Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-166-2016.pdf
PDF · 121.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/166/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: GEOVRTY - DRILLROCK s.r.o., so Žarnovica, Bystrická č.901, IČO: 44 303 599, zastúpený JUDr. Eva Michalenková, Advokátska kancelária, Banská Bystrica, Kuzmányho 5, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 5, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481 o žalobe na náhradu škody takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou ( upravenou v priebehu sporu) prostredníctvom svoje právnej zástupkyne domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 141,402,41 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne počítaný od podania žaloby 25.2.2014 do zaplatenia. Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Bratislava I, ktorá žaloba bola postúpená dňa 15.11.2016 na Okresný súd Žiar nad Hronom. Pôvodne žalobca žiadal priznať náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľky Mgr. Valérie Doletinovej. V priebehu sporu žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že náhrady škody sa nedomáha z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľky, ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom JUDr. Karin Valentovej a aj nesprávneho úradného postupu prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici JUDr. Kalužného. Nesprávny úradný postup prokurátorky JUDr. Karin Valentovej videl v tom, že prokurátorka nevykonávala dozor s náležitou starostlivosťou, nepreskúmala všetky prílohy trestného spisu, najmä výpisy z obchodného registra, neskúmala prevody obchodného podielu, neoboznámila sa dostatočne so znaleckým posudkom a jeho dodatkom znalca Ing. Šima. Vyšetrovateľka zahájila trestné stíhanie vo veci a nie voči konkrétnym osobám, dopustila sa závažnej chyby, keď následne obvinila Janu Tvaroškovú ako bývalú konateľku ENGE tech s.r.o., že „ zmarila uspokojenie svojho veriteľa GEOVRTY-DRILLROCK s.r.o. tým, že dňa 29.4.2011 previedla spoločnosť ENGE tech s.r.o. na nového majiteľa - B. U., Štitáre, v dôsledku čoho neboli uspokojené záväzky veriteľa za vykonané práce...“. Vyšetrovateľka mala dostatočné informácie, že Jana Tvarošková bola iba konateľkou spoločnosti ENGE tech s.r.o., nikdy nebola spoločníčkou v tejto spoločnosti, naopak jediným konateľom bol Ing. Igor Tvaroška DrSc., ktorý na valnom zhromaždení dňa 4.4.2011 sám sebe udelil súhlas na prevod celého obchodného podielu na nadobúdateľku B. U.. Vyšetrovateľka mala vzniesť obvinenie voči Ing. Tvaroškovi, čo však neurobila, čím hrubo porušila ustanovenia Trestného poriadku. Vyšetrovateľka konala aj oneskorene. Bolo povinnosťou prokurátorky JUDr. Karin Valentovej venovať sa chybne vznesenému obvineniu voči L. Z., čomu však prokurátorka nevenovala žiadnu pozornosť. Bolo povinnosťou prokurátorky zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie policajta, sama ho mohla nahradiť iným rozhodnutím. Nesprávneho úradného postupu sa dopustil aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Bansej Bystrici JUDr. Kalužný,
ktorý ako nadriadený orgán rozhodoval o sťažnosti žalobcu voči uzneseniu prokurátorky JUDr. Karin Valentovej. Rozhodol chybne, keď sťažnosť zamietol, hoci pri náležitom sa oboznámení so spisom a jeho prílohami mal zrušiť napadnuté uznesenie sa vec rozhodnúť sám alebo vrátiť celú vec orgánom činným v trestnom konaní v prvom stupni, to znamená dozorujúcej prokurátorke. Jeho odôvodnenie je v rozpore s výrokom, sám sebe odporuje, jeho rozhodnutie je nelogické. Žalobca si uplatnil svoje pohľadávky aj v civilnom konaní, ale plnenie žalobcovi priznané nebolo. Žalobca uviedol prostredníctvom svoje právnej zástupkyne, že uplatnená škoda vo výške 141.402,41 € pozostáva: z istiny v sume 82.672,76 € za tri nezaplatené faktúry za vykonané vrtné práce; zo zmluvnej sankcie,zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania s vyplatením faktúr posledná z troch faktúr bola splatná dňa 20.9.2010, zmluvná sankcia vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 82.672,76 € predstavuje sumu 41,336 € denne, počet dní omeškania od 20.9.2010 do podania žaloby na súd predstavuje 1246 dní omeškania spolu 51.504,65 €; odmena právnej zástupkyne žalobcu JUD. Evy Michalenkovej za vykonané úkony právnej služby pri uplatňovaní nárokov žalobcu-poškodeného v trestnom konaní vo výške 7.225 €.
