Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-48-2023.pdf
PDF · 140.96 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/48/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so IČO: 50 496 166, sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., IČO : 36 864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, o zaplatenie sumy 105,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 105,60 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 105,60 eur od 02.05.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalobkyne ADVOKÁTI Muller & Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO:36 864 455, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.08.2023 žalobkyňa podala na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na konanie podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 105,60 eur, úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 105,60 eur od 02.05.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tak, že dňa 15.03.2023 došlo v Kežmarku k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v tom čase bola p. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX C. D. (ďalej len „poškodená“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinné zmluvne poistného u žalovanej. Poškodená nechala svoje motorové vozidlo odviesť do autoservisu na opravu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č.315/2023 zo dňa 15.03.2023, na základe ktorej žalobkyňa prenajala poškodenej náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného motorového vozidla trval od doby začatia do doby ukončenia jeho opravy v autoservise, a to od 15.03.2023 do 20.03.2023. Počas tejto doby poškodená nemohla so svojim motorovým vozidlom nijako disponovať. Nájom náhradného motorového vozidla bol nevyhnutný, nakoľko žalovaná nemala po dobu nájmu k dispozícii iné motorové vozidlo. Po ukončení doby nájmu žalobkyňa vystavila poškodenej faktúru č. 3232023 splatnú dňa 04.04.2023 na sumu 330,02 eur s DPH. V tejto fakturovanej sume je zahrnutý jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla a nájomné. Celá fakturovaná suma predstavuje náklady súvisiace s nájmom náhradného vozidla, za ktoré nesie zodpovednosť poistenec žalovanej. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2022 poškodená postúpila pohľadávku z titulu nároku na týchto nákladov voči žalovanej na žalobkyňu. Poškodená postúpenie pohľadávky na žalobkyňu
oznámila žalovanej a žalobkyňa vyzvala žalovanú na náhradu nákladov vo výške vystavenej faktúry 330,20 eur. Dňa 17.04.2023 žalovaná poskytla žalobkyni poistné plnenie iba vo výške 224,42 eur. Zastáva názor, že žalovaná požadované poistné plnenie krátila svojvoľne a nedôvodne. Žalobkyňa sa žalobou domáha na žalovanej zaplatenia rozdielu medzi nákladmi vynaloženými účelne na nájom náhradného vozidla vo výške 330,20 eur a žalovanou poskytnutým poistným plnením 224,42 eur, t.j. vo výške 105,60 eur. Žalobou sa žalobkyňa domáha zaplatenia aj zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 02.05.2023 do zaplatenia. Podľa oznámenia o skončení šetrenia poistnej udalosti žalovaná šetrenie skončila dňa 13.04.2023 a požadované poistné plnenie bola povinná podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnúť žalobkyni do 15 dní, tzn. najneskôr do 28.04.2023. V žalobe dal do pozornosti judikatúru súdov vyšších inštancií a ústavného súdu v otázke aktívnej legitimácie, splnenia základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla a úrokov z omeškania v obdobných sporoch.
3. V žalobe zástupca žalobkyne označil a v prílohe predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o nájme dopravného prostriedku, protokol o prenájme náhradného vozidla, čestné prehlásenie poškodenej, potvrdenie autoservisu, faktúru, zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky, uplatnenie nároku na náhradu škody z postúpenej pohľadávky, doklad o úhrade a oznámenie o poskytnutí poistného plnenia.
