Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-40-2017.pdf
PDF · 100.11 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: F. M., bytom B., O. ulica XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierova 2, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 02. 2017 č. KRPZ-NR-KDI-6/2017-SK, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie argumentov žalobcu k podanej žalobe
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 06. 04. 2017 sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 02. 2017 č. KRPZ-NR-KDI-6/2017-SK a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu (Okresné riaditeľstvo PZ Nové Zámky) č. ORPZ-NZ-OD12-P-115/2016 zo dňa 15. 12. 2016, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/, b/, k/, podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov mu bola uložená sankcia pokuta vo výške 350,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na tom skutkovom základe, že dňa 09. 09. 2016 v čase o 9:45 hodine v Obci Podhájska na parkovisku pred Obecným úradom spôsobil dopravnú nehodu, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, alebo škodovej udalosti. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič Anton Slušný jazdiaci na motorovom vozidle značke Toyota RAV4, EČ: NZ-XXX FO počas cúvania na parkovisku narazil do zaparkovaného motorového vozidlo zn. Kia Ceed, EČ: LV-XXX CJ, pričom poškodil pravú časť predného nárazníka. Následne vodič F. M. z miesta dopravnej nehody odišiel bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, to znamená, že neoznámil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil jej svoje osobné údaje. Pri dopravnej nehode k zraneniu nedošlo. Požitie alkoholu u vodiča v čase 12:26 zistené nebolo.
2. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, pretože skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok, pretože vykonaným objasňovaním nebolo preukázané, že
by sa priestupku dopustil. Je pravdou, že dna 09. 09. 2016 sa v ranných hodinách nachádzal so svojim motorovým vozidlom pred Obedným úradom Podhájska, nepoprel ani to, že keď cúval, počul slabé buchnutie, zastal, išiel sa pozrieť, či do niečoho nenarazil. Vtedy zbadal za sebou motorové vozidlo KIA Ceed ev. č. LV XXX CJ, nevidel však na svojom vozidle ani na cudzom vozidle žiadne poškodenie, a preto z miesta odišiel domov. Používa okuliare na čítanie a na krátke vzdialenosti, vtedy ich nemal pri sebe. Keby spozoroval poškodenie cudzieho vozidla, v žiadnom prípade by z miesta neodišiel. Uložený trest považuje za neprimerane prísny až dokonca nespravodlivý. Týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa priestupku dopustil a svojim konaním nejako porušil alebo ohrozil záujem spoločnosti. Žalobca uviedol, že sa nedopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože miesto, na ktorom malo dôjsť k skutku nie je bežná komunikácia, ale zastavená plocha - dvor. Rovnako aj pokiaľ ide o ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., nemožno považovať za porušenie, pretože dopravnou nehodou je definovaná jednoznačne len taká udalosť v cestnej premávke, pri ktorej je zúčastnených niekoľko vozidiel, alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda, zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa trestného zákona. V tomto prípade však nebol vykonaný znalecký posudok na zistenie výšky škody, teda nemožno považovať skutok, ktorý sa stal za dopravnú nehodu. Poukázal na to, že svojim konaním neporušil ustanovenie § 24 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z., nedopustil sa priestupku, a preto žiada rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodovanie.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 16. 02. 2017 potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch č. ORPZ-NZ-ODI2- P-115/2016 zo dňa 15. 12. 2016, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia, pokuta 350,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 12 mesiacov, pričom zákaz začne plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku.
Prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, podľa ktorého žalobca dňa 09. 09. 2016 približne o 09:45 hod v Obci Podhájska na parkovisku pred Obecným úradom spôsobil dopravnú nehodu, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, alebo škodovej udalosti, tak, že počas cúvania na svojom motorovom vozidle zn. Toyota RAV 4 ev. č. NZ-XXX FO narazil do zaparkovaného motorového vozidla zn. KIA Ceed ev.č. LV-XXX CJ, pričom poškodil pravú časť predného nárazníka. Následne z miesta dopravnej nehody odišiel bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, alebo škodovej udalosti, to znamená, že neoznámil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval namieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom konania dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil jej ani svoje osobné údaje.
