Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-57-2016.pdf
PDF · 90.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/57/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951 so žalovaným Ľ. F., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX/XXX, A. T., zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, o zaplatenie sumy 1.562,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší 21.4.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.562,77 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 1.562,77 eur od 12.6.2013 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca a žalovaný uzatvorili 29.11.2004 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že žalovaný sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu debetného zostatku. Nakoľko žalovaný ani na túto výzvu dlžnú sumu neuhradil, žaloba zatvoril príslušný účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Žalovaná istina (nepovolené prečerpanie účtu) vo výške 1.562,77 eur bola následne v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu v spojení s výveskou úrokových sadzieb žalobcu úročená úrokom vo výške 28% ročne. K zatvoreniu účtu došlo 11.6.2013. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil ako dôkazy vyššie uvedú zmluvu, všeobecné obchodné podmienky žalobcu, vývesku úrokových sadzieb produktov žalobcu, výpis z účtu žalovaného a výzvu na žalobcu na úhradu debetného zostatku.
2. Na základe písomnej výzvy súdu doručil žalobca 7.6.2016 výpisy z účtu žalovaného za obdobie od vzniku záporného zostatku na tomto účte až do 11.6.2013.
3. Dňa 27.6.2016 bolo na tunajší súd doručené písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe v ktorom žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. V tomto vyjadrení uviedol, že napriek tomu, že žalovaný nepožiadal o úver resp. o možnosť prečerpania na účte, napriek tomu mu bolo umožnené čerpať finančné prostriedky, ktoré nemal na svojom účte, teda ísť do debetu. Teda napriek tomu, že zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo žalovanému prečerpanie na účte, žalobca mu predmetné prečerpanie umožňoval, pričom v žalobe ho označil ako nepovolené. Žalovaný ďalej poukázal na absenciu právnej kvalifikácie v žalobe, ako aj na skutočnosť, že zo žaloby nevyplýva, z čoho pozostáva suma vo výške 1.562,57 eur. Žalovaný poprel tvrdenie, že by sa na účte dostal do nepovoleného debetu až do výšky žalovanej istiny. Poukázal na to, že žalovaná istina pozostáva okrem
skutočnej istiny aj z úrokov a poplatkov, ktoré žalobca v žalobe presne nevyčíslil, a preto považuje žalobný návrh v tejto časti za nepreskúmateľný. Žalovaný ďalej namietol, že v rozhodnom období bol žalovaný ručiteľom za záväzky obchodnej spoločnosti VIPEX s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 34/92, Kežmarok, t.č. VIPEX, s.r.o., v konkurze, ktorej bol konateľom. Záložné právo zriadené v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam žalovaného, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky bolo (vzhľadom na to, že záväzky obchodnej spoločnosti VIPEX s.r.o. prevýšili hodnotu jej majetku) vykonané priamym predajom nehnuteľností po uzavretí účtu, ktorého nepovolený debetný zostatok je predmetom tohto konania. Zaplatená kúpna cena v rámci výkonu záložného práva bola 220.000 eur, pričom bola následne použitá na uspokojenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému z titulu postavenia ručiteľa, a teda nie prednostne na uspokojenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému ako hlavnému dlžníkovi vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaný bol toho názoru, že neexistoval žiaden zákonný dôvod nepoužiť výnos z predaja majetku žalovaného prioritne na uspokojenie záväzku žalovaného ako hlavného dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o bežnom účte, a až následne na uspokojenie ručiteľského záväzku. Záväzky pritom boli vedené v rovnakej banke a banka mala výnos z predaja nehnuteľností na svojom internom účte, a preto žalovaný nemal na úhrady žiadny vplyv.
4. Na pojednávaní konanom 30.6.2016 žalovaný uviedol, že žalobca k podanej žalobe priložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú však účinné až od 15.3.2016, pričom v zmysle zmluvy (bod IV.) je potrebný súhlas žalovaného s takouto zmenou. Takisto poukázal, že písmo v týchto obchodných podmienkach je malé a nečitateľné, pričom v zmysle ust. § 53 písm. c) Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. sa vyžaduje minimálna veľkosť písma 1,9 mm, a to pod sankciou ich neplatnosti. Ak by súd posúdil zmluvu ako neplatnú, žalovaný by mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa však premlčuje v dvojročnej lehote, preto žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania. Takisto žalovaný znovu žiadal, aby žalobca preukázal z čoho pozostáva suma žalovanej istiny, nakoľko z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že mu boli účtované aj úroky a poplatky, a to vrátane poplatkov za vedenie exekúcie, hoci žalovaný žiadny exekučný titul nemá. Takisto by mal žalobca preukázať, že žalovaný súhlasil s povoleným prečerpaním, a kedy došlo k čerpaniu, nakoľko v žalobe sa uvádza len kedy došlo k uzatvoreniu účtu. Vo zvyšnom rozsahu poukázal na doterajšie písomné vyjadrenia.
5. Súd (predchádzajúcou zákonnou sudkyňou) vyhlásil na pojednávaní rozsudok č.k.: 5C/57/2016-140 z 30.6.2016, ktorým žalobu zamietol.
6. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré bolo na tunajší súd doručené 17.8.2016.
7. Uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 8Co/311/2016-164, z 26.10.2016 bol vyššie uvedený rozsudok zrušený a vec bola tunajšiemu súdu vrátená na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že prvoinštančný súd si mal ujasniť, čo predstavuje žalovaná suma 1.562,77 eur, keďže zo žaloby to jednoznačne nevyplýva, a poukázal tiež na to, že tunajší súd sa nezaoberal celou prejednávanou vecou, pretože si sám stotožnil, že uplatňovanú pohľadávku predstavujú úroky a poplatky za čas od augusta 2010 do júna 2013, a to v celkovej vyčíslenej sume 1.008,11 eur, hoci v žalobe sa uplatňovala suma 1.562,77 eur. Nebolo tak z odôvodnenia rozsudku zrejmé, čo predstavuje zvyšná suma, a z akých dôvodov o nej súd nerozhodoval. Ak žaloba neobsahovala všetky podstatné náležitosti bol tunajší súd v zmysle vtedy účinných procesných predpisov povinný vyzvať žalobcu, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní, s tým, že v uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
8. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.: 5C/57/2016-174, z 29.11.2016 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vady žaloby, a to tak, že presne špecifikuje žalovanú sumu o uvedenie výšky istiny, úrokov, poplatkov, v prípade úrokov, v akej sadzbe, z akej sumy, s za aké obdobie boli účtované, v prípade poplatkov, o uvedenie akým spôsobom boli dojednané so spotrebiteľom, za čo, a v akej výške boli žalovanému účtované, a aby predložil výpisy z účtu žalovaného od vzniku prvého debetného zostatku až do 31.8.2010. Predmetná písomná výzva (uznesenie) bola doručená žalobcovi 5.12.2016 (doručenka na č.l. 173.)
9. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca písomným podaním doručeným na tunajší 9.12.2016, v ktorom uviedol, že istina dlhu vo výške 1.562,77 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a
všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, ktoré vyplývajú z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného. Debetné obraty predstavovali žalovaného platobné príkazy, platby (nákupy) a výbery z automatu vo výške 1.757,17 eur, úroky účtované vždy aktuálne zo súm v debete pripisované na ťarchu účtu vždy mesačne v úhrnnej výške 77,42 eur, a na základe aktuálneho sadzobníka poplatkov žalobcu zaúčtované poplatky, a to konkrétne poplatok za vedenie účtu vo výške 43,89 eur mesačne, poplatok za upomienku 5 eur, poplatok za výzvu 15 eur, poplatky za výber z bankomatu 0,85 eur, poplatky za vklad v hotovosti 0,25 eur, poplatok za osobné prebratie výpisu 10 eur, poplatok za zisťovanie zostatku na účte v inej banke 0,30 eur a poplatok za SMS 1,76 eur. Žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 1.500 eur. Žalovaný opakovane prekračoval povolený limit, čím porušoval zmluvu. Na základe uvedeného žalobca znížil žalobcovi limit povoleného prečerpania na 0 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z výpisov k príslušnému účtu. Pričom nepovolené prečerpanie sa navyšovalo všetkými nasledujúcimi debetnými obratmi na príslušnom účte. Po dobu nepovoleného prečerpania bol majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby - úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28% ročne od 1.2.2016. Výška úroku vyplýva z vývesky úrokových sadzieb žalobcu aktuálnej ku dňu uzatvorenia účtu (výška 28% ročne je platná od 1.7.2012.)
