa reklamy GOOD ANGELS, s. r. o. a ako realizátor mediálnych kampaní tiež mohol a mal mať vedomosti o tom, akým spôsobom sa realizuje predmetná kampaň, o ekonomickej efektívnosti a nákladoch na realizované reklamné kampane v porovnaní s fakturovanými nákladmi na kampaň a ich posúdenie oproti dodávateľským faktúram, ktoré eviduje vo svojom účtovníctve a ktoré mali vyhotoviť v bode 6 odôvodnenia rozsudku uvedení dodávatelia. Na základe posúdenia deklarovaných fakturačných vzťahov v reťazci dodávateľov a subdodávateľov, výsledkov daňovej kontroly a vykonaného vyrubovacieho konania správca dane neuznal právo platiteľa na odpočítanie dane v zdaňovacom období mesiac júl 2014 podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.
10. Žalovaný citujúc príslušné, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia, vyhodnotiac dôvody odvolaním napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, zamerané na preverenie splnenia podmienok odpočítania dane a postupoval v súlade s § 3 a § 24 Daňového poriadku. V tejto súvislosti poukázal na to, že vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, tento vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaný tovar a služby žalobca prijal od spoločností uvedených na dokladoch, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Dôkazy hodnotil v súvislostiach a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Daňovou kontrolou zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, vykonal rozsiahle dokazovanie a počas daňovej kontroly získal dostatočné množstvo dôkazov nielen od žalobcu, ale aj od jeho dodávateľov a odberateľov. Rozsiahlym dokazovaním zistil odberateľsko - dodávateľské reťazce, ktoré podrobne špecifikoval, pričom tento postup má oporu v záveroch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedených v rozsudku sp. zn. 3 Sžf/24/2012, v zmysle ktorých je správca dane oprávnený v prípade pochybností (a tie v danom prípade boli opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec.
11. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípadne dôvod, pre ktorý správca dane neuznal nárok daňového subjektu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov služieb MA ADVISORS, s. r. o., SALVADOR, s. r .o., ADAM'S Consulting, s. r. o., 3pple, s. r. o., CERUM, s. r .o., a MILMANN marketing, s. r. o., bol ten, že kontrolné zistenia spochybnili, že predmetné služby boli dodané práve uvedenými spoločnosťami tak, ako to ďalej konkretizoval na str. 28 a 29 odôvodnenia svojho rozhodnutia, ktoré korešponduje s odôvodnením rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo žalovaným preskúmavané.
12. Reagujúc na odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa správcom dane konštatovaného personálneho prepojenia zúčastnených spoločností, uviedol, že žalobca vykonáva svoju činnosť na adrese Pražská 2, Košice, pričom z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v čase začatia daňovej kontroly žalobca vo svojej písomnej odpovedi zo dňa 18. 11. 2014 uviedol, že po oznámení nového termínu daňovej kontroly, budú všetky doklady a písomnosti pripravené v kancelárskych priestoroch spoločnosti na adrese Werferova č. 3, Košice, kde spoločnosti, aktívne zúčastnené na realizácii predmetných mediálnych reklamných kampaní, vykonávajú svoju ekonomickú činnosť resp. iným spôsobom využívajú priestory na uvedenej adrese, a to žalobca ako kancelárske priestory; MEDIA IMPACT SOLUTIONS, s.
r. o. - na zmluvách a faktúrach túto adresu uvádza ako svoje sídlo; Občianske združenie ZOBER LOPTU NIE DROGY ako kancelárske priestory; GOOD ANGELS, s. r. o., ako kancelárske priestory; DANNAX, spol. s r. o. ako doručovacia adresa a PARTNER BARTER NET, s. r o., ako doručovacia adresa, čo podľa jeho názoru vytvára predpoklad priamej obchodnej spolupráce zúčastnených subjektov bez účasti zistených nekomunikujúcich spoločností, ktoré nepreukazujú vykonávanie ekonomickej činnosti a pri minimálnych mesačných nákladoch. Poukázal tiež na to, že z výpisu z obchodného registra SR je zrejmé, že spoločnosti DANNAX, spol. s r. o., GOOD ANGELS, s. r. o. (do 07. 05. 2014 DANNAX ŠPORT, spol. s r. o.) a PARTNER BARTER NET, s. r. o. sú personálne prepojené cez osobu B.. N. C.. Vzhľadom na uvedené považoval túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.
13. K námietke žalobcu, že dôkazy zabezpečené správcom dane počas vyrubovacieho konania, nakoľko ich nenavrhol daňový subjekt sú v celom rozsahu nezákonné a preto nepoužiteľné ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia, žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku, keď sa zaoberal pripomienkami žalobcu, uvedenými vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a riadil sa aj právnym názorom odvolacieho orgánu, uvedenom v jeho rozhodnutí zo dňa 03. 03 2017, v ktorom odvolací orgán v prípade potreby nariadil správcovi dane zaobstarať ďalšie dôkazy pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu veci so zameraním na vyhodnotenie všetkých dôkazov.
14. K námietke žalobcu, týkajúcej sa neodôvodnených prieťahov vo vyrubovacom konaní uviedol, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100394061/2017 zo dňa 03. 03. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 03. 2017 bolo prvostupňovému orgánu postúpené dňa 22. 03. 2017 a Finančné riaditeľstvo SR listom zo dňa 10. 05. 2017 predĺžilo lehotu na rozhodnutie o 180 dní. Správca dane vydal napadnuté rozhodnutie v predĺženej lehote rozhodnutie dňa 15. 11. 2017, preto aj táto námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná.