4. Dňa 12.09.2023 upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 7Up/1226/2023, ktorým žalovanej uložil povinnosti v súlade so žalobou žiadosťou. Tento platobný rozkaz bol upomínacím doručený žalovanej dňa 12.09.2023. Dňa 25.09.2023 žalovaná podala proti tomuto platobnému rozkazu odpor, ktorým navrhla jeho zrušenie v celom rozsahu a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie súdu príslušnému podľa Civilného sporového poriadku. V odôvodnení odporu žalovaná potvrdila, že dňa 15.03.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Škoda Fabia ev.č. C., ktorého vlastníkom a držiteľom v tom čase bola p. A. B. (ďalej „ poškodená“). Tiež, že poškodená ako právny predchodca žalobkyne si nechala poškodené motorové vozidlo opraviť v autoservise IMPA Liptovský Mikuláš, s.r.o., a súčasne dňa 15.03.2023 uzavrela so žalobkyňou nájomnú zmluvu na náhradné motorové vozidlo, ktoré mala v nájme po dobu od 15.03.2023 do 20.03.2023. Dennú sadzbu za nájom náhradného vozidla strany v zmluve o nájme dojednali vo výške 50 eur, vrátane DPH. Ďalej tiež potvrdila, že dňa 20.03.2023 jej poškodená oznámila postúpenie pohľadávky na žalobkyňu, a že žalobkyňa si listom zo dňa 20.03.2023 uplatnila u nej nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla vo výške 330,02 eur, spolu s faktúrou č.3232023 zo dňa 20.03.2023. Podľa tejto faktúry žalobkyňa vyfakturovala poškodenej nájomné za prenájom náhradného vozidla vo výške celkom 300,02 eur (6 dní x 50 eur s DPH) a poplatok za odovzdanie a pristavenie vozidla vo výške 30 eur s DPH, spolu 330,02 eur vrátane DPH. Dňa 13.04.2023 ukončila prešetrovanie poistnej udalosti a žalobkyni poskytla poistné plnenie vo výške 224,42 eur, zodpovedajúce dennej sadzbe nájomného porovnateľnej s ponukami autopožičovní v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného vozidla vo výške 27 eur bez DPH (6 x 27 eur). Primeranosť nižšej dennej sadzby nájomného dôvodila tým, že poškodená mala prenajaté vozidlo vyššej kategórie, ako bolo jej poškodené vozidlo. Poukázala na judikatúru, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, z ktorého citovala: „... rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za ktorú žalovaná zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase..“. Ďalej tiež na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 7Co 319/2017 zo dňa 25.04.2018, z ktorého citovala: „...pri určení výšky skutočnej škody je potrebné vychádzať zo všeobecnej, na trhu obvyklej ceny za nájom obdobného motorového vozidla v danom mieste a čase. Bez zohľadnenia ďalších okolností nemožno vychádzať výlučne len z ceny, ktorú si požičovňa od poškodeného vyúčtovala za nájom náhradného motorového vozidla, resp. na ktorej sa s poškodeným dohodla. Pokiaľ by súdna prax pripustila iný názor, mohlo by dochádzať a nepochybne by aj dochádzalo k situáciám, že požičovne by v prípade, ak by išlo o zákazníkov - poškodených pri dopravnej nehode, za ktorých náhradu škody uhrádza poisťovňa škodcu, takúto prax mohli zneužiť tým, že za nájom náhradného motorového vozidla by požadovali nájomné na miestne pomery neobvykle vysoké...“.Argumentovala, že podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) v spojení v § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť preukázať uplatnený nárok má poškodený. Je preto povinnosťou žalobkyne aj v prejednávanej veci preukázať, že ňou uplatnený
nárok na náhradu škody predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla. Predložená faktúra č.3232023 sama o sebe ešte nepreukazuje výšku skutočnej škody, ktorá má byť krytá povinným zmluvným poistením. Sumu uvedenú na faktúre ešte nie je možné považovať za skutočnú škodu, na náhradu ktorej má poškodená voči nej ako poisťovateľovi v prejednávanej veci nárok. Žalovaná v odpore tiež namietla nedôvodnosť nároku žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania uplatneného žalobu s tvrdením, že nárok na poistné plnenie si žalobkyňa u nej uplatnila dňa 03.04.2023, pričom dňa 13.04.2023 ukončila prešetrovanie a žalobkyni poskytla poistné plnenie vo výške 224,42 eur. Svoje povinnosti si tak v zákonnej lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. splnila. V prílohe odporu predložila cenovú ponuku prenájmu vozidla Škoda Fabia Combi 1,0 TSI, zverejnenú na webovej stránke E..
5. Na výzvu upomínacieho súdu na vyjadrenie k odporu zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 20.12.2023 uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený, a navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Namietol, že žalovaná účelovo skúmala na trhu ponuku s najnižšou výškou denného nájomného. Argumentoval, že prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať za relevantný pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní na internete nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v cene a či uvádzaná cena je finálna. Výška denného nájmu sa tiež odvíja aj od výbavy, modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Stanovenie výšky dennej sadzby za nájom náhradného vozidla žalovanou 27 eur bez DPH, s DPH 32,40 eur, považuje za svojvoľné a neopodstatnené. Predložil súdu cenník nájmu zverejnený na webovej stránky www.autopožičovňa-popradtatry.sk s tvrdením, že podľa tohto cenníka prenájom motorového vozidla porovnateľného s vozidlom poškodenej zn. Škoda Fabia Combi sa pohybuje od 42 eur denne bez DPH, s DPH 50,40 eur. Ďalej cenník zverejnený na webovej stránke E., podľa ktorého denná sadzba nájmu vozidiel porovnateľnej triedy sa pohybuje vo výške od 52 eur s DPH. A tiež cenovú ponuku z webovej stránky E., ktorá ponúkala nájom porovnateľného vozidla zn. Kia Ceed v danom mieste a čase za 50 eur s DPH. Preto zastáva názor, že cena denného nájmu vyúčtovaná poškodenej faktúrou č.2322023 vo výške 50 eur s DPH je cenou primeranou a obvyklou cene prenájmu porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase. Ďalej uviedol, že žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti zobrala do úvahy aj dĺžku nájmu, ktorá sa u bežných autopožičovní odvíja od počtu dní prenájmu s tým, že s väčším počtom dní sa znižuje. To však bolo možné iba pri časovo spätnej kalkulácií, pretože v čase uzavretia zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla nebolo možné dobu prenájmu vopred určiť, nakoľko sa odvíjala od dĺžky doby opravy poškodeného vozidla. Žalobkyňa nie je klasickou autopožičovňou a cenu prenájmu účtovala za každý deň rovnakú. Avšak aj v prípade, ak by si poškodená prenajala vozidlo v bežnej autopožičovni, pri oprave trvajúcej dlhšie ako 3 dni by musela pravdepodobne uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv s nezníženou výškou denného nájmu, alebo by si prenajala náhradné vozidlo na dobu odhadovanej opravy, ktorá by však nemusela zodpovedať skutočnej dobe opravy, a pri skoršom ukončení nájmu by pravdepodobne stratila výhodu nižšieho nájomného. Podľa judikatúry poškodený nemá právnu povinnosť hľadať si v prípade dopravnej nehody najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodu je nájomné za porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp, individuálne výpočty výšky nájomné poisťovňami v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (rozsudok Okresného súdu Bratislava I .zo dňa 06.06.2017 sp.zn. 27Cb 39/2012. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave I. zo dňa 05.05.215 sp. zn. 2Cob 134/2014). Naďalej trval na nároku na zaplatenie úrokov z omeškania s tým, že nárok žalobkyni vznikol v zmysle § 11 ods. 8 zákona č.381/2001 Z.z. z dôvodu svojvoľného a neoprávneného krátenia poistného plnenia zo strany žalovanej.
6. Dňa 29.12.2023 bola vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na konanie podľa Civilného sporového poriadku.
7. Uznesením zo dňa 07.03.2024 súd podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku vyzval žalovanú na vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu žalobkyne k odporu v lehote 15 dni od doručenia uznesenia. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.
8. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 07.06.2024 v neprítomnosti oboch sporových strán. Zástupca žalobkyne podaním zo dňa 03.06.2024 ospravedlnil svoju neúčasť hospodárnosťou konania a pracovnou vyťaženosťou, a vyslovil súhlas s prejednaním a rozhodnutím
vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila podaním zo dňa 07.06.2024, ktorým vyslovila súhlas s pojednávaním v jej neprítomnosti. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie v celom rozsahu návrhov strán a skutkový stav ustálil nasledovne:
9. Medzi stranami nebolo sporné, a súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za dôvodne spochybnené skutočnosti, že dňa 15.03.2023 došlo k poistnej (škodovej) udalosti evidovanej u žalovanej pod č. 9533600245, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle zn. Škoda Fabia Combi, ev.č. C. XXXXX, rok výroby 2018, ktorého vlastníkom a držiteľom v tom čase bola p. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX,XXX XX C. D. (ďalej už len „poškodená“ a „ poškodené vozidlo“). Podľa listiny vyhotovenej žalovanou „Oznámenie o poistnom plnení“ ( čl. 15 spisu) škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ev.č. F., zodpovednosť za ktorú bola u žalovanej povinne zmluvne poistená na základe poistnej zmluvy uzavretej s poisteným p. G. H., evidovanej pod č. 6622108136/4.