10. Následne vec bola pridelená novému zákonnému sudcovi.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom na tunajší súd 1.3.2017 uviedol, že napriek žalobcovmu špecifikujúcemu podaniu, nie je možné zistiť čo je predmetom žalobou uplatňovaného nároku. Takiež poukázal na to, že napriek výzve súdu žalobca nepredložil výpisy z účtu za obdobie od vzniku záporného zostatku, a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, čím žalobca nepreukázal porušenie uvedenej povinnosti zo strany žalovaného, a nie je preto možné uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu. Poukázal ďalej na to, že žalobca mal dostatočný časový priestor na predloženie všetkých relevantných listinných dôkazov, ktoré mali byť priložené už v žalobe, preto ďalšie vyzývanie žalobcu zo strany súdu by už predstavovalo porušenie zásady rovnosti strán v konaní a neoprávnené zvýhodňovanie žalobcu. Preukázaný skutkový stav je výsledkom dôkaznej aktivity procesných strán a v zmysle zásady kontradiktórnosti konania je súd povinný podriadiť preukázaný skutkový stav pod príslušné ustanovenia právnej normy. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
12. K uvedenému podaniu sa vyjadril žalobca podaním doručeným na tunajší súd 25.4.2017, v ktorom poukázal na svoje predchádzajúce špecifikujúce podanie, pričom k námietke, že nedoručil výpisy za obdobie od vzniku záporného zostatku uviedol, že nakoľko mal žalovaný poskytnutý limit povoleného prečerpania od 14.4.2010 vo výške 1.500 eur, správne doručil súdu výpis len od tohto dátumu, ako dátumu kedy žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania. Na základe uvedeného odmietol, že neuniesol dôkazné bremeno.
13. V písomnom vyjadrení žalovaného doručenom na tunajší súd 12.6.2017 žalovaný zotrval na svojom názore, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, a súčasne vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalobca podal žalobu 21.4.2016, a preto nárok žalobcu je od vzniku debetného zostatku do 21.4.2013 v celom rozsahu premlčaný. Poukázal tiež na to, že žalobca nemá právny nárok na poplatky a úroky, a to vzhľadom na to, že nie je známe žiadne zmluvné dojednanie žalobcu a žalovaného ohľadne týchto poplatkov, pričom v súdnom konaní nie je možné odkázať na sadzobník poplatkov. Takisto poukázal na to, že žalobca si uplatnil úroky, avšak nie je možné identifikovať, o akú výšku úrokov ide, za aké obdobie, a z akej sumy. Takisto zopakoval, že žalobca si uplatňuje aj poplatok za vedenie exekúcie, pričom žalobca v skutočnosti žiadnym exekučných titulom nedisponuje.
14. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 31.8.2017 žalobca doručil súdu výpisy z účtu za celé obdobie existencie bežného účtu.
15. Po oboznámení sa so žalobou a ďalšími písomnými podaniami žalobcu, súd dospel k záveru, že žalobca si nesplnil základnú procesnú povinnosť podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, t.j. povinnosť úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (tzv. substancované tvrdenia). Substancovane tvrdiť znamená uvádzať tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu, a ku ktorým je možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia
tejto povinnosti je zamietnutie žaloby bez vykonania dokazovania. Žalobca si túto povinnosť nesplnil napriek výslovnej výzve súdu vyplývajúcej z obsahu uznesenia tunajšieho súdu č.k. 5C/57/2016-174 z 29.11.2016. Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať, to čo strany opomenuli tvrdiť. Žalobca teda v danom prípade neuniesol bremeno tvrdenia, pretože vo svojich špecifikujúcich podaniach doručených na tunajší súd v tejto veci ani po vyššie uvedenej výzve súdu neuviedol pri úrokoch, v akej sadzbe resp. v akých sadzbách uplatnil úrok zo vždy aktuálnej sumy v debete (je pritom zrejmé, že úroková sadzba zo sumy povoleného debetu a nepovoleného debetu musela byť rôzna), z akej konkrétnej sumy, a za aké obdobie uplatnil úrok, a takisto nedostatočne špecifikoval sumu „istiny“, keď ju špecifikoval iba tým spôsobom, že táto suma 1.562,77 eur je tvorená rozdielom medzi sumou všetkých debetných obratov na účte žalovaného v úhrnnej výške 1.911,64 eur (uvedenú úhrnnú sumu musel pritom vypočítať z jednotlivých žalobcom uvedených debetných položiek súd) a kreditných obratov v žalobcom neuvedenej výške (a to ani v úhrne ani jednotlivo.) Túto povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť odkazom na obsah priložených listinných dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP), bola by tým porušená rovnosť účastníkov konania a teda išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie žalobcu, kedy by súd nahrádzal nesplnenú povinnosť tvrdenia žalobcu štúdiom žalobcom predložených dôkazov. Žalobca dostal šancu, v podobe vyššie uvedenej písomnej výzvy súdu, ktorú žalobca nevyužil. Navyše žalobca ako dodávateľ je etablovaná banka, ktorá disponuje vlastným právnym oddelením, preto si musí byť dobre vedomý potreby a nevyhnutnosti riadneho plnenia tejto základnej procesnej povinnosti.
16. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca bola totiž v celom rozsahu zamietnutá, preto plne úspešným v tomto konaní bol žalovaný, a má preto mať podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.