Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cb-60-2016.pdf
PDF · 143.37 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/60/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: STAV-TATRY, s.r.o., so sídlom Teplická 4370, Poprad, IČO: 36 497 495, právne zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: BizPartner a.s., so sídlom Dlhé Hony 5031/6, Poprad, IČO: 36 798 916, zastúpený spln. zástupcom JUDr. Oldrich Lejnar, LL.M., trvale bytom Pri zastávke 1, Kežmarok, v konaní o zaplatenie 13.500,- eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 13.500,- eur od 1.1.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.3.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XX.XXX,- eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo (ďalej len „ZoD“) zo dňa 28.7.2015 uzatvorenej medzi žalobcom v postavení zhotoviteľa a žalovaným v postavení objednávateľa a následného Preberacieho protokolu a Súpisu vykonaných prác zo dňa 30.11.2015, vystavil žalobca faktúru č. XX/XXX/XX na zaplatenie sumy vo výške XX.XXX,XX eur so splatnosťou 30.12.2015. Žalovaný uhradil faktúru čiastočne dňa 31.12.2015 vo výške XX.XXX,XX eur.
2. Súd vo veci vydal dňa 30.3.2016 platobný rozkaz č. k. XXCb/XX/XXXX-XX, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že žalobca opomenul uviesť skutočnosť, že dňa 22.12.2015 žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXX na sumu XX.XXX,- eur, ktorou žalobcovi vyfakturoval na základe ZoD zmluvnú pokutu za omeškanie s dodaním diela a následne túto svoju pohľadávku jednostranne započítal s pohľadávkou žalobcu, ktorá predstavuje odplatu za zhotovenie diela. Predmetom diela bola zhotovenie omietok na jednotlivých podlažiach v polyfunkčnom komplexe W. C.. etapa, pričom žalobca podľa zmluvy bol povinný dokončiť každé podlažie v lehote 10 dní. Práce sa vykonávali na šiestich podlažiach, takže dielo bol povinný dokončiť do 60 dní od začatia prác, t. j. do 18.10.2015. K skutočnému ukončeniu prác a odovzdaniu diela došlo až dňa 11.12.2015, t. j. 54 dní po dohodnutom termíne. Na Protokole o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 18.12.2015 je vyznačený dátum odovzdania diela dňa 30.11.2015, ale je na ňom vyznačené, že predmetné dielo vykazuje nedorobky a k riadnemu ukončeniu diela došlo až 11.12.2015. Namietal taktiež, že protokol nebol podpísaný žalovaným, ale C.. E. V., ktorý vykonával stavebný dozor, ktorý tento protokol podpísal nedopatrením. V súlade so Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaviazal uhradiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 250,- eur za každý deň omeškania.
Zmluvná pokuta bude odpočítaná zo záverečnej faktúry. Prípisom zo dňa 28.12.2015 si uplatnil žalovaný voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške XX.XXX,- eur, teda za obdobie, v ktorom dielo nebolo dokončené včas a riadne, t. j. od 18.10.2015 do 11.12.2015. K uvedenému prípisu bola priložená faktúra s poznámkou, že túto faktúru žalobca nemusí zaplatiť, keďže predmetná suma bude započítaná voči faktúre č. XX/XXX/XX. Právny zástupca žalobcu na tento prípis reagoval tak, že za dni na dokončenie diela je nutné považovať jedine pracovné dni a taktiež tým, že žalovaný niekoľkokrát nepripravil stavenisko, čím sa dostal žalovaný do omeškania, čo následne spôsobilo omeškanie žalobcu. Písomne reagoval na uvedený list žalovaný a vyjadril sa ohľadom nepripravenosti staveniska a prerušenia prác tak, že práce, ktoré zhotoviteľ vykonával na spoločných priestoroch a prvom nadzemnom podlaží približne posledných 20 dní, bolo možno vykonať kedykoľvek od nástupu na stavbu, a teda v prípade výskytu potreby akejkoľvek súčinnosti s ich strany nebol problém venovať sa inej časti stavby. Skutočným dôvodom prerušovania prác podľa nich je sťahovanie pracovníkov zo strany zhotoviteľa na iné stavby, čím nabehol časový sklz. Ďalším dôvodom meškania je aj poddimenzovanie pracovného tímu, pričom k náprave nedošlo ani po naliehaní zo strany žalovaného, keď už bol omeškanie zrejmé. Žalobca stavbu brzdil aj tým, že cez víkendy nepracoval a nedodržaním zmluvy došlo k opozdeniu celej stavby, čím žalovanému vznikli finančné škody, ktoré si v zmysle ZoD majú právo nárokovať. Zároveň sa vyjadril k právnej stránke veci citujúc ustanovenia Obchodného zákonníka.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.4.2016 uviedol, že predmetná stavba bola odovzdaná načas, zmluvná pokuta vystavená účelovo, aby sa žalovaný vyhol úhrade za prevedené práce. Na základe ZoD C.. E. V. bol jedinou osobou oprávnenou jednať vo veciach realizačných. Zistené vady a nedorobky uvedené v Protokole o odovzdaní a prevzatí diela absolútne nebránili užívaniu diela a toto bolo odovzdané dňa 30.11.2015. Zistené vady a nedorobky boli v dohodnutom termíne odstránené, dokonca boli odstraňované nedorobky, ktoré zapríčinila iná strana, nie žalobca, a to bez nároku na odplatu. Počas realizácie a preberania stavby žalobca neevidoval jedinú výhradu k priebehu výstavby, k omeškaniu termínov, naopak, žalobca eviduje množstvo žiadosti súčinnosť a upozornení na nepripravenosť diela, ktoré žalovaný ignoroval. Prerušenie prác a stiahnutie zamestnancov bolo realizované len na základe nepripravenosti stavby, nemožnosti realizovať predmet diela z dôvodu neposkytnutej súčinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný nikdy nenaliehal na posilnenie kapacít a ani neupozorňoval na omeškanie plnenia termínov, nakoľko si bol vedomý, že k nemu dôjde z dôvodu nepripravenosti stavby, o čom svedčí aj fotodokumentácia zo dňa 13.11.2015, čo je podľa ZoD čas po termíne odovzdania. Žalobca má vedomosť, že žalovaný takto pokutoval viacero subjektov na danej stavbe, pričom od nich taktiež vyžadoval neoprávnené plnenia. Zamestnanci žalobcu môžu dosvedčiť, že im žalovaný ponúkal práce na ďalších stavbách bez účasti žalobcu, čo považuje žalobca za nečestné obchodné praktiky. Poukázal taktiež na jednotlivé články ZoD súvisiace s poskytnutím súčinnosti zo strany žalovaného. 4. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorom konštatoval, že medzi sporovými stranami nedošlo k zmierlivému riešeniu sporu, kedy bolo zistené, že za nesporné sú považované tvrdenia o uzavretí písomnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Faktúra vystavená žalobcom na sumu XX.XXX,XX eur žalovaným nie je spochybňovaná, bola prevzatá a aj čiastočne uhradená, nenamieta množstvo vykonanej práce ani fakturovanú cenu. K neuhradeniu celej ceny za dielo došlo z dôvodu, že žalovaný vystavil faktúru na sumu XX.XXX,- eur, ktorou si uplatnil zmluvnú pokutu v súvislosti s omeškaním stavby, ktorú faktúru však žalobca neuznáva a vrátil ju žalovanému ako účelovo vystavenú. Sporné medzi stranami sporu sú tvrdenia ohľadom termínu začatia prác ako aj termínu ukončenia prác a taktiež nepripravenosť stavby zo strany žalovaného a s tým súvisiace omeškanie zo strany žalobcu.
5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobu považujú za dôvodnú v plnom rozsahu. Dielo bolo vykonané v termíne, dokonca ešte pred uplynutím 60 dní. Pracovalo sa výlučne v dni pracovné, nie cez víkendy, nie cez dni pracovného pokoja. Poukázala na stavebný denník, z ktorého presne vyplýva, že každý jeden víkend v období, kedy sa dielo realizovalo, sa nepracovalo, rovnako tak v dni pracovného pokoja. Denník podpisoval aj stavebný dozor žalovaného. Zo strany stavebného dozoru nikdy nebolo spochybňované, žeby mali pracovníci žalobcu prichádzať na stavbu aj v iné ako v pracovné dni. Rovnako tak žalobca nedisponuje žiadnou písomnou výzvou, e-mailovou komunikáciou alebo nedochádzalo k telefonátom zo strany žalovaného, aby sa pracovalo aj v tieto dni. Konateľ žalovaného tvrdí, že zo strany žalobcu ako zhotoviteľa diela nebol zabezpečený dostatočný počet zamestnancov, že žalobca bol opakovane vyzývaný, urgovaný k doplneniu stavu. Uvedené sa nezakladá na pravde, neexistuje žiaden dôkaz, žeby žalovaný tak urobil. Až po tom, ako si začal uplatňovať zmluvnú pokutu voči žalobcovi, začal poukazovať aj na túto skutočnosť. Sporným v konaní je termín skutočného začatia prác ako aj ukončenia prác. Je síce pravdou, že v ZoD je termín začatia uvedený 20.8.2015. Rozhodujúci
je však stavebný denník, z ktorého vyplýva, že stavba bola odovzdaná a prevzatá na vykonanie diela až dňa 24.8.2015. Omeškanie bolo na strane objednávateľa tak ako to jednoznačne vyplýva zo záznamu z denníka. Je nesporné, že v tomto období stavenisko nebolo pripravené na to, aby zhotoviteľ mohol začať s realizáciou diela, nebola ukončená strecha, neboli osadené okná, elektroinštalácia, stavenisko nebolo vypratané. V deň, keď žalobca prevzal stavenisko, upozornil žalovaného na riziko vzniku statických trhlín, a to práve z dôvodu, že hrubá stavba stále nebola ukončená. Pokiaľ ide o ďalší sporný bod, a to termín ukončenia diela a jeho odovzdania objednávateľovi, žalobca predložil stavebný denník, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 30.11.2015 boli ukončené práce na omietkach. Tento zápis bol s dátumom 30.11.2015 podpísaný aj stavebným dozorom - P.. V.. Ďalší dôkaz svedčiaci o reálnom ukončení diela je samotný Protokol o odovzdaní a prevzatí diela, kde je uvedený skutočný termín dokončenia diela, a to 30.11.2015. Hoci tento protokol je datovaný až dňom 18.12.2015, tých 18 dní od skutočného ukončenia diela nemožno pripísať na neprospech žalobcu, keďže dielo bolo reálne ukončené 30.11.2015 a stavebný dozor zo stavebného denníka vedel o ukončení diela. Predložila e-mail z 21.12.2015 ktorý preukazuje, že stavebný dozor mal podľa pokynu upraviť dátum dokončenia diela na 11.12.2015, a to v rozpore so zápisom zo stavebného denníka. P. Bachinger bol uvedený ako osoba oprávnená konať za objednávateľa vo veciach realizačných. Žalobca dielo odovzdal včas, nebol v omeškaní, naopak ako to vyplýva aj zo stavebného denníka, tie niekoľkodňové úseky, kedy sa nepracovalo, boli spôsobené nepripravenosťou staveniska, kde dôvody sú uvedené jednak v stavebnom denníku a jednak tvrdeniami svedkov. Žalovaný poukazujúc na ZoD čl. 3.1 tvrdil, že zmena termínu plnenia mala byť dohodnutá formou písomného dodatku k ZoD. K takémuto dodatku nikdy nedošlo, čo je logické, nakoľko žalobca nemal za to, že je v omeškaní, dielo odovzdal včas a pokiaľ žalovaný zastával názor, že žalobca spôsobuje prieťahy na tejto stavbe, mal on urgovať žalobcu, jeho zamestnancov, prípade mal sám pristúpiť k tomu, aby takýto dodatok o zmene termínov uzatvoril. Zo strany žalobcu nebol žiaden dôvod na to, aby menil termín dodania diela. Zo stavebného denníka vyplýva, že pre prekážky na strane objednávateľa sa nepracovalo v dňoch 16. - 18. september, 21. - 23. september a v októbri 26. - 30.. Pri vypočítaní pracovných dní z tohto prac. kalendára v súlade so stavebným denníkom vychádza, že keď zhotoviteľ odovzdal dielo 30.11.2015, urobil tak dva dni pred termínom, nakoľko tých 60 dní od reálneho odovzdania diela pripadlo na 2.12.2015. Z tohto dôvodu zmluvná pokuta, ktorú si uplatňuje žalovaný je absolútne nedôvodná. Žalobca zastáva názor, že nedošlo k jednostrannému započítaniu a žalovaný je naďalej dlžníkom žalobcu vo výške XX.XXX,- eur s príslušenstvom.
