Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/41/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v spore žalobkyne: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. 3151/9, 821 03 Bratislava, zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Špitálska XX, XXX XX X. proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X, XXX XX X., zast.: Mgr. Ivana Blajsková, advokátka, Kalinčiakova 115/4, 831 04 Bratislava, o vylúčenie žalovaného z užívania bytu patriaceho do BSM, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.04.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd vylúčil žalovaného z užívania bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu Y. X, X, X, X, X, XX, XX, XX, súpisné číslo XXXX, vchod Y. X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ružinov.

Žalobkyňa prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 04.07.2017 vzala žalobu v celom rozsahu späť. Dôvodom pre späťvzatie žaloby bola celková situácia v rodine, ktorú popísala ako neustále psychické a v minulosti aj fyzické útoky, ako aj cielené systematické likvidovanie vzťahu medzi žalobkyňou a deťmi X., B. a I. zo strany žalovaného. Nakoľko súdne konanie nebolo doposiaľ ukončené, je zdĺhavé a takýto neistý stav bol pre spolužitie všetkých členov v jednej domácnosti neudržateľný, žalobkyňa bola nútená riešiť situáciu odchodom zo spoločnej domácnosti. Žalobkyňa žiadala, aby súd s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa mali spočívať v tom, že žalobkyňa sa žalobou snažila pomôcť rodine, najmä deťom a čo najskôr vyriešiť spolužitie manželov v jednej domácnosti z dôvodu neznesiteľnej a kritickej rodinnej situácie, ktorú zapríčinil žalovaný. Žalovaný napokon zostal bývať v spoločnom byte a žalobkyňa si musela nájsť pre seba a maloletého syna náhradné bývanie, čím jej výrazne stúpli životné náklady. Žalobkyňa súčasne požiadala o vrátenie súdneho poplatku za žalobu.

Žalovaný prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 02.08.2017 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby, avšak nesúhlasil s návrhom žalobkyne, aby mu súd nepriznal náhradu trov konania. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takého násilia aj v budúcnosti, dokonca ani neznesiteľnosť spolužitia v byte. Žalobkyňa mohla byt pokojne užívať, mala v ňom izbu len pre seba. Žalovaný nemá právne vzdelanie, preto bol nútený obrátiť sa na advokáta, čo ho stálo nemalé finančné prostriedky, ale najmä ho to psychicky zaťažovalo, vyčerpávalo a stavalo do neistej pozície. To, že sa žalobkyňa odsťahovala, bolo jej slobodné rozhodnutie. Žalobu považoval za účelovú, šikanóznu a akúsi formu „pomsty“. Žalobkyňa mala pri podaní žaloby reálne zhodnotiť situáciu a nie konať len emocionálne. Späťvzatie bolo nepochybne podané z dôvodu, že žalobkyňa nevedela uniesť dôkazné bremeno a preukázať násilie, jeho hrozbu a neznesiteľnosť spolužitia.

Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa uplatnila svoje právo disponovať s podanou žalobou, ktorú vzala v celom rozsahu späť, súd konanie v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 zastavil. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, a preto mu vzniká povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Znamená to, že priznať náhradu trov konania v prípade späťvzatia žaloby žalobcovi možno len vtedy, ak je preukázaná existencia takého zavineného správania žalovaného, ktoré bolo dôvodom samotného späťvzatia žaloby. Žalobkyňa nepoukázala na žiadne konkrétne správanie žalovaného, pre ktoré by bola nútená vziať žalobu späť. Zároveň podľa účinnej právnej úpravy možno nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane sporu (resp. tej strane, ktorá nezavinila zastavenie konania) vtedy, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy najmä v prípadoch charakteristických sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa toto ustanovenie vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

Žalobkyňa považovala za dôvody hodné osobitného zreteľa najmä skutočnosti spočívajúce v jej odchode zo spoločnej domácnosti z dôvodu neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia a s tým súvisiacich zvýšených nákladoch na platenie nájomného za náhradné ubytovanie. Súd je názoru, že len samotným dočasným opustením spoločnej domácnosti sa ďalšie vedenie konania o vylúčenie žalovaného z užívania bytu nestalo bezpredmetným. Konanie o rozvod manželstva vedené tunajším súdom pod sp. zn. 61P/99/2015 nebolo právoplatne skončené, z toho vyplýva, že predmetný byt sa naďalej nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a teda žalobkyňa sa naďalej mohla domáhať vylúčenia žalovaného z užívania bytu. Žalobkyňa rovnako uviedla, že v súvislosti s nájmom náhradného bytu jej vznikli ďalšie výdavky, výšku ktorých však súdu nepreukázala. V kontradiktórnom spore sa priorizuje aktivita sporových strán, ktoré sú povinné uviesť všetky relevantné skutočnosti a tieto aj náležite preukázať. Na druhej strane možno súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že za účelom procesnej obrany využil svoje zákonné právo a nechal sa v konaní zastúpiť advokátom, v súvislosti s čím mu nepochybne vznikli finančné výdavky. Súdu je zrejmé, že medzi stranami sporu existujú napäté vzťahy, v dôsledku čoho bolo spolužitie v jednom byte problematické, čo napokon vyústilo do odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti, avšak tieto skutočnosti súd nemohol považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP. Z porovnania zárobkových pomerov strán sporu vyplývajúcich zo Sociálnej poisťovne súd zistil, že tieto boli v roku 2017 v porovnateľnej výške, t.j. v príjmovej oblasti sa žalobkyňa nenachádza v porovnaní so žalovaným vo výrazne znevýhodnenej pozícii. Z vyjadrení strán sporu rovnako vyplýva, že žalobkyňa momentálne žije s maloletým synom Lukášom, pričom staršie dcéry Barbora a Natália ostali žiť so žalovaným. Žalobkyňa aj žalovaný sa tak osobne podieľajú na starostlivosti o spoločné deti, v súvislosti s čím obidvom vznikajú finančné náklady. Žalobkyňa nepreukázala, že by jej sociálna situácia nedovoľovala nahradiť protistrane trovy konania, pričom žalovaný v konaní legitímne využil služby advokáta a bolo by voči nemu nespravodlivé, aby mu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, keďže zastavenie konania nezavinil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k názoru, že práve žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila, že konanie bolo zastavené, pričom nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto žalobkyni vznikla povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. O výške trov súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 11 ods. 3 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Súd nerozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu, nakoľko príslušné zákonné ustanovenia predpokladajú, že takýto nárok žalobcovi vznikne len vtedy, pokiaľ bola žaloba vzatá späť pred prvým pojednávaním. Zo znenia § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. vyplýva, že toto ustanovenie rozlišuje medzi zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby a z iných dôvodov (napr. nedostatok procesnej podmienky). V konaní sa uskutočnili pojednávania v dňoch 03.11.2016, 08.11.2016 a 15.11.2016, a preto žalobkyni nevznikol nárok na vrátenie kráteného súdneho poplatku za žalobu.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.