Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-55-2017.pdf
PDF · 109.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Csp/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v spore žalobkyne: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, X. Y. XXX/XX, W. A.d W., zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, o určenie, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia 100,69 eur takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 100,69 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 30.01.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vo veci samej určil, že úver vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, uzavretej medzi stranami sporu dňa 07.12.2010, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 100,69 eur. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 07.12.2010 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver so špecifikáciou: schválená výška úveru 1 100,- eur, výška úrokovej sadzby 28,95 %, výška mesačnej splátky 36,90 eur, počet splátok 48 a celková čiastka splatná spotrebiteľom 1 771,20 eur. Výška úrokovej sadzby je neprimerane vysoká, a preto neplatne dojednaná a v takom prípade zmluva neobsahuje určenie úrokovej sadzby, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Úver je bezúročný a bez poplatkov aj preto, že v zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti úveru len mesiacom a rokom, čo nezodpovedá spôsobu jeho vyjadrenia v zmysle platnej právnej úpravy. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na ďalšie nedostatky zmluvy, neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty a zanedbanie informačnej povinnosti. Na základe tejto argumentácie mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému sumu 1 100,- eur, no zaplatila mu o 100,69 eur viac, čo zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne, a preto žalobkyňa žiadala tento preplatok vrátiť.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovaného je zmluva dojednaná v súlade s platným právom, dostatočne určitá a neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by ju bolo možné vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov. Vo vzťahu k požadovanému určeniu nemá žalobkyňa na tomto naliehavý právny záujem. Podľa žalovaného zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Žalovaný poukázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy a uviedol, že
informácie o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, t. j. súhrnný prehľad bol uvedený v splátkovom kalendári. V súvislosti s argumentom, že uvedené členenie splátky nemusí byť v zmluve uvedené, poukázal žalovaný aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a v tejto súvislosti uviedol aj rozsiahlu právnu argumentáciu. Žalovaný sa napokon vyjadril aj k ďalším námietkam žalobkyne voči obsahu zmluvy a zároveň vzniesol námietku premlčania, keď podľa žalovaného sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia čiastočne premlčalo, a to konkrétne všetky úhrady pred 30.01.2015, resp. 30.01.2014.
3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne. Na podporu svojich tvrdení uviedla najmä právne argumenty a poukázala na rozhodnutia viacerých súdov, vyjadrila sa k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spochybnila existenciu právneho základu pre aplikáciu uvádzaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní strán sporu, prehľadu splátok a úhrad, úrokových mier úverov a spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5Csp/73/2016.
5. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 1 100,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť 48 mesačnými splátkami po 36,90 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli 671,20 eur. Konečná splatnosť bola dohodnutá na december 2014. Žalovaná na splatenie pôžičky uhradila sumu 1 200,69 eur, z čoho suma 121,50 eur bola uhradená po 30.01.2014, konkrétne nasledovnými splátkami: dňa 21.08.2014 suma 60,- eur, dňa 30.09.2014 suma 20,- eur, dňa 04.11.2014 suma 10,- eur a dňa 18.01.2017 suma 31,50 eur. Listom zo dňa 26.10.2013, označeným ako „predžalobná upomienka“, vyzval žalovaný žalobkyňu na zaplatenie dlžnej sumy 671,21 eur v lehote 3 dní od doručenia tohto listu žalovanej. Žalovaný si podľa neho neuhradenú sumu úveru 526,20 eur s príslušenstvom uplatnil voči žalobkyni žalobou a konanie bolo vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5Csp/73/2016. V tomto konaní podala žalobkyňa vyjadrenie, ktorého súčasťou bola vzájomná žaloba, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie a tým je toto konanie pod sp. zn. 5Csp/55/2017. V konaní 5Csp/73/2016 sa namiesto spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. stala žalobcom spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., pričom žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5Csp/73/2016-76 zamietnutá z dôvodu, že Y. F. uhradila na splatenie poskytnutého úveru sumu 100,69 eur nad rámec istiny a veriteľ nemá nárok na žiadne úroky a poplatky, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď zmluva neobsahuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 07.12.2010 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
9. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
14. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
15. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Z vykonaného dokazovania a na základe citovaných právnych noriem dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Platný CSP v citovaných zákonných ustanoveniach výslovne upravuje, že žalobou možno požadovať aj to, aby sa autoritatívnym výrokom súdu určilo, že určité právo tu je alebo nie je za podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem. V danom prípade bola žaloba podaná už za účinnosti citovaných ustanovení CSP a žalobkyňa sa domáhala nie určenia, či tu právo je alebo nie je, ale aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti. Konkrétne žiadala určiť, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. V tomto prípade nejde o určenie, či tu právo je alebo nie je, ale o určenie určitej právnej skutočnosti. Takéhoto určenia sa možno domáhať iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je prípad žalobkyňou požadovaného určenia. Z procesného hľadiska je tak žaloba v časti požadovaného určenia nedôvodná, a preto je ďalej z hľadiska hmotného práva nedôvodné zaoberať sa uvedeným určením. Keďže žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti, je bezpredmetné zaoberať sa aj argumentáciou žalovaného ohľadne existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže tento prichádza do úvahy iba v prípade žaloby podanej podľa § 137 písm. c) CSP, čo nie je prípad podanej žaloby. Skúmaním toho, či úver je bezúročný a bez poplatkov sa môže súd v tomto konaní zaoberať iba ako predbežnou otázkou, pokiaľ má takéto posúdenie význam z hľadiska uplatneného nároku na plnenie.
20. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe uvedenej zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 07.12.2010 je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku pôžičky, jej účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
21. V zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitosti aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky (36,90 eur) a počet splátok (48), neobsahuje však termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie, ktoré však musia byť súčasťou zmluvy), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej-ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu uvedené údaje nie sú zrejmé a žalovaný mal teda na podklade takejto zmluvy o pôžičke právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalobkyne na úrokoch a poplatkoch. Pokiaľ splátky boli uvedené v akomkoľvek inom dokumente po uzatvorení zmluvy, teda neboli známe žalobkyni v čase uzatvorenia zmluvy, nemožno hovoriť o splnení náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Argumenty žalovaného o tom, že uvedená náležitosť v zmluve nemusela byť, resp. o tom, že bola v splátkovom kalendári, čo však zo zmluvy nevyplýva, tak neobstoja.
22. Žalovaný poskytol žalobkyni úver v celovej výške 1 100,- eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému na splatenie úveru sumu o 100,69 eur vyššiu, ako bola istina úveru. Úver však súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto bola žalobkyňa povinná žalovanému vrátiť iba poskytnutú istinu úveru. Keďže zaplatila o 100,69 eur viac bez toho, aby žalovaný mal na túto sumu nárok, ide v tejto časti o bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je povinný žalobkyni vydať, no keďže tak neučinil dobrovoľne, zaviazal ho na splnenie tejto povinnosti súd.
23. Pokiaľ ide o absenciu vyššie uvedenej náležitosti, tak žalovaný uvádzal, že zmluva nemusela túto náležitosť obsahovať aj s odvolaním sa na právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti O. W.. Podľa právneho názoru konajúceho sudcu nie je však právny názor vyslovený v uvedenom rozsudku použiteľný na prejednávaný spor. Predmetom uvedeného konania a rozsudku bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti O. W.. Okresný súd Dunajská Streda prerušil vnútroštátny spotrebiteľský spor a položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky ako sa majú vykladať niektoré články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor okrem iného rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Členské štáty Európskej únie a teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli odchýliť. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. Uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch však boli platné a účinné v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy a v konečnom dôsledku sú platné a účinné v rovnakom význame doposiaľ (aj keď v iných ustanoveniach). Na základe takto platnej a účinnej zákonnej úpravy existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou. Smernica je však prameňom práva EÚ sekundárnej povahy a je záväzná iba pre členské štáty a nie priamo pre fyzické a právnické osoby, ktorými sú aj strany sporu, a preto jej priama aplikácia a použitie právneho názoru vysloveného
v rozhodnutí Súdneho dvora v tejto veci neprichádza do úvahy. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, je namieste sa zaoberať tým, či Smernici možno priznať nepriamy účinok, a teda či možno uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a čo je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku splátky bez jej ďalšieho členenia by zároveň porušil zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu mohla legitímne očakávať, že súd rozhodne tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
24. Súd k procesnej obrane žalovaného považuje ďalej za potrebné uviesť, že preto, aby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, nemusia byť splnené súčasne obe podmienky, a to jednak absencia písomnej formy zmluvy a jednak aj absencia niektorej z náležitostí zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa názoru súdu je postačujúce, ak chýba čo len jedna z uvedených náležitostí hoc je zmluva písomná. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať v súlade so zmyslom a účelom zákona, ktorým je ochrana spotrebiteľa, pričom zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomná a musí obsahovať určité náležitosti. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne preto, aby mal veriteľ nárok aj na úrok a aj na poplatky, pokiaľ tomu nebráni iná skutočnosť. Výklad uvedeného ustanovenia v negatívnom zmysle je podľa názoru súdu nelogický a v rozpore so zmyslom a účelom zákona. Okrem toho je v praxi nepredstaviteľné, že by aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by zmluva nebola písomná a zároveň by neobsahovala čo len jednu z uvedených 15 náležitostí. Je potom otázne, ako by sa preukazoval obsah zmluvy a ako by boli splnené jej náležitosti, ak by nemala písomnú formu. V tomto sa konajúci súd nemôže stotožniť so žiadnym opačným výkladom, pretože v takom prípade by uvedené ustanovenie zákona bolo úplne zbytočné, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu, aby upravil niečo spôsobom, ktorý je vopred nepoužiteľný.
25. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že zmluva neobsahuje aj ďalšie náležitosti, pre ktoré je úver bezúročný a bez poplatkov, tak týmito nie je potrebné sa zaoberať, nakoľko absencia už jednej, vyššie uvedenej náležitosti, má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na absenciu uvedenej náležitosti zmluvy nie je potrebné sa zaoberať ani tým, či dojednanie o úrokoch v zmluve je alebo nie je platné, nakoľko pre absenciu uvedenej náležitosti je úver aj tak bezúročný. Pokiaľ žalobkyňa namietala aj ďalšie nedostatky zmluvy, rovnako nie je účelné a hospodárne sa nimi zaoberať, pokiaľ je žalobe vyhovené z už vyššie uvedených dôvodov. Z rovnakých dôvodov nie je potrebné sa zaoberať procesnou obranou žalovaného voči uvedeným procesným útokom žalobkyne.
26. Žalovaný sa proti uplatnenému nároku bránil aj tým, že vzniesol námietku premlčania. Vznesenú námietku premlčania vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Žalobkyňa podala žalobu dňa 30.01.2017, pričom sa domáhala zaplatenia sumy 100,69 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Túto sumu preukázateľne zaplatila žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru a žalovaný na ňu nemal nárok. Od 21.08.2014 do dňa podania žaloby neuplynuli tri roky a práve v tomto období žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 121,50 eur, teda v rámci nej aj žalovanú sumu, na ktorú žalovaný nemal nárok. Od času, keď žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu, na ktorú nárok nemal, jednoznačne do dňa podania žaloby neuplynula trojročná objektívna premlčacia doba, v rámci ktorej sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného pritom dochádzalo splátkami, ktoré žalobkyňa odo dňa 21.08.2014 (časť splátky) až do 18.01.2017 žalovanému poukázala. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by bola premlčaná čo i len časť uplatneného nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby. Táto plynie od momentu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. To znamená, že plynula od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že došlo bezdôvodnému obohateniu, a že sa na jej úkor žalovaný obohatil. Žalovaný však nenavrhol žiaden dôkaz a nepreukázal, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a že sa na jej úkor žalovaný obohatil. Vedomosť žalobkyne o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jej úkor nemožno stotožňovať s okamihom, kedy platbu, na ktorú žalovaný nemal nárok, žalovanému uhradila v súvislosti s tým, že platí prezumpcia znalosti právnych predpisov a teda žalobkyňa mala vedieť, čo je bezdôvodné obohatenie, kedy a akým spôsobom vzniká. V takom prípade by išlo iba o predpokladaný
čas, kedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť o bezdôvodnom obohatení konkrétnej osoby na jej úkor, no zákon jednoznačne hovorí, že premlčacia doba plynie od momentu, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
27. Z dôvodov uvedených vyššie súd žalobu z dôvodu procesnej neprípustnosti v časti požadovaného určenia zamietol a v časti nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia jej vyhovel.
28. Žalobkyňa si celkovo uplatňovala 2 nároky, z ktorých súd vyhovel jednému úplne a jednému nevyhovel. Žalobkyňa tak mala čiastočný úspech v konaní, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.