4. Žalobca podal voči vydanému rozhodnutiu I. stupňové správneho orgánu odvolanie, v ktorom citoval ustanovenia zákona o priestupkoch a správnom konaní. Uviedol, že po náraze poškodeného vozidla nevidel na svojom ani na vozidle KIA Seed žiadne poškodenie, a preto z miesta odišiel domov. Zhodne uvádzal ako v žalobe, že používal okuliare na čítanie, nemal ich v tom čase so sebou a silnom svietilo slnko. Považuje túto uloženú sankciu za neprimerane prísnu a neprimeranú.
5. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR- KDI-6/2017-SK zo dňa 16. 02. 2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu považoval za správne, pretože správny orgán sa zaoberal vecou a pri rozhodovaní správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy, mal dostatočne preukázanie spáchanie ako aj zavinenie priestupku žalobcom a svojim konaním mu neodoprel žiadne procesné práva účastníka konania a umožnil mu aktívne hájiť svoje práva a záujmy v zmysle správneho poriadku.
6. K odvolaniu žalobcu správny orgán uviedol, že žalobca ako účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. NSSR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona, vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.
7. Podľa § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke je zrejmé, že účastník dopravnej nehody je povinný podľa písm. a/ ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, písm. d/ zotrvať na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, písm. e/ zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, písm. i/ bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje. Ak to nie je možné upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom policajného zboru.
8. Čo sa týka námietok žalobcu vypovedal dobrovoľne a o svojich právach bol náležite poučený ako to vyplýva, zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 14. 10. 2016, kde uviedol, že poučeniu porozumel, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Taktiež pred samotným konaním mal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladu, i spôsobu jeho zistenia, čo však prevzatím listiny zo dňa 18. 11. 2016 dňa 28. 11. 2016 nevyužil.
Odvolací správny orgán vyhodnotením listinných dôkazov viažucich sa na preskúmanú vec nezistil pochybenie zo strany správneho orgánu, ktorý danú priestupkovú vec prejednával, čím mal za to, že účastníkovi konania správny orgán dal možnosť a umožnil riadne vykonávať svoje práva, ktoré mu prináležia zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
9. Odvolací orgán preskúmal okrem iného aj záznam o podaní vysvetlenia, pričom zo samotnej výpovede žalobcu vyplýva, okrem iného, že ako cúval tak zacítil, že pri cúvaní narazil do za ním stojaceho zaparkovaného vozidla, avšak nevidel žiadne poškodenie ani na svojom vozidle a ani na vozidle KIA Ceed. Toto tvrdenie je považované správnym orgánom za účelové, so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok, pretože bol zabezpečený vecný dôkaz do priestupkového konania, z ktorého je zrejmé, že žalobca na tvare miesta absolútne nezisťoval samotné poškodenie svojho vozidla, ako aj cudzieho vozidla.
10. Čo sa týka námietky žalobcu voči výške uloženej sankcie, je vylúčené aby žalobca bol oprávnený rozhodovať a vôbec už nie posudzovať o výške sankcie, ktorá by postačovala na jeho vlastnú nápravu.
11. Z ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch vyplýva, že za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaný v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť ak ho možno uložiť za niektorý z priestupkov. Za uvedené priestupky, ktorých sa účastník konania dopustil je možné uložiť v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, pokutu od 300,- euro do 1.300,- euro a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od 1 roka až do 5 rokov. Pokutu, ktorú uložil I. stupňový správny orgán, odvolací správny orgán považuje za opodstatnenú a adekvátnu, ktorá je uložená v samej dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. V čase keď účastník konania sa dopustil priestupku mohol vedieť, že ak bude priestupok zistený, môže byť zaň postihnutý finančnou pokutou, prípadne mu bude udelený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Uloženie sankčného postihu bude na účastníka konania dostatočne výchovne pôsobiť, bude viesť k jeho náprave a splní aj prevýchovný charakter.
III.
Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
12. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 26. 05. 2017 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobu zamietol.
13. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi I. stupňového správneho orgánu a žalobca mal možnosť v dvoj inštančnom správnom konaní uplatniť svoje námietky. Žalovaný vysvetlil vo svojom rozhodnutí jasne ako dospel k záveru, na základe akých skutočností rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu považoval za vecne správne a zákonné. V dostatočnej miere vykonaným dokazovaním bolo preukázané v I. st. správnom konaní, že žalobca nerešpektoval niektoré ustanovenia zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil a tým aj bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku na
základe úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ako správny orgán vychádzal pri rozhodovaní zo základných zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti ( § 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ( § 32, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti ( § 46 správneho poriadku).