10. Medzi stranami nebolo ďalej sporným, že v deň poistnej udalosti dňa 15.03.2023 poškodená odovzdala svoje poškodené vozidlo na opravu do autoservisu IMPA Liptovský Mikuláš s.r.o. Kuzmányho 12,811 06 Bratislava, prevádzka I. X XXXX XXXX, XXX XX C. J., a že z tohto autoservisu ho po oprave prevzala dňa 20.03.2023. O týchto skutočnostiach svedčí potvrdenie tohto autoservisu a čestné prehlásenie poškodenej na čl. 11 spisu. Nebolo tiež sporným, že dňa 15.03.2023 žalobkyňa prenajala poškodenej náhradné motorové vozidlo. Podľa listiny označenej ako „Zmluva o nájme č. 315/2023 zo dňa 15.03.2023“ (čl. 10 spisu, ďalej už len „zmluva o nájme“) jednalo sa o prenájom osobného automobilu zn. KIA Ceed, ev. č. K. s počtom najazdených km v čase jeho prevzatia 11874 na dobu 6 dní, od 15.03.2023 do 20.03.2023, za nájomné vo výške 50 eur denne vrátane DPH a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30 eur denne s DPH. Podľa tejto listiny poškodená počas doby prenájmu najazdila celkom 27 km, nakoľko v čase odovzdania náhradné motorové vozidlo malo najazdených 11901 km. Podľa faktúry vystavenej žalobkyňou dňa 20.03.2023 pod č. 3232023, splatnej 04.04.2023 (čl. 12spisu) žalobkyňa na základe zmluvy o nájme vyfakturovala poškodenej za prenájom náhradného motorového vozidla nájomné v dennej výške 41,67 eur, spolu za 6 dní 250,02 eur, a 25 eur poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, spolu 275,02 eur, čo spolu s 20 % DPH predstavovalo sumu 330,02 eur.
11. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2023 (čl. 12 – 13 spisu) a oznámenia poškodenej zo dňa 20.03.2023 (čl. 13 spisu) vyplýva, že poškodená postúpila svoj nárok na náhradu škody titulom náhrady nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla v celej výške sumy vyfakturovanej jej žalobkyňou faktúrou č.3232023, tzn. vo výške 330,02 eur, zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobkyňu zo dňa 20.03.2023. Postúpenie tejto pohľadávky na náhradu škody poškodená ako postupca oznámila žalovanej listom zo dňa 20.03.2023. Listom zo dňa 20.03.2023 (čl. 14 spisu) si žalobkyňa postúpenú pohľadávku na náhradu škody v celej výške 330,20 eur uplatnila u žalovanej. Listom zo dňa 14.04.2023 (čl. 15 spisu) žalovaná žalobkyni oznámila, že dňa 13.04.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a že jej titulom náhrady škody priznáva zo zmluvného zákonného poistenia uzavretého so svojim poistenom poistné plnenie zodpovedajúce nájomnému za celkom 6 dní vo výške 27 eur za 1 deň , spolu 162 eur ( 27 eur x 6 dní = 127 eur), a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25 eur, spolu s 20% DPH, celkom 224,42 eur. V liste o.i. uviedla: „ Nepriznaná neprimerane vysoká cena prenájmu pre danú kategóriu vozidla 41,67 EUR deň bez DPH. Priznaná primeraná cena nájmu 27,00 EUR/deň bez DPH“. Podľa výpisu z účtu žalovanej v Tatra banke a.s. (čl. 16 spisu) žalovaná sumu 224,42 eur žalobkyni bezhotovostne poukázala dňa 17.04.2023.
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla.
14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
15. Podľa § 4 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o povinnom zmluvnom poistení„) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
16. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
17. Podľa cit. právnej úpravy poškodený, ktorý má nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, môže tento nárok uplatniť voči viacerým subjektom. A to jednak voči priamemu škodcovi, ktorým spravidla býva vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, a to na základe subjektívnej zodpovednosti za zavinene upravenej cit. všeobecným ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže uplatniť aj voči prevádzateľovi motorového vozidla v zmysle cit. ust. § 427 Občianskeho zákonníka, teda na základe tzv. objektívnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu. Bude to spravidla vtedy, ak poškodený chce využiť možnosti solidarity záväzku viacerých zodpovedných subjektov (§ 438 Občianskeho zákonníka). Môže však žalovať aj iba jeden z týchto subjektov. Poškodený si však tiež môže nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uplatniť aj priamo voči poisťovateľovi, u ktorého bolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a ktoré je uvedené v poistnej zmluve ( § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení ). Dôkaznú povinnosť o tom, že je daná zodpovednosť určitej osoby (osôb) za škodu, má pritom poškodený. Právnym základom záväzku poisťovateľa plniť je poistná zmluva.
18. V prejednávanej veci si žalobkyňa listom zo dňa 20.03.2023 uplatnila priamo voči žalovanej ako poisťovateľovi nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla pri poistnej udalosti dňa 15.03.2023, spočívajúci v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla počas opravy poistnou udalosťou poškodeného vozidla, postúpený jej poškodenou zmluvou o postúpení pohľadávky. Tento nárok si žalobkyňa uplatnila za celkom 6 kalendárnych dní prenájmu náhradného vozidla vo výške celkom 330,02 eur, vrátane DPH. Žalovaná priznala a vyplatila žalobkyni poistné plnenie iba vo výške celkom 224,42 eur, vrátane DPH. Medzi stranami tak nebol sporný, a výsledkami dokazovania ani dôvodne spochybnený, právny základ priameho nároku žalobkyne voči žalovanej ako poistiteľovi na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s poškodením motorového vozidla poškodenej zn. Škoda Fabia Combi, ev.č. C., pri poistnej udalosti dňa 15.03.2023, spočívajúci v nákladoch na nájom náhradného vozidla, ktorý má svoju oporu v cit. ust. § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaná neučinila sporným aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na uplatnenie tohto nároku, nevyhnutnosť vynaloženia nákladov na nájom náhradného motorového vozidla počas opravy poškodeného vozidla, a ani účelnosť doby trvania nájmu celkom 6 kalendárnych dní, tzn. v dobe od 15.03.2023 do 20.03.2023, po ktorú podľa vykonaného dokazovania reálne trvala oprava vozidla poškodenej v autoservise. Súd preto v prejednávanej veci vychádzal zo záveru, že nájom náhradného motorového vozidla poškodenou po celú dobu 6 kalendárnych dní od 15.03.2023 do 20.03.2023 bol v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou dňa 15.03.2023, bol nevyhnutný a po celú dobu účelný. Medzi stranami bola sporná výška poistného plnenia, pričom spor bol v časti výšky sadzby denného nájomného, keďže žalobkyňa si nárok uplatnila vo výške sadzby denného nájmu dojednanej v zmluve o nájme náhradného vozidla 41,67 eur za jeden deň, s DPH 50 eur za 1 deň, pričom žalovaná jej priznala a vyplatila len 27 eur za 1 deň prenájmu, s DPH 32,40 eur, čo za 6 dní predstavuje rozdiel 105,60 eur, ktorý si žalobkyňa uplatnila žalobou. Medzi stranami nebola sporná účelnosť a primeranosť výšky žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody titulom jednorazového poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 25 eur bez DPH, 30 eur s DPH, ktorý žalovaná žalobkyni v poistnom plnení priznala a vyplatila v celej výške.
19. Podľa cit. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda. Podľa ustálenej judikatúry za skutočnú škodu sa v prípade prenajatia náhradného motorového vozidla považuje nájomné a poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Napr., podľa rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob 110/2017 zo dňa 22.11.2017: „...14....Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo.... Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Ďalej napr. podľa rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn.11Co 187/2019 zo dňa 24.09.2019: „ ...okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom, že poškodenému nepochybne sporný výdavok vznikol, a to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti, by ku vzniku týchto nákladov vôbec nedošlo. Vynaloženie výdavku, a to „poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla“ poškodeným považoval za účelné a opodstatnené v súlade so zmluvou a cenníkom žalobcu. S predmetnými konštatovaniami súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a navyše na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu dodáva, že v danom prípade išlo jednoznačne o poplatok, ktorý bol poškodený povinný zaplatiť v súvislosti s nájmom, keďže patrí medzi náklady nájmu. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. V konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla, v príčinnej súvislosti s čím mu vznikol aj jednorazový náklad na poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že v danom prípade nejde o náklady, ktoré by poškodený musel vykonať pri bežnej údržbe aj svojho vozidla, avšak na druhej strane sa jedná o bežné náklady, ktoré prenajímateľovi vznikajú v súvislosti s odovzdaním, prevzatím a pripravením vozidla očisteného pre ďalšieho klienta...“