6. Konateľ žalobcu U. Š. na pojednávaní uviedol, že najväčší problém na tejto stavbe bola nepripravenosť stavby, kedy museli zamestnancov v čase, keď sa na stavbe pracovať nedalo, premiestniť na inú stavbu a zabezpečiť im prácu a v tej súvislosti im vznikali dodatočné náklady, ktoré však žalovanému neúčtovali. O nepripravenosti sa dennodenne so žalovaným bavili - telefonicky aj pri obhliadkach, a to on osobne s p. I.. Nikdy im nebolo nič vytýkané, že nepracujú cez víkendy, resp. že meškajú s termínmi, pretože tomu tak nebolo. Cez víkendy neprideľujú prácu zamestnancom, táto skutočnosť bola zrejmá aj žalovanému, nepracovalo sa ani jeden víkend. Zo strany žalovaného nebolo počas realizácie stavby nič vyčítané, ani osobne, ani písomne. Majú snahu vždy ukončiť stavbu načas, keďže majú ďalšie zazmluvnené veci. Osobne bol prítomný pri odovzdaní prác, bol tam ešte účastný p. Ing. Bachinger a bol vyhotovený preberací protokol. Čo sa týka e-mailu, ktorý predložila ich právna zástupkyňa, aby sa zmenil termín ukončenia prác, na základe toho volal s P.. V., pýtal sa ho na dôvod tejto žiadosti, pričom tento mu uviedol, že je tlačený P.. I., aby bol termín ukončenia prác takto posunutý. So zmenou termínu nesúhlasil, neprepísal ho a ostal v preberacom protokole tak, ako bola stavba zrealizovaná. Pokiaľ ide o dátum nástupu na stavbu, tento bol uvedený v stavebnom denníku 24.8.2015 z dôvodu, nie žeby žalobca nemal záujem nastúpiť 20.8.2015, ale stavba nebola pripravená a im odovzdaná na práce, ktoré mali realizovať. Faktúru, ktorou im žalovaný vyúčtoval zmluvnú pokutu, žalovanému vrátili spolu so sprievodným listom, nakoľko s tým nesúhlasili a namietali neoprávnenosť vyúčtovania zmluvnej pokuty. Zápis o odovzdaní staveniska pred začatím nepodpisoval a po prvýkrát ho videl na pojednávaní, keď mu bol predložený zástupcom žalovaného. Podotkol, že nie je na ňom jeho podpis, ani podpis druhého z konateľov. Nespochybňoval, že mali silo - materiál, ktorý potrebovali na stavbe, umiestnený na stavenisku už 19.8.2015. Stavbu prebrali až dňom uvedeným v stavebnom denníku z dôvodu nepripravenosti staveniska. Vo vzťahu k tvrdeniu, že v minulosti, pokiaľ pracovali pre žalovaného, vykonávali práce aj počas víkendov, pripustil, že sa tak mohlo stať, že niekedy sa pracovalo aj cez víkendy, pokiaľ mali k dispozícii dve pracovné čaty. Termín konečného ukončenia nebol v zmluve spomenutý práve z dôvodu, že boli požiadaní, aby jedno poschodie dokončili v priebehu 10 dní a súviselo to s pripravenosťou stavby, kedy v čase začatia prác nebolo možné určiť presný termín ukončenia. V čase začatia prác sa na stavbe ešte osádzali okná a neboli ukončené stavebné otvory.
7. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca mal začať stavbu 20.8.2015. Stavenisko bolo odovzdané na základe protokolu 19.8.2015 s tým, že žalobca toto stanovisko prijal bez výhrad a bol si vedomý, kedy dielo mal dokončiť, a to 18.10.2015. Ako vyplýva z odovzdávacieho protokolu, odovzdal práce 30.11.2015, aj to s nedorobkami. Teda ide o omeškanie. Ak je tvrdené, že stavenisko nie je pripravené, museli to vedieť už 19.8.2015 a pokiaľ to vedeli, buď to nemali podpísať alebo mali uviesť výhrady.