2.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že pre úspešné uplatnenie náhrady škody musia byť splnené súčasne všetky podmienky a to existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom. Konštatoval, že nesprávny úradný postup nebol preukázaný nakoľko k Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom nesprávny úradný postup nekonštatovali nadriadené prokuratúry a to Krajská prokuratúra a ani generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Taktiež doposiaľ nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým by konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nie je ani iné právoplatné rozhodnutie napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danej veci je žalovaný toho názoru, že škodu žalobcovi v žalovanej výške spôsobila obchodná spoločnosť ENGE tech s.r.o., tým, že žalobcovi nezaplatila za vykonané práce sumu, ktorá bola žalobcom fakturovaná v celkovej výške 82.672,76 €. Z toho vyplýva, že žalobcovi táto škoda nevznikla žiadnym postupom prokurátora ani vyšetrovateľky ani žiadneho orgánu činného v trestnom konaní. Až po vzniku škody žalobca podal podnet na trestné stíhanie a očakával, že v rámci neho bude obvinená určitá osoba a táto bude následne zaviazaná k náhrade škody. Aj v prípade, ak by bol obvinený právoplatne odsúdený, trestný súd mohol žalobcu odkázať so svojimi nárokmi na občiansko právne konanie. Žalovaný tiež poukázal na to, že v čase, keď prebiehalo prípravné konanie v tejto trestnej veci, si žalobca už uplatnil svoj nárok na zaplatenie istiny s príslušenstvom v občianskom súdnom konaní, čiže aj keby došlo k odsúdeniu obvineného, súd by nemohol o náhrade škody rozhodovať, pretože nárok už bol uplatnený.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s listinnými dôkazmi a to so Žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody, s odpoveďou MV SR k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, s uznesením OR PZ SR Žiar nad Hronom zo dňa 14.1.2013, s uznesením Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp.zn. XPV XXX/XX/XXXX zo dňa 20.5.2013, s uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp.zn. XKPt XXX/XX-X zo dňa 14.6.2013, s uznesením Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp.zn. XPv XXX/XX zo dňa 16.4.2013, s časťou Znaleckého posudku Ing. Šima, so Zmluvou o dielo Č..T.-XX/XXXX, s uznesením MV SR zo dňa 17.3.2015, s výpismi z Obchodného registra, s ostatným spisovým materiálom.
4.Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
5.Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci d) nesprávnym úradným postupom.
6.Podľa § 4 ods.1 toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
7.Podľa § 9 ods.1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a d) Ústavy Slovenskej republiky <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.86'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
8.Podľa § 9 ods.3 toho istého zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
9.Podľa § 9 ods.4 toho istého zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
10.Podľa § 15 ods.1 toho istého zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
11.Podľa § 16 ods.4 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
12.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne listom zo dňa 1.7.2011 ( v zmysle predloženého podacieho lístku poslaný Generálnej prokuratúre Bratislava dňa 28.7.2011) oznámil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky Bratislava skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k spáchaniu závažnej trestnej činnosti ekonomického charakteru. Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom prostredníctvom prokurátorky okresnej prokuratúry JUDr. Viery Klimetovej upovedomením zo dňa 24.8.2011 upovedomila zástupkyňu žalobcu, že prijala oznámenie o podozrení zo spáchania zločinu poškodzovania veriteľa, ktorého sa mali dopustiť Ing. Igor Tvaroška DrSc.a a L. Z. ako zodpovedné subjekty spoločnosti MH tech s.r.o.. Zároveň zástupkyňu žalobcu upovedomila, že podanie odovzdala na ďalšie konanie vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ odboru kriminálnej polície Žiar nad Hronom. Vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom mjr. Mgr. Valéria Doletinová uznesením zo dňa 29.9.2011 Č.: D.