20. Otázka výšky skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na nájomné za náhradné vozidlo je riešená judikatúrou tak, že skutočnou škodou nie je čiastka skutočne zaplatená za prenájom náhradného vozidla (tzn. zmluvne dojednaná v zmluve o nájme), ale čiastka účelne vynaložená na nájom, pričom za účelne vynaloženú čiastku je treba považovať čiastku zodpovedajúcu obvyklej cene prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn 3MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, podľa ktorého: „So zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu (do vydania nového osvedčenia 14. mája 2008). Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za ktorú žalovaná zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej...“. Podľa rozsudku Krajského súdu Bratislava sp.zn. 7Co 319/2017 zo dňa 25.04.2018: „Odvolací súd sa zhoduje s jeho úvahou, že pri určení výšky skutočnej škody je nutné vychádzať zo všeobecnej, na trhu obvyklej ceny za nájom obdobného motorového vozidla v danom mieste a čase, zníženej o náklady..., ktoré by v danom období vznikli poškodenému používaním vlastného motorového vozidla ...“.Súd preto prisvedčil žalovanej, že za skutočnú škodu v prejednávanej veci nemožno bez ďalšieho považovať denné nájomné vyúčtované poškodenej faktúrou č. 2322023 na základe o zmluvy o nájme vo výške 41,67 eur, s DPH 50 eur, ktoré môže, avšak nemusí, predstavovať nájomné obvyklé nájmu vozidla porovnateľného s náhradným vozidlom v danom mieste a čase.
21. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že poškodeným motorovým vozidlom, ktoré poškodená stratila v dôsledku poistnej udalosti možnosť užívať, bolo vozidlo zn. Škoda Fabia Combi, rok výroby 2018, a prenajatým náhradným motorovým vozidlom bolo osobné motorové vozidlo zn. KIA Ceed s počtom najazdených km 11874 km. Pokiaľ žalovaná namietala, že obe tieto vozidla nemožno pre účely určenia obvyklej ceny prenájmu považovať za vozidlá porovnateľné, toto tvrdenie žalovaná nepreukázala, a na základe výsledkov vykonaného odkazovania súd takýto záver bez dôvodných pochybností nemohol prijať.
22. Podľa všeobecnej kategorizácie vozidiel do jednotlivých tried zverejnenej na internete, t.j. s ohľadom na ich vonkajšie rozmery, hmotnosť a objem motora, vozidlá s objemom motora 1,2 – 2 l a výkonom 40 - 132 kW sú zaradené do nižšej (ekonomickej) triedy, a vozidlá s objemom motora 1,4 - 3,2 l a výkonom 50 – 190 kW do nižšej strednej triedy. Zadané údaje však nemožno považovať za pravidlo, ale iba za najčastejšie údaje u vozidiel v danej triede, a možno súhlasiť so zástupcom žalobcu, že pri zaradení tohto ktorého konkrétneho vozidla do tej ktorej triedy je potrebné vždy prihliadať aj na konkrétny model, typ a výbavu vozidla. Ako príklad zaradenia vozidla do nižšej (ekonomickej) triedy je niekde príkladom uvádzané o.i. aj vozidlo zn. Škoda Fabia (avšak bez bližších akýchkoľvek ďalších parametrov). V prejednávanej veci ani jedna zo sporových strán neuviedla tvrdenia, aké presné rozmery, hmotnosť, objem, typ, model a výbavu malo poškodené vozidlo zn. Škoda Fabia Combi. Zástupca žalobkyne pre účely porovnateľnosti sadzby denného nájmu predložil súdu o.i. aj sadzbu nájomného zverejnenú na webstránke E., vo výške 42 eur bez DPH pri dobe nájmu 1 – 3 dni ( čl. 46 spisu). Podľa údajov zverejnených na tejto stránke táto sadzba je uvedená u vozidla zn. Škoda Fabia Combi 1,4 l. Žalovaná v priebehu konania tento dôkaz nijako nenamietla. Naopak, zástupca žalobkyne týmto dôkazom (okrem iných) spochybnil dôkaz predložený žalovanou, ktorá poukazovala na údaje zverejnené na webstránke E. (čl.26 – 27 spisu), kde do vyhľadávania zaradila vozidlo zn. Škoda Fabia Combi 1,0 TSI extra manuál, u ktorého nájomné bolo uvedené vo výške 27 eur bez DPH pri dobe nájmu 4 – 10 dní. Vyhľadanie vozidla zn. Škoda Fabia Combi práve s uvedenými parametrami žalovaná v priebehu konania ničím bližšie neodôvodnila. Súd po nahliadnutí na webovú stránku E. prisvedčil zástupcovi žalobkyne, že žalovaná mohla do vyhľadávača na tejto stránke zadať aj iné typy, modely a výbavu vozidla zn. Škoda Fabia Combi, a to napr. model Škoda Fabia Combi 1,0 TSI automat alebo manuál, Škoda Fabia Combi 1,4 TDI STYLE automat, a pod.. Žalovaná však bez tohto, aby svoj postup v prípade jediného ňou predloženého dôkazu v konaní zdôvodnila, predložila súdu ako dôkaz iba údaje o vozidle zn. Škoda Fabia Combi 1,0 TSI extra manuál, ktoré zo všetkých vozidiel zn. Škoda Fabia Combi má uvedenú najnižšiu cenu nájmu.