8. Konateľ žalovaného C.. U. I. sa vyjadril, že zápis z odovzdania staveniska podpisoval v kancelárii, nebol prítomný pri odovzdaní, pripravoval ho C.. V.. Zmenu termínu na preberacom a odovzdávacom protokole žiadal z dôvodu, že práce podľa neho neboli ukončené 30.11.2015, ale až v decembri 2015.
9. Svedok L. V. vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnancom žalobcu a bol zamestnancom žalobcu aj v r. 2015, realizuje omietky. Na danú stavbu prišli, avšak stavba nebola pripravená - neboli zahádzané drážky po elektrike, okolo okien sa nachádzala pur pena, ktorá bola neorezaná, neboli urobené špalety. V žiadnom z bytov, ktoré mali omietať, nebola stavba pripravená tak, aby mohli bez problémov začať s prácami. Niekde nebolo ani domurované. Pracovali len počas pracovných dní na tejto konkrétnej stavbe. Práce stíhali, mali to rozpočítané, že termín ukončenia stihnú, pričom ak je to potrebné, nebránia sa pracovať aj počas víkendov. P.. I. jemu osobne nevytýkal meškanie a ani kvalitu práce. Či práce boli ukončené načas sa nevedel vyjadriť, nakoľko následne odišli na inú stavbu. Keď stavba nebola pripravená konkrétne steny na omietanie a nedalo sa robiť, boli pridelení na iné práce na inú stavbu, a to konkrétne v Bardejove, pričom žalovaný o tom vedel, rozprávali sa o tom a povedal im, že medzitým pripravia ďalšie poschodie, ktoré budú môcť potom omietať. Je pre nich nevýhodné, keď nemôžu urobiť naraz celú stavbu a musia sa sťahovať. Vo svojej výpovedi sa taktiež vyjadril k pracovnému postupu pri omietaní, kde zdôrazňoval, že bolo potrebné ukončiť jedno podlažie a následne plynule nastúpiť na ďalšie, pričom si nepamätal, žeby ich pri výkone prác bol niekto urgoval. Keby bolo všetko pripravené bez problémov, všetko by sa stíhalo.
10. Svedok U. L., ktorý je konateľom spoločnosti Ja.Ma, s.r.o. uviedol, že je v obchodnom vzťahu so žalobcom. So žalovaným v obchodnom vzťahu nebol, avšak ich spoločnosť mala obchodnú spoluprácu so spoločnosťou BizPartner Group, s.r.o., kedy tak žalovaný ako aj spoločnosť BizPartner Group, s.r.o. majú rovnakého štatutárneho zástupcu. Vyjadril sa, že jeho spoločnosť vedie súdne spory so spoločnosťou BizPartner Group, s.r.o. a taktiež sa vyjadril k okolnostiam, za akých okolností im spoločnosť BizPartner Group, s.r.o. vyúčtovala zmluvnú pokutu a k obchodným praktikám tejto spoločnosti. Vo svojej výpovedi uviedol, že zápis o odovzdaní staveniska medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou BizPartner Group, s.r.o. nebol vyhotovený a ani ním podpísaný.
11. Svedok C.. E. V. vykonával na stavbe činnosť stavebného dozora a zastupoval na stavbe žalovaného, kedy kontroloval kvalitu, množstvo realizovaných prác, a to aj u žalobcu. Na stavbe komunikoval s pánom Š. alebo pánom G., ktorý bol stavbyvedúci za žalobcu. Práce sa odovzdávali po jednotlivých podlažiach, keď bolo podlažie ukončené, spolu premerali rozsah prác, bol o tom vyhotovený súpis, ktorý podpísal a toto slúžilo ako podklad pre fakturáciu. Potvrdil, že žalobca dokončil všetky podlažia v poriadku a v potrebnej kvalite, problém videl v tom, že nemali byť dokončené v termíne. Uviedol, že jednotlivé podlažia sa pripravovali priebežne, aby žalobca mohol pracovať a mohlo sa stať, že niektoré časti neboli úplne na 100% pripravené. Vyjadril sa, že opakovane mal upozorniť pána Š. a pána G., že sú v omeškaní. riešiť zmluvnú pokutu bolo v kompetencii štatutárneho zástupcu, túto záležitosť on neriešil. Spomenul vo svojej výpovedi aj protokol - odovzdanie a prevzatie staveniska, ktorý pripravoval a bez ktorého nie je možné začať práce na stavbe, kde sú zaznamenané dôležité veci pre zhotoviteľa. Takýto protokol tvrdil, že bol vyhotovený aj na tejto stavbe vo vzťahu k žalobcovi, avšak ho nemá k dispozícii, keďže ho odovzdal žalovanému. Podľa jeho názoru musel byť podpísaný aj konateľom žalobcu. To, že sa na stavbe nepracovalo počas víkendov, neriešil, on len prebral stavbu, keď žalobca ukončil všetky podlažia a bol vyhotovený protokol o odovzdaní a prevzatí stavby, ktorý je podkladom pre konečnú fakturáciu. V protokole boli aj uvedené nedorobky, ktoré bolo treba odstrániť, ktoré však nebránili prevzatiu stavby. Pokiaľ ide o termín nástupu žalobcu na práce, tak pravdepodobne to bol deň, ktorý je uvedený v stavebnom denníku a vo všeobecnosti sa vyjadril, že odo dňa prevzatia staveniska, by mal zhotoviteľ nastúpiť na výkon prác do 7 dní, pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak.