-XXX/OEK-K.-XXXX v zmysle § 199 ods.1 Trestného poriadku začala trestné stíhanie za prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm.a/, ods.4 Trestného zákona, z dôvodu že páchatelia- bývalý jediný spoločník ako aj bývalá konateľka spoločnosti ENGE tech s.r.o. si nesplnili svoje splatné záväzky voči spoločnosti GEOVRTY-DRILLROCK s.r.o. tým, že nezaplatili za vykonané vrtné práce na základe Zmluvy o dielo Č.. T.-XX/XXXX zo dňa 15.5.2000, ktoré boli vyfakturované fa č. VF/10/008 splatnou dňa 9.7.2010 na sumu 30.419,16 €, I. Č.. X. splatnou dňa 2.8.2010 na sumu 27.867,55 €, I. Č.. X. splatnou dňa 30.8.2010 na sumu 24. 386,05 €, mali zmariť uspokojenie svojho veriteľa GEOVRTY-DRILROCK s.r.o. tým, že dňa 29.4.2011 previedli spoločnosť
ENGE tech s.r.o. na nového majiteľa - B. U., dôsledku čoho neboli uspokojené záväzky veriteľa za vykonané práce a tým vznikla spoločnosti GEOVRTY-DRILLROCK s.r.o. neuhradením predmetných faktúr priama škoda vo výške 82.672,76 €. Vyšetrovateľka následne v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesla obvinenie L. Z. dňa 14.1.2013 za prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.1 písm.a/, ods.4 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že ako bývalá konateľka spoločnosti ENGE tech s.r.o. ako dlžník si nesplnil svoje splatné záväzky voči spoločnosti GEOVRTY-DRILLROCK s.r.o. tým, že nezaplatila za vykonané vrtné práce na základe Zmluvy o dielo č. T.-XX/XXXX zo dňa 15.5.2000, ktoré boli vyfakturované I. Č.. X. splatnou dňa 9.7.2010 na sumu 30.419,16 €, I. Č.. X. splatnou dňa 2.8.2010 na sumu 27.867,55 €, I. Č.. X. splatnou dňa 30.8.2010 na sumu 24. 386,05 €, zmarila uspokojenie svojho veriteľa GEOVRTY-DRILROCK s.r.o. tým, že dňa 29.4.2011 previedla spoločnosť ENGE tech s.r.o. na nového majiteľa - B. U., dôsledku čoho neboli uspokojené záväzky veriteľa za vykonané práce a tým vznikla spoločnosti GEOVRTY-DRILLROCK s.r.o. neuhradením predmetných faktúr priama škoda vo výške 82.672,76 €. L. Z. voči uzneseniu o vznesení obvinenia podala sťažnosť. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom JUDr. Karin Valentová uznesením sp.zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa 11.3.2013 sťažnosť L. Z. ako nedôvodnú zamietla. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom JUDr. Karin Valentová uznesením sp.zn. XPv XXX/ XX/XXXX zo dňa 20.5.2013 trestné stíhanie obvinenej L. Z. zastavila, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti uvedenému uzneseniu podal poškodený ( žalobca) sťažnosť. Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica JUDr. Dušan Kalužný uznesením sp.zn. XKPt XXX/XX-X zo dňa 14.6.2013 sťažnosť poškodeného zamietol ako nedôvodnú. Vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom mjr. Mgr. Valéria Doletinová uznesením zo dňa 27.7.2013 Č.X.: D.-XXX/OEK-K.-XXXX trestné stíhanie Ing. Igora Tvarošku DrSc. odmietla. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom JUDr. Karin Valentová uznesením sp.zn. XPn XXX/XX-X zo dňa 16.9.2013 sťažnosť poškodeného ( žalobcu) zamietla ako nedôvodnú. To, že uvedené rozhodnutia boli vydané, nebolo medzi stranami sporu sporné.
13.Vyšetrovateľka upovedomením zo dňa 14.1.2013, adresované právnej zástupkyni poškodeného ( právnej zástupkyni žalobcu), doručené zástupkyni poškodeného a aj konateľovi poškodeného ( konateľovi žalobcu) ich upovedomila v zmysle § 206 ods. 2 Tr. poriadku, že dňa 14.1.2013 bolo podľa § 206 ods.1 Tr. por. vznesené obvinenie bývalej konateľka spoločnosti ENGE tech s.r.o. L. Z. O.. X.X.XXXX, Z. V. V., B. Y. Č.. XXXX/XX za prečin Poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.1 písm.a/, ods.4 Tr. zákona v dôsledku nezaplatenia faktúr spoločnosti Geovrty Drillrock s.r.o. Hodruša- Hámre. Právna zástupkyňa žalobcu nerozporovala doručenie uvedeného upovedomenia a z doručenky vyplýva, že konateľovi žalobcu bolo doručené daň 24.1.2013.