23. Bez preukázania presných parametrov u oboch vozidiel súd bez dôvodných pochybností nemohol prisvedčiť žalovanej, že v prejednávanej veci sa jednalo o vozidla rozdielnej triedy. Súd však mal za to, že na základe najčastejších údajov u vozidiel danej triedy a príkladov zn. vozidiel uvádzaných všeobecne na internete pri jednotlivých triedach možno bez väčších pochybností konštatovať, že poškodené vozidlo zn. Škoda Fabia Combi s objemom 1,4 l (ktorý žalovaná nespochybnila) možno zaradiť do nižšej (ekonomickej) triedy, a náhradné vozidlo zn. Kia Ceed, u ktorého tiež žiadna zo strán neuviedla tvrdenia o presných parametroch vozidla a nepredložila žiadne dôkazy, do nižšej strednej triedy, kde sú zaradené vozidlá s objemom motora od 1,4 l. Za rozhodujúci pritom vo veci súd považoval záver, že obe vozidlá možno zaradiť do nižšej, resp. nižšej strednej triedy, na rozdiel od vozidiel strednej, vyššej strednej, vyššej alebo luxusnej triedy, a obe vozidlá tak pre účely stanovenia obvyklej ceny ich prenájmu možno považovať za vozidlá porovnateľné. Súd sa zároveň plne stotožňuje so zástupom žalobkyne, že v prípade uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou je potrebné vziať do úvahy, že poškodený v prípade poistnej udalosti nemá povinnosť vyhľadávať motorové vozidlo presne tej istej kategórie, značky, typu, modelu a vybavenia, nakoľko celkovú nepriaznivosť stavu, do ktorého sa v dôsledku poistnej udalosti dostane, nemožno umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby si v sieti množstva autopožičovní a prenajímateľov vozidiel zisťoval a hľadať vozidlo rovnakej kategórie, modelu, značky, typu a vybavenia. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, obzvlášť s ohľadom na to, že on bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, a kto bol tak obmedzený vo vlastníckom práve. Tu porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob 110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorého: „....Práve do stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného
motorového vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok...“.