XX. F. F. M. na stavbe pôsobil za žalovaného ako majster, robil aj ďalšie práce a žalobcovi zabezpečoval pripravenosť stavby. K termínom ukončenia sa vyjadriť nevedel, žalobcovu prácu hodnotil ako dobrú a nevie ani o dohodách, ktoré mali medzi sebou žalobca a žalovaný. Keď žalobca nastupoval na stavbu, pripravoval káble na elektriku, aby mohol žalobca pracovať. Stroj, ktorý žalobca používa na omietky, nebolo možné presúvať z jedného podlažia na druhé, je to pomerne náročné. Žalobca podľa neho robil, čo mohol, na stavbe boli zložité podmienky, kedy mrzla vody, aj samotné omietky, robilo sa to v nepriaznivom počasí. Pamätal si, že žalobca zo stavby na istý čas aj odišiel, ale nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu a na akú dlhú dobu. Na stavbe sa snažili urgentne vyhovieť požiadavkám žalobcu. Boli však niektoré veci, ktoré nedokázali urobiť promptne.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú - zmluva o dielo z 28.7.2015, faktúra XX/XXX/XX, súpis vykonaných prác k faktúre, faktúra č.XXXXXX, protokol o odovzdaní a prevzatí stavebného diela z 18.12.2015, list žalovaného pre žalobcu z 28.12.2015, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu z 14.1.2016, list žalovaného z 28.1.2016, fotodokumentácia na čl. 42-44 súdneho spisu, kópia stavebného denníka vyhotovovaná žalobcom, zmluva o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou BIZ Partner Group, s.r.o. , zmluva o dielo medzi spoločnosťami BIZ Partner Group, s.r.o. a spoločnosťou Ja.Ma s.r.o., na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Dňa28.7.2015 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo (ďalej len ZoD), predmetom diela bola komplexná dodávka materiálu a prác, vrátane všetkých detailov na realizáciu vnútorných omietok v Polyfunkčnom komplexe W. - W. I tak, ako bol predmet zmluvy špecifikovaný v čl. 2. bod 2.1 ZoD. V predmetnej ZoD boli dohodnuté termíny, samotná cena diela, platobné a fakturačné podmienky ako aj ďalšie podmienky vykonávania diela. Na stavbe žalobca viedol stavebný denník, v zmysle ktorého k prebratiu staveniská došlo dňom 24.8.2015 a k ukončeniu prác na omietkach malo dôjsť 30.11.2015.Stavebný denník bol podpisovaný stavbyvedúcim žalobcu pánom G. a za stavebný dozor C.. V.. Dňa 18.12.2015 bol vyhotovený protokol o odovzdaní a prevzatí stavebného diela, podpísaný C.. E. V. a žalobcom. Žalobca vystavil dňa 30.11.2015 faktúru č.XX/XXX/XX pre žalovaného na sumu 24.047,77 eur, ktorá bola splatná 30.12.2015. Na faktúre je uvedené, že túto prevzal štatutárny zástupca žalovaného C.. I. a nachádza sa na nej aj jeho podpis. Súčasťou faktúry bol aj súpis vykonaných prác, ktorý bol odsúhlasený C.. E. V.. 28.12.2015 žalovaný adresuje žalobcovi list, v ktorom uvádza, že mu fakturuje pokutu za omeškanie stavby. v liste uvádza, že termín nástupu na stavbu bol 20.8.2015 + 60 dní na vykonanie prác, a tak termín ukončenia mal byť 18.10.2015. Keďže dielo bolo ukončené s vadami až 11.12.2015, omeškanie predstavuje 54 dní. Za každý deň bola účtovaná zmluvná pokuta 250,- eur, čo spolu predstavuje 13.500,- eur. Faktúra na túto sumu bola žalovaným vystavená dňa 22.12.2015 a splatná 31.12.2015. Uvedená faktúra mala byť započítaná voči konečnej faktúre žalobcu č.XX/XXX/XX. Dňa 14.1.2016 právny zástupca žalobcu reagoval písomným vyjadrením k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, kedy v závere konštatoval, že odovzdanie diela ku dňu 30.11. 2015 považujú za včasné odovzdanie a vystavenú faktúru a zmluvnú pokutu považujú za nedôvodnú a zasielajú ju späť žalovanému. Listom z 28.1.2016 konateľ žalovaného sa vyjadril k vráteniu faktúry a trval na tom, že nárok na zmluvnú pokutu je oprávnený a vypočítaný správne. Faktúru s vyúčtovanou zmluvnou pokutou opätovne doručil žalobcovi. Dňa 18.2.2016 žalobca doručoval predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 13.500,- eur žalovanému.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vykonával na základe ZoD zo dňa 28.7.2015 stropné a stenové omietky pre žalovaného na stavbe Polyfunkčného komplexu W. v Poprade. V čl. 3 ZoD boli dohodnuté termíny plnenia, kedy v súvislosti s preberaním staveniska bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, že stavenisko bude prevzaté v deň začatia stavebných prác, ktoré mali trvať 10 dní/podlažie, pričom podlaží na budove bolo 6. Z uvedeného vyplýva, že práce v prípade pripravenosti staveniska a možnosti neprerušovaného výkonu prác mali trvať po dobu 60 dní. Nástup na práce podľa zmluvy bol dohodnutý 20.8.2015 a nástup na každé ďalšie podlažie bude plynule po ukončení predchádzajúceho podlažia. Pokiaľ by stavenisko nebolo pripravené, táto skutočnosť po dohode zmluvných strán bude mať za následok zmenu v termínoch plnenia. V zmluve nebol presne stanovený dátum ukončenia stavebných prác. Žalobca v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok práce vykonával, avšak podľa tvrdení žalobcu v konaní malo k reálnemu začatiu prác dôjsť až dňa 24.8.2015, ktorá skutočnosť vyplýva zo záznamu v stavebnom denníku, kde v tento deň je uvedený záznam, kedy sa mal uskutočniť dovoz a vykládka omietacieho zariadenia, príprava na omietanie s tým, že týmto dňom sa preberá stavenisko a zároveň je tu uvedené, že zhotoviteľ na žiadosť investora začne s realizáciou omietok napriek tomu, že nie je ukončená hrubá stavba (betónuje sa doska nad 6. nadzemným podlažím) a vzniká riziko statických trhlín na stenách. Táto strana listu zo stavebného denníka je podpísaná C.. V. ako stavebným dozorom a zamestnancom žalobcu - stavbyvedúcim žalobcu G.. Prevzatie staveniska a začatie prác dňom 24.8.2015 vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok Ing. Bachinger. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že práce sa začali už dňa 20.8.2015, pričom poukázal na písomný zápis o odovzdaní staveniská, ktorý však súdu doručený nebol, dokument mal byť datovaný 19.8.2015 a podpísaný C.. V., konateľom žalovaného a konateľom žalobcu. Súd konštatuje, že C.. V. mal podpisovať aj protokol o odovzdávaní staveniska, ktorý však nebol predložený ako listinný dôkaz, kde mal byť uvedený dátum prevzatie staveniska 20.8.2015, avšak ide o tú istú osobu, ktorá podpísala aj stavebný denník, kde dátum prevzatia staveniska je uvedený 24.8.2015, pričom nijakým spôsobom túto skutočnosť C.. V. nenamietal. Žalovaný zároveň poukázal aj na fotografiu z 21.8.2015, na ktorej je zachytené silo, ktoré na stavbu doviezol žalobca a mohol začať omietať. Žalobca nespochybňoval, že silo mali na stavbe už 21.8.2015, avšak nemohli začať s výkonom prác, pretože stavenisko pripravené nebolo. Stavbu prevzali až 24.8.2015 tak, ako sa uvádza v stavebnom denníku. Súd konštatuje, že fotografia, ktorú predložil žalovaný, nie je dôkazom, ktorý by preukazoval začatie prác, pretože tak, ako uvádzal žalobca, je bežné, že pred začatím diela sa zhotovil na jeho realizáciu pripraví, a to napr. aj umiestnením technických zariadení, ktoré bude potrebovať na stavenisko. Žalovaný žiaden ďalší dôkaz o tom, že práce sa začali už dňa 20.8.2015, neprodukoval. Na druhej strane je pravdou, že v zápise o odovzdaní a prevzatí diela je uvádzaný dátum - skutočný začiatok realizácie 20.8.2015, ktorý dátum tam nebol dopísaný rukou, ale už vopred pripravený v súlade s tým, čo bolo uvedené v samotnej písomnej ZoD a túto skutočnosť nenamietal ani samotný žalobca, ktorý tento zápis 18.12.2015 podpisoval a nedošlo k úprave dátumu podľa stavebného denníka. Súd uzatvára, že pokiaľ 24.8.2015 došlo k reálnemu začatiu stavebných prác, potom tento deň v zmysle zmluvy je aj dňom prebratia staveniska žalobcom tak, ako to má na myslí aj ZoD v čl. 3 bod 3.1, kde je uvedené, že prebierka staveniska prebehne v deň začatia stavebných prác. Pokiaľ žalovaný aj naďalej rozporoval štyri dni (20.
- 24.8. 2015), táto okolnosť nemala vplyv na omeškania s odovzdaním diela, ktoré namieta žalovaný. Podľa zápisov v stavebnom denníku žalobca opakovane poukazoval na to, že stavenisko na omietanie nie je pripravené, v dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemohol reálne vykonávať dohodnuté práce, kedy podľa stavebného denníky malo tomu tak byť v dňoch 16.9.2015 až 23.9.2015, kedy v zápise je konštatovaná nepripravenosť 4. nadzemného podlažia a žalobca práce prerušuje, pričom žiada
objednávateľa, aby zabezpečil prípravu pred omietaním, vymenovaním konkrétnych úkonov, ktoré je potrebné urobiť. V dňoch 26.10.2015 až 1.11.2015 je v stavebnom denníku opätovne záznam o prerušení prác kvôli nepripravenosti stavby, pričom žalovaný bol požiadaný o vykonanie tam uvedených úkonov, aby sa v prácach mohlo plynule pokračovať. V tejto súvislosti v ZoD bolo dohodnuté, že nepripravenosť staveniská, má za následok zmenu termínov a podstatná bola aj skutočnosť, že postup prác bol dohodnutý s tým, že sa plynule prechádza na ďalšie podlažie, po ukončení predchádzajúceho podlažia. K týmto skutočnostiam o nemožnosti vykonávania prác plynule sa vyjadril aj svedok V., keď povedal, že v žiadnom z bytov, ktoré mali omietať nebola stavba pripravená tak, aby sa mohlo bez problémov začať s prácami. Taktiež svedok F. M. sa vyjadril, že sa snažili robiť na stavbe urgentne a vyhovieť požiadavke žalobcu, aby mohol pracovať, avšak niektoré veci nedokázali urobiť promptne a mali niekedy s tým problémy, aby žalobca mohol kontinuálne pracovať a i keď sa to snažili urobiť hneď. Pokiaľ štatutárny zástupca žalovaného uviedol že omietať poschodia a miestnosti mohol žalobca podľa ich pripravenosti, takýto postup žalobca uviedol, že nebol technicky