14.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané aj to, že podaním zo dňa 5.4.2013 podal poškodený ( žalobca ) návrh na zaistenie majetku obvinenej podľa § 50 ods.1 Tr.por. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom JUDr. Karin Valentová uznesením sp.zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa 16.4.2013 návrh poškodeného na zaistenie majetku zamietla, nakoľko nie je dôvodný. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. XTp XX/XXXX zo dňa 29.4.2013 sťažnosť poškodeného ( žalobcu) zamietol. To, že uvedené rozhodnutia boli vydané, nebolo medzi stranami sporu sporné.
15.Žalobca ako zhotoviteľ uzavrel dňa 15.5.2010 s objednávateľom EMGE tech s.r.o. Zmluvu o dielo Č.. T.-XX/XXXX. V zmysle uvedenej Zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa vykonať vrtné práce a objednávateľ sa zaviazal za vykonané práce zaplatiť cenu diela. Zhotoviteľ ( žalobca) za vykonané dielo fakturoval objednávateľovi cenu diela a to faktúrou Č.. Č.. X. splatnou dňa 9.7.2010 na sumu 30.419,16 €, faktúrou Č.. X. splatnou dňa 2.8.2010 na sumu 27.867,55 €, faktúrou Č.. X. splatnou dňa 30.8.2010 na sumu 24. 386,05 €. Objednávateľ za uvedené dielo žalobcovi nezaplatil, preto sa žalobca domáhal zaplatenia ceny diela podanými žalobami na Okresnom súde Pezinok. Súd vo veciach rozhodol platobnými rozkazmi sp.zn. XX E. XXX/XXXX, XXRob XXX/XXXX, XXRob XXX/ XXXX. Voči uvedeným platobným rozkazom boli podané odpory, pričom následne boli všetky žaloby žalobcu zamietnuté ( vedené pod sp.zn. XXCb XX/XXXX, XXCb XX/XXXX, XXCb XX/XXXX), čo vyplýva z listým, ktoré súdu predložil žalobca. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.
16.Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že spoločnosť ENGE tech s.r.o. existovala od 9.7.2009 do 29.4.2011, pričom v období od 11.3.2009 do 29.4.2011 bol spoločníkom C.. C. Z. Y.. R. L. Z.M. bola konateľkou od 11.3.2009 do 29.4.2011, pričom funkcia jej skončila dňa 4.4.2011. V zmysle Zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 4.4.2011 došlo k zmene obchodného mena z ENGE tech s.r.o. na MH
tech s.r.o. ( obchodné nemo od 30.4.2011) a od uvedeného dátumu spoločníčka B. U., zároveň ako konateľka. Dňa 4.4.2011 došlo k uzavretiu Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti ENGE tech s.r.o. z prevádzajúceho C.. C. Z.M. Y.. na nadobúdateľku B. U..
17.Žalobca poslal Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 29.7.2013. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odpovedalo žalobcovi podaním zo dňa 16.12.213, pričom konštatovalo, že uplatnený nárok na predbežné prerokovanie nároku považuje za nedôvodný a nie je mu možné vyhovieť. Na základe toho žalobca podal dňa 27.2.2014 žalobu na náhradu škody ( na Okresný súd Bratislava I). Ani uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.
18.Štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní ( § 4 ods.1). Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
19.Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom JUDr. Karin Valentovej a prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici JUDr. Dušana Kalužného. V zmysle špecifikácie nároku žalobcu, v priebehu sporu, sa nedomáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľky mjr. Mgr. Valérie Doletinovej. Na to, aby bol žalobca v spore úspešný musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prípade pokiaľ by nebola splnená čo i len jedna podmienka, súd nemôže náhradu škody priznať.
