Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: Provident Financial , s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy, IČO: 35 805 731, zastúpený H.. H. T., advokát so sídlom L., J. XX/ A, proti žalovanému: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., H. nám. XXXX/X, o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 552,27 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 28.06.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 552,27 eura s príslušenstvom. Dôvodil tým, že žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č.k. 2T/69/2012 zo dňa 12.06.2012 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu na tom skutkovom základe, že pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na úver vo výške 320 eur uviedol do zákazníckej karty nepravdivé údaje o zamestnávateľovi a výške príjmov, na základe čoho mu bol schválený a poskytnutý úver, avšak zo strany žalovaného nebol úver riadne splácaný, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 552,27 eura. Žalovaný bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a zaradený bol na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a žalobca bol s nárokom odkázaný na občianske súdne konanie. Ďalej uviedol, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 474925805 bol žalovaný povinný zaplatiť celkovú sumu 400,47 eura (úver 320 eur + celkové náklady) a súčasne bol povinný zaplatiť sumu 164,80 eura, keďže spolu so zmluvou uzavrel aj zmluvu o zabezpečí splátok úveru , ktorá služba bola spoplatnená sumou 164,80 eura. Žalovaný napriek výzvam žalobcu svoj dlh vo výške 552,27 eura neuhradil.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k 25RO/420/2013-13 zo dňa 09.10.2013, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 25.11.2017 č.k. 25RO/420/2013-39 bol platobný rozkaz zrušený, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Následne žalovanému doručoval žalobu na adresu trvalého pobytu vedeného v registri obyvateľov a súčasne súd oznámil podanie žaloby postupom podľa § 116 ods. 2

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a rozsudok verejne vyhlásil za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 3 dňa 18.09.2017.

5. Súd oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi v spise, zistil tento skutkový a právny stav:

6. Dňa 06.07.2011 žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX , na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 320 eur , ktorý sa zaviazal splatiť v 45 týždenných splátkach , výška prvej splátky až po predposlednú bola vo výške 8,90 eur a posledná splátka bola vo výške 8,87 eura. Žalovaný sa tak zaviazal zaplatiť celkovú sumu 400,47 eura. Súčasne medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru , za ktorú službu sa zaviazal zaplatiť žalovaný sumu 164,80 eura, ktorú sa zaviazal splácať v 45 týždenných splátkach a to vo výške (okrem poslednej splátky) 3,67 eur a poslednú vo výške 3,32 eur.

7. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č.k. 2T/69/2012-144, právoplatný a vykonateľný dňa 28.06.2012 , bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 06.07.2011 v V. so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, spísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 474925805 na čiastku vo výške 320 eur , pričom sa zaviazal zaplatiť celkovú dlžnú sumu vo výške 400,47 eura v 45 týždenných splátkach z toho 44 splátok vo výške 8,90 eur a posledná splátku vo výške 8,87 eur s odmenou vo výške 164,80 eur v 45 týždenných splátkach z toho 44 splátok vo výške 3,67 eur a poslednú splátku vo výške 3,32 eur, pričom súčasťou predmetnej zmluvy bola aj zákaznícka karta, v ktorej uviedol nepravdivý údaj o svojom zamestnávateľovi ako aj o výške svojho mesačného príjmu, pričom na základe takto poskytnutých nepravdivých údajov mu bol úver spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. schválený a poskytnutý v plnej výške , pričom dňa 16.07.2011 uhradil čiastku 13 eur a ostatné splátky do dňa podania trestného oznámenia neuhrádzal, čím takto poškodenej spoločnosti Provident Financial, s.r.o. spôsobil celkovú škodu vo výške 552,27 eura, teda od iného vylákal úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru a tak spôsobil malú škodu, tým spáchal prečin úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Za tomu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a na výkon trest bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a žalobca bol s nárokom odkázaný na občianske súdne konanie.

8. Podľa § 193 súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

11. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

16. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

17. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. Na úvod právneho posúdenia veci súd konštatuje, že žalobca si s poukazom na opis rozhodujúcich skutočností v žalobe, uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 552,27 eura s príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere . V trestnom konaní si žalobca uplatnil náhradu škody skutočnej škody vo výške 552,27 eura, pozostávajúca z istiny žalovaným poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a odmeny za poskytnutie služby na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru (§ 442 ods. 1 , pričom s nárokom bol odkázaný na občianske súdne konanie.

22. Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom , a preto súd nemôže priznať viac , ako žalobca požaduje v žalobnom návrhu , avšak nemôžu mu priznať ani niečo iné než požadoval (teda žalovanému uložiť inú ako žalobcom požadovanú povinnosť) , alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie , avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený, Zároveň je povinný žalobca uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu , ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť , t.j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v konaní) zo žalobcom označených a predložených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom tvrdeného skutkového stavu.

23. V ďalšom súd považuje za potrebné poukázať aj na problematiku účinkov konania napĺňajúceho znaky skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona zasahujúcich do záväzkovo-právnej roviny vzťahov medzi páchateľom tohto skutku a osobou, od ktorej páchateľ svojim konaním vylákal úver. Veľký senát Najvyššieho súdu ČR vyslovil v rozsudku spis. zn. 31Cdo 3620/2010 zo dňa 08.12.2010nasledovný právny záver: „Pre podvodné konanie je charakteristické, že klamlivo predstieraním určitej vôle konajúci úmyselne zastiera svoju skutočnú vôľu, spočívajúcu v tom, aby sa na úkor druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby nezákonne (protiprávne)obohatil. Oboje, teda ako jednostranná simulácia určitej vôle, tak aj skutočná vôľa konajúceho, súčasne musí (podľa predstáv konajúceho) zostať pri uzavretí zmluvy pred druhým účastníkom zmluvy skryté, pretože inak (v prípade vyzradenia sledovaného zámeru druhému účastníkovi zmluvy) nemôže byť účel zmluvy (nezákonné /protiprávne/ obohatenie na úkor druhého účastníka alebo tretej osoby) spravidla dosiahnutý. Skutočná vôľa konajúceho teda pri jeho podvodnom konaní (ak má byť dosiahnutý jeho účel) predstavuje pohnútku k zmluve, prípadne vnútornú výhradu