15. Včas osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 09. 04. 2018 podanou správnou žalobou zo dňa 06. 04. 2018, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
16. Zhodne ako v podanom odvolaní poukázal na to, že správca dane nepostupoval v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku, pretože tento nebol, vychádzajúc z jeho záveru o tom, že žalobca v písomnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole neuviedol žiadne zásadné pripomienky a nepredložil ani nové dôkazy, oprávnený vykonávať akékoľvek dokazovanie vo veci. Uvedeným postupom správca dane prekročil svoje právomoci a odňal tak žalobcovi ako daňovému subjektu možnosť využiť v plnej miere oprávnenia, ktoré môže uplatňovať iba v rámci daňovej kontroly. Správca dane si uvedeným postupom de facto umelo a v rozpore so zákonom predĺžil zákonnú lehotu výkonu daňovej kontroly. Keďže žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy ani na základe výzvy správcu dane ani do ukončenia vyrubovacieho konania, bolo povinnosťou správcu dane vydať do 15 dní od spísania zápisnice rozhodnutie, pričom správca dane tak neučinil, ale vykonal vo veci ďalšie dokazovanie. Naopak, žalobcom navrhovaný dôkaz (zabezpečenie predmetných zmlúv, ktoré boli podkladom vykonanej fakturácie medzi BLUE LINE SOLUTIONS, s. r. o. v likvidácii a jej odberateľmi) odmietol vykonať ako nepotrebný i napriek tomu, že podľa jeho názoru bez dôkladného oboznámenia sa zo samotnými zmluvami nie je možné dospieť k záveru, čo bolo predmetom činnosti dodávateľa a teda nie je možné zistiť ani to, či táto činnosť bola riadne a včas vykonaná a prináleží za ňu nárok na dohodnutú odmenu. Pri absencii uvedených dokladov považoval za vylúčené, aby správca dane vykonal akékoľvek hodnotenie opodstatnenosti fakturácie, reálnosti dodania služieb (tieto správca dane vyhodnotil ako fiktívne) ako aj totožnosti dodaných služieb v rámci reťazca dodávateľov. Týmto postupom došlo k porušeniu § 24 Daňového poriadku. Žalobca v uvedenej súvislosti konštatoval, že správca dane mal možnosť vykonávať dokazovanie v rámci daňovej kontroly, túto mal vykonať riadne, úplne a v zákonnej lehote, je preto v rozpore s doslovným znením ale aj so zmyslom ustanovení upravujúcich vyrubovacie konanie, aby v tomto konaní správca dane zabezpečoval z vlastnej iniciatívy ďalšie dôkazy. Akékoľvek dôkazy zabezpečené správcom dane počas
vyrubovacieho konania, nakoľko ich nenavrhol daňový subjekt, považuje žalobca za nezákonné a preto nepoužiteľné ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
17. S poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 Daňového poriadku sa nestotožnil so stanoviskom žalovaného, že správca dane postupoval legitímnym spôsobom, keď dňa 27. 04. 2017 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci z dôvodu potreby zistenia ďalších dokladov, ich posúdenia a vyhodnotenia, čomu žalovaný mal vyhovieť dňa 10. 05. 2017 s tým, že jeho zrušujúce rozhodnutie zo dňa 03. 03. 2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 03. 2017, správcovi dane bolo postúpené dňa 22. 03. 2017, od ktorého dátumu žalovaný počítal zákonné lehoty, v rámci ktorých mal správca dane rozhodnúť, pretože rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 13. 03. 2017 a toto rozhodnutie bolo posielané na vedomie aj správcovi dane. Nakoľko proti nemu nebolo prípustné odvolanie, správca dane mal konečné rozhodnutie k dispozícii najneskôr dňa 13. 03. 2017 a práve tento dátum považuje žalobca za rozhodujúci pre ďalšie plynutie lehôt. Od 13. 03. 2017 do 27. 04. 2017 však správca dane nevykonal žiaden úkon vo vyrubovacom konaní a vo veci ostal nečinný a až na 44-ty deň lehoty správca dane žiadal žalovaného o predĺženie lehoty, nakoľko je zrejmé, že z dôvodu svojej doterajšej nečinnosti nebude schopný vo veci vydať rozhodnutie v zákonnej lehote. V danom prípade nešlo o mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu, ktoré by v zmysle § 65 odôvodňovali predĺženie lehoty na rozhodnutie. Žalobcovi ani nie je zrejmé, na základe čoho bola táto lehota predĺžená o 180 dní. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 15. 11. 2017, čo je 247 dní od začatia konania. Správca dane tak presiahol zákonnú a následne predĺženú lehotu o 7 dní. Týmto postupom bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces. Nezákonný postup štátneho orgánu nemôže byť podkladom pre jeho „zákonné“ rozhodnutie.
18. V žalobe sa zaoberal odpočítaním dane vo vzťahu k jednotlivým jeho dodávateľom a nestotožnil sa so závermi správcu dane i žalovaného, že faktúry boli vystavované na to isté plnenie a bez ekonomického opodstatnenia, pretože tento vyplýva z absolútneho nepochopenia alebo bagatelizovania uvedených obchodných prípadov. Žalobca si u svojho dodávateľa neobjednal iba samotné umiestnenie reklamy, ale jej čo najefektívnejšie umiestnenie, čo následne odkontroloval nezávislým monitoringom. Pridaná hodnota takto poskytnutej služby oproti samotnému predaju reklamného priestoru tak spočíva práve vo výbere najvhodnejšieho média a času pre umiestnenie konkrétnej reklamy. Dodávateľ tak musí zohľadniť určité kritériá a disponovať rozsiahlymi informáciami o sledovanosti, ktoré nie sú v potrebnom rozsahu voľne dostupné a tieto informácie musí vedieť správne vyhodnotiť pre potreby konkrétneho klienta. Informácie o sledovanosti a počúvanosti médií, zabezpečené konkrétnymi spoločnosťami sú predmetom obchodu, tieto sú sprístupňované záujemcom za odplatu, pretože nie sú voľne prístupné v takom rozsahu, aký je nevyhnutný pre správne riadenie reklamnej kampane. Žalobca zakúpil reklamný priestor vrátane know how ohľadne efektívneho umiestnenia reklamy za cenu nižšiu, než je hodnota samotného reklamného priestoru, ktorú by musel vynaložiť, pokiaľ by si chcel reklamný priestor zakúpiť od mediálnych poskytovateľov reklamy pri tak malom objeme. Preto za nesprávny považoval záver správcu dane o neopodstatnenosti dohodnutej kúpnej ceny, ktorá bola stanovená v súlade so základnou definíciou podnikania, teda v záujme dosiahnutia zisku, pričom cenotvorba je výlučne vecou konkrétneho podnikateľa a odzrkadľuje sa v jeho konkurencieschopnosti na trhu. Konštatovanie správcu dane a žalovaného, že v danom prípade sa nejedná o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi, že plnenia nepredstavujú hospodársku činnosť, a že obchodné operácie sú simuláciou, pretože nespôsobili právne následky, nie je založené na vykonanom dokazovaní a s týmto je v hrubom rozpore. Poskytnutie reklamného priestoru je preukázateľne dosledované od zverejnenia reklamy po konečného objednávateľa, pričom každá zo spoločností v reťazi poskytovateľov dosiahla zisk, z ktorého bola do štátneho rozpočtu riadne odvedená DPH. Žalobca považoval za irelevantné pre posúdenie veci vzťahy jeho dodávateľov s ich dodávateľmi, pretože niektoré služby, k dodaniu ktorých došlo medzi týmito subjektmi, si žalobca od svojho dodávateľa ani neobjednal ani nezaplatil a ani mu neboli nikdy fakturované. Žalobca si objednal reklamný priestor v jednotlivých médiách a tento mu bol riadne dodaný a vyúčtovaný. Za neprijateľnú považoval argumentáciu žalovaného, týkajúcu sa uplatnenia príliš nízkej marže. Zdôraznil, že monitoring reklamy v médiách je službou nevyhnutnou pre kontrolu dodávateľov jednotlivých reklamných priestorov, ako aj správnosti ich fakturácie. Každý dodávateľ reklamy spolu s fakturáciou predkladá aj konkrétne podklady, preukazujúce skutočné umiestnenie reklamy v jednotlivých médiách. Okrem celkového monitoringu sa poskytuje aj monitoring pre každého reklamného partnera, vyhodnotenie účinnosti reklamy a postavenia reklamného partnera na trhu. Internetové stránky, na ktoré poukazoval správca dane obsahujú iba základné údaje o sledovanosti alebo čítanosti jednotlivých médií, čo nemá nič spoločné so službami, poskytnutými žalobcovi jeho dodávateľmi. V tejto súvislosti
poukázal na to, že žalovaný má k dispozícii výstupy poskytnuté spoločnosťou 3pple, s. r. o. a tieto si môže porovnať s údajmi na stránke www.median.sk. Pokiaľ žalovaný nevidí rozdiel medzi obsahom a rozsahom poskytnutých údajov alebo nerozumie potrebe zabezpečenia tak detailného monitoringu, je potrebné, aby na uvedenú problematiku pribral odborníka. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že fyzické sledovanie výskytu reklamy je nelogické, pretože akým iným spôsobom je možné odsledovať skutočný výskyt reklamy a reklamného partnera, v konkrétnom čase, jeho dĺžku, opakovanie a pod. v televíznom a rozhlasovom vysielaní a v periodikách než reálnym fyzickým sledovaním daného programu alebo zakúpením konkrétneho periodika. Spochybnenie dodania služieb, ktoré boli objednané, fakturované a skutočne dodané iba na základe toho, že dodávatelia v danom mesiaci využili služby tretích strán pri dodaní nesúvisiacich služieb, považoval žalobca za právne neudržateľné. Pri dodaní služieb nedochádzalo k ekonomicky neodôvodnenému navyšovaniu ceny. Navýšenie ceny bolo dané tým, že služby umiestnenia reklamy boli poskytované v súlade s cieľom efektívneho a adresného zamerania reklamy.