20.Súd musí konštatovať, že v spore žalobca nepreukázal už splnenie prvej základnej podmienky a to preukázanie nesprávneho úradného postupu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom JUDr. Karin Valentovej a prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici JUDr. Dušana Kalužného. Vo vzťahu k Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom nekonštatovala nesprávny úradný postup nadriadená Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici a ani Generálna prokuratúra Bratislava a rovnako nesprávny úradný postup voči Krajskej prokuratúre Banská Bystrica v danej veci nekonštatovala Generálna prokuratúra Bratislava. O tom, že prokurátorka okresnej prokuratúry vykonávala dozor riadnym spôsobom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca podal trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm.a/ Tr.por. týkajúce sa toho, že v presne nezistenom čase v priebehu rokov 2011 až 2013 v Žiari nad Hronom v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru Odbor kriminálnej polície Žiar nad Hronom v trestnej veci vedenej pod Č.:D.-XXX/OEK-K.-XXXXvyštreovateľka PZ viedla trestné konanie v prospech obvinenej, neobvinila ju z ďalších trestných činov, v trestnom konaní neobvinila ďalšiu osobu, toto konanie viedla v rozpore s Trestným poriadkom a Trestným zákonom, a to aj neodôvodnenými prieťahmi vo vyšetrovaní, nedoručením uznesenia o vznesení obvinenia poškodenému, nesprávne určila výšku škody a ignorovala všetky výzvy ohľadom zaistenia nárokov poškodeného na náhradu škody, kde Ministerstvo vnútra SR Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby stred Banská Bystrica sp.zn. Č..F.-XX/OISS-X.-XXXX uznesením zo dňa 17.3.2015 trestné oznámenie žalobcu odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods.2 Trestného poriadku. V odôvodnení uvedeného uznesenia okrem iného konštatoval, že dozor nad zákonnosťou konania vyšetrovateľ PZ v priebehu celého trestného konania vykonáva príslušný prokurátor a v priebehu vyšetrovania nebolo zistené, že by policajt konal neobjektívne, účelovo, v rozpore s platnými právnymi normami v úmysle spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. O správnosti, zákonnosti a opodstatnenosti vydaných rozhodnutí rozhoduje výlučne prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad prípravným konaním. Súd poukazuje na to, že aj z týchto skutočností je nepochybné, že prokurátorka okresnej prokuratúry si svoje povinnosti plnila riadne, dozor vykonávala náležitým spôsobom nakoľko k pochybeniu vyšetrovateľky nedošlo. To, že
prokurátorka okresnej prokuratúry nepochybila ani pri rozhodnutiach ( uzneseniach), ktoré vydávala ( vyššie špecifikované) svedčí aj to, že nebol nadriadenou prokuratúrou v tejto súvislosti konštatovaný jej nesprávny úradný postup. Rovnako, ako súd už uviedol vyššie, žalobca nepreukázal ani nesprávny úradný postup prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici.
21.Z výpovede svedkyne Mgr.Valérie Doletinovej vyplynulo, že s dozorujúcou prokurátorkou konzultovala vždy len procesný postup, akých svedkov môže vypočuť, aké listinné materiály má zabezpečiť. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či pri vyhotovovaní uznesenia o vznesení obvinenia P.. Z. mala k dispozícii výpis z obchodného registra týkajúci sa spoločnosti ENGE tech s.r.o a to s poukazom na odstup času. Avšak konštatovala, že asi pravdepodobne je to v spise. Uviedla, že konanie bolo zastavené a jej rozhodnutie postupovalo na prokuratúru, potom na krajskú prokuratúru a nebolo zrušené ako nezákonné, čiže bolo odobrené. Nemala vedomosť o tom, že v kontexte celého prípravného konania by boli zistené nejaké pochybnosti a konštatované nejaké porušenie povinností ňou ako vyšetrovateľkou.