14. Žalovaný považuje námietky uvedené v podanej žalobe za účelové so snahou vyhnúť sa právnej zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
15. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný na pojednávaní dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
16. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 09. 09. 2016 v čase o 9:45 hodine v Obci Podhájska na parkovisku pred Obecným úradom spôsobil dopravnú nehodu, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, alebo škodovej udalosti. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič F. jazdiaci na motorovom vozidle značke Toyota RAV4, EČ: NZ-XXX FO počas cúvania na parkovisku narazil do zaparkovaného motorového vozidlo zn. Kia Ceed, EČ: LV-XXX CJ, pričom poškodil pravú časť predného nárazníka. Následne vodič F. M. z miesta dopravnej nehody odišiel bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, to znamená, že neoznámil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil jej svoje osobné údaje. Pri dopravnej nehode k zraneniu nedošlo. Požitie alkoholu u vodiča v čase 12:26 zistené nebolo.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom ja zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ o priestupkoch, z ktorých vyplýva podľa písm. b/, že priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode bezodkladne nezastavil vozidlo alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody; písm. g/ priestupku sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda; písm. k/ priestupku sa nedopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písm. a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.
Za priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. a/, možno uložiť pokutu od 300,- do 1.300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od jedného roka do päť rokov.
Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie, alebo vyššiu výmeru sankcie, než je uvedená v zákone.
18. Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov žalovaného v danej veci.
Podľa § 61 SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcií za iné obdobné protiprávne konanie.
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
19. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca bol rozhodnutím I. stupňového správneho orgánu č. ORPZ-NZ-OD12-P-115/2016 zo dňa 15. 12. 2016, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/, b/, k/, podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov mu bola uložená sankcia pokuta vo výške 350,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na tom skutkovom základe, že dňa 09. 09. 2016 v čase o 9:45 hodine v Obci Podhájska na parkovisku pred Obecným úradom spôsobil dopravnú nehodu, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, alebo škodovej udalosti. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič F. jazdiaci na motorovom vozidle značke Toyota RAV4, EČ: NZ-XXX FO počas cúvania na parkovisku narazil do zaparkovaného motorového vozidlo zn. Kia Ceed, EČ: LV-XXX CJ, pričom poškodil pravú časť predného nárazníka. Následne vodič F. M. z miesta dopravnej nehody odišiel bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, to znamená, že neoznámil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil jej svoje osobné údaje. Pri dopravnej nehode k zraneniu nedošlo. Požitie alkoholu u vodiča v čase 12:26 zistené nebolo.
20. Z pripojeného administratívneho spisu a z obsahu listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály bolo preukázané, že žalobca ako vodič motorového vozidla pri cúvaní nevenoval pozornosť vedeniu motorového vozidla, čím spôsobil poškodenie motorového vozidla stojaceho za ním značky KIA Ceed, a to poškodenie pravej časti predného nárazníka. Následne žalobca z miesta dopravnej nehody odišiel bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka dopravnej nehody.
21. Námietku žalobcu, že nebol náležite poučený o svojich právach a povinnostiach považuje súd za právne irelevantnú, pretože z obsahu záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 14. 10. 2016 vyplýva, že ako podozrivý z priestupku bol príslušníkom PZ výslovne oboznámený o svojich právach a povinnostiach, poučeniu porozumel, čo potvrdil aj svojim podpisom. Taktiež v konaní o priestupku pred správnym orgánom a z jeho zápisnice z ústneho pojednávania je nepochybné, že žalobca ako účastník konania bol oboznámený s celým spisovým materiálom, bol poučený o svojich právach, ktorým porozumel, a taktiež to potvrdil svojim podpisom.
22. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu správny súd nemal pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak ako to vyplýva z rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil.
Žalovaný vo veci rozhodoval dňa 16. 02. 2017 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu zo dňa 15. 12. 2016 potvrdil, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolané. V konaní správneho orgánu súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka správneho konania. Správne orgány sa dostatočným spôsobom
venovali predmetnej veci, zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce.
23. Preskúmavaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.