Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-252-2015.pdf
PDF · 108.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-4C/252/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová v právnej veci žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Román Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovaným 1. K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX V., občan SR, zastúpená JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, 2. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX, občan SR, 3. Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. X. XXX/X, XXX XX F., občan SR, o zaplatenie 17 072,96 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie voči žalovanej v 1. rade zastavuje.
II. Žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamieta.
III. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 7.9.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 17 072,96 eura s príslušenstvom.
2. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0620772394 zo dňa 26.10.2004 poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ( ďalej len postupca ) žalovaným v 3. a 4. rade úver vo výške 449 000,- Sk ( 14 904,07 eura ) s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 8,8 %. Podpísaním zmluvy o úvere sa žalovaní v 3. a 4. rade v zmysle článku I zmluvy o úvere zaviazali spoločne a nerozdielne poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5 740,- Sk ( 190,53 eura) mesačne, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.11.2004. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.9.2014. Výzvami zo dňa 15.8.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. písomne vyzvala žalovaných v 3. a 4. rade na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia daných výziev. Žalovaní však na tieto výzvy vôbec nereagovali. Nakoľko žalovaní v 3. a 4. rade porušili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpila v zmysle vodu 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, a to ku dňu 9.9.2014, v dôsledku čoho sa celá pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným v 3. a 4. rade stala splatnou. Dohodou o ručení zo dňa 26.10.2004 sa Ján F. neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazal, že na prvú písomnú výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. obsahujúcu jej vyhlásenie, že žalovaní v 3. a 4. rade neuhradili pohľadávku riadne a včas, uhradí túto pohľadávku Slovenskej sporiteľni, a.s. v lehote určenej
Slovenskou sporiteľňou, a.s. vo výzve a ak táto lehota vo výzve určená nie je, tak v lehote 10. pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie žalovaným v 3. a 4. rade. Nakoľko L. F. zomrel dňa 2.5.2012, dedičmi po zomrelom sa na základe osvedčenia o dedičstva, č. k. 5D/267/2012.24 zo dňa 14.12.2012, vydaného JUDr. Jozefom Čurilom, notárom, ako súdnym komisárom so sídlom vo Svidníku, na základe poverenia Okresného súdu Svidník, stali žalovaní v 1. a 2. rade. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2012. Žalovaní v 1. a 2. rade sa teda na základe osvedčenia o dedičstve stali právnymi nástupkyňami L. F.. Dňa 25.9.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu. Oznámeniami zo dňa 7.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaných o postúpení pohľadávky. Žalovaní si svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnili riadne v dôsledku čoho ku dňu 25.9.2014, t. j. ku dňu postúpenia pohľadávky, dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 17 072,96 eura. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 14 032,58 eura a príslušenstva vo výške 3 040,38 eura. Týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej sumy ku dňu 25.9.2014 vo výške 17 072,96 eura a ďalšieho príslušenstva od 26.9.2014, a to úrokov, úrokov z omeškania a trov konania. Príslušenstvo uplatnené návrhom na vydanie platobného rozkazu predstavujú: zmluvný úrok 8,80 % ročný úrok z poskytnutého úveru, určený podľa článku I. zmluvy o úvere, pričom podľa bodu 7.4.2 všeobecných obchodných podmienok sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru, zákonný 8 % ročný úrok z omeškania. V súvislosti s uplatňovaným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že sa jedná o štandardnú výšku úrokov z omeškania uplatňovanú žalobcom. Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by si uplatňoval úrok z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou, tento by prevyšoval 8 % p. a.
3. Podaním zo dňa 14.9.2017 zobral žalobca voči žalovanej v 1. rade žalobu v celom rozsahu späť a navrhol voči nej konanie zastaviť.
4. Na pojednávaní konanom dňa 18.9.2017 zástupca žalovanej v 1. rade súhlasil so späťvzatím žaloby a uplatnil si náhradu trov konania.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanej v 1. rade súd prvým výrokom rozsudku konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil.
7. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade, ako úverovým dlžníkom na zaplatenie pohľadávky vo výške 17 072,96 eura s príslušenstvom.
8. Súd sa vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
9. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0620772394 zo dňa 26.10.2004 súd zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 2. a 3. rade úver vo výške 449 000,- Sk ( 14 904,07 eura ) pri úrokovej sadzbe 8,80 % ročne. Poskytnutý úver žalovaní mali splácať v mesačných splátkach vo výške 5 740,- Sk ( 190,53 eura ) od 20.11.2004 do 20.9.2014 vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru a poplatok za správu úveru vo výške 40,- Sk ( 1,3 eura ) mesačne.