19. K fakturácii spoločnosti MEDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o., uviedol, že správca dane odvodzuje fiktívnosť dodaných služieb a uzatvorenie akéhosi okruhu fakturácie služieb medzi Service Creativ, s. r. o - MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o. - reklamní partneri mediálnych kampaní s tým, že príjemcami služieb a nákladov vynaložených na mediálnu kampaň GOOD ANGELS KOŠICE a ZOBER LOPTU, NIE DROGY boli v 27 prípadoch reklamní partneri mediálnych kampaní a nie Občianske združenie Zober loptu, nie drogy a Športový klub GOOD ANGELS, s. r. o., bez toho, žeby mal vedomosť o tom, aký bol obchodný vzťah spoločnosti MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o., s jej odberateľmi, teda či reklamné služby boli skutočne dodávané Občianskemu združeniu ZOBER LOPTU, NIE DROGY a Športovému klubu GOOD ANGELS, s. r. o . alebo boli dodávané priamo reklamným partnerom. Vzhľadom na uvedené, považuje závery správcu dane a žalovaného za predčasné a nedôvodné.
20. Žalobca nesúhlasil ani so záverom vo veci konajúcich správnych orgánov o personálnom prepojení spoločností GOOD ANGELS, s. r. o. a spoločností PARTNER BARTER NET, s. r. o., a DANNAX, spol. s r. o., a v tejto súvislosti uviedol, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie sa týka spoločnosti žalobcu, u ktorej žiadne personálne prepojenie nebolo konštatované. Daňový subjekt vykonáva svoju ekonomickú činnosť na adrese svojho sídla, ktorým je Pražská 2, 040 11 Košice, nie na adrese Werferova 3, Košice, ako to nesprávne uviedol správca dane a žalovaný. Všetky služby, ktoré boli daňovému subjektu dodané od jeho dodávateľov, boli dodané riadne a v rozsahu, v akom boli vyúčtované. Všetky uvedené služby boli následne dodané spoločnosti MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o. a ich existenciu považuje za nepochybnú sám správca dane. Žalobca nemá možnosť kontrolovať obchodnú činnosť jeho dodávateľov vo vzťahu k tretím subjektom a takáto povinnosť mu nevyplýva ani zo zákona.
21. Rozhodnutia vo veci konajúcich orgánov verejnej správy považoval žalobca za svojvoľné, arbitrárne a neodôvodnené, ich výklad právnej normy za ústavne nesúladný a spôsob jej použitia na daný prípade za odporujúci obsahu a zmyslu právnej normy. Zdôraznil, že v rámci dokazovania nebolo pochybné, že dodávateľské faktúry daňového subjektu odrážajú skutočné reálne plnenie, ktoré bolo správcovi dane nespochybniteľne preukázané. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil názor, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy tovarov a služieb u iných subjektov pred ich dodaním daňovému subjektu, a to za predpokladu, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, avšak dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodanú službu alebo tovar vyrobil alebo ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi.
22. V písomnom vyjadrení zo dňa 28. 06. 2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, považujúc žalobné námietky žalobcu za neopodstatnené. Stručne opísal zistený skutkový stav veci a reagujúc na námietky žalobcu, obsiahnuté v správnej žalobe uviedol, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno- právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti
daňového subjektu. Poukázal na ciele daňovej kontroly, ktorými je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Zdôraznil, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym a v tejto súvislosti upriamil pozornosť na nevyhnutnosť preukázania skutočností, deklarovaných na predložených faktúrach daňovým subjektom, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje a ktorý musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.
23. Žalovaný uviedol, že v danom prípadne dôvod, pre ktorý správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona čo DPH z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov služieb bol ten, že kontrolné zistenia preukázali, že predmetné služby neboli dodané práve uvedenými spoločnosťami a zopakoval zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že správca dane vykonaným dokazovaním, v ktorom nepožadoval, aby žalobca prevzal zodpovednosť za zabezpečenie úplnosti dokazovania, dospel k jednoznačnému záveru, že deklarované zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako bolo deklarované predloženými faktúrami. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Dôkladne sa zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú s námietkami uvedenými v podanej žalobe. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery, týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o DPH považoval za vecne správne a súladné tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a práva žalobcu neboli porušené.
24. Podaním, doručeným súdu dňa 04. 10. 2018, žalobca oznámil, že celá dlžná suma, vyrubená napadnutým rozhodnutím, bola správcovi dane uhradená.
25. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobca žalobcu dôvodná nie je.
26. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na základe oznámenia správcu dane zo dňa 07. 11. 2014, doručeného žalobcovi dňa 14. 11. 2014, bola u žalobcu dňa 28. 11. 2014 začatá daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2014, o výsledku ktorej bol dňa 05. 11. 2015 vyhotovený protokol č. 21186684/2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 16. 11. 2015 spolu s výzvou, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole v určenej lehote vyjadril, resp. označil alebo predložil doklady preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Uvedeným dňom bola daňová kontrola ukončená a dňom 17. 11. 2015 začalo vyrubovacie konanie.
