Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-219-2010.pdf
PDF · 145.68 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/219/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, právne zast. JUDr. Jozef Göbl, advokát so sídlom Jantárova 30, Košice, proti žalovanému: N. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., S. X, právne zast. JUDr. Milan Knop, advokát so sídlom Krmanova 1, Košice o zaplatenie 1.627,28 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.646,23 EUR, poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile, najmenej 0,83 EUR za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 553,77 EUR od 9.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.12.2008 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 1 promile za každý aj začatý deň omeškania najmenej 0,83 EUR za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 50,92 EUR od 11.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 481,42 EUR od 27.9.2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.646,23 EUR, poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 EUR za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 553,77 EUR od 9.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 50,92 EUR od 11.12.2008 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 1 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania najmenej však 0,83 EUR za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 50,92 EUR od 11.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 481,42 EUR od 27.9.2009 do zaplatenia s odôvodnením, že žalovaný je nájomcom bytu č. 18 na Kurskej 1 v Košiciach na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 17.5.1989 za obdobie rokov 2007, 2008. Žalobca eviduje nedoplatok na vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2007 - 553,77 EUR a nedoplatok na nájomnom za mesiace 1 až 12/2008 - 11x 50,92 EUR a nedoplatok na vyúčtovaní nákladov za rok 2008
- 481,42 EUR.
2. Konanie v časti o zaplatenie 18,95 EUR, bolo uznesením Okresného súdu Košice I z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu zo dňa 22.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2012, zastavené.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že žalovaný nehnuteľnosť nevyužíval od roku 1992, pretože sám žalobca tvrdil, že žalovaný nie je nájomcom až rozsudkom Okresného súdu Košice I, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2008 bolo určené, že je výlučným nájomcom bytu. Žalovaný dodnes nemôže byt užívať s viny žalobcu, nakoľko mu byt neodovzdal a preto nie je povinný platiť platby spojené s užívaním bytu.
4. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 18.6.2014 žalobu zamietol s odôvodnením, že výkon práva žalobcu uplatňovanie nájomného je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný bez vlastnej viny nemohol riadne byt užívať a žalobca si nesplnil voči žalovanému zákonom stanovené povinnosti umožniť mu riadne byt užívať.
5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 9.9.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I s odôvodnením, že zákon umožňuje nájomcovi uplatniť si právo len na primeranú zľavu z nájomného (§ 698 ods. 1 OZ), nie odpustenie celého nájomného, prípadne celej úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Podľa odvolacieho súdu nedošlo k jeho riadnemu uplatneniu v zmysle § 699 OZ a to v kontexte, s nevyhnutnosťou jeho uplatnenia v zákonnej lehote u prenajímateľa. Aplikácia ust. § 3 ods. 1 OZ predpokladá výnimočnosť situácie, ktorá však musí byť založená na objektívnom vyhodnotení skutkového stavu a v tomto kontexte musí byť aj presvedčivo odôvodnená. Pri posúdení nároku žalobcu na úhradu nájomného ako výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) je povinnosťou súdu objektívne vyhodnotiť všetky právne významné skutočnosti a teda aj skutočnosť, či obývanie bytu cudzími osobami, ako aj jeho poškodenie nesúvisí práve so zanedbaním povinnosti žalovaného ako nájomcu bytu, vychádzajúc z tej skutočnosti, že on sám tento byt opustil a od r. 1992 býva inde a hoci bol naďalej nájomcom bytu, o dianí v byte sa nezaujímal a fakticky situáciu sa nesnažil uviesť do súladu s právnym stavom veci. O tom môže nasvedčovať aj skutočnosť, že práve žalovaný podal žalobu na Okresný súd Košice I sp. zn. 13C/581/1999, v ktorom rozsudkom zo dňa 27.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2008 bolo určené, že je výlučným nájomcom bytu č. XX H. K. N. E. H. E. V.. Č.. X H. X. posch. V tomto konaní vyplynulo, že B. Š. bývalá manželka žalovaného v konaní uviedla, že sa vzdáva práva nájmu k predmetnému bytu v prospech žalovaného. Zároveň z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež vyplýva, že práve žalovaný v konaní taktiež vedenom na Okresnom súde Košice I pod. sp. zn. 38C/53/2006 podal dňa 23.6.2006 proti žalobcovi návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá mu bola daná dňa 29.1.2004. V tomto kontexte preto vyznieva nedôveryhodne jeho tvrdenie, ktorým sám spochybňuje svoje postavenie výlučného nájomcu predmetného bytu od r. 1992 a to od jeho prevzatia, a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, na ktorú v podanom odvolaní poukázal žalobca, že žalovaný uznal dlh na nájomnom, keď mal záujem byt odkúpiť, spolu vo výške 362.883,- Sk. Z vykonaných dôkazov vyplýva skôr to, že žalovaný sa cítil byť nájomcom bytu a o dianie v byte sa zaujímal, keďže vzniknutú situáciu sa snažil uviesť do súladu s právnym stavom veci s poukazom na hore citované konania vedené na Okresnom súde Košice I. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako nájomca zanedbal svoju povinnosť užívať byt na základe platne uzavretej zmluvy, pričom z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu v tom žalobca - prenajímateľ bránil, nezbavuje žalovaného povinnosti platiť nájomné podľa zmluvy a táto povinnosť nemôže zaniknúť iba aplikáciou ust. § 3 ods. 1 OZ. Žalovaným namietané skutočnosti, že žalobca nevykonal žiaden úkon, ktorým by mu zabezpečil odovzdanie bytu v riadnom a užívaniaschopnom stave. Podľa odvolacieho súdu nespochybňujú splnenie povinnosti prenajímateľa (žalobcu) v zmysle § 687 ods. 1 OZ. Žalobca byt odovzdal v stave spôsobilom na riadne užívanie pri vzniku nájmu bytu, a keďže ide o jednorazovú povinnosť žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu sa nemožno domáhať počas trvania nájomného pomeru opakovaného splnenia tejto povinnosti a to ani potom, čo bývalá manželka žalovaného predmetný byt odovzdala žalobcovi. Krajský súd v Košiciach uložil súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, komplexne posúdiť situáciu, v ktorej by sa dôsledky ust. § 3 ods. 1 OZ mohli prejaviť s prihliadnutím na rozhodné okolnosti tak na strane povinnej ako i osoby na výkon práva oprávnenej, vyporiadať sa s argumentáciou žalovaného, prihliadnuť na dôvodne uplatnené odvolacie námietky žalobcu.
6. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Košice I 13C/581/1999-197, spisom Okresného súdu Košice I sp.zn. 16C/892/1998, spisom Okresného súdu Košice I 38C/53/2006, evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu, mesačným zálohovým predpisom platieb za
užívanie bytu od 1.1.2007, mesačným zálohovým predpisom platieb za užívanie bytu od 1.1.2008, vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2007, doručenkou 1/08 V/07, vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2008, doručenkou E 1/09 V/08, výpoveďou žalovaného, odporom proti platobnému rozkazu, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 20.9.2010, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.6.2013, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.11.2013, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, žiadosťou o odkúpenie bytu zo dňa 30.1.2008, spisom Okresného súdu Košice I 24C/190/2012, zápisom zo šetrenia bytu zo dňa 6.7.2011, listom žalobcu adresovaného Mestu Košice zo dňa 26.4.2012, rozsudkom Okresného súdu Košice I 18C/4/2012-23, spisom Okresného súdu Košice I 26C/41/2006, odôvodnením citovaného rozsudku č.k. 18C/4/2012-23, písomnou svedeckou výpoveďou P.. O. D. a A.. H. Ž. a zistil tento skutkový stav:
7. Z rozsudku Okresného súdu Košice I 13C/581/1999-197 zo dňa 27.6.2008 súd zistil, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 27.6.2008 určil, že žalovaný je výlučným nájomcom bytu č. 18 nachádzajúceho sa v Košiciach na E. V. Č.. X na 6. poschodí. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2008. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že bývalá manželka žalovaného B. Š. sa v tomto konaní pôvodne domáhala zrušenia práva spoločného nájmu bytu a určenia, že je výlučnou nájomkyňou bytu. Manželstvo žalovaného a B. Š. bolo rozvedené v roku 1996, maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli na čas po rozvode zverené do výchovy žalovaného. Žalovaný zo spoločnej domácnosti odišiel v septembri 1992 kvôli pretrvávajúcim konfliktom, prehlbujúcemu sa rozvratu manželstva, nie s úmyslom byt trvale opustiť. B. Š. počas konania uviedla, že sa vzdáva práva nájmu predmetného bytu v prospech žalovaného.
8. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 16C/892/1998 súd zistil, že žalobca dňa 8.9.1998 podal proti B. Š.R. návrh na privolenie k výpovedi z nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za služby spojené s bývaním za čas dlhší ako 3 mesiace. Keďže B. Š. dlh vyrovnala, žalobca vzal návrh späť.
9. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 38C/53/2006 súd zistil, že žalovaný podal dňa 23.6.2006 proti žalobcovi návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá mu bola daná dňa 29.1.2004. V priebehu konania bolo preukázané, že žalovanému nebola výpoveď riadne doručená a preto nemohli nastať účinky výpovede z nájmu. Preto súd návrh zamietol. Byt bol žalovanému pridelený počas trvania manželstva ako byt vojenský, išlo o byt určený pre ubytovanie pracovníkov organizácie, nevzniklo žalovanému a jeho manželke právo spoločného užívania bytu podľa ust. § 182 Obč. zák. účinného do 31.12.1991. Užívateľom bytu bol iba žalovaný a jeho manželka mala odvodené právo bývania. Ani dňa 1.1.1992 nemohlo zo zákona vzniknúť právo spoločného nájmu bytu. Týmto dňom sa užívanie bytu zmenilo na nájom služobného bytu, pretože uvedený byt spĺňal kritériá pre služobné byty, žalovaný bol vojakom z povolania až do 31.10.1992. Byt stratil charakter služobného bytu dňa 31.1.1993, pretože v lehote 3 mesiacov od ukončenia služobného pomeru žalovaného mu nebola daná výpoveď z nájmu bytu. Keďže k 1.2.1993 žalovaný a jeho bývalá manželka trvale spolu nežili, zmenil sa nájom služobného bytu na nájom bytu žalovaným, naliehavý právny záujem na požadovanom určení súd odôvodnil tým, že žalovaný nemôže byt fakticky užívať od jesene 1992 až doposiaľ z dôvodu, že v byte bývala jeho manželka. Táto sa v priebehu konania z bytu odsťahovala, preto žalovaný vzal voči nej žalobu o vypratanie späť.
10. Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu súd zistil, že žalobca evidoval žalovaného ako užívateľa bytu č. 18, E. X v Košiciach spolu s manželkou a synmi N. a C. od 18.5.1989 s tým, že sa odsťahoval na S. X v Košiciach, dátum hlásenia 24.4.1995.
11. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu od 1.1.2007 súd zistil, že mesačný zálohový predpis platieb bytu č. 18 na E. X v Košiciach od 1.1.2007 činil spolu 172,36 EUR, z toho základné nájomné 50,91 EUR.
12. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu č. 18 na E. X v Košiciach súd zistil, že mesačný zálohový predpis od 1.1.2008 činil 172,36 EUR, z toho základné nájomné 50,91 EUR.
13. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2007 súd zistil, že žalobca vyúčtoval náklady za služby spojené s bývaním za byt č. 18 na E. X v Košiciach za rok 2007 na meno N. Š.,
nedoplatok na platbách za služby predpis 43.908,- Sk, náklad 16.683,- Sk, nedoplatok 16.683,- Sk a predpis nájomného 18.408,- Sk, platby 0, nedoplatok 18.408,- Sk.
14. Z doručenky 1/08 V/07 súd zistil, že vyúčtovanie nákladov za rok 2007 prevzala za žalovaného manželka dňa 8.7.2008.
15. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2008 súd zistil, že žalobca vyúčtoval náklady za služby spojené s bývaním v byte č. 18 na E. X v Košiciach na meno žalovaného, predpis za služby 1.457,48 EUR, náklad 481,38 EUR, platby 0, nedoplatok 481,38 EUR, nájomné predpis 611,03 EUR, platby 0, nedoplatok 611,03 EUR.
16. Z doručenky E 1/09 V/08, ktorú doručoval žalobca žalovanému sa vrátila späť ako nedoručená, deň uloženia 4.8.2009. Zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
17. Z výpovede žalovaného súd zistil, že v roku 1988 sa nasťahoval do predmetného bytu na základe jeho pridelenia. V roku 1992 opustil spoločnú domácnosť a nikdy sa do bytu nevrátil. V byte zostala bývať bývalá manželka a 2 deti. Bývalá manželka nezvládala úlohu matky, do bytu priviedla človeka, ktorý bol členom náboženskej sekty, týral deti, predpokladá, že aj bývalú manželku, v dôsledku toho boli deti zverené do osobnej starostlivosti žalovaného a v byte zostala bývať bývalá manželka. Žalovaný odišiel pracovať do Bratislavy, neskôr do Popradu a potom sa vrátil do Košíc. Dozvedel sa, že bývalá manželka sa z bytu odsťahovala a odovzdala kľúče bytovému podniku s tým, že sa bytu vzdáva. Jemu do dnešného dňa kľúče odovzdané neboli, nemá prístup do predmetného bytu, byt je v dezolátnom stave, sú vytrhnuté všetky vedenia, bývali tam nejakí asociáli. Žalovaný musel zabezpečiť bývanie pre neho a pre deti. Vyúčtovania sú vykonané tak, ako by byt bol užívaný a udržiavaný, čo nezodpovedá skutočnosti, bytový podnik prvýkrát videl stav bytu na jeseň 2011, kedy volala bývalá suseda, že tečie voda, byt bol otvorený. Konanie o určenie, že je výlučným nájomcom bytu inicioval v čase, keď si potreboval riešiť bytovú otázku pre seba a deti, konanie bolo ukončené oveľa neskôr. Za byt neuhrádza žiadne platby. V žiadosti o odkúpenie bytu urobil žalovaný ústretový krok voči žalobcovi, vyjadroval sa k dlžobe, ktorá vznikla v čase, keď nebol určený za výlučného nájomcu. Ak sa pýtal na iných súdnych konaniach žalobca, či sa cíti byť nájomcom bytu, uviedol, že áno, nájomcom bytu ale nie nájomcom ruiny.
18. Z odporu proti platobnému rozkazu žalovaného zo dňa 8.7.2010 súd zistil, že žalovaný vôbec neužíval nehnuteľnosť od roku 1992, pretože sám žalobca tvrdil, že nie je nájomcom a žalovaný sa bránil v súdnom konaní. Až rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 13C/581/99-197 zo dňa 27.6.2008, ktoré sa stalo právoplatným dňa 21.8.2008 a vykonateľným dňa 6.9.2008, bolo určené, že je výlučným nájomcom bytu č. 18 nachádzajúceho sa v Košiciach na E. V. Č.. X na 6. poschodí pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Nájom už bol medzi stranami predmetom sporu. Žalovaný dodnes nemôže užívať byt z viny žalobcu, nakoľko ten mu ho doposiaľ neodovzdal. Nájom a platby spojené s užívaním bytu sa viažu na užívanie bytu. Žalovaný však nie vlastnou vinou byť neužíva, preto nie je ani povinný platiť nájom a platby spojené s užívaním bytu. Žalovaný sa viacnásobne snažil situáciu riešiť so žalobcom, žalobca sám niekoľkokrát prisľúbil mimosúdne riešenie predmetnej veci. V skutočnosti však žalobca dodnes odmieta previesť byt do vlastníctva žalovaného. Prekážkou má byť dlžoba na nájomnom za predchádzajúce obdobie, kde ale žalobca nechce uznať právne nespochybniteľnú skutočnosť, že mu táto bola čiastočne priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím, avšak povinnou osobou nie je žalovaný, ale tretia osoba, jeho bývalá manželka, pričom nie je možné nezákonne a proti rozhodnutiu súdu prenášať tento záväzok na žalovaného a to neplnenie si zákonných povinností vyplývajúcich pre žalobcu a Mesto Košice ako vlastníka bytu.
19. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.9.2010 súd zistil, že žalobca žiadnym spôsobom nebránil žalovanému v užívaní predmetného bytu. Opustenie domácnosti v roku 1992 bolo jeho slobodným rozhodnutím, ktoré žalobca nemohol nijako ovplyvniť. To, že žalobca žalovaného istý čas nepovažoval za nájomcu predmetného bytu vyplývalo z nesplnenia si oznamovacej povinnosti žalovaného. O tom, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť, sa žalobca dozvedel s určitým oneskorením, preto v tom čase oprávnene vychádzal z predpokladu, že výlučnou nájomníčkou predmetného bytu sa stala bývalá manželka žalovaného. Túto domnienku navyše potvrdzovalo aj správanie žalovaného, ktorý sa od roku 1992 až do roku 1999 nedomáhal určenia, že je výlučným nájomcom bytu. Práve naopak, v uvedenom období prenechal predmetný byt do užívania svojej bývalej manželke. Navyše, keď sa žalovaný v roku 1999 začal domáhať určenia toho, že je výlučným nájomcom predmetného bytu, domáhal sa tiež
zrušenia práva spoločného nájmu bytu, čo svedčí o tom, že aj on sám v uvedenom období predpokladal, že spoločnou nájomníčkou predmetného bytu je aj jeho bývalá manželka, resp. jemu a jeho bývalej manželke vzniklo právo spoločného nájmu k predmetnému bytu. Skutočnosť, že žalovaný je výlučným nájomcom bytu bola konštatovaná až rozsudkom Okresného súdu Košice I 13C/581/1999-197 zo dňa 27.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2008. Z uvedeného rozsudku vyplýva okrem iného aj to, že žalovaný je výlučným užívateľom (nájomcom) predmetného bytu od roku 1989 (1992) a to nepretržite, preto fakt, že tento byt v určitom období neužíval, ho nezbavuje zodpovednosti za to, čo sa s týmto bytom dialo. K jeho odovzdaniu žalobcovi nedošlo, preto má za to, že požiadavka žalobcu na úhradu nedoplatkov na nájomnom a vyúčtovaniach nákladov za služby spojené s bývaním je opodstatnená.
20. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.6.2013 súd zistil, že žalobca nežiada nič iné, len to, na čo má právny nárok. Nájomca sa dostal do omeškania s platením nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom. Nájomca bol jediným výlučným nájomcom, čo koniec koncov potvrdil aj konajúci súd. Vzhľadom k tejto skutočnosti je nepochybné, že žalovaný bol po celý čas nájomcom predmetného bytu. Sám nájomca - žalovaný sa domáhal v rámci konania na príslušnom Okresnom súde Košice II žalobou podanou dňa 23.6.2006 neplatnosti výpovede, ktorú dostal od žalobcu. Trval teda na platnosti nájomného vzťahu a nielen vedel, že je nájomcom, ale sám sa ním aj cítil. Keď sa v roku 2006 žalovaný domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede voči žalobcovi, chcel, aby naďalej platila nájomná zmluva a trval aj samotný právny vzťah. Z tohto obdobia pochádza aj tu uplatnený nárok žalobcu. To, že sa považoval za nájomcu mu nebránilo v skutočnosti, že neplatil nájomné a úhrady spojené s nájmom. Na jednej strane tvrdí žalovaný, že nemohol byt užívať, na druhej strane sa považuje za výlučného nájomcu a trvá na platnosti nájomnej zmluvy. Prenajímateľ nemal možnosť dozvedieť sa o tom, že v prenajatom byte sú akékoľvek závady, pretože nikto a už vôbec nie nájomca nehlásil potrebu takýchto opráv, resp. výskyt takýchto vád. Práve naopak, keďže nájomca umožnil užívanie prenajatého bytu cudzím, tretím osobám, zodpovedá za to, ako keby byt užíval on sám. Nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ a umožniť ich vykonanie, inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla. Nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu. Z vyššie uvedeného vyplýva nielen zodpovednosť a povinnosť nájomcu niesť následky za škody vzniknuté v prenajatom byte, ktoré vznikli zanedbaním svojich povinností, ale logicky je povinný aj platiť dohodnutý nájom prenajímateľovi. Nájomca nevyužil ani zmluvné, ani zákonné možnosti a neukončil nájomný vzťah žiadnym z možných spôsobov. Ani sa o to nepokúsil. Aj preto sa dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov. Žalobca žiadnym spôsobom nebránil žalovanému v užívaní bytu. Údajné opustenie bytu žalovaným v roku 1992 bolo jeho rozhodnutím a vyvrcholením zrejme manželských nezhôd.
21. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.11.2013 súd zistil, že prenajímateľ nemal možnosť dozvedieť sa o tom, že v prenajatom byte sú akékoľvek závady, pretože nikto a už vôbec nie nájomca nehlásil potrebu akýchkoľvek opráv, resp. výskyt vád. Práve naopak, keďže nájomca umožnil užívanie prenajatého bytu cudzím, tretím osobám, zodpovedá za to, ako keby byt užíval on sám. Z uvedeného má žalobca za to, že jednak žalovaný vady nenahlásil, jednak si právo neuplatnil v prekluzívnej lehote. Žalobca žiadnym spôsobom nebránil žalovanému v užívaní bytu. Kľúče od bytu, ktoré údajne odovzdala pani Š. sa na bytovom podniku nenachádzajú. Prevádzková technička tvrdí, že im neboli odovzdané. Sú to len tvrdenia pani Š., resp. pána Š.. Bytový podnik mal už v čase tvrdeného odovzdania kľúčov vedomosť o prebiehajúcom konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu medzi manželmi (tú skutočnosť im súd oznámil dňa 15.11.2001 v konaní 16C/892/98), teda by byt nikomu inému neodovzdal, nebol právne voľný. Z odvolania pani Š. voči pripojenému rozsudku vyplýva, že byt dňa 14.1.2003 opustila a dala ho údajne do podnájmu O.. V roku 2005 zistila, že tí neuhrádzajú náklady za užívanie bytu a tak odovzdala bytovému podniku kľúče a vzdala sa práva nájmu v prospech pána Š.. Byt nebol nikdy protokolárne odovzdaný. Bytový podnik stále za nájomcu alebo užívateľa bytu, aj po odovzdaní kľúčov považoval p. Š., ktorý byt neodovzdal. Práve naopak sa domáhal práva nájmu k tomuto bytu. Bytový podnik mesta Košice do predmetného bytu nevstupoval. Byt nebol sprístupňovaný. Byt mal užívať pán Š.. Len z dôvodu manželských nezhôd byt neužíval. Uvedené vyplýva aj z odporu A.. E., ide o konanie v ktorom bol vydaný pripojený rozsudok, tam uvádza dôvody, prečo neužíva byt. Neuvádza, že mu bráni Bytový podnik mesta Košice. Ak už p. Š. vedel, že manželka byt opustila, čo vedel minimálne v januári 2006 (vydanie pripojeného rozsudku), mal sa domáhať toho, že chce byť
užívať alebo vylomiť zámku a do bytu vstúpiť. V rámci tohto konania tvrdil, že nevedel, kedy manželka byt opustila a žalobca vraj mal povinnosť ho informovať, že môže byt užívať. Tu je dôkaz, že o tom vedel. Aj keď neboli doručované mesačné zálohové predpisy, nič to nemení na skutočnosti, že mal platiť nájomné, ak aj nevedel v akej výške, mohol sa informovať, alebo platiť vo výške, aká mu bola naposledy známa. O výške nájmu sa dozvedel z doručených vyúčtovaní (obsahuje položku nájomné). Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť doručovať mesačné zálohové predpisy. Vyúčtovania za rok 2008 až doteraz boli doručované iba pánovi Š..
22. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného 17.6.2014 súd zistil, že žalovaný v liste adresovanom Magistrátu Mesta Košice zo dňa 30.1.2008 uvádza, že celkový nedoplatok na nájomnom a službách k 30.1.2008 predstavuje 740.852,- Sk, po odrátaní judikovanej pohľadávky B. Š. 377.969,- Sk, zostávajúca suma nedoplatkov 362.883,- Sk, týmto nájomca N. Š. žiada o odkúpenie bytu č. 18, uhradí všetky nedoplatky za obdobie od 1.1.2005 do súčasnosti a zaplatí odkúpnu hodnotu. Sám žalovaný potvrdil a uznal dlh na nájomnom a úhradách vo výške 362.882,- Sk, uviedol, že dlh uhradí, čo sa nestalo.
23. Zo žiadosti o odkúpenie bytu zo dňa 30.1.2008 súd zistil, že A.. Z. E. v zastúpení žalovaného listom zo dňa 30.1.2008 požiadal o odkúpenie bytu č. 18 s tým, že uhradí všetky nedoplatky za obdobie od 1.1.2005 do súčasnosti 362.883,- Sk a zaplatí odkúpnu hodnotu.
24. Zo spisu Okresného súdu Košice I 24C/190/2012 súd zistil, že B. Š. listom zo dňa 25.10.2005 adresovaného žalobcovi, doručeného 2.11.2005 oznámila, že sa vzdáva práva užívať predmetný byt ku dňu 31.10.2005 z dôvodu, že od marca 2003 sa väčšinou zdržiava u svojej matky vo Zvolene. Keďže je invalidná dôchodkyňa a nie je schopná uhrádzať platby za byt, bola nútená dať byt do užívania rodine R. B. T. O., ktorým v októbri 2003 ponechala kľúče od bytu s tým, že úhrady budú robiť za ňu. Rodinu O. písomne upozornila, že jej majú vrátiť kľúče od bytu do 31.10.2005, aby mohla ukončiť nájomný vzťah so žalobcom.
25. Zo zápisu zo šetrenia bytu zo dňa 6.7.2011 súd zistil, že žalobca otvoril byt č. 18 na E. X v Košiciach z dôvodu vytápania vlastníka bytu bývajúceho pod bytom žalovaného. Prítomní boli vlastníčka bytu Q.. M. Š., za žalobcu prevádzková technička pani U. a údržbár pán E.. Bola zistená tečúca batéria v kuchyni. V zápise sa konštatuje, že byt je úplne prázdny, bez nábytku, osobných vecí, závada bola odstránená.
26. Z listu žalobcu adresovaného Mestu Košice č. D-02764/2012 zo dňa 26.4.2012 (označeného ako Stanovisko k žiadosti o odpustenie príslušenstva dlhu) súd zistil, že dňa 13.4.2012 bola žalobcovi doručená žiadosť žalovaného adresovaná primátorovi mesta Košice o odpustenie časti príslušenstva dlhu týkajúceho sa nájomného. Žalobca v tomto liste potvrdil, že dlh voči žalovanému vyčíslil od roku 2005 a to vo výške 9.993,53 EUR (istina) a 25.929,80 EUR (príslušenstvo), s tým, že celkový dlh spojený s užívaním bytu je vyšší. Ten dlh, ktorý bol spôsobený do roku 2004, však žalobca vymáha v exekučnom konaní výlučne od B. Š.. Táto odovzdala kľúče od bytu žalobcovi dňa 25.10.2005. Od roku 2003 mala trvalý pobyt vo Zvolene, bývala u svojej matky. Týmto deklarovala skutočnosť, že k bytu už nemá žiadny vzťah. Žalobca za nájomcu bytu ďalej považoval žalovaného, čo bolo deklarované aj rozsudkom súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2008. Žalobca popieral, že by žalovanému bránil v užívaní bytu. Tento sa nikdy aktívne nedomáhal sprístupnenia bytu. Neeviduje sa jeho písomná žiadosť. Žalobca nikdy byt nezamrežoval. Podľa názoru žalobcu, žalovaný sa po určení za výlučného nájomcu bytu mohol aktívne voči žalobcovi, resp. aj za použitia svojpomoci alebo iných právnych prostriedkov domáhať sprístupnenia bytu, keď mu v tom malo byť podľa jeho tvrdení bránené. Byt je momentálne neužívaný, čo bolo zistené pri otvorení bytu dňa 6.7.2011 z dôvodu odstraňovania závady na byte.
27. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18C/4/2012-23 zo dňa 15.3.2013 súd zistil, že súd žalobu žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 4.165,34 EUR zamietol. Konanie o zaplatenie úrokov z omeškania k žalovanej istine zastavil. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplynulo, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia 4.165,34 EUR titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný užíval byt bez právneho titulu za obdobie rokov 2005, 2006 a 2007. Pôvodne bolo konanie vedené pod sp.zn. 18C/165/2008 aj proti B. Š., voči ktorej bola žaloba rozsudkom zo dňa 14.10.2011 zamietnutá, okrem iného (premlčanie časti nároku) aj z dôvodu, že od roku 2003 v predmetnom byte nebývala, žiadne plnenia zo strany žalobcu neužívala, žalobcovi dňa 25.10.2005 odovzdala kľúče od bytu. V tomto konaní žalovaný vypovedal, že byt od roku 1992, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti s
B. Š.R., neužíval. V tom čase predpokladal, že v tomto byte zostanú vyrastať jeho deti spolu s matkou, jeho manželkou, avšak situácia sa vyvinula tak, že matka detí zlyhala a deti boli pri rozvode súdom zverené do jeho osobnej starostlivosti. Z tohto dôvodu musel zabezpečiť bývanie pre seba a svoje deti, pretože v byte zostala žiť jeho bývalá manželka so svojim terajším manželom. Svoju situáciu riešil tak, že si zobral hypotéku na byt na ulici S. Č..X v Košiciach. Jeho bývalá manželka stále tvrdila, že ide o jej byt. Jedného dňa sa rozhodla, že sa z bytu odsťahuje. O tejto skutočnosti sa však žalovaný dozvedel až dodatočne, počas súdneho konania sp.zn. 13C/581/1999, možno štyri roky po tom, čo sa z bytu odsťahovala. Z tohto dôvodu sa nemohol ujať užívania bytu. Do bytu sa nasťahovali asociáli, ktorí v byte zrejme žijú aj v súčasnosti. Má vedomosť o tom, že byt je v zdevastovanom stave. Keď sa v rokoch 1998 až 1999 pokúšal dostať do bytu, otvorili mu asociáli. Videl, v akom stave je byt a viackrát sa už o to nepokúšal. Napriek určeniu, že je výlučným nájomcom bytu, sa do bytu nasťahovať nemohol, byt nie je užívania schopný. V byte nie je elektrina, sú vytrhané káble elektrických rozvodov. Žalobca ho nevyzval na užívanie bytu, ani po odovzdaní kľúčov jeho bývalou manželkou. B. Š. v tomto konaní vypovedala, že kľúče odovzdala dňa 25.10.2005 pani Božene Stankovej, zamestnankyni Bytového podniku mesta Košice. V priebehu konania žalobca zmenil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku; namiesto bezdôvodného obohatenia sa za rovnaké obdobie domáhal zaplatenia nájomného. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15C/41/2006 súd v konaní 18C zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.1.2007 bola B. Š. zaviazaná na zaplatenie dlhu z titulu nájomného za mesiace január až december 2003, ďalej nedoplatku z vyúčtovania za rok 2003 a dlhu titulom nájomného za mesiace január až jún 2004. Voči žalovanému bol návrh zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2007, po tom, čo bolo odvolanie B. Š. odvolacím súdom odmietnuté.
28. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 26C/41/2006 súd v konaní 18C zistil, že tunajší súd rozsudkom zo dňa 23.6.2006 B. Š. zaviazal na zaplatenie dlhu na nájomnom za mesiace júl až december 2004 a nedoplatku z vyúčtovania úhrad za služby spojené s užívaním bytu za rok 2004. Konanie voči odporcovi v 1.rade zastavil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.6.2007. V odôvodnení citovaného rozsudku sa konštatovalo, že nájomcovia neplatili riadne a včas nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu, preto im navrhovateľ dal výpoveď z nájmu bytu a márnym uplynutím výpovednej lehoty sa ich nájomný vzťah skončil dňa 30.6.2004 a od tejto doby užívajú odporcovia v 1. a 2.rade byt bez právneho titulu.
29. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 38C/53/2006 súd v konaní 18C zistil, že predmetom konania bol návrh žalovaného proti žalobcovi o určenie neplatnosti výpovede z nájmu. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 23.5.2007 žalobu zamietol z dôvodu, že výpoveď zo dňa 29.1.2004 žalovanému doručená nebola, preto nenastali účinky tejto výpovede. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2007.
30. Z písomnej svedeckej výpovede P.. O. D. súd zistil, že svedok je bývalým konateľom žalobcu, preberanie a odovzdávanie bytov riešil prevádzkový úsek v súčinnosti s právnym oddelením BPMK, s.r.o. On ako konateľ mal iné povinnosti. Nájomné vzťahy uzatváral vlastník bytov, t.j. Mesto Košice, ktoré určovalo podmienky nájmu. BPMK, s.r.o. vykonával pre Mesto Košice výkon správy a neurčoval žiadne podmienky pre uzatvorenie nájmu. Považuje za nesúladné s dobrými mravmi, ak je požadované nájomné od subjektu, ktorý bol z užívania bytu vylúčený.
31. Z písomnej svedeckej výpovede A.. H. Ž. súd zistil, že pracovný pomer u žalobcu ukončila dňa 18.3.2001, vzhľadom na časový odstup si nepamätá, či žalobca viedol súdne resp. mimosúdne konania so žalovaným a nie je schopná objektívne a kompetentne zodpovedať otázky, na ktoré bola súdom vyzvaná.