10. Právny predchodca žalobcu SLSP, a.s. výzvou zo dňa 15.8.2014 oznámil žalovaným v 2. a 3. rade, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 14.8.2014 vo výške 8 169,89 eura a vyzval na jej úhradu v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
11. Právny predchodca žalobcu SLSP, a.s. listom zo dňa 10.9.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnuté úveru ku dňu 9.9.2014. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 9.9.2014 vyčíslil celkovú výšku dlžnej sumy na 16 986,89 eura.
12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 oznámila žalovaným postúpenie pohľadávky podľa zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE uzatvorenej dňa 25.9.2014 ( čl. 149 spisu ) na žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa
24, 921 01 Piešťany, IČO: 31 127 798, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vo vložke číslo 1507/T.
13. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2017 uviedla, že v rokoch 2011 až 2016 nemala dostatok finančných prostriedkov z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti.
14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.6.2017 uviedol, ku dňu postúpenia pohľadávky žalobcovi, t. j. k 25.9.2014, bola pohľadávka vo výške 17 072,96 eura a pozostávala z istiny 14 032,58 eura, príslušenstva vo výške 3 040,38 eura ( toto príslušenstvo tvoria úroky vo výške 1 299,15 eura a úroky z omeškania vo výške 1 741,23 eura ). Po postúpení pohľadávky žalovaní nerealizovali ani jednu úhradu splatného dlhu. Istina vo výške 14 032,58 eura pozostávala z nezaplatenej čistej istiny poskytnutého úveru vo výške 9 571,03 eura, nezaplatených úrokov vo výške 4 375,92 eura, kapitalizovaných do istiny a nezaplatených poplatkov vo výške 85,63 eura, kapitalizovaných do istiny. Príslušenstvo pohľadávky vo výške 3 040,38 eura pozostávalo z úrokov vo výške 1 299,15 eura ( vyčíslených z dlžnej istiny za obdobie od 25.9.2014, pri úročení istiny úrokom vo výške 8,80 % p. a. ) a úrokov z omeškania vo výške 1 741,23 eura ( vyčíslených ako súčet čiastkových úrokov z omeškania, počítaných zo splatnej istiny za ten - ktorý mesiac v období do 25.9.2014, pri úročení istiny úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne ).
15. Podľa prehľadu úhrad na čl. 178 spisu súd zistil, že žalovaní doposiaľ zaplatili sumu 14 094,35 eura.
16. Žalobca zotrval na podanej žalobe vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade.
17. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
18. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /účinného ku dňu 26.10.2004/, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701? ucinnost=26.10.2004>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
23. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 2 ods. 1 písm. ) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
27. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
28. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru bola ku dňu 26.10.2004 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
30. Podľa § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
31. Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=26.10.2004>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
32. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
34. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 525 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
38. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
39. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
40. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa.
41. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
42. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.
43. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili dňa 26.10.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. 0620772394, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Z výzvy zo dňa 15.8.2014 / č.l. 13 spisu / súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy, oznámil dlžníkom, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 14.8.2014 vo výške 8 169,89 eura s príslušenstvom. Vyzval ich na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 10.9.2014 / č.l. 15 / vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru č. 0620772394 zo dňa 26.10.2004 ku dňu 9.9.2014, teda tesne pred konečnou splatnosťou úveru dohodnutou na deň 20.9.2014, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu.
44. Citované ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách však umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. V zmysle citovaného ustanovenia predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná / postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané/, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi. Žalobca nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalovaným v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu neplatné a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné alebo nesplatné pohľadávky. Žalobca túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal, predložil síce výzvu adresovanú žalovaným, avšak nepredložil hodnoverný dôkaz o tom, že takáto výzva bola žalovaným doručená, ba ani to, že bola odoslaná. Žalobca nepreukázal, že sa takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala, preto súd vychádzal z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou. Samotná existencia výzvy nie je dôkazom o tom, že banka splnila svoju povinnosť výzvu doručovať. Je teda zrejmé, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd vo výroku II. rozsudku žalobu zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že žalovaní v 2. a 3. rade síce aktívne nepopreli tvrdenie žalobcu o doručení predmetnej výzvy, avšak z pasivity žalovaných nie je možné vyvodzovať nespornosť skutkových tvrdení žalobcu. V opačnom prípade, by došlo k popretiu zmyslu osobitnej procesnej úpravy sporov s ochranou slabšej strany, čo zákonodarca vyjadril aj ustanovením § 299 CSP, podľa ktorého nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie ( pre pasivitu spotrebiteľa ) v neprospech spotrebiteľa.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
47. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade rozhodol súd o náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca vo vzťahu k nej procesne zavinil zastavenie konania.
49. Vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade rozhodol súd o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalovaní mali v konaní plný úspech.
50. O výške náhrady trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 3. rade bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).