27. Z obsahu citovaného protokolu vyplýva, že žalobca v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie mesiac júl 2014 vykázal dodanie služieb v tuzemsku v základnej sadzbe dane: základ dane 491 859,46 eur, daň 98 371,89 eur, z čoho pre odberateľa v tuzemsku - MÉDIA IMPACT SOLUTION, s r. o., Brezno predstavovalo dodanie služieb reklamy vo výške základu dane 489 900,00 eur a DPH 20% v sume 97 980,00 eur na základe vydaných odberateľských faktúr a na základe zistených zmlúv z obchodných vzťahov - zmluvy zo dňa 23. 12. 2013 a dodatku č. 6 zo dňa 20. 06. 2014 s predmetom dodania - realizácia reklamy a médií, produkt: ZOBER LOPTU, NIE DROGY a dodanie služieb nájmu hnuteľného majetku - prenájom motorových vozidiel vo výške základu dane 1 959,46 eur a DPH v základnej sadzbe dane 391,89 eur pre odberateľa GOOD ANGELS, s. r. o., Nová Ľubovňa. Súpis vydaných odberateľských faktúr pre odberateľa MÉDIA IMPACT SOLUTION, s. r. o., je špecifikovaný na str. 14 rozhodnutia správcu dane zo dňa 15. 11 2017. Zároveň z neho vyplýva, že správca dane sa zaoberal reálnosťou dodania služieb v nadväznosti na prijatie služieb v tuzemsku na vykázané dodanie
služieb platiteľa v zdaňovacom období mesiac júl 2014 a zistil, že služby reklamy boli uskutočnené a dodané a podľa monitoringu reklamných kampaní jednotlivých projektov, odberateľ MÉDIA IMPACT SOLUTION, s. r. o., je hlavným reklamným partnerom „A“ produktov ZOBER LOPTU NIE DROGY a GOOD ANGELS KOŠICE.
28. Z citovaného protokolu tiež vyplýva, že žalobca si v podanom daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie 2014 uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške celkom 94 097,28 eur z nákupu tovaru a služieb v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH od dodávateľov MA ADVISORS, s. r. o., Košice, SALVADOR, s. r. o., Trenčín, ADAM'S Consulting, s. r. o., Košice, 3pple, s. r. o., Víťaz, CERUM, s. r. o., Košice a MILMANN marketing, s. r. o., Košice. Prehľad odpočítania dane z nákupu tovaru a služieb podľa deklarovaných dodávateľov je vrátane špecifikácie predmetu dodania uvedený na str. 15 rozhodnutia správcu dane zo dňa 15. 11. 2017 tak, ako bol premietnutý aj v bode 6 odôvodnenia rozsudku. Správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočítanie DPH, ktorý si uplatnil na základe faktúr vystavených uvedenými dodávateľmi, pretože v konaní na základe rozsiahleho dokazovania (vrátane dokazovania zameraného na dodávateľov žalobcu a ich subdodávateľov tak, ako boli špecifikovaní v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane zo dňa 15. 11 2017) nebolo preukázané, žeby jeho dodávateľom a ich subdodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, v dôsledku čoho žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v zmysle § 49 ods. 1 citovaného zákona, t. j. v konaní nebolo preukázané dodanie tovarov, resp. služieb dodávateľmi, deklarovanými na predmetných faktúrach.
29. V písomnom vyjadrení k protokolu zo dňa 04. 12. 2015 žalobca vyslovil svoj nesúhlas so závermi správcu dane, obsiahnutými v citovanom protokole majúc za to, že v predmetnej súvislosti predložil všetky jemu dostupné doklady, z obsahu ktorých vyplýva, že predmetné služby žalobcovi dodávateľskými spoločnosťami dodané boli. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že dodávatelia žalobcu ako aj ich subdodávatelia realizovali zdaniteľné plnenia na základe uzavretých zmlúv tak, ako boli obsiahnuté v administratívnom spise a ako na ne v rámci vykonávania dôkazov poukazoval. Podľa jeho názoru správcom dane prezentované skutkové zistenia a právne úvahy nie sú postačujúce na záver o tom, žeby sa dodanie reklamných služieb v bode 6 odôvodnenia rozsudku uvedenými dodávateľmi podľa sporných faktúr nepreukázalo. Protokol označil ako vykonštruovaný, posúdený neodborne, zaujato, plný nepresností a protirečivých tvrdení. Namietal zaujatosť zamestnanca správcu dane p. R. pri výkone daňovej kontroly z dôvodu jej arogantného vystupovania a „vystupovania z pozície sily“. Zaoberal sa konaním správcu dane v súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom pred výkonom daňovej kontroly, jeho predložením dokladov na základe žiadosti správcu dane o zapožičanie dokladov zo dňa 08. 10. 2014 a nemožnosťou predloženia dokladov pre výkon daňovej kontroly z dôvodu, že tieto už boli správcovi dane pred začatím daňovej kontroly predložené pod inou spisovou značkou. Úradný záznam zo dňa 18. 11. 2014, ktorý mal vyhotoviť správca dane na základe telefonického rozhovoru považoval za falošný a vymyslený. Poukázal však na telefonický kontakt so zamestnancom pani R. „za prítomnosti svedka“ po obdŕžaní výzvy na vyjadrenie sa k protokolu, bez uvedenia dňa, mena svedka a telefónneho čísla, z ktorého sa telefonický rozhovor uskutočnil, pri ktorom jej mali byť oznámené skutočnosti, pre ktoré požadované doklady pre výkon kontroly predložiť nemôže, čo menovaná zamestnankyňa správcu dane ignorovala. Uviedol, že predmetné doklady, ktorých vrátenie požadoval práve pre účely ich predloženia k daňovej kontrole mu boli vrátené až dňa 11. 03. 2015 s tým, že neboli úplné, čo namietal, avšak B.. R. tvrdila, že chýbajúce doklady žalobca správcovi dane ani nepredložil, čo je v rozpore s obsahom protokolu o odovzdaní dokladov, zo dňa 11. 03. 2015, z ktorého vyplýva, že niektoré doklady si správca dane ponecháva. V písomnom vyjadrení k protokolu sa žalobca zaoberal porušením práva, vyplývajúceho mu z (§ 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku) a uviedol, že v záverečnom protokole sú uvedené názvy spoločností, ktoré konateľ spoločnosti vôbec nepozná, nikdy s nimi nespolupracoval a nevidí súvis medzi spoločnosťou žalobcu a uvedenými subjektmi, pričom k žiadnemu prejednávaniu s jeho obchodnými partnermi prizvaný nebol.
30. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20. 06. 2016 vyplýva, že žalobca zotrval na svojom vyjadrení k protokolu zo dňa 04. 12. 2015 a žiadal o vysvetlenie obchodného súvisu medzi spoločnosťami, ktoré nepozná a projektmi, ktoré dané spoločnosti vykonávajú. Odmietol oboznámenie s ďalšími skutočnosťami, neuvedenými v predmetnom protokole, ktoré správca dane zistil až v priebehu vyrubovacieho konania a žiadal, aby bol s uvedenými skutočnosťami oboznámený písomnou formou, čomu bolo vyhovené a dňa 27. 07. 2016 mu bolo doručené podanie zo dňa 21. 07. 2016, obsah ktorého
tvorili správcom dane v priebehu vyrubovacieho konania zistené skutočnosti, ktoré boli premietnuté na str. 51 - 52 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane.
31. V písomnom vyjadrení zo dňa 01. 08. 2016 žalobca zdôraznil, že s dodávateľmi svojich dodávateľov a ich subdodávateľmi nikdy neprišiel do styku, nespolupracoval s nimi a týchto nedokáže ovplyvniť. Podľa jeho názoru správca dane nepoprel, že reklama produktov GOOD ANGELS KOŠICE a ZOBER LOPTU NIE DROGU bola realizovaná. K uvedeným produktom neeviduje žiadnu reklamáciu alebo nespokojnosť zákazníka a keďže mu faktúry za uvedené produkty boli uhradené v plnom rozsahu, je potrebné brať produkt ako celok pri jeho odovzdaní jeho odberateľovi spoločnosti MÉDIA IMPACT SOLUTION, s. r. o.
32. Dňa 08. 11. 2016 správca dane spísal so žalobcom poslednú zápisnicu vo vyrubovacom konaní. V priebehu ústneho pojednávania požiadal žalobcu o vyjadrenie, či na základe obchodných vzťahov a realizovanej reklamy produktov GOOD ANGELS KOŠICE a ZOBER LOPTU NIE DROGY za mesiac júl 2014 vie uviesť, ktorý z jeho priamych dodávateľov služieb, ktorých správca dane zistil z predložených zmlúv z obchodných vzťahov a následne zaúčtovaných dodávateľských faktúr (v protokole uvedený prehľad na strane 15) bol priamo objednávateľom reklamy v televíznych médiách a objednávateľom v printových médiách. Konateľ žalobcu nevedel uviesť, kto bol priamym objednávateľom s tým, že obchodný vzťah je medzi spoločnosťou žalobcu a jej dodávateľmi na základe predložených zmlúv a dodatkov, čo je predmetom ich obchodného tajomstva. Zároveň uviedol, že so spoločnosťami DANNAX, spol. s r. o., Nová Ľubovňa a PARTNER BARTER NET, s. r. o., Nová Ľubovňa na danom projekte nespolupracoval. Žalobca bol správcom dane oboznámený o tom, že správca dane sa podrobne zaoberal výsledkami daňových kontrol za obdobie mesiac júl 2014 u daňových subjektov, ktoré kontrolovaný daňový subjekt podľa jeho vyjadrenia nepozná (MAEDA, s. r. o., Košice; MARIVIA, s. r. o., Košice; MA ADVISORS, s. r. o., Košice; MA POORS MARKETING, s. r. o., Košice), o čom bol dňa 16. 06. 2016 a dňa 25. 10. 2016 spísaný úradný záznam. Žalobca podľa predloženého výpisu odchádzajúcich telefonických hovorov z telefónneho čísla XXXX XXX XXX za obdobie od 15. 11. 2014 do 14. 12. 2014 správcovi dane v priebehu ústneho pojednávania preukazoval, že ním namietaný telefonický rozhovor dňa 18. 11. 2014 sa neuskutočnil, s čím správca dane nesúhlasil, avšak pripustil jeho uskutočnenie z iného telefónneho čísla s tým, že jeho obsah bol v úradnom zázname zaznamenaný správne a tento korešponduje s obsahom ich telefonického rozhovoru zo dňa 14. 11. 2014. Žalobca na žiadosť správcu dane uviedol, že sa dokáže vyjadriť k obchodným zmluvám, k dodatkom obchodných zmlúv, uzavretých medzi ním a jeho dodávateľmi reklamného priestoru vo všetkých uvedených médiách a ktorí vykonávali pre jeho spoločnosť monitoring reklamy, grafické a kreatívne návrhy, ako aj k zmluve, ktorú uzavrel s odberateľom MÉDIA IMPACT SOLUTION, s. r. o., s tým, že ku všetkým uvedeným spoločnostiam boli predložené zmluvy, dodatky k zmluvám a faktúry a zároveň bola doložená prezentácia vykonania všetkých fakturovaných úkonov, ktoré boli v mediálnom priestore prezentované. Zároveň bol predložený spracovaný komplexný monitoring, kde je všetko detailne rozpísané a je možné si to overiť v jednotlivých médiách. K spoločnostiam, ktoré boli dodávateľmi jeho dodávateľov sa nedokázal vyjadriť. Správca dane vzal do úvahy všetky predložené účtovné a obchodné doklady. Z obsahu tejto zápisnice tiež vyplýva, že správca dane skúmal, či na základe týchto predložených dokladov vie žalobca preukázať reálnosť poskytnutých služieb spojených s reklamou s tým, že samotné vyhotovenie faktúr, obchodných zmlúv a deklarované úhrady nepreukazujú ešte skutočný obsah právneho úkonu. Realizáciu reklamných kampaní GOOD ANGELS KOŠICE a ZOBER LOPTU NIE DROGY v mesiaci júl 2014 nepoprel. Žalobca nenavrhol nové dôkazy preukazujúce dodanie služieb s vplyvom na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca nesúhlasil s obsahom zápisnice z dôvodu, že správca dane neodpovedal na otázku, aké dôkazy mu majú byť predložené, aby si splnil dôkaznú povinnosť, čo uviedol aj do tejto zápisnice.
33. Dňa 22. 11. 2016 vydal správca dane rozhodnutie č. 104343963/2016, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH v sume 84 304.10 eur za zdaňovacie obdobie mesiac júl 2014. Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 12. 12. 2016 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutím zo dňa 03. 03. 2017, č. 100394061/2017, napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatočne odôvodnený záver, lebo popis zistených skutočností správcu dane uvedený v odôvodnení rozhodnutia považoval za nepostačujúci na vyslovenie záveru o porušení ustanovení § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správcovi dane uložil povinnosť posúdiť a vyhodnotiť všetky doklady, dôkazy, ktoré musia byť zabezpečené v súlade so zákonom, prípadne zaobstarať ďalšie dôkazy pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu veci so zameraním na vyhodnotenie všetkých dôkazov.
34. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie dožiadaním zo dňa 24. 03. 2017, adresovaným Daňovému úradu Bratislava ako miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu BLUE LINE SOLUTIONS, s. r. o. v likvidácii, Bratislava - mestská časť Ružinov, zameraným na zistenie skutočností týkajúcich sa deklarovaného prijatia služieb v období mesiac júl 2014 od žalobcu, na základe čoho dožiadaný správca dane vykonal dňa 20. 06. 2017 ústne pojednávanie, na ktorom vypočul svedka A.. H. X., - bývalého konateľa spoločnosti a za prítomnosti žalobcu spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, z obsahu ktorej vyplývajú skutočnosti tak, ako boli premietnuté v rozhodnutí správcu dane zo dňa 15. 11. 2017 na str. 55 a 56. Menovaný svedok uviedol, že spoločnosť BLUE LINE SOLUTIONS, s. r. o. v likvidácii, (od 22. 02. 2014 do 26. 09. 2016 MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o.,) vykonávala ekonomickú činnosť v oblasti zabezpečovania mediálnych, marketingových a reklamných kampaní, v mesiaci júl 2014 sa uskutočňovali zdaniteľné obchody, spolupráca prebiehala v predchádzajúcich a pokračovala aj v následných mesiacoch a tieto kampane boli objednané, vyrobené a dodané. Predmetom zdaniteľných obchodov podľa uzavretej zmluvy a jej dodatku boli reklama v SK televíziách, rádio reklama, print reklama, web reklama, LCD reklama, kreatíva a návrh, produkcia a výroba, monitoring a analýza (Športový klub GOOD ANGELS, Košice) a televízna reklama v SK televíziách, rádio reklama, print reklama, web reklama, kreatíva a návrh, produkcia a výroba, monitoring a analýza („Zober loptu, nie drogy“). Išlo o konkrétnu realizácia mediálnych kampaní a ich výrobu, pričom spoločnosť MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o., konkrétne realizáciu nevykonávala, mala subdodávateľa - spoločnosť Service Creativ, s. r. o. Spoločnosť MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o., zabezpečovala získanie klientov, komunikáciu s klientom, marketing kampane (predmet kampane, na čo je zameraná kampaň). Po ukončení kampane dostal klient odpočet, to znamená informácie o sledovanosti, koľko minút, v akej relácii a pod. Svedok uviedol, že konkrétnym odberateľom predmetných služieb bolo OZ ZOBER LOPTU, NIE DROGY a športový klub GOOD ANGELS, s. r. o., Košice a zároveň uviedol, že zmluvy boli predložené správcovi dane likvidátorom. Súčasťou odpovede na dožiadanie sú odberateľské faktúry, ktoré za služby reklamy v mesiaci júl 2014 vyhotovil Service Creativ, s. r. o., Košice pre MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o., Brezno a Dodatky č. 6 a 7 k zmluve o exkluzívnej spolupráci z 23. 12. 2013 medzi objednávateľom MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o., Brezno a dodávateľom Service Creativ, s. r. o., Košice. Dožiadaný daňový subjekt BLUE LINE SOLUTIONS, s. r. o., v likvidácii nepredložil faktúry vyhotovené pre svojich ďalších odberateľov a ani zmluvy z týchto nadväzujúcich obchodných vzťahov.
35. Správca dane požiadal nadriadený správny orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia žiadosťou zo dňa 27. 04. 2017, ktorej bolo vyhovené a lehota bola predĺžená o 180 dní, ako to vyplýva z podania FR SR zo dňa 10. 05. 2017, o čom bol žalobca upovedomený podaním zo dňa 11. 05. 2017, doručeným jeho právnemu zástupcovi dňa 15. 05. 2017.
36. Na základe výzvy správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04. 07. 2017 adresovanej spoločnosti BLUE LINE SOLUTIONS, s. r. o., v likvidácii, Bratislava - mestská časť Ružinov, táto dňa 04. 08. 2017 správcovi dane predložila účtovné knihy a doklady za obdobie mesiac júl 2014 a žalobca knihu pohľadávok od 01. 07. 2014 do 31. 07. 2014 s vykázaním stavu k 31. 12. 2014 a odberateľské faktúry v nadväznosti na knihu pohľadávok, o čom bol vyhotovený súpis predmetných odberateľských faktúr.
37. Z poslednej zápisnice o ústnom pojednávaní vo vyrubovacom konaní zo dňa 06. 11. 2017 vyplýva, že žalobca bol oboznámený s konaním správcu dane a so skutočnosťami zistenými na základe vykonaného dožiadania a so skutočnosťami zistenými na základe dokladov predložených na základe výzvy správcu dane spoločnosťou BLUE LINE SOLUTIONS, s. r. o., v likvidácii, Bratislava (do 22. 12. 2016 obchodný názov MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o., do 21. 02. 2014 obchodný názov: INFINITI MÉDIA spol. s r. o.). Žalobca k zisteným skutočnostiam uviedol, že závery daňového úradu sú nepresné, sú založené na neúplne zistenom skutkovom stave, že daňový úrad napriek jeho výslovnej žiadosti nezabezpečil k jednotlivým faktúram vystaveným dodávateľom MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o., pre jeho odberateľov za poskytnuté reklamné služby okrem faktúr žiadne iné dokumenty a odmietol zabezpečiť jednotlivé zmluvy medzi MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o. a jej odberateľmi napriek tomu, že faktúry sa na uvedené zmluvy a jej dodatky výslovne odvolávajú. Bez ich zabezpečenia podľa jeho názoru nie je možné dospieť k záveru o druhu, predmete a rozsahu dodanej služby. Činnosť daňového úradu považoval za jednostranne zaujatú s tým, že tento zabezpečuje iba tie dôkazy, ktoré podporujú jeho prvotnú hypotézu a odmieta zabezpečiť dôkazy, ktoré by mohli prispieť k úplnému a presnému zisteniu skutkového stavu. Zopakoval aj svoju argumentáciu vo vzťahu k zaujatosti zamestnanca správcu dane B.. R.. V zápisnici o ústnom pojednávaní správca dane vyjadril svoje stanovisko a uviedol, že v priebehu
tohto vyrubovacieho konania nezistil nové skutočnosti resp. nové dôkazy, potvrdzujúce dodanie služieb tak, ako to preukazuje kontrolovaný daňový subjekt zaúčtovanými dodávateľskými faktúrami v reťazci platiteľov DPH a zotrval na zistených skutočnostiach tak, ako boli uvedené v protokole o kontrole a rozhodnutí, ktoré bolo FR SR zrušené. Žalobca s týmito závermi daňového úradu nesúhlasil.
38. Dňa 08. 11. 2017 vydal správca dane rozhodnutie o námietke zaujatosti, vznesenej žalobcom voči zamestnankyni B.. K. R., s tým, že menovaná zamestnankyňa z vyrubovacieho konania vylúčená nebola. Rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 10. 11. 2017.
39. Dňa 15. 11. 2017 vydal správca dane rozhodnutie, špecifikované v bode 1 odôvodnenia rozsudku, ktorým žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 84 304,10 eur.