32. Z rozhodovacej činnosti súdu v iných veciach, zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že mesto Košice ako vlastník a žalobca ako správca (príspevková organizácia mesta Košice) uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom o majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy (špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B.1 tejto zmluvy, v znení Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich
vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.
33. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
35. Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
36. Podľa ustanovenia § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
37. Podľa ustanovenia § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
38. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku na nájomnom za rok 2008, ako aj nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2007 a 2008, ktorého sa domáhal voči žalovanému ako nájomcovi bytu č. 18 na E. V. Č.. X v Košiciach na 6. poschodí, pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.
39. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní nebola sporná; je daná zmluvou o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008, v zmysle ktorej mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ bytov (vrátane bytu, ktorý bol predmetom nájmu v tomto konaní), zveril žalobcovi správu obecného majetku v súlade so zákonom o majetku obcí s tým, že žalobca je oprávnený konať v mene vlastníka a je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.
40. V predmetnej veci taktiež nebolo sporné a ani jeden z účastníkov nespochybňoval, že v rozhodnom (žalovanom období) bol nájomcom vyššie špecifikovaného bytu žalovaný. To, že žalovaný je výlučným nájomcom predmetného bytu, nesporne vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 13C/581/1999-197 zo dňa 27.6.2008, ktorým bol žalovaný určený za výlučného nájomcu bytu. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2008.
41. Podľa ust. § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
42. Podľa ust. § 699 Občianskeho zákonníka, právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.
43. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nie je povinný platiť nájomné, pretože už v konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 18C/165/2008 (teraz pod sp.zn. 18C/4/2012) od počiatku tohto konania (2008) sa voči žalobcovi odmietal zaplatiť nájomné s poukazom na skutočnosti, že byt nemohol užívať nie vlastnou vinou, že od bytu nemá kľúče a podľa jeho vedomostí je byt zdevastovaný, v byte nie
je elektrina, sú vytrhané káble elektrických rozvodov a keď sa pokúsil do bytu dostať, otvorili mu cudzí ľudia. Žalovaný už vtedy tvrdil, že z týchto dôvodov nie je povinný platiť nájomné.
44. Zákon poskytuje nájomcovi právo len na primeranú zľavu z nájomného, nie na odpustenie celého nájomného, prípadne celej úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Navyše, konštrukcia ustanovenia § 699 Obč. zákonníka predpokladá uplatnenie takéhoto nároku prenajímateľa v zákonnej lehote pod následkom zániku nároku. V prípade, ak prenajímateľ uplatnenému nároku nevyhovie, zakladá to právo nájomcu uplatniť nárok na zľavu na súde. Zohľadniť zľavu z nájomného za byt je teda možné iba na základe poskytnutia zľavy prenajímateľom alebo rozhodnutia súdu. Iba v takýchto prípadoch môže nájomca takto poskytnutú zľavu započítať oproti svojej povinnosti platiť nájomné.
45. V danom prípade žalovaný nemá nárok na odpustenie celého nájomného, pretože takýto nárok mu zákon nepriznáva a jeho nárok na zľavu z nájomného voči prenajímateľovi nie je dôvodný, pretože ak žalobca jeho nároku na zľavu nevyhovel, žalovaný si mal tento nárok uplatniť na súde. Až na základe rozhodnutia súdu si žalovaný mohol priznanú zľavu započítať oproti svojej povinnosti platiť nájomné. Keďže žalovaný tak neučinil, započítanie zľavy z nájomného nie je možné.
46. Obrana žalovaného bola založená aj na názore, že uplatnený nárok je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.
47. Predmetný byt užívala manželka žalovaného, ktorá v byte ostala bývať i potom ako sám žalovaný tento byt opustil a od roku 1992 býval inde a hoci bol žalovaný naďalej nájomcom bytu, o dianie v byte sa nezaujímal a faktickú situáciu sa nesnažil uviesť do súladu s právnym stavom veci. V právnom vzťahu s prenajímateľom bol totiž v rozhodnom období nepochybne žalovaný ako nájomca bytu a nie tretia osoba, ktorá byt užívala odvodene od jeho práva nájomcu. Z postavenia nájomcu žalovanému vyplývali povinnosti uvedené v ust. § 689 Obč. zákonníka, podľa ktorého nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako nájomca zanedbal svoju povinnosť užívať byt na základe platne uzavretej zmluvy, pričom mu v tom prenajímateľ nebránil, nie je preto dôvodom neplatenia nájomného podľa platne uzavretej zmluvy a to ani za použitia § 3 ods. 1 Obč. zákonníka. Uplatnenie § 3 ods. 1 Obč. zákonníka na výkon práva predpokladá výnimočnosť situácie, ktorá musí byť založená na objektívnom vyhodnotení skutkového stavu. Z obsahu spisu takéto mimoriadne okolnosti nevyplývajú. Za takúto okolnosť nemožno považovať skutočnosť, že žalobca nevykonal žiaden úkon, ktorým by zabezpečil žalovanému odovzdanie bytu v užívania schopnom stave. V tomto smere je potrebné súhlasiť so žalobcom, že povinnosť prenajímateľa v zmysle § 687 ods. 1 Obč. zákonníka byt odovzdať v stave spôsobilom na riadne užívanie je jeho jednorazovou povinnosťou, ktorá je viazaná na vznik práva nájmu bytu a jej splnenia sa nemožno domáhať počas trvania nájomného pomeru potom, čo už raz bola splnená. Za takúto mimoriadnu okolnosť nemožno pokladať taktiež ani skutočnosť, že žalobca žalovanému neoznámil, že od bývalej manželky žalovaného prevzal kľúče od bytu potom, ako sa vzdala práva nájmu k bytu, nevyzval ho na prevzatie kľúčov od bytu, hoci vedel, že žalovaný od roku 1992 fakticky byt neužíva a nezistil, aké osoby fakticky byt okupujú. Práve žalovaný podal na Okresnom súde Košice I žalobu, ktorá bola prejednaná v konaní pod sp.zn. 13C/581/1999, v ktorom rozsudkom zo dňa 27.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2008 bolo určené, že žalovaný je výlučným nájomcom bytu. V tomto konaní vyplynulo, že B. Š., bývalá manželka žalovaného, uviedla, že sa vzdáva práva nájmu k predmetnému bytu v prospech žalovaného. Žalovaný v konaní taktiež vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 38C/53/2006 podal dňa 23.6.2006 proti žalobcovi návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá mu bola daná dňa 29.1.2004. V tomto kontexte preto vyznieva nedôveryhodne tvrdenie žalovaného, ktorým sám spochybňuje svoje postavenie výlučného nájomcu od roku 1992 a to od jeho prevzatia a to aj vzhľadom na skutočnosť, na ktorú v podanom odvolaní poukázal žalobca, že žalovaný uznal dlh na nájomnom, keď mal záujem byt odkúpiť, spolu vo výške 362.883,- Sk. Z vykonaných dôkazov teda vyplynulo, že žalovaný sa cítil byť nájomcom bytu a o dianie v byte sa zaujímal, keďže vzniknutú situáciu sa snažil uviesť do súladu s právnym stavom s poukazom na vyššie cit. konania.
48. S poukazom na vyššie uvedené, má súd za to, že uplatnenie nároku na zaplatenie nájomného a nedoplatku z vyúčtovaní úhrad spojených s užívaním bytu za rok 2007 a 2008, nepredstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
49. V konaní nebola sporná a ani žalovaným spochybňovaná výška nedoplatku na nájomnom, ako aj nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2007 a 2008. Žalovaný taktiež nespochybňoval, že nájomné v zmysle zálohových mesačných predpisov a nedoplatok plynúci z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním nezaplatil.
50. Nájomný vzťah je zásadne úplatný, čo znamená, že nájomca je povinný platiť odplatu za užívanie, resp. nájom bytu. Je teda nepochybné, že základnou povinnosťou každého nájomcu bytu v zmysle vyššie citovaného ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka je platiť nájomné, ako aj úhrady za služby poskytované s užívaním bytu.
51. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nedoplatok na nájomnom za rok 2008 činí 611,04 EUR, nedoplatok z vyúčtovania za rok 2007 činí 553,77 EUR, nedoplatok na vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2008 činil titulom nájomného a vyúčtovania nákladov za služby spolu 481,42 EUR.
52. Keďže súd mal za preukázané, že žalovaný nezaplatil nájomné a vyúčtovanie nákladov za služby, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zisteným skutkovým stavom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu spolu vo výške 1.646,23 EUR.
53. Žalobca sa domáhal okrem istiny aj zaplatenia poplatku z omeškania.
54. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
55. Podľa ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Z vyššie citovaného ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobca ako veriteľ má nárok na poplatok z omeškania, ak nájomca ako dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Splatnosť nájomného vyplýva z obsahu nájomnej zmluvy, v danom prípade zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 18.5.1989; podľa článku II. dohody, úhrada za užívanie bytu (nájomné) sa platí mesačne pozadu, do 5.dňa nasledujúceho mesiaca. V súlade s ust. § 697 Občianskeho zákonníka, zákonná sankcia za omeškanie prináleží prenajímateľovi, ak nájomca nezaplatí nájomné do piatich dní po splatnosti.
56. Podľa ust. § 4 nar. vl SR c 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25,- Sk za každý i začatý mesiac omeškania.
57. Podľa ust. § 4 nar. vl SR c 87/1995 Z.z. účinného do 30.6.2010, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 1 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
58. Predpísané nájomné za mesiace január až december 2008 bolo splatné vždy k 5. dňu príslušného mesiaca počínajúc 5.2.2008 do 5.1.2009. Keďže žalovaný nezaplatil nájomné do piatich dní od splatnosti, t.j. do 10.dňa príslušného mesiaca, vždy 11. dňa príslušného mesiaca sa dostal do omeškania s plnením nájomného.
59. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť poplatok z omeškania z nájomného vždy od 11. dňa každého mesiaca, v ktorom bolo dané nájomné splatné.
60. Vyúčtovanie za rok 2007 bolo doručené žalovanému dňa 8.7.2008, nezaplatením v lehote 30 dní stanovenej vo vyúčtovaní t.j. do 8.8.2008 sa nasledujúci deň dostal žalovaný s plnením vo výške 553,77 EUR do omeškania, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť poplatok z omeškania zo zaplatenej sumy 553,77 EUR od 9.8.2008 do zaplatenia.
61. Vyúčtovanie za rok 2008 bolo doručené žalovanému dňa 4.8.2009, zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 26.8.2009, 30 dňová lehota na plnenie uplynula 26.9.2009, nezaplatením dlhu vo výške 481,42 EUR
titulom vyúčtovania za rok 2008 sa žalovaný dostal do omeškania dňa 27.9.2009, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť poplatok z omeškania z tejto sumy od prvého dňa omeškania.
62. Výška poplatku z omeškania zodpovedá výške poplatku z omeškania stanoveným v ust. § 4 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. účinného vždy k prvému dňu omeškania t.j. so splátkami splatnými do 31.12.2008 vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy najmenej 0,83 EUR za každý i začatý mesiac omeškania a z dlhu splatného po 1.1.2009 vo výške 1 promile za každý deň omeškania najmenej 0,83 EUR za každý i začatý mesiac omeškania.
63. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu jeho úspechu, t.j. v rozsahu 100%.
64. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.