24. Pokiaľ ide o výšku dennej sadzby nájomného u týchto podľa záveru súdu porovnateľných vozidiel, súd postupoval podľa § 164 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak hodnotu nároku síce možno zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k hodnote predmetu sporu, súd hodnotu nároku určí podľa svojho odhadu. V prejednávanej veci síce žiadna zo strán nenavrhla za účelom určenia obvyklej dennej sadzby nájomného za prenájom náhradného vozidla v danom mieste a čase nariadenie znaleckého dokazovania, ktorým podľa názoru súdu by bolo možné s najväčšou odbornosťou obvyklú výšku dennej sadzby nájomného ustáliť. Súd však mal za to, že vzhľadom na hodnotu predmetu sporu 105,60 eur s prísl. by náklady na vykonanie znaleckého dokazovania by boli v zjavnom nepomere k tejto hodnote. Súd tak záver o obvyklej výške denného nájomného v prejednávanej veci oprel o žalobkyňou súdu predloženú zmluvu o nájme a faktúru č. 3232023, ktoré žalovaná nespochybnila, a podľa ktorých denná sadzba nájomného za prenájom náhradného vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom bola dohodnutá a následne aj vyfakturovaná na 41,67 eur bez DPH, 50,004 eur s DPH. Ide teda o reálne skutočne dohodnutú cenu nájmu porovnateľného vozidla v danom mieste a čase. Ďalej súd vychádzal zo záveru, že táto zmluvne dojednaná cena denného nájmu je porovnateľná s cenou denného nájmu zverejnenou v cenníku regionálnej autopožičovne na webstránke www.autopožičovna-popradtatry.sk (čl. 46 spisu), podľa ktorého denné nájomné vozidla zn. Škoda Fabia Combi 1,4 l na 1-3 dni sa pohybuje vo výške 42 eur bez DPH, s DPH 50,40 eur, a pri dobe nájmu 4-6 dní 38,50 eur bez DPH, s DPH 46,20 eur. Ďalej tiež s cenníkom denného nájmu vozidiel zverejneným autopožičovňou „Cityrentals“ s celoslovenskou pôsobnosťou na webovej stránke E., podľa ktorého denné nájomné pri dobe nájmu 1 - 10 dní u vozidla Kia Ceed sa pohybuje vo výške 63 eur vrátane DPH, bez DPH teda 50,04 eur, a u vozidla Škoda Fabia 57 eur s DPH, teda 45,60 eur bez DPH. A tiež s cenou za 1 deň prenájmu vozidla Kia Ceed v danom čase, ktorá bola ponúkaná na webstránke E., na ktorej je možné vyhľadávať z viac ako 100 autopožičovní viac ako 1000 aut, a ktorá sa pohybovala vo výške 50 eur s DPH. Na základe uvedených dôkazov, ktoré žalovaná dôvodne nespochybnila jediným dôkazom, ktorý v konaní predložila, súd považoval za dôvodný záver, že poškodenou zmluvne dohodnutá cena denného nájmu náhradného vozidla zodpovedala cene nájmu obvyklej v danom mieste a čase. Žalobkyni preto súd priznal voči žalovanej nárok na doplatenie náhrady škody v celej uplatnenej výške 105,60 eur.
25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa § 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
29. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
30. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala na žalovanej ako poistiteľovi zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 105,60 eur od 02.05.2023 do zaplatenia s tvrdením, že žalovaná podľa cit. § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení bola povinná priznanú sumu 105,60 eur jej zaplatiť najneskôr do 28.04.2023, nakoľko šetrenie poistnej udalosti skončila dňa 13.04.2023. Tzn., do 15 dní od ukončenia prešetrovania. Možno prisvedčiť zástupcovi žalobkyne, že podľa cit. § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení žalovaná bola povinná poistné plnenie poskytnúť žalobkyni do 15 dní od 13.04.2023, kedy podľa výsledkov dokazovania skončila prešetrovanie poistnej udalosti. Keďže tak neučinila, súd priznal žalobkyni nárok aj na úroky z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne zo sumy 105,60 eur odo dňa 05.05.2023, ktorý nepredchádza dňu nasledujúcemu po uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehota na plnenie. Tu súd len dodáva, že podľa cit. právnej úpravy žalovaná bola v tejto zákonnej lehote povinná plniť len v rozsahu, v ktorom mala nárok poškodeným, príp. jej právnym nástupcom, preukázaný. V prejednávanej veci žalobkyňa predložením zmluvy o nájme a faktúry uplatnený nárok riadne doložila, pričom odborné ustálenie výšky škody vzhľadom na obvyklú cenu denného nájmu bolo na žalovanej. Postup žalovanej, ktorá výšku poistného plnenie krátila bez riadnej analýzy, iba na základe jediného dôkazu, ktorý predložila aj v spore, a ktorý nezohľadňuje ani daný typ poškodeného vozidla, a ktorá tým vytvorila podmienky pre vedenie súdneho sporu, v ktorom svoj postup nijako bližšie nezdôvodnila, nemožno pričítať na ťarchu konania poškodenej.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania.
32. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku a výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Žalobkyňa mala v prejednávanej úspech v celom rozsahu uplatnenej pohľadávky spolu s jej príslušenstvom. Preto jej súd priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd nezistil vo veci žiadne okolnosti, pre ktoré by súd úspešnej žalobkyni výnimočne nemal túto náhradu trov priznať. Aj keď súd výšku náhrady škody určil svojou úvahou, postup žalovanej iné rozhodnutie o náhrade trov neodôvodňuje. O výške náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
Poučenie:
Proti výrokom I. – II. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).