40. O odvolaní žalobcu zo dňa 04. 12. 2017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi, uvedenými v správnej žalobe, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
41. Súčasťou administratívneho spisu sú všetky listinné dôkazy predložené žalobcom v rámci daňovej kontroly, t.j. daňové priznanie, faktúry (odberateľské a dodávateľské), príslušné zmluvy, uzavreté s dodávateľskými spoločnosťami i odberateľmi a ich dodatky, ako aj dôkazy, zabezpečené správcom dane v priebehu administratívneho konania, špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom a ich subdodávateľom (zmluvy s dodatkami, objednávky, faktúry, knihy záväzkov a pod.).
42. Z obsahu uvedených listín vyplývajú skutkové závery tak, ako boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, resp. v protokole o výsledku zistení z predmetnej daňovej kontroly.
43. Na pojednávaní dňa 25. 05. 2022 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe v celom jej rozsahu a z dôvodov v nej uvedených navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Zdôraznil, že žalobca v júli 2014 pôsobil ako reklamná agentúra, ktorej úlohou bolo na základe objednávky spoločnosti MÉDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o., zrealizovať kompletné reklamné kampane - ZOBER LOPTU, NIE DROGY a GOOD ANGELS KOŠICE, ktoré zahŕňali od vypracovania televíznych, rádiových spotov, grafiku, t. j. ako reklama bude vyzerať na billboardoch, v novinách a pod. až po konečné zverejnenie týchto spotov. Podľa jeho názoru správca dane nepochopil princíp uvedeného, pretože ZOBER LOPTU, NIE DROGY a GOOD ANGELS KOŠICE poskytli iba reklamné meno, svoju značku, svoju snahu na trhu, t. j. neboli objednávateľmi reklamy. Oba tieto subjekty mali za sebou bohatú históriu. Žalobca realizoval túto kampaň čiastočne sám, aj prostredníctvom svojich subdodávateľov, pričom tieto vzťahy správcom dane priamo spochybnené neboli. Dodávateľské spoločnosti, s ktorými bol dohodnutý konkrétny rozsah dodania služieb, uzatvorili na tieto dodávky vlastné subdodávateľské zmluvy so spoločnosťami, voči ktorým boli správnymi orgánmi vznesené konkrétne výhrady, pričom tieto subdodávateľské vzťahy žiadnym spôsobom nesúviseli s hlavnou objednávkou medzi žalobcom a jeho dodávateľmi. Sporné činnosti neboli predmetom objednávok medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, pričom žalobca nevie ovplyvniť, do akých vzťahov dodávatelia vstúpia, či tieto subdodávateľské vzťahy budú akýmkoľvek spôsobom súvisieť s hlavným dodaním služieb, ktoré si žalobca objednal a či sa na strane dodávateľa nejedná o zníženie vlastnej daňovej povinnosti. Pokiaľ by tomu tak bolo, je to dôvod na dorubenie dane dodávateľským spoločnostiam a nie nepriznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu žalobcovi. Pokiaľ žalovaný identifikoval reťazec spoločností, od ktorých smerovalo dodanie služieb až po žalobcu, nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie služby. Vychádzajúc z argumentácie žalovaného o fiktívnom dodaní služieb a umelom navyšovaní hodnoty týchto reklamných služieb, žalobca zastáva názor, že dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane by nemalo byť nepreukázanie dodania služby, ale zneužitie práva na odpočítanie dane, čoho dôsledkom je úplne iná pozícia žalobcu a dôkazná situácia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, smerujúce k zneužitiu práva na odpočítanie DPH nekorešponduje s konečným záverom, že nebolo preukázané dodanie služby medzi žalobcom a jeho dodávateľmi. Rozhodnutie je tak nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť.
44. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo správnemu súdu doručené a v jeho zmysle, s poukazom aj na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane navrhla žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že k neuznaniu nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu za predmetné zdaňovacie obdobie došlo z dôvodu porušenia § 49 zákona o DPH, nakoľko dodávateľským subjektom nevznikla daňová povinnosť, žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane. Spochybnené bolo predovšetkým dodanie predmetných služieb dodávateľskými spoločnosťami na základe faktúr, predložených žalobcom správcovi dane.
45. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
46. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
47. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
48. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
49. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
50. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo
51. Podľa ods. 6 cit. zákonného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
52. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
53. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
54. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
55. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
56. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu administratívneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke.
57. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Preto, keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu.
58. Daňová kontrola je jednou z činností správcu dane v rámci prípravy daňového konania. Výsledky daňovej kontroly môžu byť podkladom pre začatie daňového konania. O výsledkoch daňovej kontroly sa spravidla vyhotovuje protokol a vyrubovacie konanie ako druh daňového konania sa začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku). Vyrubovacie konanie je osobitným druhom daňového konania. Za účel vyrubovacieho konania možno považovať zistenie, resp. určenie a následne vyrubenie dane. Výsledkom vyrubovacieho konania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Na vyrubovacie konanie sa podporne použijú všeobecné ustanovenia daňového konania.
59. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v § 2 ods. 3 Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 zákona o DPH formuluje základné všeobecné podmienky nároku platiteľa na odpočet dane. Princíp vzniku nároku na odpočet DPH spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri takých prijatých plneniach, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný iba vtedy, ak obsahuje predpísané náležitosti, je vydaný platiteľom DPH, t. j. konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá spĺňa atribúty platiteľa DPH a údaje v ňom odrážajú skutočnosť. Takýto daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi DPH.
60. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené. Keďže ide o hmotne-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovary a služby, ktoré sú na faktúre deklarované,
boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
61. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena považuje správny súd za potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého o. i. vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pritom ani správcovi dane a ani správnemu súdu nesvedčí právo žalobcovi určovať, aké dôkazy má na preukázanie ním tvrdených skutočností predložiť. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje iba dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní deklarovaného tovaru tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade.
62. Aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 spis. zn. 4Sž/136/1999), vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
63. Správny súd vyhodnotiac vykonané dôkazy, špecifikované tak v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatuje, že v danom prípade správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonaním rozsiahleho dokazovania (aj preverovaním deklarovaných skutočností u spoločností, zapojených do predmetného obchodu) spochybnil vierohodnosť údajov, obsiahnutých v žalobcom predložených dokladoch v súvislosti s uskutočnením predmetných zdaniteľných plnení. Z vykonaných
dôkazov vyplývajú skutočnosti tak, ako boli premietnuté v odôvodnení rozhodnutia správcu dane i žalovaného.
64. V preskúmavanej veci nebolo preukázané naplnenie vecnej a materiálnej stránky práva žalobcu na odpočet DPH za predmetné zdaňovacie obdobie júl 2014 zo sporných faktúr dodávateľov na nich uvedených. Napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal, že od dodávateľov uvedených na faktúrach prijal fakturované zdaniteľné plnenia, resp. že služby boli dodané dodávateľmi a týmto vznikla daňová povinnosť. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že malo by byť v záujme žalobcu ako platiteľa DPH uzatvárať jasné obchodné transakcie tak, aby sa pri ich uzatváraní odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov, overiť si informácie a skutočnosti o tvrdeniach svojich obchodných partnerov z hľadiska zákona o DPH, lebo inak následky nejasných a nekorektných záväzkovo právnych vzťahov pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi sa potom prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce z daňových konaní, vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť, plne pod kontrolou žalobcu a vzhľadom na to, ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. Ak žalobca dokladmi deklaroval, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanými faktúrami realizovali spoločnosti MA ADVISORS, s. r. o., SALVADOR, s. r .o., ADAM'S Consulting, s. r. o., 3pple, s. r. o., CERUM, s. r .o., a MILMANN marketing, s. r. o., resp. ich subdodávatelia, bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi.
65. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vychádzajúc z predmetu vykonávania ekonomickej činnosti žalobcu v kontrolovanom období a podľa predložených dôkazov, predmet dodania sa viazal na reklamné kampane - projekty: ZOBER LOPTU, NIE DROGY a GOOD ANGELS KOŠICE. Spoločnosti GOOD ANGELS, s. r. o. a Občianske združenie ZOBER LOPTU, NIE DROGY uzatvorili zmluvy o zabezpečení reklamy a predaji reklamných práv so spoločnosťou INFINITI MEDIA, spol. s r. o. (MEDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o.), ktorá bola v kontrolovanom zdaňovacom období u oboch mediálnych kampaní zároveň „hlavným reklamným partnerom A“. Objednávateľom služieb reklamy v televíznych, rozhlasových a printových médiách bola spoločnosť PARTNER BARTER NET, s. r. o., a služieb umiestnenia bannerov na internetových stránkach spoločnosť DANNAX, spol. s r. o.
66. Spoločnosti PARTNER BARTER NET, s. r. o. a DANNAX, spol. s r. o. boli súčasťou obchodných reťazcov tak, ako boli špecifikované na str. 28 napadnutého rozhodnutia žalovaného a týmto spôsobom bol vytvorený uzatvorený okruh fakturácie služieb s uplatňovaním práva na odpočítanie DPH na vstupe zúčastnených subjektov Service Creativ, s. r. o. a MEDIA IMPACT SOLUTIONS, s. r. o., ktoré boli reklamnými partnermi predmetných mediálnych kampaní. Do reťazca fakturácie služieb boli zahrnuté nekomunikujúce spoločnosti, čo umožnilo navyšovanie ceny služieb, ktoré sa cez priamych dodávateľov MA ADVISORS, s. r. o., SALVADOR, s. r. o. , ADAM'S Consulting, s. r. o., CERUM, s. r. o. a MILMANN marketing, s. r. o., prejavili vo výške nákladov a v odpočítaní dane u žalobcu.
67. Z výpisu z obchodného registra SR spoločnosti DANNAX, spol. s r. o., GOOD ANGELS, s. r. o. a PARTNER BARTER NET, s. r. o., nepochybne vyplýva personálne prepojenie týchto spoločností cez osobu B.. N. C. a vychádzajúc aj zo zistení správcu dane (bod 8, resp. 12 odôvodnenia rozsudku), je odôvodnené konštatovanie správcu dane i žalovaného, že uvedené vytvorilo predpoklad priamej obchodnej spolupráce zúčastnených subjektov bez účasti zistených nekomunikujúcich spoločností, ktoré nepreukazujú vykonávanie ekonomickej činnosti a pri minimálnych mesačných nákladoch. Vychádzajúc z uvedeného za opodstatnené považuje správny súd aj ďalšie závery žalovaného, vyvodené v uvedenej súvislosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
68. Správny súd považoval za neopodstatnenú námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonného postupu správcu dane v súvislosti s vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní bez návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, pretože správca dane vykonal tieto ďalšie dôkazy reagujúc na námietky žalobcu, obsiahnuté v jeho vyjadrení k protokolu i vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho správneho orgánu v rozhodnutí zo dňa 03. 03. 2017, ktorým bolo zrušené jeho rozhodnutie zo dňa 22. 11. 2016. Dokazovanie bolo vykonané v súlade s citovaným § 24 Daňového poriadku. Po doplnení dokazovania boli so žalobcom spísané posledné zápisnice a následne správcom dane vydané rozhodnutia. Tieto rozhodnutia boli vydané v zákonom stanovenej
lehote, resp. na základe predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaným listom zo dňa 10. 05. 2017 (o 180 dní), ktoré bolo správcom dane i žalovaným posúdené správne. Aj keby došlo k vydaniu rozhodnutia po uplynutí zákonnej lehoty na jeho vydanie, toto procesné pochybenie nemožno považovať za také, ktoré by malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane nemožno považovať za nezákonné ani v prípade, ak v administratívnom konaní došlo k neodôvodneným prieťahom, ktorých odstránenia má účastník konania možnosť dožadovať sa prostredníctvom inštitútu sťažnosti (v prípade jej vyhodnotenia ako opodstatnenej je ďalší postup orgánov verejnej správy na úseku daní upravený v § 66 Daňového poriadku), resp. v konaní proti nečinnosti v zmysle § 242 a nasl. SSP.
69. Dôkazy, ktoré žalobca predkladal, správca dane vyhodnotil v súlade s ich obsahom a úvahami, ktoré neboli v rozpore so zásadami logiky, pričom z týchto dôkazov vyvodil záver, že nimi nebolo preukázané, že žalobcovi dodávatelia uvedení na faktúre dodali fakturované služby, t. j. že žalobca od týchto dodávateľov prijal služby uvedené na ich faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období. V danom prípade bolo spornou a zároveň významnou skutočnosťou, rozhodujúcou pre správne určenie dane preukázanie, že služby boli dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre a predložených dokladoch. Táto skutočnosť bola spochybnená a žalobca ako daňový subjekt skutočnosti uvedené na faktúre relevantným spôsobom nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno.
70. S poukazom na vyššie uvedené dôvody má správny súd za to, že správca dane vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že žalobcom deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na preverovaných faktúrach. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal také relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery o zdaniteľných obchodoch žalobcu, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, najmä faktúr a ďalších dokladov (aj subdodávateľských spoločností), vyjadrením svedkov, ako aj hodnotením informácií, získaných pri miestnych zisťovaniach, resp. daňových kontrolách, ktoré dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Ak potom žalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítane dane v zmysle vyššie citovaných ust. § 49 a ust. § 51 zákona o DPH sú správne, tak potom záver správcu dane bol taktiež správny a v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj Daňového poriadku.
71. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
72. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).