22.V konaní bola vypočutá ako svedkyňa aj dozorujúca prokurátorka JUDr. Karin Valentová. Potvrdila, že v predmetnej trestnej veci vykonávala dozor. Dozor prokurátor v zmysle § 230 Trestného poriadku vykonáva tak, že vyšetrovateľ spolu s uznesením predloží vyšetrovací spis, ktorý ona ako dozorujúca prokurátorka preskúmala. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj znalecký posudok. Svedkyňa sa vzhľadom na odstup času nevedela vyjadriť, či znalecký posudok, ktorý mala na mysli právna zástupkyňa žalobcu, bol súčasťou spisu už v čase vznesenia obvinenia, alebo sa dával vypracovať až po vznesení obvinenia. Pokiaľ to však dátumovo sedelo, tak to tak bolo. Svedkyňa viedla, že pred pojednávaním si pozrela obsah dozorového denníka, z ktorého zistila, že vyšetrovací spis bol na základe sťažnosti splnomocneného zástupcu poškodeného niekoľkokrát na nadriadenej prokuratúre ako aj na generálnej prokuratúre, pričom ani v jednom prípade nebol spochybnený jej postup a jej rozhodnutie bolo vždy potvrdené.
23.Súd konštatuje, že ani výpoveďami svedkov nebol v spore preukázaný nesprávny úradný postup či už okresnej prokurátorky JUDr. Karin Valentovej alebo krajského prokurátora JUDr. Dušana Kalužného.
24.Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania ( § 46 ods.1 Trestného poriadku).
25.V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že škodu možno považovať za škodu spôsobenú trestným činom až vtedy, keď súd právoplatným rozhodnutím rozhodne, že k spáchaniu trestného činu došlo a obžalovaný je z trestného činu uznaný za vinného. V trestnom konaní si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody proti obvinenému. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom môže navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť ( § 46 ods.3 Tr.zák.). Takýto návrh nemožno podať, ak bolo o nároku rozhodné v občianskom súdnom konaní ( § 46 ods.4 Tr.por.). Súd môže poškodeného odkázať s náhradou škody aj na občianske súdne konanie ( § 288 ods.1 Tr.por.). Pokiaľ žalobca tvrdil, že ak by bolo obvinenie vznesené skôr, nedošlo by k zmareniu možnosti domôcť sa náhrady škody spôsobenej trestným činom sú len teoretické. Aj pokiaľ by vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči P.. Z. skôr alebo ho vzniesol proti P.. Z., to by ešte neznamenalo, že sa vec skončí podaním obžaloby, že budú/e uznaní za vinných, a že v odsudzujúcom rozsudku rozhodne súd aj o povinnosti nahradiť žalobcovi škodu v konkrétnej výške. Je pravdou, že v trestnom konaní bol podaný znalecký posudok znalcom Ing. Pavlom Šimom, v tejto súvislosti súd však poukazuje na to, že znalec sa nevyjadruje k právnym otázka ( napr. či ide o trestný čin, či trestný čin bol spáchaný...).
26.Pokiaľ vyšetrovateľka vzniesla uznesením zo dňa 14.1.2013 Č.X.:D.-XXX/OEK-K.-XXXX L. Z. obvinenie pre prečin poškodzovania veriteľa, kde uviedla, že ako bývalá konateľka spoločnosti ENGE tech s.r.o., ktorý ako dlžník nezaplatil za vykonané vrtné práce, zmarila uspokojenie veriteľa ( žalobcu), súd poukazuje na to, že L. Z. ako konateľka spoločnosti mohla byť za tento prečin stíhaná. Aj keď je v právnej vete tiež uvedené, že konateľka previedla spoločnosť ENGE tech s.r.o. na nového majiteľa, táto skutočnosť tam uvedená nemá vplyv na právnu kvalifikáciu skutku poškodzovanie veriteľa, nakoľko zo Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti ENGE tech s.r.o. zo dňa 4.4.2011 súd zistil, že obchodný podiel bol prevedený spoločníkom C.. C. Z. Y.. na nadobúdateľku B. U..
27.V spore nebolo preukázané, porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb a to s poukazom na oboznámené vyššie konštatované listinné dôkazy ako aj a s poukazom na výsluch svedkov.
28.Žalobca by si mohol v spore uplatniť len takú škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom, a ktorej vznik by bol v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť ENGE tech s.r.o. nezaplatila žalobcovi za vykonané dielo finančné plnenie, ktoré uvedenej spoločnosti fakturoval a nemôže niesť ani zodpovednosť za to, že následne došlo k predaju obchodného podielu. Vzhľadom na všetky vyššie konštatované skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol.
29.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30.Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v tak.ej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .