Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/143/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci obžalovaného I. Y. Z. G.., stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2017 v Bratislave takto

rozhodol:

Obžalovaní:

X. I. Y., nar. XX.XX.XXXX D. H., trvale bytom H. XX, H.,

X. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX D. H., trvale bytom N. XX,H.

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý ch, ž e

v bode 1/

obvinený I. Y. dňa 09.07.2012 v čase medzi 18:30 hod. a 19:00 hod. pred fitnes centrom I. K. na Y. O. Č.. X D. H. udelil poškodenému I. I., nar. XX.XX.XXXX, pokutu 100 eur za to, že sa rozišiel s jeho sestrou G. Y. a kázal mu tieto peniaze do hodiny doniesť, čo poškodený odmietol, na čo obvinený povedal, že jeho to nezaujíma s tým, že do hodiny mu zavolá, a vyhrážal sa mu, že z tej posilňovne aj tak raz bude musieť vyjsť von, a keď vyjde, tak si ho nájdu, či už cestou domov alebo doma, že ho zbijú a pre tie peniaze si prídu tak či tak, a pokiaľ nebude mať tie peniaze, tak to bude s ním riešiť jeho otec, pričom okolo 20:00 hod toho istého dňa obvinený opätovne telefonicky kontaktoval poškodeného a spýtal sa ho, či už má pre neho pripravené peniaze, na čo poškodený odpovedal, že to nechce takto riešiť, peniaze nemá a čo keby na to celé zabudli, obvinený napriek tomu naďalej peniaze od neho požadoval a tvrdil mu, aby si ich požičal od niekoho iného, na čo poškodený odpovedal, že si nemôže od nikoho požičať a oznámil mu, že o tom upovedomil políciu, na čo obvinený uviedol, že v tom prípade to bude riešiť už niekto iný a telefón zložil a následne poškodeného opätovne telefonicky kontaktoval niečo po 21:00 hod. s tým, že za 20 minút bude pred jeho domov má vyjsť von s tým, že príde sám a chce sa sním porozprávať, čomu poškodený neveril a zavolal policajnú hliadku , ktorá v čase o 00:05 hod., dňa 10.07.2012 zadržala obvineného I. Y. spolu s I. W. a Z. Y. pred domov poškodeného v H. na Ž. O. Č.. X,

v bode 2/

obvinený Z. Y. dňa 09.07.2012 v čase okolo 20:00 hod, telefonicky kontaktoval poškodeného I. I., nar. XX.XX.XXXX s tým, že sa s ním chce stretnúť, a keď poškodený neodpovedal, obvinený Z. Y. chytil amok, nahneval sa a vyhrážal sa poškodenému, že ho s jeho matkou a sestrou vyhodí z bytu, že poškodeného zoberie do Bernolákova, že ho zabije a potom ho tam zakope, že ho zničí, čím u poškodeného vzbudil dôvodnú obavu, nakoľko poškodený od svojej bývalej priateľky G. Y., dcéry obvineného Z. Y. vedel, že obvinený Z. Y. má vplyvných známych a preto bral jeho slová vážne,

t e d a

v bode 1/ obžalovaný I. Y.

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

v bode 2/ obžalovaný Z. Y.

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l i

v bode 1/ obžalovaný I. Y.

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2/ obžalovaný Z. Y.

úmyselný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú

1. obžalovaný I. Y.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím §§ 36 písm. j), 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 ( dva ) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.

2. obžalovaný Z. Y.

Podľa § 360 ods. 1, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 300 ( tristo ) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) mesiace.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaných I. Y. Z. Z. Y., výsluchom svedka poškodeného I. I., výsluchom svedkov G. Y., I. W., I. H., I. I., U. I., Z. I. Z. Y. Y., ako aj s oboznámením všetkých listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný I. Y. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ku skutku uviedol, že tam nešlo ani o 100 eur, on tam išiel so svojou sestrou ako podpora, nakoľko jej poškodený odcudzil 100 eur, bála sa ho, fyzicky ju predtým napadol. Poškodeného obžalovaný nekontaktoval. Za účelom odstránenia rozporov bola podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná na hlavnom pojednávaní výpoveď obžalovaného z prípravného konania, pričom bol obžalovaný vyzvaný, aby odstránil rozpory vo svojich výpovediach. Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 09.07.2012 ho kontaktovala jeho sestra G. s tým, že poškodený I. I. jej odcudzil z peňaženky finančnú

hotovosť, na základe čoho sa s ňou osobne stretol a spravil jej doprovod za poškodeným I., pred fitnes centrom I. na Y. ulici. Tam sestra poškodenému vysvetlila určité veci. Obžalovaný poškodeného slovne kontaktoval ohľadne toho, čo sa vlastne stalo a ako sa stalo, kde na margo vyjadrenia sestry obžalovaného, že jej poškodený dal facku, sa svedok W. na tento skutok opýtal. Potom ďalej prebiehala diskusia o tom, nech dá poškodený sestre obžalovaného pokoj. Následne nasadli do vozidla Š. B. a odišli preč. Hodinu alebo tri hodiny na to, sa obžalovaný kontaktoval so svojím otcom Z. Y., nakoľko sa chcel rozprávať s poškodeným I.. Asi o 23:30 hod. sa dostavili pred sestrin byt na Železničiarskej ulici, kde stáli vonku a zastavilo ich policajné vozidlo a zobrali ich. S poškodeným sa obžalovaný chcel iba porozprávať, finančnú pokutu od neho nechcel. V ten večer telefonoval poškodenému kvôli tomu, či sa môžu ešte raz stretnúť a porozprávať sa, čo sa vlastne stalo. K uvedeným rozporom obžalovaný uviedol, že je to 3 roky dozadu, už si to nepamätá, či poškodeného kontaktoval, alebo nie.

Obžalovaný Z. Y. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ku skutku vypovedal, že dostal telefonát od svojej dcéry, ktorá plakala a povedala mu „Tato, znásilnil ma a ukradol mi peniaze“. Obžalovaný sa dcéry opýtal, kde je a vypýtal si telefónne číslo na matku poškodeného. Dcéra mu poslala číslo na matku poškodeného, obžalovaný to s ňou chcel vyriešiť, aby dal poškodený pokoj jeho dcére. Mama poškodeného sa však stretnúť nechcela, že si to majú mladí vyriešiť sami. Obžalovaný mal číslo aj na poškodeného, tak mu zavolal a povedal mu: “Počúvaj sem, daj jej pokoj, nechaj ju tak“ a v tom obžalovanému niekto obil zrkadlo na aute a obžalovaný začal nadávať do telefónu, ale to nenadával poškodenému, ale nadával na to zrkadlo. Potom obžalovanému už dcéra nezdvíhala telefón, obžalovaný sa o ňu bál, tak išiel za dcérou. Nešiel za poškodeným, on obžalovaného nezaujímal. Obžalovaný sa nikomu nevyhrážal. S poškodeným sa na Ž. O. nestretol, rovno ich zobrali policajti. Za účelom odstránenia rozporov bola podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná na hlavnom pojednávaní výpoveď obžalovaného z prípravného konania. V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že bol večer u suseda v Jarovciach, tam pil a mal telefonát od svojej dcéry Silvii, ktorá mu s plačom oznámila, že „Oco, on ma doma pojebal a dal to všetko do mňa a povedal, že to mám za to, že som neni s ním a ukradol mi nejaké peniaze.“. Obžalovaný sa dcéry pýtal, kde je a povedala mu, že doma. Preto obžalovaný volal synovcovi U. I., aby prišiel pre neho a odviezol ho niekde k Š. ulici pod stanicu, kde býva dcéra obžalovaného. V aute dcére volal a ona ho stále vypínala. Ešte predtým obžalovaný volal synovi I. Y. a dohodli si stretnutie pri bufete v Petržalke. Obžalovaný mal od dcéry telefón na poškodeného a obžalovaný mu volal, a to jeden alebo dva krát. Poškodený to zdvihol a obžalovaný si vypýtal k telefónu jeho mamu. Ona mu povedala, že sa sním nebude baviť. Poškodenému obžalovaný povedal, že čo spravil jeho dcére a nech ju nechá. Nijako sa poškodenému nevyhrážal zabitím, ani jeho rodine. Keď prišli pod stanicu, aj sa zvonilo na byt. Potom tam prišli policajti a zadržali ich. Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní vyzvaný, aby odstránil rozpory vo svojich výpovediach, na čo obžalovaný uviedol, že k tomu nemá čo dodať.

Svedok poškodený I. I. v prípravnom konaní vypovedal, že prišli za ním pred posilňovňu, kde mu obžalovaný I. Y. povedal, že mu dáva pokutu 100 eur, a že má jednu hodinu na to, aby peniaze priniesol, a že z fitnes centra bude musieť raz vyjsť, a že si ho chytia na ulici alebo doma. Potom odišli. Asi za hodinu mu volal obžalovaný I. Y., či má peniaze a poškodený mu povedal, že nemá, preto ho obžalovaný nútil, aby si požičal. Poškodený mu povedal, že si nepožičia, že mu žiadne peniaze nedá, a že upovedomil políciu. Obžalovaný mu na to povedal, že je to chyba, a že to bude riešiť teda niekto iný. Potom mal telefonát, kde mu povedal, že nie je konfliktný typ, ale že ublížil Silvii, a že to budú riešiť po svojom. Poškodený ich vyzýval, aby na to zabudli, ale oni na to vôbec nereagovali. Potom nasledoval telefonát od obžalovaného Z. Y., ktorý sa poškodenému vyhrážal, že príde k nemu domov, že vezme poškodeného , jeho sestru aj mamu do Bernolákova, kde ich zabije a zakope, že ich zničí. Povedal to jasne a niekoľkokrát. Poškodený sa obžalovanému Z. Y. ospravedlnil, on na to nereagoval, povedal, že to bude riešiť po svojom a zložil. Keď poškodený prišiel domov, potom nasledoval opäť telefonát od Z. Y., ktorý si vypýtal mamu poškodeného k telefónu. Ona odmietla ísť von a riešiť to s obžalovaným a zložila. Následne volal obžalovaný Marek Kiss, že za 20 minút je pred domom poškodeného, že to chce riešiť. Potom prišla hliadka a spolu čakali pre domom pol hodinu. Keďže neprišli, poškodeného zobrali na policajnú stanicu. Medzitým prišli pred dom poškodeného obžalovaný I. Y., Z. Y. a svedok W., a keďže sa vyhrážali, tak sestra poškodeného upovedomila políciu. Na hlavnom pojednávaní poškodený vypovedal zhodne a dodal, že bol vo fitnes centre na Y. O., kde za ním prišiel obžalovaný I. Y. a jeho kamarát a žiadali od poškodeného 100 eur a vyhrážali sa mu bitkou. Poškodený im povedal, že im peniaze prinesie, dohodol sa s nimi. Potom išiel domov. Vo večerných hodinách prišli k nemu domov na Ž. O., zvonili mu

na zvonček, tam už bol prítomný aj obžalovaný Z. Y.. Boli pod vplyvom alkoholu. Poškodenému volali na telefón, že sú dole, padali tam rôzne vyhrážky, napríklad, že ho zabijú. Poškodený to bral vážne a zavolal políciu. Potom boli obžalovaní zadržaní. Na otázku prokurátora poškodený povedal, že sa mu vyhrážali tým, že ho dobijú a podobne. Prečo on neho žiadali pokutu 100 eur, to poškodený nevie, iba tam padali slová, že je to pokuta za to, že sa rozišiel so sestrou obžalovaného I. Y.. Na otázku obhajcu poškodený uviedol, že situácia pred fitnes centrom prebiehala tak, že prišli pred fitko, vystúpili z auta a tam poškodenému povedali, že dostáva pokutu 100 eur. Na otázku samosudkyne poškodený uviedol, že v ten deň poškodenému volal obžalovaný Z. Y. a vyhrážal sa mu, že ho zabije. Vtedy bol z toho poškodený vyplašený.

Svedkyňa poškodená G. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej v ten deň poškodený I. zobral peniaze z peňaženky a odišiel z bytu, bolo to 20 eur. Peniaze si poškodený nepožičal, tie jej zobral, čo svedkyňu nahnevalo. Preto potom volala a písala poškodenému. Jeho reakcia bola taká, že nech si pre peniaze svedkyňa príde do posilňovne. Nakoľko bol ku svedkyni v poslednom čase krutý, nechcela tam ísť sama, lebo sa ho bála, tak zavolala bratovi - obžalovanému I. Y., aby šiel s ňou. Poškodený svedkyni pred posilňovňou hodil peniaze na zem. Svedkyňa mu povedala, že sa jej nepáči, ako sa k nej chová. Medzi mrežami počas toho stála sestra poškodeného, ktorá sa smiala. Nikto sa s poškodeným nehádal. Počas tohto obžalovaný I. Y. sedel v aute, a to aj s jeho kamarátom. Poškodeného sa nikto nedotkol, ani mu nič nepovedal. Pokiaľ ide o to, kedy svedkyňa kontaktovala otca, k tomu už nevedela uviesť nič. Svedkyňa chcela byť sama, chcela odísť preč z domu, preto išla ku kamarátovi na chatu a vypla si telefón. Preto svedkyňa nevie, či sa obžalovaný Z. Y. v ten deň stretol s poškodeným.

Svedok I. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je to už veľmi dávno, ale pamätám si, že G. - sestru obžalovaného I. Y. a dcéru obžalovaného Z. Y. - napadol jej frajer, preto tam išli, išli tam ako doprovod so G. pred posilňovňu. Poškodený sa tam stretol so G., začali sa tam hádať, svedok s obžalovaným MZ. Y. sedeli v aute. Ako sa tam hádali, svedok nechcel, aby ju poškodený udrel, tak sa medzi nich postavil. Poškodený sa vrátil do posilňovne, G. zobrali a išli sme preč. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že žiadne vyhrážky, ani fyzický útok tam nepadli, poškodený si so G. vulgárne nadávali, ale k ničomu nedošlo. Nepadla tam ani žiadna zmienka o pokute. Jediné, čo svedok postrehol ohľadom peňazí, že poškodený zobral G. z peňaženky peniaze. Na otázku samosudkyne svedok uviedol, že aj obžalovaný I. I. vystúpil z auta, on krotil sestru. Čo ale obžalovaný I. I. hovoril, to si svedok nepamätá.

Svedok I. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase bol vo fitku, počul nejaké kriky, vybehol sa von pozrieť, čo sa deje. Videl vonku nejaké osoby, ale nepoznal ich. Kričali z terasy dole na parkovisko. Na návrh prokurátora bola vzhľadom na rozpory v súlade s § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedka H. z prípravného konania. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že bol vo fitnes centre cvičiť, išiel sa napiť na recepciu, vchodové dvere boli otvorené a z dverí bolo vidno cez terasu na parkovisko pred fitnes centrom. Cez otvorené dvere videl, že tam stáli dve autá, z jedného vystupovali dvaja chalani. Pred autom stála mladá čiernovlasá baba a vrieskala na poškodeného I., ktorý stál pred mrežami na terase. Svedok počul iba jednu vetu, ktorú povedala tá baba: „Ty si obyčajný hajzel.“. Jeden z tých dvoch chalanov ( ten silnejší ) povedal poškodenému, že čo sa schováva. Potom svedok išiel späť do miestnosti, kde sa cvičí. K tejto výpovedi z prípravného konania svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že s ňou súhlasí, je to tak, ako vypovedal v prípravnom konaní.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok I. I., ktorý uviedol, že bol pred fitness centrom, bol pri ňom pán H. a slečna I., ale viac si k veci nepamätám, je to už dávno. Na návrh prokurátora bola v súlade s § 264 ods. 1 Trestného poriadku preto prečítaná výpoveď svedka I. z prípravného konania. Svedok I. v prípravnom konaní vypovedal, že bol v čase okolo 14:00 hod, si všimol pred posilňovňou zaparkované auto Š. B., v ktorom sedeli dvaja ľudia. V čase okolo 19:00 hod. prišla pred posilňovňu nejaká mladá slečna, asi 20 ročná a začala vykrikovať na poškodeného Molnára. Vykrikovala na neho niečo v tom zmysle, že je obyčajný hajzel a nech jej vráti peniaze, poškodený I. stál na terase. Potom z auta vystúpil jeden muž, silnejšej postavy, pristúpil k poškodenému I. a povedal mu, niečo v tom zmysle, že čo sa tu schováva, nech ide von. To bolo všetko, čo svedok počul. Priebežne sa chodil pozerať von, keď sa išiel napiť. Celé to trvalo asi pol hodinu. K výpovedi z prípravného konania svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že s ňou súhlasí, je to tak, ako vypovedal v prípravnom konaní.

Svedok U. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že mu telefonoval obžalovaný Z. Y., či ho svedok nevezme na Š. ulicu. Obžalovaný Z. Y. mal vypité, preto

išiel pre neho do N.. Obžalovaný Z. Y. nastúpil do auta, o dcére G. svedkovi nič nehovoril, ani s nikým netelefonoval. Počas cesty niekomu síce telefonoval, ale ten mu nezdvíhal. Svedok tiež uviedol, že keď je obžalovaný opitý, tak každého otravuje. Svedok obžalovaného Z. Y. vyhodil z auta kúsok od Šancovej a išiel preč. Svedok tam videl aj obžalovaného I. Y. a I..

Svedkyňa Z. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola vo fitnes centre, všetko sa to stalo pred fitnes centrom, kričali tam po sebe jej brat - poškodený MaM. I. so G. a ešte s niekým, kto bol v aute. Padla tam nejaké veta o pokute, tú spomenul muž, potom G. spomínala niečo o 20 - tich eurách. Potom sa stal ešte jeden incident, a to v ten večer, s tým že prišli k nim domov a kričali, že rozbijú dvere. Bola tam aj polícia, svedkyňa v tom čase bola s mamou doma. Svedkyňa zdvihla slúchadlo ako niekto zvonil a počula ako niekto kričí, že idú hore. Vzhľadom na mierne rozpory bola v súlade s § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy vypovedala, že chalan, ktorý sedel v aute na mieste vodiča, bol chudej postavy, maximálne 24 rokov, kričal na poškodeného, že má vrátiť peniaze, a keď ich nemá pri sebe, tak dostáva poškodený pokutu za to, že ich nemá. O akú sumu sa jednalo, to svedkyňa nevedela, ale mali si pre tú pokutu vrátiť o hodinu. Svedkyňa k uvedenému rozporu uviedla, že je to tak, ako vypovedala v prípravnom konaní.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa Y. Y., ktorá uviedla, v ten deň cvičila vo fitku a keď skončila a išla von, vonku sa hádali, dnu to nebolo veľmi počuť. Keď vyšla von, bolo to lepšie počuť. Vyslovene sa hádali dosť zreteľne, preto svedkyňa ostala v chodbičke. Bolo to dosť nepríjemné. Svedkyňa si presne nevedela vybaviť o čom sa tam presne rozprávali, nakoľko to bolo dávno, len vie, že to bolo hádka dosť nepríjemná. Od poškodeného I. niečo žiadali, ale čo to už presne bolo, svedkyňa nevie. Na návrh prokurátora bola vzhľadom na rozpory v súlade s § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkyne Y. z prípravného konania. Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že keď si bola zapáliť okolo 18:20 hod., tak pred posilňovňou na rohu budovy videla zaparkované auto, pri ktorom stáli dvaja muži, pričom jeden z nich - robustnejší, udrel dvoma rukami do kapoty auta. Potom svedkyňa išla dovnútra do fitnes centra a nevenovala tomu pozornosť. Po tréningu, okolo 19:00 - 19:30 hod. išla na recepciu, a tam cez otvorené dvere von videla na terase viacero ľudí, ktorí pozerali na tri osoby. Medzi nimi bol ten muž, ktorý udrel do auta, poškodený I. a nejaká mladá baba. Títo stáli asi 7 metrov od svedkyne. Poškodený I. stál pri tých, pre svedkyňu neznámych ľuďoch a pri ich dvoch autách. Oni hlasno hovorili, poškodený I. hovoril normálne, skoro ticho. Svedkyňa sa tiež išla pozrieť, čo sa tam deje na terasu a kým tam prišla, tak oni tam debatili, avšak svedkyňa nezachytila, o čom sa zhovárajú. Pár sekúnd poškodenému niečo hovorili a potom svedkyňa videla, ako poškodený I. išiel rýchlejším krokom do budovy. Oni sa za ním otočili, niečo za ním kričali a potom sa otočili a sadli do dvoch áut. Svedkyňa sa potom rozprávala so svojou trénerkou, ktorá bola dosť vyvedená z miery - nervózna, nakoľko aj na ňu a na jej brata tam kričali. Trénerka si sadla k svedkyni, neskôr k nej prišiel jej brat. Oni sa spolu zhovárali, ako budú riešiť to, čo sa stalo. Svedkyňa počula poškodeného I., ako hovoril svojej sestre, že on nemá sto eur a kde ich zoženie, že za hodinu sa majú vrátiť. K tejto výpovedi z prípravného konania svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že s ňou súhlasí, je to tak ako vypovedala v prípravnom konaní, na nič iné si nepomína.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to najmä zápis o dychovej skúške ( č. l. 34-36 ), zápisnicu o konfrontácii ( č. l. 49-52 ), fotodokumentáciu ( č. l. 81-83), správy a posudky na obžalovaných, odpismi registra trestov.

Zo zápisnice o konfrontácií medzi obžalovaným Z. Y. a poškodeným I. vyplýva, že poškodenému obžalovaný Z. Y. telefonoval dva krát. Prvý krát, keď bol poškodený na ceste domov z fitnes centra, bolo niečo po 20:00 hod.. Obžalovaný mu vulgárne nadával, že je „vyjebaný hajzel“, a tiež sa mu vyhrážal, že keď sa priblížim k jeho dcére, tak ho zakope v Bernolákove. Spomínal aj sestru a mamu poškodeného. Poškodený mal z jeho vyhrážok strach. Druhý krát mu obžalovaný volal, keď už bol poškodený doma. Vtedy si vypýtal k telefónu jeho mamu a chcel, aby išla von, ale to ona odmietla. Potom obžalovaný poškodenému ešte volal, ale to už poškodený nezdvíhal. Obžalovaný pri konfrontácii uviedol, že poškodenému telefonoval, mal na neho číslo od dcéry. Obžalovaný bol veľmi rozčúlený, z toho, čo mu povedala dcéra. Obžalovaného nahneval aj jeden okoloidúci, ktorý do neho narazil, a obžalovaný nadával aj jemu. Poškodenému sa nevyhrážal ani zabitím, ani zakopaním. Obžalovaný volal aj s mamou poškodeného, chcel to riešiť slušne.

Z listinných dôkazov súd poukazuje aj na zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, z ktorých vyplýva, že I. Y., Z. Y. a I. W. boli dňa 10.07.2012 o 00:05 hod. podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku zadržaný.

Z takto vykonaného dokazovania a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal súd preukázanú vinu jednotlivých obžalovaných za skutky uvedené vo výroku rozsudku, a to:

- obžalovaného I. Y. v bode 1/ rozsudku , nakoľko je nepochybné, že svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa §189 ods. 1 Trestného zákona, keďže dňa 09.07.2012 v čase medzi 18:30 hod. a 19:00 hod. pred fitnes centrom I. K. na Y. O. Č.. X D. H. udelil poškodenému I. I., T.. XX.XX.XXXX, pokutu 100 eur za to, že sa rozišiel s jeho sestrou G. Y. a kázal mu tieto peniaze do hodiny doniesť, čo poškodený odmietol, na čo obvinený povedal, že jeho to nezaujíma s tým, že do hodiny mu zavolá, a vyhrážal sa mu, že z tej posilňovne aj tak raz bude musieť vyjsť von, a keď vyjde, tak si ho nájdu, či už cestou domov alebo doma, že ho zbijú a pre tie peniaze si prídu tak či tak, a pokiaľ nebude mať tie peniaze, tak to bude s ním riešiť jeho otec, pričom okolo 20:00 hod toho istého dňa obvinený opätovne telefonicky kontaktoval poškodeného a spýtal sa ho, či už má pre neho pripravené peniaze, na čo poškodený odpovedal, že to nechce takto riešiť, peniaze nemá a čo keby na to celé zabudli, obvinený napriek tomu naďalej peniaze od neho požadoval a tvrdil mu, aby si ich požičal od niekoho iného, na čo poškodený odpovedal, že si nemôže od nikoho požičať a oznámil mu, že o tom upovedomil políciu, na čo obvinený uviedol, že v tom prípade to bude riešiť už niekto iný a telefón zložil a následne poškodeného opätovne telefonicky kontaktoval niečo po 21:00 hod. s tým, že za 20 minút bude pred jeho domov má vyjsť von s tým, že príde sám a chce sa sním porozprávať, čomu poškodený neveril a zavolal policajnú hliadku , ktorá v čase o 00:00 hod., dňa 10.07.2012 zadržala obvineného I. Y. spolu s I. W. a Z. Y. pred domov poškodeného v BraU. na Ž. O. Č.. X,

- obžalovaného Z.S. Y. v bode 2/ rozsudku, nakoľko je nepochybné, že svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný dňa 09.07.2012 v čase okolo 20:00 hod, telefonicky kontaktoval poškodeného I. I., T.. XX.XX.XXXX s tým, že sa s ním chce stretnúť, a keď poškodený neodpovedal, obvinený Z. Y. chytil amok, nahneval sa a vyhrážal sa poškodenému, že ho s jeho matkou a sestrou vyhodí z bytu, že poškodeného zoberie do Bernolákova, že ho zabije a potom ho tam zakope, že ho zničí, čím u poškodeného vzbudil dôvodnú obavu, nakoľko poškodený od svojej bývalej priateľky G. Y., dcéry obvineného Z. Y. vedel, že obvinený Z. Y. má vplyvných známych a preto bral jeho slová vážne,

Pri uznaní viny obžalovaného I. Y. ohľadom skutku v bode 1/ rozsudku vychádzal súd z výpovede poškodeného I. I.nára, ktorý vypovedal, že obžalovaný s kamarátom prišli za ním pred posilňovňu, kde mu obžalovaný I. Y. povedal, že mu dáva pokutu 100 eur, a že má jednu hodinu na to, aby peniaze priniesol, a dodal že z fitnes centra bude musieť raz vyjsť, a že si ho chytia na ulici alebo doma. Potom odišli a asi za hodinu mu volal obžalovaný I. Y., či má peniaze. Keďže ich poškodený nemal, obžalovaný ho nútil, aby si požičal. Poškodený o uvedenom upovedomil políciu. Obžalovaný mu na to povedal, že je to chyba, a že to bude riešiť teda niekto iný. Keď poškodený prišiel domov, nasledoval telefonát od Z. Y., ktorý si vypýtal mamu poškodeného k telefónu. Ona odmietla ísť von a riešiť to s obžalovaným a zložila. Následne volal obžalovaný I. Y., že za 20 minút je pred domom poškodeného, že to chce riešiť. Konflikt poškodeného s obžalovaným I. Y. a ďalšími tromi osobami pred fitnes centrom potvrdili aj svedkovia H. a I., svedkyňa I. a svedkyňa Y.. Svedkovia H., I. Z. Y. videli pred fitnes centrom hádku poškodeného s ďalšími tromi osobami- dvoma mužmi a jednou mladou ženou, avšak obsah hádky nezachytili. Hádku započula svedkyňa I., ktorá počula, že chalan, ktorý sedel na mieste spolujazdca kričal na poškodeného, že mu má vrátiť peniaze, a keď ich nemá, tak dostáva pokutu. Pre túto pokutu sa mali vrátiť asi o hodinu. Svedkyňa Y., ktorá nezachytila o čom sa vonku počas hádky zhovárali, avšak počula, ako sa svedkyňa I. zhovára s poškodeným I., že čo budú robiť, pričom poškodený svedkyni I. povedal, že on nemá sto eur a kde ich zoženie, že za hodinu sa majú vrátiť. Súd neuveril výpovedi obžalovaného I. Y. na hlavnom pojednávaní, že tam nešlo ani o 100 eur, on tam išiel so svojou sestrou ako podpora, nakoľko jej poškodený odcudzil 100 eur, bála sa ho, fyzicky ju predtým napadol. Považoval ju za účelovú vedenú snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za žalovaný skutok. Výpoveď obžalovaného I. Y. je vyvrátená jednak výpoveďou poškodeného I., jednak skutočnosťami, že poškodený túto udalosť išiel hneď v ten deň nahlásiť na políciu, ale aj výpoveďami vyššie uvedených svedkov Y. a I.. Súd nemal pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti výpovedí svedkov, ktorých výpovede navzájom korešpondujú. V priebehu trestného konania nebol ani produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil výpovede týchto svedkov. Z výpovedí týchto svedkom je zrejmé, že popísali udalosti skutku tak, ako ich vnímali osobne bez toho, aby mali snahu priťažovať

obžalovanému ( napr. tým, že by svedkyňa Y. podporila výpoveď poškodeného tým, že by uviedla, že priamo počula ako obžalovaný udelil pokutu poškodenému ). Na hlavnom pojednávaní vypovedali aj svedkovia G. Y. a I. W., ktorí boli prítomní pri konflikte pred fitnes centrom, a ktorí obaja vypovedali, že síce došlo k hádke s poškodeným, ale žiadna zmienka o pokute tam nepadla a poškodenému sa nikto nevyhrážal. Súd ale tvrdeniu týchto svedkov neuveril a vyhodnotil ich ako tendenčné urobené v snahe vypovedať v prospech obžalovaného, ktorý je ich bratom a kamarátom, teda pomôcť mu tým zbaviť sa zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. Nakoniec samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní v rámci svojej záverečnej reči vyhlásil k obžalobe, že mu je ľúto, čo sa stalo, nechcel spáchať trestný čin, ani nijako poškodiť poškodenému. Obhajca obžalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že súhlasí s prokurátorom, že skutok sa stal tak, ako je opísané v obžalobe, otázne však je, či sa jedná o trestný čin z hľadiska stupňa spoločenskej nebezpečnosti. K tomuto tvrdeniu obhajoby súd uvádza, že chráneným záujmom, resp. objektom trestného činu vydierania podľa § 189 je „slobodné rozhodovanie človeka“, ktoré ale treba chápať v kontexte s chránenými právami a oprávnenými záujmami fyzických a právnických osôb ako aj so záujmami spoločnosti a ústavným zriadením Slovenskej republiky. V právnej a demokratickej spoločnosti možno iného nútiť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, len z dôvodov, spôsobom a prostriedkami, ktoré sú v súlade s Ústavou a zákonmi, teda len na základe zákonov a len právnymi, resp. zákonnými prostriedkami, medzi ktoré patria napr. aj súdne rozhodnutia a ich výkon. Obžalovaný I. Y. však takto nekonal, ale svojvoľne a násilím sa domáhal domnelého práva spôsobom, ktorý napĺňa znaky trestného činu vydierania, a ktorý možno charakterizovať ako „vzatie spravodlivosti do vlastných rúk“. Tolerovanie takéhoto konania a jeho odobrenie formou oslobodzujúceho súdneho rozhodnutia by znamenalo legalizovanie práva na svojvoľný a svojpomocný „výkon spravodlivosti“, zavádzanie prvkov anarchizmu do života spoločnosti, čo v právnom štáte nemá miesto ( rozsudok NS SR sp. zn. 2Tz 4/2003 ).

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Závažnosť konania obžalovaného súd hodnotil podľa kritérií uvedených v § 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane slobodného rozhodovania ľudí.

Pri uznaní viny obžalovaného Z. Y. ohľadom skutku v bode 2/ rozsudku vychádzal súd z výpovede poškodeného I. I., ktorý potvrdil, že obžalovaný Z. Y. mu v ten deň telefonoval a vyhrážal sa mu zabitím, že ho zoberie do Bernolákova a tam ho zakope, ako aj jeho sestru a mamu. V ten deň obžalovaný s poškodeným volal dva krát, neskôr mu už poškodený nezdvíhal telefón. Obžalovaný dokonca prišiel večer aj pod ich dom spolu s obžalovaným I. Y. a ďalšou osobou, zvonili im aj zospodu, a keďže tam boli vyhrážky, poškodený volal políciu, ktorá obžalovaného zadržala. Poškodený uviedol, že mal z obžalovaného strach, preto aj volal políciu. To, že obžalovaný Z. Y. s poškodeným telefonoval potvrdil aj sám obžalovaný, avšak ten na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa poškodenému nijako nevyhrážal, ani mu nenadával. Jeho obhajoba spočívala v tom, že keď s poškodeným telefonoval, niekto rozbil zrkadlo na aute a obžalovaný začal nadávať do telefónu, ale to nenadával poškodenému, ale nadával na to zrkadlo. Súd však jeho obhajobe neuveril a považoval ju za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný trestný čin, čo vyplýva aj z toho, že uvádzal rozdielne skutočnosti pri konfrontácii v prípravnom konaní, kedy uviedol, že ho počas telefonátu nahneval aj jeden okoloidúci, ktorý do neho narazil, a obžalovaný nadával aj jemu. Na hlavnom pojednávaní však ako dôvod jeho nadávok do telefónu poškodenému uvádzal rozbité spätné zrkadlo na aute. Nakoniec samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní v rámci svojej záverečnej reči vyhlásil k obžalobe, že mu je ľúto, že sa to takto stalo. Obhajca obžalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že súhlasí s prokurátorom, že skutok sa stal tak, ako je opísané v obžalobe, otázne však je, či sa jedná o trestný čin z hľadiska stupňa spoločenskej nebezpečnosti. K tomuto tvrdeniu obhajoby, že závažnosť konania obžalovaného je nepatrná súd uvádza, že v danej veci dôsledne skúmal materiálnu stránku vyhrážania obžalovaného, aby bolo možné odlíšiť nebezpečné vyhrážanie vykazujúce znaky trestného činu od takých prejavov, kedy dôjde ku použitiu „silných slov“ bez konkrétneho obsahu a zmyslu. Ustanovenie § 360 Trestného zákona poskytuje trestnoprávnu ochranu nerušenému, pokojnému, občianskemu spolužitiu pred jeho hrubým, narušeným konaním, ktoré vzbudzuje dôvodnú obavu o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy. V zmysle citovaného právneho ustanovenia vyhrážanie musí byť spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, t. j. vyšší stupeň tiesnivého pocitu z toho, čím sa mu vyhráža. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, stačí možnosť vzniku takejto obavy. Pritom sa

nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia páchateľa, ale výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchateľa. Záver, či ide o vyhrážky spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, je nutné posudzovať na základe komplexného posúdenia situácie. V danom prípade zo zistených okolností však jednoznačne vyplýva, že vyhrážanie obžalovaného malo závažnejší charakter, nakoľko obžalovaný okrem toho, že poškodeného opakovane telefonicky kontaktoval, do telefónu sa mu vyhrážal, že ho zabije, odvezie do Bernolákova, kde ho zakope, pričom spomenul aj mamu a sestru poškodeného, prišiel spolu so svojím synom I. Y. a ďalšou osobou k nemu domov, kde bol zadržaný políciou. Uvedené teda mohlo pre svoju závažnosť objektívne vzbudiť dôvodnú obavu, a v danom prípade u poškodeného obavu z realizácie týchto vyhrážok aj jednoznačne vzbudilo.

Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Závažnosť konania obžalovaného súd hodnotil podľa kritérií uvedených v § 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane jednotlivca pred závažnými vyhrážkami.

Súd pri rozhodovaní o treste, majúc na zreteli základné zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Trestného zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

K osobe obžalovaného I. Y. súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo prejednávaný.

O osobe obžalovaného Z. Y. súd zistil, že má v registri trestov dva záznamy, avšak sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uvedených v § 36 a § 37 Trestného zákona, súd u obžalovaného I. Y. zistil iba poľahčujúcu okolnosť ( pred spáchaním skutku viedol riadny život ), žiadna priťažujúca okolnosť mu nepriťažovala. Vzhľadom na to, že u obžalovaného I. Y. prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. U obžalovaného Z. Y. súd nezistil poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť.

Súd má za to, že pre preventívny a výchovný účel trestu v prípade obžalovaného I. Y. postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody. Súd teda nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného I. Y. bude účel trestu splnený aj uložením trestu odňatia slobody o výmere 2 ( dva ) roky, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 ( jeden ) rok.

Vyhodnotením skutočností súd zároveň v súlade s návrhom obhajoby v záverečnej reči dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného Z. Y. a najmä jeho uvedomenia si závažnosti a možných následkov svojho konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovaného postačovať uloženie peňažného trestu vo výške 300 eur / ktorého výšku súd stanovil s poukazom ku závažnosti konania obžalovaného / s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.

Podľa názoru súdu tresty, ktoré boli obžalovaným uložené sú dostatočné, adekvátne a spravodlivé a splnia svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.