(mentálnu rezerváciu), ktoré zostali neprejavené. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že podvodne konajúci účastník bol napokon súdom uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa ust. § 250 Trestného zákona (pozn. v prejednávanej veci prečinu úverového podvodu podľa cit. ust. § 222 ods.1 platného na území SR).Skutočnosť, že podvodné konanie neskôr vyšlo najavo a že účastník zmluvy bol z neho usvedčený, totiž nevypovedá nič o tom, či konanie odsúdeného účastníka zmluvy v čase uzavretia zmluvy bolo známe (muselo byť známe) druhému účastníkovi zmluvy a že pri uzavretí zmluvy nepredstavovalo len účastníkom neprejavenú pohnútku, prípadne vnútornú výhradu (mentálnu rezerváciu). Neprejavená pohnútka alebo vnútorná výhrada (mentálna rezervácia) účastníka zmluvy, ktorý konal podvodne, teda nespôsobuje (bez ďalšieho) neplatnosť zmluvy podľa ust. § 37 ods. 1 alebo podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K definičným znakom právneho štátu patrí princíp právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov v právo. Súčasťou právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov v právo je tiež rešpektovanie zásady „pacta sunt servanda“ (pozn. lat. dhody treba zachovávať“). Prijatie právneho názoru o tom, že podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy má bez ďalšieho za následok(absolútnu) neplatnosť zmluvy, by vo svojich dôsledkoch znamenalo, že druhý účastník zmluvy nemá právo na dohodnuté plnenie, aj keby zmluvu uzavrel vážne a aj keby ju sám splnil (bol pripravený splniť);ujma, ktorú by tým utrpel, by mu mohla byť nahradená len z dôvodu zodpovednosti podvodne konajúceho účastníka za bezdôvodné obohatenie alebo za škodu. Uvedené následky však nemožno považovať z hľadiska zásady „pacta sunt servanda“ za zodpovedajúce. Uzatvorenú zmluvu by totiž nebolo potrebné splniť len preto, že správanie jedného z účastníkov zmluvy bolo ovplyvnené neprejavenou pohnútkou alebo poznamenané vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou) o následnom výkone práv a povinností zo zmluvy, hoci druhý z účastníkov zmluvy k dojednaniu záväzku pristúpil vážne a podvodné konanie nebol (v tej dobe) schopný rozpoznať. Požiadavka na výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) súčasne vyžaduje, aby právne následky mala z dôvodu právnej istoty len taká vôľa, ktorá bola účastníkom zmluvy prejavená a aby preto účel (zmysel) uzavretej zmluvy a ani jej skutočný dosah do právnych vzťahov účastníkov nebol určovaný pohnútkou alebo vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou)podvodne konajúceho účastníka, ale postojom druhého účastníka. Zmluva, pri ktorej uzavretí konal jeden z jej účastníkov podvodne, teda nemôže byť bez ďalšieho neplatná pre nedostatok vážnej vôle (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo z dôvodu rozporu so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Naopak, právom musí byť chránený druhý účastník zmluvy a len na ňom môže závisieť, či sa dovolá omylu, ktorý u neho podvodne konajúci účastník pri uzavretí zmluvy vyvolal alebo ktorého podvodne konajúce účastník pri uzavretí zmluvy využil a či tým uplatní tzv. relatívnu neplatnosť zmluvy v zmysle ust. § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov dospieva tiež veľký senát občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu k záveru, že zmluva, pri ktorej uzavretie jeden z účastníkov zmluvy úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo aby tým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnej vôle alebo podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatvorení je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka).“ (obdobne judikoval tiež Najvyšší súd ČR v rozsudku spis. zn. 21Cdo 826/2005 zo dňa 18.04.2006, v rozsudku spis. zn. 21Cdo 826/2005 zo dňa 18.04.2006, vrozsudku spis. zn. 32Cdo 1256/2010 zo dňa 26.07.2011) Ústavný súd ČR v uznesení spis. zn. I. ÚS384/2005 zo dňa 13.11.2007 skonštatoval: „K tomu Ústavný súd dodáva, že naplnenie trestnoprávnej skutkovej podstaty má v súkromnoprávnej rovine vplyv práve len na možnú existenciu omylu v zmysle §49a Občianskeho zákonníka.“. S uvedenými citovanými právnymi závermi, najmä s poslednou citovanou právnou vetou, si dovolí stotožniť sa aj konajúci súd a citovanú právnu argumentáciu si v plnom rozsahu osvojuje.

24. V konaní zo žalobcom produkovaných dôkazov nevyšlo najavo a ani takéto skutkové tvrdenie samotný žalobca v žalobe neprodukoval, že by sa voči žalovanému v zmysle ust. § 40a ods. 1 v spojení s §49a Občianskeho zákonníka dovolal relatívnej neplatnosti dotknutej úverovej zmluvy .

25. Je teda možné konštatovať, že dotknuté protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v naplnení skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu podľa § 221 Trestného zákona nemalo v danom prípade doposiaľ žiadny dopad na platnosť dotknutej úverovej zmluvy uzavretej dňa 06.07.2011. Ak teda nebolo preukázané, resp.ani žalobcom tvrdené, že sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti dotknutej zmluvy, naďalej existuje záväzok žalovaného na splatenie úveru aj s jej príslušenstvom.

26. Súd preto považoval žalobu za dôvodne podanú, keďže v žalobcom uplatnenej výške 552,27 eura naďalej trvá pohľadávka žalobcu na zaplatenie istiny úveru a jej príslušenstva. Nárok tomuto zodpovedajúci si žalobca žalobou skutkovo uplatnil, a preto mu súd žalované plnenie priznal. Keďže žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi titulom zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru sumu v celkovej výške 565,27 eura (400,47 eur + 164,80 eur), z ktorej doposiaľ uhradil len sumu 13 eur, súd priznal súd žalobcovi sumu 552,27 eura , predstavujúcu rozdiel súm poskytnutého úveru a uhradeného úveru. Spolu s touto sumou uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušný zákonný úrok z omeškania 9 % ročne (o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania, nakoľko nárok žalobcu voči žalovanému vznikol pred 1.2.2013) z dlžnej sumy 552,27 eura od 28.06.2012 do zaplatenia.

27. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.