možný, nakoľko by bolo nevyhnutne neustále premiestňovať techniku z poschodia na poschodie a v samotnej zmluve bolo dohodnuté, že nástup na každé ďalšie podlažie prebehne plynule po ukončení predchádzajúceho podlažia. Počas realizácie prác a ani v samotnom protokole o odovzdaní nie je záznam, aby žalovaný mal výhrady k priebehu výstavby a k dodržiavaniu termínu realizácie diela zo strany žalobcu. V stavebnom denníku sa nachádzajú žiadosti o poskytnutie súčinnosti a upozornenia na nepripravenosť diela, ktoré boli adresované žalovanému. Prerušenie prác a stiahnutie zamestnancov zo stavby žalobca odôvodňoval tým, že to bolo spôsobené nepripravenosťou stavby a nemožnosťou realizovať predmet diela, nakoľko nebola zo strany žalovaného poskytnutá dostatočná súčinnosť. V rámci konania nebol predložený dôkaz, aby žalovaný naliehal na posilnenie pracovného tímu u žalobcu a neupozorňoval ho na omeškanie s plnením prác, čo nasvedčuje tomu, že si bol vedomý nepripravenosťou staveniska. Fotografie predložené žalobcom nachádzajúce sa v súdnom spise na čl. 42 a 44 sú z obdobia, kedy podľa tvrdenia žalovaného mal práce už žalobca ukonči. F. M. potom, ako mu boli predložené fotografie sa vyjadril, že priestory tak, ako sú odfotené na fotografiách sa omietať nedajú. V stavebnom denníku na poslednej strane je uvedené, že dňa 30.11.2015 došlo k ukončeniu prác na omietkach, ktorý zápis podpísal ako stavebný dozor Ing. Bachinger. V tento deň bola vystavená žalobcom aj faktúra na úhradu sumu XX.XXX,XX eur a bol vyhotovený súpis vykonaných prác, ktorý súpis bol odsúhlasený C.. V., o čom svedčí následne aj jeho podpis a pečiatka na uvedenom súpise vykonaných prác z 18.12.2015. V samotnom protokole o odovzdaní a prevzatí stavby, v kolónke - skutočný termín dokončenia - je uvedený dátum 30.11.2015. Zistené vady a nedorobky, ktoré boli zaprotokolované v uvedenom písomnom protokole nemožno hodnotiť ako vady, ktoré by bránili užívaniu diela, a preto bolo dielo aj protokolárne odovzdané, pričom preberacie konanie prebehlo až dňa 18.12.2015, kedy bol C.. V. prítomný na stavenisku. C.. V. bol tou osobou, ktorá bola oprávnená dielo prevziať a skutočnosť, že protokol bol vypracovaný až dňa 18.12.2015, nemožno hodnotiť v neprospech žalobcu, ktorý bol pripravený a ochotný dielo odovzdať v čase, keď boli práce ukončené, avšak zo strany žalovaného bolo možné pristúpiť k prevzatiu diela až v uvedený deň, teda 18.12.2015. Zistené vady a nedorobky žalobca v dohodnutom termíne odstránil, čo nebolo nikým následne spochybňované. Dňa 30.11.2015 bola vystavená žalobcom aj konečná faktúra, ktorú žalovaný prevzal, podľa tvrdení žalobcu to bolo práve v tento deň, teda 30.11.2015. Žalovaný následne v súvislosti s vyúčtovaním zmluvnej pokuty poukazoval na pojednávaní na protokol, ktorý mal byť vyhotovený C.. V. pred začatím prác, a v ktorom mal byť určený termín začatia ako aj termín ukončenia prác 18.10.2015. Súdu však takýto protokol ani zo strany žalovaného ani zo strany žalobcu predložený nebol, keď žalobca tvrdil, že takýto protokol nikdy nepodpisoval a po prvýkrát bol spomínaný tento protokol až v rámci súdneho pojednávania. Pokiaľ splnomocnený zástupca žalovaného tvrdil, že existuje dokument, ktorý mal byť podpisovaný pri odovzdávaní staveniska, a ktorý aj vyžaduje legislatíva, kde existuje požiadavka na odovzdanie staveniská formou písomného zápisu, a teda že žalobca mohol začať pracovať 20.8.2015, k tomu súd už zaujal stanovisko vyššie, pričom len dodáva, že pokiaľ nebol k dispozícii zápis o odovzdaní staveniska, táto okolnosť nemá vplyv na uzavretú zmluvu o dielo a povinnosti zmluvných strán, neexistencia takéhoto dokumentu môže vyvolať len dôsledky súvisiace s BOZP prípadne môže byť dôvodom na postih pre stavebníka či zhotoviteľa od inšpektorátu práce. Žalovaným bol spochybňovaný ako relevantný listinný dôkaz aj stavebný denník, ktorý viedol C.. E. G. ako stavbyvedúci žalobcu na základe poverenia zhotoviteľa. Žalovaný má však vedomosť, že táto osoba sa nenachádza v databáze stavbyvedúcich vedenej na Informačnom portáli Slovenskej komory stavebných inžinierov a z toho dôvodu táto osoba nebola oprávnená vykonávať funkciu stavbyvedúceho ani viesť stavebný denník. Súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že ide čisto o interný dokument žalobcu, bez akejkoľvek vypovedacej hodnoty, keďže sa jedná o jediný dokument na predmetnej stavbe, ktorý bol písaný stavbyvedúcim
E. G. a podpisovaný oprávnenou osobou za žalovaného C.. V. a ako taký dáva obraz o tom, ako prebiehali práce, ktoré mal vykonávať zhotoviteľ, čo bolo namietané z jeho strany, po akú dobu boli práce zhotoviteľom vykonávané. Súd teda považuje stavebný denník za listinný dôkaz, ktorý má v predmetnom konaní svoju vypovedaciu hodnotu.
15. Žalovaný trval na tom, že dielo malo byť ukončené v priebehu 60 dní, a to dní kalendárnych, pričom žalobca tvrdil, že sa jednalo o 60 pracovných dní, keďže išlo o obvyklú zaužívanú prax, kedy počas víkendov, nepracujú tak, ako uviedol svedok Bednár, práce počas víkendov sú na dohode a počas víkendov nepracujú, keďže chcú mať aj voľno. Žalovaný žalobcu nevyzýval k tomu, aby práce vykonával aj počas víkendov. Takýto dôkaz súdu predložený nebol, pretože si musel byť vedomý, že žalobca na stavbe počas víkendov nepracuje. Nebolo preukázané, aby žalobca bol upozorňovaný na omeškanie so stavbou a je nepravdepodobné, aby pokiaľ sa malo jednať o kalendárne dni, žalobca nepracoval počas víkendov a sviatkov, súc si vedomý hrozby vo forme zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá v čl. 7 bod 7.1 a na druhej strane aby žalovaný neurgoval žalobcu, aby tento práce vykonával aj počas víkendov a sviatkov. Nemožno súhlasiť s tvrdením zástupcu žalovaného, že v zmluve bolo jednoznačne dohodnuté dĺžka trvania prác 10 kalendárnych dní na jedno podlažie. K takémuto výkladu nedospel ani súd a práve preto, že táto formulácia spôsobovala pravdepodobne v zmluvách o dielo žalovanému problémy, súd vykonal dôkaz oboznámením zmluvy o dielo medzi objednávateľom Biz Partner Group s.r.o., ktorá má rovnakého štatutárneho zástupcu ako žalovaná spoločnosť v tomto konaní a zhotoviteľom Ja.Ma s.r.o., kde dĺžka trvania prác v tejto zmluve je jednoznačne stanovená ako 70 kalendárnych dní, pričom na pojednávaní dňa 14.9.2017 splnomocnený zástupca žalovaného uvádzal, že vo všetkých zmluvách žalovaného, ktoré predkladá svojmu zmluvnému partnerovi, je uvedený len počet dní. Je zrejmé, že formulácia 10 dní tak, ako bola uvedená v ZoD spôsobuje výkladové problémy, a preto je vhodné tak, ako to žalovaný aj následne urobil, špecifikovať, či sa jedná o dni kalendárne alebo dni pracovné. Keďže ani žalobca a žalovaný, ktorí pracujú v stavebnom odvetví sa nedokázali zhodnúť na tom, že zaužívaná prax v stavebníctve je taká, že sa pracuje počas kalendárnych dní. Súd k tomu uvádza, že všetko je vecou vzájomnej dohody zmluvných partnerov a tento rozpor uzavrel tak, že dal za pravdu žalobcovi, keď tento tvrdil, že má ísť o dni pracovné a nie o dni kalendárne. Zmluva, ktorú predložil splnomocnený zástupca žalovaného, uzavretá v roku 2012 medzi žalobcom a spoločnosťou Biz Partner Group s.r.o., ako aj preberací protokol, ktoré mali preukazovať zaužívanú prax medzi sporovými stranami, keď bolo tvrdené, že žalobca vtedy pracoval aj počas víkendov. Z priloženého stavebného denníka však len vyplýva, že na tomto diele v roku 2012 pracoval žalobca aj v jednu sobotu, a to 13.10.2012 a časť diela odovzdal 30.9.2012, kedy bola nedeľa. Uvedenou zmluvou o dielo zo dňa 13.3.2012 nie je možné preukázať obvyklú zaužívanú prax medzi stranami sporu, keďže ide o zmluvu spred obdobia piatich rokov a na základe toho, že sa pracovalo jednu sobotu a časť diela sa odovzdalo v nedeľu, nie je možné súhlasiť s tým, že ide o dôkaz zaužívanej praxe medzi žalobcom a žalovaným.
16. Súd dospel k záveru, že žalobca dielo vykonal v súlade s uzavretou ZoD, keď práce ukončil 30.11.2015. V konaní bolo preukázané, že žalobca po niektoré dni nemohol pre nepripravenosť staveniska, ktoré predstavovalo omeškanie na strane objednávateľa, na stavbe pracovať, kedy žalobca nespochybňoval, že jeho zamestnanci nepracovali počas víkendov a ani v niektoré dni pracovného pokoja, pričom sa tak dialo vedome a pri počte dní, počas ktorých mali práce vykonať, a to 60 pracovných dní pri zohľadnení už vyššie spomínaných prekážok, pokiaľ dielo bolo dokončené 30.11.2015, žalobca dodržal dohodnutý termín a potom u žalovaného nie je spôsobilá pohľadávka na započítanie (uplatnená zmluvná pokuta za omeškanie s odovzdaním diela). Nárok žalobcu súd považuje za preukázaný a žalobu za dôvodnú. Súd zároveň konštatuje, že zo strany žalovaného ani nedošlo k započítaniu splatných pohľadávok (pokiaľ by také existovali), keďže neexistuje relevantný započítací prejav zo strany žalovaného.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
18. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške 9,05 % zo žalovanej sumy XX.XXX,- eur od 1.1.2016 do zaplatenia. Keďže faktúra vystavená žalobcom bola splatná 30.12.2015 od 31.12.2015 bol žalovaný v omeškaní, no samotný žalobca požadoval priznať úrok z omeškania od 1.1.2016.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160318> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Súd tiež priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur s poukazom na ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z..
20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.